Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-46-2018.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: LAMA energy a.s., Gudrichova 763, 747 41 Hradec nad Moravicí, Česká republika, IČO 282 62 026, týkajúceho sa LAMA energy a. s. - organizačná zložka, Šulekova 2, Bratislava, IČO 45 890 935 zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Moskovská 18, Bratislava proti žalovanému: ILaS MARKET s.r.o., Prof. Hlaváča 1885/9, Michalovce, IČO 43 867 651 o zaplatenie 14 230,54 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.1.2018 č. k. 22Cb/122/2016-120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi istinu vo výške 14.230,54 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 23.257,95 eura od 23.6.2016 do 29.6.2016, zo sumy 21.968,32 eura od 30.3.2016 do 6.7.2016, zo sumy 20.678,69 eura od 7.7.2016 do 12.7.2016, zo sumy 19.389,06 eura od 13.7.2016 do 19.7.2016, zo sumy 18.099,43 eura od 20.7.2016 do 26.7.2016, zo sumy 16.809,80 eura od 27.7.2016 do 9.8.2016, zo sumy 15.520,17 eura od 10.8.2016 do 16.8.2016, zo sumy 14.230,54 eura od 17.8.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že dňa 27.10.2014 uzavreli strany sporu zmluvu o združených dodávkach zemného plynu č. 1220000233, v ktorej sa žalobca zaviazal dodávať plyn do každého odberného miesta dohodnutého v zmluve a v určenom množstve, maximálne však do 633 MWh/rok a žalovaný sa zaviazal za odobratý plyn zaplatiť dohodnutú cenu. Žalovaný prehlásil v zmluve, že sa oboznámil a súhlasí s Cenníkom žalobcu a aktuálnymi Obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktoré prevzal. Jednotlivé odberné miesta zemného plynu boli špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy zo dňa 27.10.2014. Odber plynu za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2015 vyúčtoval žalobca faktúrou č. 1280001865 z 23.5.2016 splatnou 22.6.2016 s nedoplatkom vo výške 23.257,95 eura. Túto faktúru žalobca stornoval stornofaktúrou č. 1280001890 zo dňa 9.6.2016 a v ten istý deň vystavil faktúru č. 1280001893 splatnú 22.6.2016 za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2015 za dodávku plynu do jednotlivých odberných miest. Vyúčtovaný nedoplatok je rozdielom medzi skutočným odberom plynu v sume 60.454,90 eura a prijatými platbami vo výške 37.196,95 eura.
Súd prvej inštancie poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a U. U., ktorý dňa 2.6.2016 navrhol žalobcovi splátkový kalendár. Žalobca dňa 24.8.2016 oznámil p. U., že splátkový kalendár sa nedodržiava a uviedol výšku zostatku neuhradených záväzkov žalovaného v sume 14.230,54 eura. Dňa 5.9.2016 p. U. U. oznámil žalobcovi, že vychádzajúc zo stavu v účtovníctve je vyúčtovanie maloodberu plynu po lehote splatnosti v sume 14.230,54 eura, ktorú predpokladá žalovaný zaplatiť v 1.500,- eurových týždňových splátkach. Zo žalobcom predložených transakcií v peňažnom ústave súd prvej inštancie zistil, že žalovaný pred podaním žaloby na spornú faktúru sčasti plnil a zaplatil celkom 7.737,78 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 7, § 13 ods. 5, § 16, § 21, § 261 ods. 1, § 273 ods. 1, § 332 ods. 1, § 340 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 441, § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby aj keď je zapísaná v obchodnom registri a bolo jej pridelené identifikačné číslo, nemá právnu subjektivitu. Vo veciach, ktoré sa týkajú organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, sa podľa ustálenej judikatúry súdov (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 124/2007 z 20.5.2008) právnická osoba označuje ako strana sporu uvedením obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, prípadne inými údajmi potrebnými na jej identifikáciu. Následne môže byť uvedený údaj o tom, že vec sa týka organizačnej zložky tejto zahraničnej právnickej osoby. Podľa uvedeného rozhodnutia tento údaj je vhodné uviesť najmä vtedy, keď žalobu podáva vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorého meno, priezvisko a bydlisko sa zapisuje do obchodného registra, a ktorý je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri činnosti tejto organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby obvykle dochádza. Tieto úkony nerobí vedúci organizačnej zložky v mene organizačnej zložky, ale v mene subjektu, ktorého je organizačnou jednotkou (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka). Stranou v spore bude vždy zahraničná právnická osoba - v tomto prípade LAMA energy, a.s. Hradec nad Moravicí, s prípadným označením, že spor sa týka organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, t. j. v predmetnej veci LAMA energy a.s. - organizačná zložka, Šulekova 2, Bratislava, IČO 45 890 935. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci došlo k uzavretiu Zmluvy o združených dodávkach zemného plynu č. 122 0000233 v znení dodatku č. 1 z 27.10.2014 medzi žalobcom, za ktorého konal vedúci organizačnej zložky, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. V zmluve bola ako predávajúci označená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na judikát R 13/2003, podľa ktorého zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Zo zápisu v obchodnom registri vyplýva oprávnenie vedúceho organizačnej zložky robiť právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky, tieto úkony však nerobí v mene organizačnej zložky, ale v mene subjektu, ktorého je organizačnou jednotkou (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka. Označenie organizačnej zložky upresňuje, že vec sa týka tejto organizačnej zložky. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom zmluvy strán sporu bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému plyn a záväzok žalovaného odoberať plyn a zaplatiť dohodnutú cenu. Poukázal na to, že spornou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému dodávku plynu v období od 1.2.2015 do 30.4.2016 a žalovaný pod VS tejto faktúry vykonal čiastkové úhrady, čo znamená, že ak by nebola sporná faktúra doručená žalovanému, nemohli by byť žalovaným vykonávané čiastočné úhrady tejto faktúry pod variabilným symbolom, ktorým je číslo faktúry. S poukazom na obsah e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že túto komunikáciu ani čiastkové úhrady v prospech žalobcu nebolo možné vyhodnotiť ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, resp. dohodu o splátkach, lebo súd nemal jednoznačne preukázané, že v prípade komunikácie Z.. U. išlo konanie inej osoby v prevádzkarni žalovaného, ktoré by žalovaného zaväzovalo podľa § 16 Obchodného zákonníka, lebo neboli naplnené znaky charakterizujúce prevádzkareň podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný na svoju obranu uviedol len všeobecné tvrdenia, že žalobca nepreukázal skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok, pričom v konaní ani netvrdil, že dodávky plynu zo strany žalobcu pre žalovaného neboli realizované, resp. vyúčtovaný a uplatnený nedoplatok reálne nevznikol, prípadne zanikol, preto nárok uplatnený žalobou považoval za dôvodný a žalobe čo do uplatnenej istiny vyhovel. Žalobcovi priznal aj uplatnený nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do jednotlivých úhrad a zo zostatku dlhu do zaplatenia v sadzbe podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 C. s. p., podľa ktorého priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. K odôvodneniu súdu prvej inštancie uvedenému v bode 20. rozsudku, že žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 22.1.2018 nedostavil a pojednávanie nežiadal odročiť, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pojednával v jeho neprítomnosti. Tvrdil, že aj keď výslovne vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní neuviedol, že žiada o odročenie pojednávania, z obsahu ospravedlnenia podľa žalovaného je zrejmé, že sa pojednávania chcel zúčastniť, ale zabránila mu v tom pracovná prekážka a neuviedol, že súhlasí s pojednávaním súdu v jeho neprítomnosti. Citujúc bod 16 rozsudku vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkou, či U. U. mohol komunikovať so žalobcom a neuviedol, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, že p. Ilčišin mohol komunikovať so žalobcom, predkladať návrhy splátkových kalendárov či vyjadrovať sa k záväzkom žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný poukázal na zjavnú nesprávnosť uvedenú v bodoch 13 a 15 rozsudku a nebolo mu jasné, ako súd prvej inštancie zistil dátum vystavenia faktúr a dátum ich splatnosti, keď sa na faktúrach nenachádzajú. Tiež súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne zistil, že žalobca fakturoval žalovanému dodávku plynu za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2015, pritom na faktúrach č. 1280001893 (celkom 16 faktúr) je dodávka plynu účtovaná s rôznym začiatkom účtovania dodávky a koncom obdobia 30.4.2016. Uviedol tiež, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal so stornom faktúry č. 1280001865, keď táto faktúra je vystavená na dve odberné miesta a nová faktúra na tú istú sumu je vystavená na 12 odberných miest. Žalovaný namietal aj záhlavie napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobca neodstránil nesprávne označenie žalobcu, keď v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania a aj vo svojom poslednom vyjadrení z 27.6.2017 označuje žalobcu ako Lama energy a.s. - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby LAMA energy, a.s., Hradec nad Moravicí. Vytýkal súdu prvej inštancie, že bez návrhu žalobcu sám odstránil označenie žalobcu, čím konal nad rámec svojej právomoci.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je vecne a právne správny a dostatočne odôvodnený. Odvolacie námietky žalovaného označil za účelové. Uviedol, že žalovaný sa opakovane nedostavoval na súdne pojednávania s cieľom mariť a predlžovať súdne konanie, pričom mal možnosť opakovane sa vyjadriť a predložiť relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam a k meritu sporu, čo aj využil. Poukázal na to, že žalovaný nežiadal výsluch strán, preto nemožno hovoriť o porušení jeho procesných práv. K osobe p. U. žalobca uviedol, že v napadnutom rozsudku sa s tým súd prvej inštancie vyporiadal. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu (II. ÚS 76/07) uviedol, že riadne odôvodnenie rozsudku neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. K označeniu žalobcu uviedol, že správnosť označenia žalobcu bola judikovaná právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach 4Cob 105/2017 zo 17.10.2017 a súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto uznesením. Žalobca k žalovaným vytýkaným disproporciám ohľadom predložených faktúr uviedol, že ide o nové skutočnosti a navrhol, aby na ne nebolo prihliadané.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 C. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd udáva:
11. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.
12. Podľa § 365 ods. 1 písm. a/ odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky.
13. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ak zistí nedostatok procesných podmienok, pokúsi sa tento nedostatok odstrániť, a ak ide o neodstraniteľné podmienky konania alebo ak strana sporu zistený procesný odstraniteľný nedostatok konania neodstráni a v konaní nemožno ďalej pokračovať, konanie vo veci zastaví. Základnou podmienkou strany sporu je jej procesná subjektivita, ktorú má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.). Stranou sporu nemôže byť ten, kto nemá procesnú subjektivitu podľa hmotného práva a procesnú subjektivitu mu nepriznáva ani žiadna osobitná procesná norma.
14. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nad rámec svojich oprávnení upravil žalobcom vykonané nesprávne označenie žalobcu v záhlaví rozsudku. Toto tvrdenie žalovaného nezodpovedá úkonom vyplývajúcim z obsahu spisu.
15. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že už v žalobe je žalobca označený ako: LAMA energy a.s. - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby LAMA energy a.s., sídlo Gudrichova 763, Hradec nad Moravicí, Česká republika, IČO 282 62 026 sídlo organizačnej zložky: Šulekova 2, Bratislava, IČO 45 890 935.
16. Je nesporné, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, aj keď je zapísaná v obchodnom registri v Slovenskej republike a bolo jej pridelené identifikačné číslo, nemá právnu subjektivitu. To znamená, že ak v súdnom konaní uplatňuje nároky týkajúce sa a vyplývajúce z činnosti tejto organizačnej zložky, stranou sporu musí byť vždy zahraničná právnická osoba - v tomto prípade LAMA energy, a.s., Hradec nad Moravicí s prípadným označením, že spor sa týka jej organizačnej jednotky, t. j. v tomto spore LAMA energy a.s. - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, Šulekova 2, Bratislava.
17. Spôsob označenia žalobcu v žalobe však umožňuje bez akýchkoľvek pochybností zistiť, kto má byť žalobcom. Toto označenie obsahuje úplné znenie obchodného mena spoločnosti zahraničnej právnickej osoby a ak popri úplnom obchodnom mene spoločnosti je uvedené aj označenie jej zahraničnej organizačnej zložky, žalobca tým mal zrejme v úmysle upresniť, ktorej organizačnej zložky sa vec týka. Z tohto bližšieho označenia okrem iného vyplýva, že vedúci zahraničnej organizačnej zložky je oprávnený podať v mene spoločnosti žalobu bez toho, aby na to potreboval osobitné splnomocnenie.
18. Takýto záver prijal aj odvolací súd v uznesení zo dňa 27.10.2017 č. k. 4Cob/105/2017-103, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania, pretože žalobca v podanom odvolaní jednoznačne uviedol, že žalobca bol v žalobe jednoznačne identifikovaný ako LAMA energy a.s., Hradec nad Moravicí, Česká republika s tým, že súčasne uviedol aj organizačnú zložku tejto právnickej osoby, ktorej činnosti sa spor týkal.
19. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie (po upresnení označenia žalobcu) konal so subjektom, ktorý má procesnú subjektivitu, t. j. so zahraničnou právnickou osobou, ktorá je zapísaná v príslušnom obchodnom registri Českej republiky, s tým, že vec sa týka jej organizačnej zložky označenej v žalobe.
20. Na konanie a rozhodnutie vo veci boli preto splnené procesné podmienky a žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nie je daný.
21. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 22.1.2018, pretože neúčasť na tomto pojednávaní písomne ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a služobnej cesty konateľky spoločnosti.
22. Podľa § 183 ods. 1 a 3 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
23. Z citovaného zákonného ustanovenia, že predpokladom pre odročenie pojednávania je dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana sporu nemôže určeného pojednávania zúčastniť, ale súčasne návrh tejto strany na odročenie pojednávania. V predmetnej veci žalovaný síce ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní určenom na deň 22.1.2018, nežiadal však jeho odročenie, preto súd prvej inštancie nepochybil, keď v neprítomnosti žalovaného konal a rozhodol.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., t. j. je súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
25. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uviedol deň vystavenia spornej faktúry a dátum jej splatnosti, od ktorej následne odvodzoval vznik nároku na úroky z omeškania, a to tak, ako sú tieto údaje uvedené vo vyúčtovacej faktúre č. 1280001893. Táto faktúra pozostáva z viacerých čiastkových faktúr týkajúcich sa jednotlivých odberných miest, ktoré síce nemajú uvedený dátum ich vystavenia a splatnosti, ale sú súčasťou vyúčtovacej faktúry, ktorá žalovaným namietané náležitosti obsahuje. Zo spornej vyúčtovacej faktúry č. 1280001893 nepochybne vyplýva, že bola za všetky odberné miesta vystavená dňa 9.6.2016 za obdobie od 1.2.2016 do 30.4.2016 a za toto obdobie žalobca uplatnil podľa uvedenej faktúry proti žalovanému nárok na zaplatenie ceny dodaného plnenia. Je pravdou, že súd prvej inštancie v bode 13. a 15. uviedol nesprávne zúčtovacie obdobie od 1.2.2015 do 3.4.2015, ide však nepochybne len o chybu v písaní, ktorá nemala na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie žiaden vplyv, keďže z ďalších bodov odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval a rozhodoval o zúčtovacom období od 1.2.2015 do 30.4.2016. V tomto konaní je bez významu stornovanie skoršej faktúry vystavenej žalobcom č. 1280001865 zo dňa 23.5.2016, keďže z nej žalobca neuplatňuje proti žalovanému žiadne práva. Skutočnosť, že nová
- sporná faktúra bola vystavená dôvodne na 12 odberných miest, žalovaný nerozporoval a nenamietal ani v odvolacom konaní. Dôvodná nie je ani námietka žalovaného týkajúca sa posudzovania oprávnení p. U. U. komunikovať za žalovaného so žalobcom, pretože súd prvej inštancie na úkony ním vykonané neprihliadal, čo jasne a zrozumiteľne vysvetlil v bode 45. odôvodnenia rozsudku a správnosť tam uvádzaných dôvodov žalovaný v odvolaní nenamietal.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil. Vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keďže ide o vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Navyše, žalovaný v podanom odvolaní ani konkrétne neuviedol, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívať.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).