Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1T/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom, JUDr. Romanom Benedikovičom, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 29. 10. 2018 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný:

Y. J., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v X., bytom X., R. XX, prechodne bytom X., G. 1

sa uznáva vinným, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí Y. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. J., nar. XX.XX.XXXX a H. J., nar. XX.XX.XXXX si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia v zmysle § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, a to i napriek tomu, že výška tejto povinnosti mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. XXCroz/XX/XX-XX zo dňa 23.09.2004, právoplatným dňa 11.10.2004, ktorým mu bolo uložené prispievať na výživu dcéry Y. J., sumou X XXX,- Sk (XXX,XX €), syna Y. J. sumou X XXX,- Sk (XXX,XX €) a na syna H. Dlouhého sumou X XXX,- Sk (XX,XX €) vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, H. D. - T., rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.11.2008, právoplatným dňa 11.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP 15/09-203 zo dňa 21.04.2009, ktorým mu bolo uložené prispievať na výživu dcéry Y. J. sumou X XXX,- Sk (XXX,XX €), syna Y. J. sumou X XXX,- Sk (XXX,XX €) a na syna H. J. sumou X XXX,- Sk (XXX,XX €) vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, H. D. - T., rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 10C 137/2013-128 zo dňa 23.10.2013, právoplatným dňa 27.11.2013, ktorým mu bolo uložené prispievať na výživu dcéry Y. J. sumou XX,- €, rozsudkom C. súdu X. V, sp.zn. 17P 124/2015-114 zo dňa 02.03.2016, právoplatným dňa 19.04.2016, ktorým mu bolo uložené prispievať na výživu syna Y. J. sumou XXX,- € a na syna H. J. sumou 180,- € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. D. - T., nar. XX.XX.XXXX, pričom túto svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si obvinený neplní riadne a včas od mesiaca apríl 2016 vrátane až doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol voči oprávnenej Y. J. dlh na bežnom v celkovej výške 799,16 € a voči oprávnenej H. D. - T. dlh na bežnom výživnom v celkovej výške 11 496,- €, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 1T/37/2016 zo dňa 07.04.2016, právoplatným dňa 15.06.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. j) Tr.zák.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák., sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odôvodnenie

Obž. Y. J. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku. VO výpovedi uviedol, že výživné platil riadne a včas, a pokiaľ niečo nezaplatil, bolo to z dôvodu, že už v roku 2008 sa dostal do platobnej neschopnosti, vtedy bol zamestnaný, bol aj konateľom firmy a platobná neschopnosť pretrvávala až do roku 2016. Dlho si potom nemohol nájsť prácu, robil si rekvalifikácie a v roku 2016 a 2017 robil len príležitostne a brigádnicky. Bol tiež prihlásený na úrade práce a keď tento úrad predložil dohodu o vykonaní práce, na ktorú mal pracovať, tak túto nikdy nevidel a tá má jediný efekt, aby bol prihlásený v sociálnej poisťovni. Matke maloletých detí zanechal po rozvode byt, zariadenie bytu, platil nájomné a občasne prispieval na výživu detí. Zľutovala sa nad ním jeho matka, ktorá matke maloletých detí vyplatila dlžné výživné, cca 10 000,- €, ale nevedel, či sa o tom dozvedel pred, alebo až po vyplatení peňazí. Išlo o vyplatenie sumy v hotovosti z ruky do ruky, boli to bankovky v nominálnej hodnote 500,- €. Tým výživné považuje za vyplatené. Všetko je len pomsta bývalej manželky.

Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, vyhodnotil obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za trestný čin, za ktorý mu v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody nepodmienečný, preto jeho výpoveď z hlavného pojednávania vyhodnotil ako nevierohodnú, lživú a to nielen z toho dôvodu, že v prípravnom konaní sa dňa 18.1.15 obvinený k spáchaniu skutku priznal, ale aj s poukazom na vyhodnotenie ďalších vo veci vykonaných dôkazov.

Pokiaľ obžalovaný vypovedá o nejakej jeho platobnej neschopnosti trvajúcej až do roku 2016, súd pripomína, že rozhodnutím OS Ba V, sp.zn. 17P/124/2015-14 z 02.03.2016, právoplatným 19.04.2016, bola výška výživného na maloletého syna určená sumou 220,- € mesačne a na mal. Syna H. sumou 180,- € mesačne. Civilný súd si zistil všetky možné platobné pomery jak otca, tak aj matky maloletých detí, možnosti a schopnosti najmä obžalovaného, keďže mu stanovil novú výšku výživného na synov, berúc evidentne do úvahy aj existenciu vyživovacej povinnosti na dcéru Y., a to vo výške 50,- € mesačne, určenej rozsudkom OS Ba V, sp.zn. 10C/137/2013-128 z 23.10.2013, právoplatným 27.11.2013, pričom táto vyživovacia povinnosť od 19.05.2017 obžalovanému zanikla.

Svedkyňa H. D. - T. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, keď uviedla, že pokiaľ ide o žalované obdobie od mesiaca apríl 2016, obžalovaný bežné výživné neplatil a neplatí, párkrát dcére poslal po 50,- € o čom sa zmienila i pred policajným orgánom. Žiadne peniaze od matky obžalovaného nedostala, neprijala, nikto jej peniaze ako dlžné výživné, či už na účet alebo do rúk, nedal.

Súd výpoveď svedkyne vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú.

Svedkyňa Q. J. - matka obžalovaného, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní k čestnému prehláseniu na čl. 119 spisu uviedla, že raz od roku 2016, na žiadosť matky maloletých detí, jej dala sumu 10 000,- €, nevie však v akých bankovkách, nakoľko peniaze mali doma, dostal ich jej manžel ako odškodnenie otca za nútené práce. Nevedela dátum, kedy tieto peniaze do ruky oprávnenej dala. Vedela, že sú to peniaze na výživné, ktoré dlží jej syn. Žiaden papier o prevzatí peňazí oprávnenou si nedala vyhotoviť, nepovažovala to za potrebné, nakoľko išlo o deti. Nevedela ani, kedy si dala overiť podpis na čestnom prehlásení, ale bolo to kvôli tomuto trestnému súdu. Nevie, kde peniaze odovzdávala, či pred barákom, myslí si však, že to bolo navečer a bola asi nedeľa. Nevedela, kto toto stretnutie inicioval, či ona, alebo jej syn - obžalovaný.

Svedok, N.. Y. J., otec obžalovaného, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o tom, že jeho manželka dňa 11.05.2017 matke maloletých detí zaplatila sumu 10 000,- €, išlo o 500,- eurové bankovky, ktoré osobne vybral z trezoru v byte a bolo to dlžné výživné za rok 2016. O odovzdávaní peňazí vie preto, lebo to videl z foyer bytového vchodu, pričom on stál vo vnútri a manželka s oprávnenou vonku. Išiel tam preto, aby videl, či tie peniaze manželka odovzdá a tiež preto, aby ju niekto neprepadol. Počkal manželku a do bytu išli výťahom. K odovzdaniu peňazí došlo večer, cca 20-21 h. O tomto stretnutí a odovzdaní peňazí povedal synovi v ten istý deň - 11.05.2017 osobne, i vtedy býval u nich. O odovzdaní peňazí neexistuje žiadne potvrdenie, nevie, prečo by také matke ich vnúčat dal. Vedel však, že jeho syn je nespravodlivo stíhaný.

Súd výpovede týchto svedkov - rodičov obžalovaného, vyhodnotil ako zjavne rozporné, lživé, nepravdivé, neetické a bez akejkoľvek cti nielen voči súdu, ale hlavne voči ich trom vnúčatám, ktorým výživné patrilo, aby mohli vôbec žiť ako plnohodnotní ľudia. Títo svedkovia sa zjavne uchýlili k lži v prospech svojho syna, čo je dôvodom na ich trestné stíhanie.

Nevierohodnosť ich tvrdení vyplýva nielen z diametrálnych rozporov v ich vzájomných výpovediach, kde p. Q. J., okrem toho, že odovzdala ako dlžné výživné p. D. T. sumu 10 000,- €, sa nevedela vyjadriť k ničomu, a to v akých bankovkách, kde presne, ako a kedy, pričom v prítomnosti svojho manžela pri odovzdávaní peňazí sa vôbec nezmienila, ak by pri tomto akte jej manžel naozaj bol, prečo by takú podstatnú skutočnosť neuviedla, ale aj zo zistení z výpovede otca obžalovaného, ktorý potvrdil, že o odovzdaní sumy 10 000,- € svojmu synovi, stále bývajúcemu spolu s rodičmi, v ten večer dňa 11.05.2017 povedal osobne.

Podľa názoru súdu sa títo svedkovia evidentne nedohodli na tom, čo majú vypovedať.

Je absolútne nelogické, keď sa obžalovaný v prípravnom konaní dňa 18.01.2017 k neplateniu výživného prizná, súd dňa 19.04.2017 vydá trestný rozkaz, v ktorom uzná obžalovaného vinným, obvinený dňa 24.05.2017 podá proti nemu odpor, v ktorom namieta čokoľvek iné, ale nie zaplatenie sumy 10 000,- € ako dlžné výživné jeho matkou, pričom o tejto skutočnosti mal už 11.05.2017, t.j. 13 dní, vedieť!?

Čestné prehlásenie matky obžalovaného z 08.12.2017 bolo do trestného spisu založené toho istého dňa.

Je tiež nelogické, prečo toto „čestné prehlásenie“, ktoré by sa skôr dalo nazvať nečestným, bolo notariátu predložené na overenie podpisu p. Q. J. až 08.12.2017, pričom k odovzdaniu peňazí malo dôjsť už 11.05.2017?!

Je tiež nelogické, že by takú veľkú sumu rodičia obžalovaného odovzdávali matke ich vnúčat bez akéhokoľvek písomného potvrdenia o ich prevzatí, hoci s matkou ich vnúčat mali už predtým zjavné nezhody, ich syn bol v roku 2016 odsúdený tiež pre prečin zanedbania povinnej výživy, lebo na svoje deti výživné neplatil, naviac v civilnom konaní vedenom na OS Ba V, sp.zn. 12C/439/2015 sa p. Urbanová - T. súdila s p. Q. J. už v roku 2015 o pôžičku v rume 10 000,- €. Pritom tvrdili, že už v minulosti ich syna matka ich vnúčat chcela zničiť a všetko je to jej pomsta.

Tieto všetky zistenia len utvrdzujú sud, že žiadnu sumu 10 000,- € rodičia obžalovaného, titulom dlžného výživného, matke maloletých detí nikdy neodovzdali.

Okrem toho je pre vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa nevyhnutné, aby iná osoba ako on dlžné výživné zaplatila za neho, ale s jeho pričinením, čo sa v prejednávanom prípade (ak by bola aj pravda to, čo tvrdí obžalovaný a jeho rodičia) nestalo. Ak by peniaze boli jeho rodičmi na účel splatenia dlžného výživného zaplatené, obžalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel až ex post.

Vykonaným dokazovaním mal preto súd za nesporne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že počas žalovaného obdobia, t.j. od apríla 2016 doposiaľ, teda do vynesenia rozsudku, sa obžalovaný úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej povinnosti vyživovať svoje tri deti, urobil tak závažnejším spôsobom, keďže bol v posledných 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a urobil tak na viacerých osobách. Preto naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr.zák. Súd upravil len skutkovú vetu o výške dlžného výživného, ktorú čiastočne splatil a má dlhovať.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom vývoji a zabezpečení maloletých osôb.

Obž. Y. J. bol doposiaľ šesťkrát priestupkovo postihnutý, súdne trestaný bol dvakrát, pričom na prvé odsúdenie sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd pri úvahe o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.zák., dospel k záveru, že na nápravu a prevýchovu špeciálneho recidivistu bude potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 3 roky, nakoľko spáchal skutok v priebehu plynutia skúšobnej doby pre ten istý trestný čin. Tak bude splnený účel trestu generálnej aj individuálnej prevencie.

Súd z poľahčujúcich okolnosti nezistil žiadnu, z priťažujúcich tiež, pričom jeho predchádzajúce odsúdenie je okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr.zák., preto je zachovaná trestná sadzba 1 až 5 rokov odňatia slobody.

Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na OS Ba V.

V Bratislave dňa 29. 10. 2018

JUDr. Roman Benedikovič samosudca

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Danka Rausová

odôvodnenie:

Obž. Y. J. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku. VO výpovedi uviedol, že výživné platil riadne a včas, a pokiaľ niečo nezaplatil, bolo to z dôvodu, že už v roku 2008 sa dostal do platobnej neschopnosti, vtedy bol zamestnaný, bol aj konateľom firmy a platobná neschopnosť pretrvávala až do roku 2016. Dlho si potom nemohol nájsť prácu, robil si rekvalifikácie a v roku 2016 a 2017 robil len príležitostne a brigádnicky. Bol tiež prihlásený na úrade práce a keď tento úrad predložil dohodu o vykonaní práce, na ktorú mal pracovať, tak túto nikdy nevidel a tá má jediný efekt, aby bol prihlásený v sociálnej poisťovni. Matke maloletých detí zanechal po rozvode byt, zariadenie bytu, platil nájomné a občasne prispieval na výživu detí. Zľutovala sa nad ním jeho matka, ktorá matke maloletých detí vyplatila dlžné výživné, cca 10 000,- €, ale nevedel, či sa o tom dozvedel pred, alebo až po vyplatení peňazí. Išlo o vyplatenie sumy v hotovosti z ruky do ruky, boli

to bankovky v nominálnej hodnote 500,- €. Tým výživné považuje za vyplatené. Všetko je len pomsta bývalej manželky.

Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, vyhodnotil obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za trestný čin, za ktorý mu v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody nepodmienečný, preto jeho výpoveď z hlavného pojednávania vyhodnotil ako nevierohodnú, lživú a to nielen z toho dôvodu, že v prípravnom konaní sa dňa 18.1.15 obvinený k spáchaniu skutku priznal, ale aj s poukazom na vyhodnotenie ďalších vo veci vykonaných dôkazov.

Pokiaľ obžalovaný vypovedá o nejakej jeho platobnej neschopnosti trvajúcej až do roku 2016, súd pripomína, že rozhodnutím OS Ba V, sp.zn. 17P/124/2015-14 z 02.03.2016, právoplatným 19.04.2016, bola výška výživného na maloletého syna určená sumou 220,- € mesačne a na mal. U. H. sumou 180,- € mesačne. Civilný súd si zistil všetky možné platobné pomery jak otca, tak aj matky maloletých detí, možnosti a schopnosti najmä obžalovaného, keďže mu stanovil novú výšku výživného na synov, berúc evidentne do úvahy aj existenciu vyživovacej povinnosti na dcéru Y., a to vo výške 50,- € mesačne, určenej rozsudkom OS Ba V, sp.zn. 10C/137/2013-128 z 23.10.2013, právoplatným 27.11.2013, pričom táto vyživovacia povinnosť od 19.05.2017 obžalovanému zanikla.

Svedkyňa H. D. - T. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, keď uviedla, že pokiaľ ide o žalované obdobie od mesiaca apríl 2016, obžalovaný bežné výživné neplatil a neplatí, párkrát dcére poslal po 50,- € o čom sa zmienila i pred policajným orgánom. Žiadne peniaze od matky obžalovaného nedostala, neprijala, nikto jej peniaze ako dlžné výživné, či už na účet alebo do rúk, nedal.

Súd výpoveď svedkyne vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú.

U. Q. J. - matka obžalovaného, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní k čestnému prehláseniu na čl. 119 spisu uviedla, že raz od roku 2016, na žiadosť matky maloletých detí, jej dala sumu 10 000,- €, nevie však v akých bankovkách, nakoľko peniaze mali doma, dostal ich jej manžel ako odškodnenie otca za nútené práce. Nevedela dátum, kedy tieto peniaze do ruky oprávnenej dala. Vedela, že sú to peniaze na výživné, ktoré dlží jej syn. Žiaden papier o prevzatí peňazí oprávnenou si nedala vyhotoviť, nepovažovala to za potrebné, nakoľko išlo o deti. Nevedela ani, kedy si dala overiť podpis na čestnom prehlásení, ale bolo to kvôli tomuto trestnému súdu. Nevie, kde peniaze odovzdávala, či pred barákom, myslí si však, že to bolo navečer a bola asi nedeľa. Nevedela, kto toto stretnutie inicioval, či ona, alebo jej syn - obžalovaný.

Svedok, N.. Y. J., otec obžalovaného, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o tom, že jeho manželka dňa 11.05.2017 matke maloletých detí zaplatila sumu 10 000,- €, išlo o 500,- eurové bankovky, ktoré osobne vybral z trezoru v byte a bolo to dlžné výživné za rok 2016. O odovzdávaní peňazí vie preto, lebo to videl z foyer bytového vchodu, pričom on stál vo vnútri a manželka s oprávnenou vonku. Išiel tam preto, aby videl, či tie peniaze manželka odovzdá a tiež preto, aby ju niekto neprepadol. Počkal manželku a do bytu išli výťahom. K odovzdaniu peňazí došlo večer, cca 20-21 h. O tomto stretnutí a odovzdaní peňazí povedal synovi v ten istý deň - 11.05.2017 osobne, i vtedy býval u nich. O odovzdaní peňazí neexistuje žiadne potvrdenie, nevie, prečo by také matke ich vnúčat dal. Vedel však, že jeho syn je nespravodlivo stíhaný.

Súd výpovede týchto svedkov - rodičov obžalovaného, vyhodnotil ako zjavne rozporné, lživé, nepravdivé, neetické a bez akejkoľvek cti nielen voči súdu, ale hlavne voči ich trom vnúčatám, ktorým výživné patrilo, aby mohli vôbec žiť ako plnohodnotní ľudia. Títo svedkovia sa zjavne uchýlili k lži v prospech svojho syna, čo je dôvodom na ich trestné stíhanie.

Nevierohodnosť ich tvrdení vyplýva nielen z diametrálnych rozporov v ich vzájomných výpovediach, kde p. Q. J., okrem toho, že odovzdala ako dlžné výživné p. D. T. sumu XX 000,- €, sa nevedela vyjadriť k ničomu, a to v akých bankovkách, kde presne, ako a kedy, pričom v prítomnosti svojho manžela pri odovzdávaní peňazí sa vôbec nezmienila, ak by pri tomto akte jej manžel naozaj bol, prečo by takú podstatnú skutočnosť neuviedla, ale aj zo zistení z výpovede otca obžalovaného, ktorý potvrdil, že o

odovzdaní sumy 10 000,- € svojmu synovi, stále bývajúcemu spolu s rodičmi, v ten večer dňa 11.05.2017 povedal osobne.

Podľa názoru súdu sa títo svedkovia evidentne nedohodli na tom, čo majú vypovedať.

Je absolútne nelogické, keď sa obžalovaný v prípravnom konaní dňa 18.01.2017 k neplateniu výživného prizná, súd dňa 19.04.2017 vydá trestný rozkaz, v ktorom uzná obžalovaného vinným, obvinený dňa 24.05.2017 podá proti nemu odpor, v ktorom namieta čokoľvek iné, ale nie zaplatenie sumy 10 000,- € ako dlžné výživné jeho matkou, pričom o tejto skutočnosti mal už 11.05.2017, t.j. 13 dní, vedieť!?

Čestné prehlásenie matky obžalovaného z 08.12.2017 bolo do trestného spisu založené toho istého dňa.

Je tiež nelogické, prečo toto „čestné prehlásenie“, ktoré by sa skôr dalo nazvať nečestným, bolo notariátu predložené na overenie podpisu p. Q. J. až 08.12.2017, pričom k odovzdaniu peňazí malo dôjsť už 11.05.2017?!

Je tiež nelogické, že by takú veľkú sumu rodičia obžalovaného odovzdávali matke ich vnúčat bez akéhokoľvek písomného potvrdenia o ich prevzatí, hoci s matkou ich vnúčat mali už predtým zjavné nezhody, ich syn bol v roku 2016 odsúdený tiež pre prečin zanedbania povinnej výživy, lebo na svoje deti výživné neplatil, naviac v civilnom konaní vedenom na OS Ba V, sp.zn. 12C/439/XXXX sa p. Urbanová

- T. súdila s p. Q. J. už v roku 2015 o pôžičku v rume XX XXX,- €. Pritom tvrdili, že už v minulosti ich syna matka ich vnúčat chcela zničiť a všetko je to jej pomsta.

Tieto všetky zistenia len utvrdzujú sud, že žiadnu sumu 10 000,- € rodičia obžalovaného, titulom dlžného výživného, matke maloletých detí nikdy neodovzdali.

Okrem toho je pre vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa nevyhnutné, aby iná osoba ako on dlžné výživné zaplatila za neho, ale s jeho pričinením, čo sa v prejednávanom prípade (ak by bola aj pravda to, čo tvrdí obžalovaný a jeho rodičia) nestalo. Ak by peniaze boli jeho rodičmi na účel splatenia dlžného výživného zaplatené, obžalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel až ex post.

Vykonaným dokazovaním mal preto súd za nesporne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že počas žalovaného obdobia, t.j. od apríla 2016 doposiaľ, teda do vynesenia rozsudku, sa obžalovaný úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej povinnosti vyživovať svoje tri deti, urobil tak závažnejším spôsobom, keďže bol v posledných 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a urobil tak na viacerých osobách. Preto naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr.zák. Súd upravil len skutkovú vetu o výške dlžného výživného, ktorú čiastočne splatil a má dlhovať.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom vývoji a zabezpečení maloletých osôb.

Obž. Y. J. bol doposiaľ šesťkrát priestupkovo postihnutý, súdne trestaný bol dvakrát, pričom na prvé odsúdenie sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd pri úvahe o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.zák., dospel k záveru, že na nápravu a prevýchovu špeciálneho recidivistu bude potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 3 roky, nakoľko spáchal skutok v priebehu plynutia skúšobnej doby pre ten istý trestný čin. Tak bude splnený účel trestu generálnej aj individuálnej prevencie.

Súd z poľahčujúcich okolnosti nezistil žiadnu, z priťažujúcich tiež, pričom jeho predchádzajúce odsúdenie je okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr.zák., preto je zachovaná trestná sadzba 1 až 5 rokov odňatia slobody.

Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na OS Ba V.