Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpená A.. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp 105/2016-55 zo dňa 24. mája 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 362,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 362,34 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenú v bode 8.1 Zmluvy o úvere v znení:

„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 44,75 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 27,12 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

III. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č.. zo dňa 23.7.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenú v bode 8.4 Zmluvy o úvere v znení:

„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1.písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“

za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52, § 54 odsek 2, § 451 odsek 1 a 2, § 457, § 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2 písm. f/ a k/, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru podpísanej žalobkyňou dňa 19.7.2012 bola dňa 23.7.2012 uzavretá zmluva označená ako zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,. podľa ktorej mal žalovaný žalobkyni poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 300 eur. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úverov, teda z tohto dôvodu súd nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Po preskúmaní ďalšieho tvrdenia žalobkyne týkajúcej sa nesprávnosti uvedenia RPMN dospel k záveru, že RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne v neprospech žalobkyne. V danom prípade podľa predloženého oznámenia o schválení úveru bola úroková sadzba 70%, ale RPMN iba 64,70 %. Je teda zrejmé, že RPMN bola určená v nižšej, ako reálnej výške, teda v neprospech žalobkyne. Uvedená skutočnosť spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému preto vzniklo právo na vrátenie iba skutočne poskytnutého plnenia, teda reálne poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 255,25 Eur zaplatila žalovanému sumu 617,59 Eur, čo mal preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatila poskytnutý úver o sumu 362,34 Eur. Uvedený prípad pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie zo zmluvy, ktorá je v časti neplatná, resp. ako plnenie z právneho úkonu, ktorý odpadol. Z prehlásenia predloženého právnym zástupcom žalobkyne mal preukázané, že žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela dňa 12.08.2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.09.2016, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej doby. Objektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť 1. dňom, kedy žalobkyňa uhradila prvú sumu nad rámec toho, čo bola povinná žalovanému vrátiť. Z predloženého prehľadu splátok žalobkyne vyplýva, že splátkami do dňa 18.10.2013 zaplatila celkovo sumu 248,09 Eur. Ďalšiu splátku vo výške 18 Eur uhradila dňa 20.11.2013. Touto splátkou bola uhradená suma 255,25 Eur a časť tejto splátky už preplatila túto sumu. Objektívna premlčacia doba teda začala plynúť dňom 21.11.2013. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.09.2016, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal návrhom žalobkyne vyhlásiť za neprijateľné podmienky uvedené v bodoch 8.1 a 8.4 zmluvy. V tomto smere sa plne stotožnil so závermi vyjadrenými v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/140/2013 zo dňa 04.09.2014. Pracovníčka žalovaného o reálnom obsahu dohody o poskytnutí služby žalobkyňu nijako neoboznámila, naopak ešte pred podpisom zmluvy jej oznámila, že nedostane celú požadovanú sumu, lebo jej bude zrazený určitý poplatok s odôvodnením, že ide o bežnú prax. Žalovaný v predloženom výpočte RPMN sumu 44,75 Eur (v zmluve uvedenú ako odplatu za možnosť povolenia splátok) označil ako poplatok za poskytnutie úveru. Aj uvedené

utvrdilo prvoinštančný súd v tom, že pod zámienkou dohody o možnosti odkladu splátok si žalovaný účtoval poplatok za poskytnutie úveru. V zmluve si však uvedené ošetril tak, aby to formálne vyzeralo, že išlo skutočne o individuálne dojednanie, ktoré si spotrebiteľ slobodne vybral a zvolil a ktorý na takéto rozhodnutie mal dostatok priestoru aj dostatok informácií. Takúto praktiku považoval za nekalú.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že ako dôkaz o podaní žaloby včas a v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty súd prvej inštancie poukázal na „prehlásenie predložené právnym zástupcom žalobkyne“. Tvrdí, že takéto prehlásenie nie je dôkazom a nepreukazuje ani v ňom tvrdenú skutočnosť. Ide len o tvrdenie sporovej strany. Pokiaľ súd vychádza len z toho, že ak je hodnota úrokovej sadzby vyššia ako hodnota RPMN, potom hodnota RPMN je určená nesprávne, podľa názoru žalovaného rozhodol predčasne, bez opory v akomkoľvek dôkaze. Uviedol, že z rozsudku sa nedá zistiť, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti súdom označeného poplatku. Dohoda o poskytnutí služby nevznikla podpisom úverovej zmluvy, ale samostatným podpisom nachádzajúcom sa za článkom 8., ods. 8.6.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Poukázala na to, že elementárna otázka je, aké myšlienkové pochody by ju viedli k dobrovoľnému uzavretiu dohody, ak by vedela, že na odklad splátok nemusí mať právny nárok, ale zaplatiť za ňu aj tak musí. Uviedla, že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN. V konaní predložila prehlásenie Združenia, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že sa dňa 12.08.2016 dozvedela, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil. Pre kategóriu objektívnosti je podstatnou jej nezávislosť od ľudského vedomia. Naproti tomu, pre kategóriu subjektívnosti, je podstatou jestvovanie vo vedomí, závislosť od vedomia, získanie vedomostí. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí skutkové okolnosti, o tom, že môže podať žalobu, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr.

6. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Namietal nedôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom, stanovenie sumy týchto prostriedkov a odplata za ich poskytnutie. Tejto skutočnosti si bola žalobkyňa pri podpise zmluvy vedomá.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.07.2012 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300 Eur. V Zmluve o úvere boli uvedené údaje ako sú počet splátok (36), deň splatnosti (19. deň v mesiaci), mesačná splátka (17,03 Eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (613,08 Eur), RPMN (64,70 %), ročná úroková sadzba (70 %), priemerná RPMN (46,52 %), poskytnutá čiastka revolvingu (171,66 Eur), celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (408,72 Eur), predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu (62,78 %), ročná úroková sadzba revolvingu (68,44 %), ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (9 %).

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenie Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

21. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

22. Obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bolo, v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.

23. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že je prakticky nemožné, aby ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v nižšom percentuálnom vyjadrení ako samotná úroková sadzba, ktorá tvorí esenciálny základ pre výpočet RPMN, pričom v následnom výpočte môže dochádzať už len k jej navyšovaniu, prirátaním ostatných nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru. Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď RPMN vypočítal na 64,70 %, pričom úroková sadzba úveru bola vo výške 70 %. Uvedená skutočnosť má za následok nesprávne uvedenie náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá má vo svojich dôsledkoch rovnaké právny následok ako jej neuvedenie v zmluve.

24. V neposlednom rade odvolací súdu uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly v zmysle ustanovenia§ 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy, určenú predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, predstavujúcich súčasť finančného trhu sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková sadzba pri nových úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov,

činila v júli roku 2012 11,98 %. Úroková sadzba dojednaná sporovými stranami je preto takmer 6 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rozhodnom období. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dostáva sa do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné v zmysle ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka.

25. V dôsledku dojednania úrokov v rozpore s dobrými mravmi a neuvedenia obligatórnych obsahových náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.

26. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť osoba, ktorá žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo- právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

27. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

28. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

29. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu podala žalobkyňa žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedela skôr ako v júli 2016, kedy kontaktovala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobkyňa predložila prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 44), ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru aj v tom smere, že žaloba bola podaná aj v rámci objektívnej premlčacej lehoty, pričom tento záver odvolateľ nespochybnil.

31. Z prehľadu platieb k úveru č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa od žalovaného reálne obdŕžala úver vo výške 255,25 Eur, pričom žalovanému uhradila sumu vo výške 617,59 Eur. Na strane žalovaného preto došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka prijatím platieb bez právneho dôvodu, a to vo výške 362,34 Eur, ktoré je povinný vydať žalobkyni.

32. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa určenia neprijateľnej podmienky odvolací súd uvádza nasledovné:

33. Podľa bodu 8 Zmluvy o úvere nazvaný ako „Dohoda o poskytnutá služby uzavretá podľa ustanovenia § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka“, cit: „8.1. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 44,75 Eur a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 27,12 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe

vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

34. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa odseku 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

37. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 23.07.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

39. V zhode so súdom prvej inštancie treba súhlasiť s názorom, že predmetný poplatok za eventuálne poskytnutie odkladu splátok dojednaného revolvingového úveru je zmluvné dojednanie, ktoré v skutočnosti neposkytuje dlžníkovi - žalobkyni reálne protiplnenie, a možno uzavrieť, že takéto dojednanie je jej vnútené bez toho, aby mohla jeho obsah nejakým spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť, ak chce, aby jej bol poskytnutý predmetný úver. Naviac tento poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť vopred bez toho, aby vôbec bolo isté, že budúcnosti túto tzv. službu využije. Treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná.

40. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v bode 8, hoci graficky mierne odlíšená od zvyšku zmluvy (ale umiestnená medzi ostatými zmluvnými podmienkami) má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či uvedená dohoda by bola zakomponovaná v rámci ostatných zmluvných podmienok alebo sa nachádzala na osobitnom tlačive, či je graficky odlíšená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

41. Predkladanie rôznych dohôd o poskytnutí služieb spotrebiteľom za stavu, keď prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania.

42. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 sankciu neplatnosti.

43. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

44. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov bola táto podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24C/175/2015-63 zo dňa 14. júna 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/32/2017 zo dňa 20.02.2018, rozsudkom Okresného súdu Prešov Okresného súdu Prešov č.k. 28C/363/2014-28 zo dňa 16.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/141/2016 zo dňa 28.11.2016 a rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 15C/40/2014-97 zo dňa 9.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/6/2016 zo dňa 21.05.2015. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

45. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

46. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p..

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).