Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ek-325-2018.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Subarea
1Ek/325/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: X. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. O.Á. XXX/X, XXX XX J., právne zast.: Mgr. Eva Braxatorisová, advokát, so sídlom Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 10.242,40 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ninou Banášovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 377EX 71/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 346,74 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 10.242,40 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava V. č.k. 3CbZm/891/2015-66 zo dňa 31.03.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 06.03.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu Banášovú, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 377EX 71/18.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 02.05.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 17.05.2018. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučným titulom je rozhodnutie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a exekúcia smeruje voči spotrebiteľke, a teda je povinnosťou exekučného súdu, aby skúmal či nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou resp., že neboli preskúmané neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný sa vo svojom návrhu odvoláva na rozhodovaciu prax súdov napr. KSTN/17CoE/307/2016 podľa ktorého, exekučný súd je sám povinný ex offo skúmať splnenie podmienok prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a existenciu spotrebiteľského charakteru kauzy a v prípade, že na takéto okolnosti súd, ktorý vydal exekučný titul neprihliadal exekúciu zastaví. Povinný ďalej poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín 2CoE/75/2014 ktoré uvádza, že v prípade pochybností o spotrebiteľskom resp. nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní zmluvy dôkazné bremeno o preukázaní, ťaží toho, kto takúto výnimku tvrdí- teda oprávneného.
Bezpečným preukázaním však nie je len všeobecný údaj. V uvedenom zmysle povinný uvádza, že z exekučného titulu sa spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá bola kauzou pre zmenku neskúmal vôbec, nezaoberal sa namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keď všetky dôkazy k tomu smerované zamietol. Povinný namieta, že oprávneným bol účelovo zmenený spotrebiteľský vzťah na podnikateľský, oprávnený si nevyžiadal v súvislosti s čerpaním úveru žiadne hospodárske výsledky, podnikateľský plán a návratnosť, čo je pri podnikateľských úveroch obvyklé. V tejto súvislosti povinný ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011 v ktorom sa uvádza, že konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie je v rozpore so smernicou č. 2005/29ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu. Na záver povinný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Obdo/14/2017, ktorý v obdobnej veci rozsudok súdu zrušil a súdu vytkol že postupoval v rozpore so spoločným stanoviskom občianskoprávneho kolégia NS SR R93/2015.
5. Súdu bolo dňa 15.06.2018 doručené vyjadrenie oprávneného, ktorý uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (námietky voči platobnému rozkazu, návrh na obnovu konania, dovolanie). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní síce využil, ale konajúci súd sa s nimi dostatočným spôsobom vyporiadal. Oprávnený ďalej uvádza, že exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok (alebo mimoriadny opravný prostriedok) proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré boli riešené v základnom konaní. Na tejto skutočnosti nemení ani ten fakt, že povinný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ale v inej právnej veci hoci v skutkovo podobnej. Uvedené rozhodnutie nemá žiadny vzťah s exekučným titulom, na základe ktorého je vedená táto exekúcia. Oprávnený vo svojich tvrdeniach poukazuje na to, že v súdnej praxi je ustálené a z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Právny zástupca oprávneného poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16 Er/5381/2014
- 56 zo dňa 01.12.2015. K tvrdeniu povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere oprávnený uvádza, že sú nepravdivé, nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzatváraní zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Oprávnený považuje za nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom zapísaným v živnostenskom registri. Pri označení dlžníka v zmluve sa uvádza aj jeho IČO, čo nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy musí vyplývať jej nepodnikateľský - spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne už v úvodných ustanoveniach deklaruje že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný, než súkromný účel. Povinný pred uzatvorením zmluvy oprávnenému predložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, daňové priznanie, denné uzávierky v rámci podnikateľskej činnosti a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie PROFI pôžičky, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol ,,investícia do podnikania - nákup tovaru“. Oprávnený poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ ktorý uviedol, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01). Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť
dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnený v závere uvádza, že všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený. Oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie, preto navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný a navrhuje oprávnenému priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346,74 Eur.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
11. Súd si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle odporúčania povinného vyžiadal z Okresného súdu Bratislava V. spisový materiál ku konaniu 3CbZm/891/2015, z ktorého mal za preukázané, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola zmenka vystavená vystaviteľom: X. Y., O. XXX/X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, X. E. Ž. O. M. Ú. J., O.. Č.. XXX-XXXXXX, na rad spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752. Okresný súd Bratislava V. na základe týchto skutočností vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/343/2014-12, voči ktorému boli v zákonom stanovenej lehote podané námietky. Okresný súd Bratislava V. následne dňa 31.03.2016 vydal rozsudok č.k. 3CbZm/891/2015-66 (ktorý je exekučným titulom v exekučnom konaní), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2016 a vykonateľnosť dňa 15.05.2016. V uvedenom rozsudku č.k. 3CbZm/891/2015-66 sa Okresný súd Bratislava V. vysporiadal s tvrdením povinného o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu tým spôsobom, že predmetom konania neboli nároky veriteľa z úverovej zmluvy, ale zaplatenie zmenky, ktorá je vystavená vystaviteľom ako živnostníkom s uvedením IČO, úverovou zmluvou bol poskytnutý úver na účely výkonu podnikateľskej činnosti a teda mal jednoznačne za preukázané, že na povinného sa nemôžu vzťahovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
12. Exekučný súd vykonal prieskum či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Napriek tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným mal charakter spotrebiteľského vzťahu, toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Súd sa oboznámil s predloženými dôkazmi, podľa ktorých povinný počas trvania zmluvného vzťahu (uzavretie zmluvy) ako aj počas predzmluvných rokovaní prejavoval
vôľu uzavrieť zmluvu v pozícii podnikateľa, konajúceho v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný v žiadosti o poskytnutie PROFI pôžičky uviedol konkrétne ako účel čerpania „investícia do podnikania- nákup tovaru“, k žiadosti predložil Živnostenský list, preukazujúci výkon jeho podnikateľskej činnosti, v zmluve o revolvingovom úvere č. 167906-27024 (ďalej iba ,,zmluva“) je v článku 1. 1. (prvá strana zmluvy) uvedené že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške. V záverečných ustanoveniach zmluvy sa zároveň zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinný v zmluve vyhlásil, že si ju prečítal, jej obsahu porozumel, že ju uzatvára na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy pripojili zmluvné strany svoje vlastnoručné podpisy. Povinný mal možnosť voľby v zmysle zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu túto zmluvu neprijať a nepodpísať.
13. Exekučný súd vykonáva materiálny prieskum exekučného titulu a nie je viazaný vykonateľným rozhodnutím vydaným v základnom konaní v prípade, ak sa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, uplatňoval nárok zo zmenky a nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. K argumentácii povinného, že zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ súd uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom môže byť aj podnikateľ - fyzická osoba, pokiaľ má vzťah s dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy a predmet plnenia neslúži na podnikanie. To však v uvedenom prípade neplatí, nakoľko v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je uvedené jeho obchodné meno, IČO a miesto podnikania s tým, že sám povinný prehlásil, že finančné prostriedky použije na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom k prehláseniu pripojil svoj podpis, a aj žiadosť, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o úvere, obsahuje údaje o jeho živnostenskom oprávnení s uvedením účelu čerpania pôžičky investovanie do podnikania - nákup tovaru. Súd z verejne dostupného Živnostenského registra SR zistil, že predmetom podnikania povinného bola kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Súd mal za dostatočne preukázané, že povinný uzavrel zmluvu ako živnostník v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, t. j. fyzická osoba - podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, na základe ktorého zmluvný vzťah s oprávneným nemá charakter spotrebiteľského vzťahu a povinný sa preto nemôže domáhať súdneho prieskumu materiálnej stránky exekučného titulu.
14. Súd poukazuje v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že exekučným titulom je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok však nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd z týchto dôvodov nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť).
15. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
22. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
23. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
26. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.06.2018 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 346,74 Eur vrátane DPH. O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 346,74 Eur (odmena za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 2 x 135,27 Eur + 2 x režijný paušál rok 2018 (9,21 Eur) vo výške 18,42 Eur + DPH), pričom ich súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 3 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie pre prípad, že exekúcia bude zastavená uplatnil nárok na náhradu trov konania bez bližšej špecifikácie. Z dôvodu, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.