Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/393/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. XXX/XX, P.O.B. XX, zastúpená: Ing. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom U., J. XXX/XX, proti žalovaným: 1) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Košice, Garbiarska 5, IČO: 36 863 017, 2) Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3, IČO: 35 849 703, zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, 3) F. U., nar. XX.X.XXXX bytom U., F. XXXX/XX, 4) M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., F. XXXX/XX, žalovaní 3) a 4) zastúpení: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom Bratislava, Krasovského 13, IČO: 30 867 398, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/644/2015-134 zo dňa 1. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1) až 4) majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1) až 4) priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3 a 5, § 21 ods. 2, 4 a 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ZoDD), § 470 ods. 1 a 2, § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Vecne argumentoval tým, že dražba bola vykonaná a prebehla plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne pochybenia. Žalobkyňa nepostupovala pri podaní žaloby podľa § 150 a ohľadne nedoručovania dražobných listín nebolo čo dokazovať, keďže žalobkyňa neoznačila listiny, ktoré jej údajne žalovaný 2) nedoručil. Napriek tomu dôkaznú povinnosť za žalobkyňu splnil práve žalovaný 2), ktorý nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázal, že listiny žalobkyni doručoval, ale žalobkyňa ich nepreberala v odbernej lehote. Sama si zapríčinila svojou nečinnosťou, že dražobné listiny jej doručené neboli, ktoré konanie však nemôže spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Takéto konanie je možné označiť výlučne za konanie obštrukčné, v snahe zmariť dražbu. Preto nemôže požívať právnu ochranu a všetky neprevzaté listiny sa považujú za doručené fikciou. V tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne nemohlo byť žalobe vyhovené. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Navyše, s poukazom na § 21 ods. 6 ZoDD neplatnosť dražby nie je možné vysloviť, pretože žalobkyňa neumožnila vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Ohľadne ocenenia nehnuteľností sa súd plne stotožnil aj s judikatúrou, na ktorú poukázali vo svojich vyjadreniach žalovaný 1) ako aj žalovaný 2). Nehnuteľnosti sa v dražbe predali za cenu vyššiu, ako boli ocenené v znaleckom posudku. Ak vlastník

predmetu dražby (ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo) neumožnil vykonať riadnu obhliadku dražby, nemôže následne s úspechom tento vlastník uplatňovať neplatnosť dražby. Takisto aj vydražiteľ nemôže namietať neplatnosť dražby, keď sa rozhodol dražiť predmet dražby len na základe iných poznatkov bez vnútornej obhliadky predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie je verejným činiteľom. Termíny o obhliadke sú uvedené v oznámení o dražbe (§ 13 ods. 2) a vlastník predmetu dražby preto musí vždy náležite zdôvodniť vážny dôvod, prečo neumožnil vykonať obhliadku napriek dostatočnému časovému priestoru. V danom prípade žalobkyňa nielenže neumožnila obhliadku nehnuteľností, ale ani nevzniesla včas námietku podľa § 12 ods. 5 ZoDD. Zároveň súd konštatuje, že cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep je udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj/najmä od kúpyschopnosti vydražiteľa. Nakoľko po posúdení dražby súd dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade so ZoDD, súd žalobu zamietol v plnom rozsahu vrátane určenia vlastníckeho práva, nakoľko žalovaní 3) a 4) riadne vydražili nehnuteľnosť a udelením príklepu sa stali jej vlastníkmi v režime BSM (§ 27 ods. 1 ZoDD). Súd poukazuje aj na zoznam, ktorý predložili žalovaní 3) a 4) z centrálneho registra exekúcií, v zmysle ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa si dlhodobo neplní svoje povinnosti, pretože je voči nej na Okresnom súde Galanta vedených niekoľko exekúcií, sp. zn. 8Er/229/2016, 30Er/587/2015, 23Er/202/2014, 15Er/50/2015, 16Er/163/2013. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže v danom prípade boli žalovaní plne úspešní, súd im priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré im vznikli. O ich výške súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, súd sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou v žalobe, nebral do úvahy závažné porušenie práv žalobkyne, a to konkrétne, že jej neboli zo strany žalovaného 1) a žalovaného 2) doručované žiadne písomnosti, ktoré sa týkali uskutočnenia dražby nehnuteľnosti, preto nemohla žiadnym spôsobom chrániť svoje práva ako vlastníka dražených nehnuteľností a bola zásadným spôsobom poškodená na svojich právach. Takýto závažný nedostatok, akým bolo nedoručovanie zákonom stanovenej dokumentácie dražobníkom, zakladá neplatnosť predmetnej dražby. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukazuje je, že znalecký posudok, ktorý dal dražobník vypracovať, neodzrkadľoval skutočnú trhovú hodnotu draženej nehnuteľnosti. Tento znalecký posudok považuje za irelevantný, pričom takýmto konaním, teda neodborným postupom dražobníka jej bola spôsobená škoda, a to z dôvodu, že konečná suma, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená, nezodpovedá reálne trhovej cene v danom čase a mieste. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na nehnuteľnosť znalcom osloveným dražobníkom, bol vypracovaný len na základe iného staršieho znaleckého posudku. Znalec nezobral do úvahy skutočný stav nehnuteľnosti v rámci povinnej obhliadky nehnuteľnosti. Súd v danej veci jednak nesprávne právne posúdil danú vec, nebral do úvahy argumentáciu ohľadom porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, nevykonal dokazovanie v celom rozsahu a nevysporiadal sa so všetkým skutočnosťami, pre ktoré bola predmetná dražba žalobou napadnutá.

3. Žalovaní 1) až 4) odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2) prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie žalobkyne pokladá za nedôvodné v celom rozsahu, súd prvej inštancie v merite veci rozhodol plne v súlade so zisteným skutkovým stavom a platnou právnou úpravou, rozsudok nie je zaťažený žiadnou z vád, ktoré žalobkyňa označila za odvolacie dôvody. Žalobkyňa sa môže domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde iba v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona (ZoDD), zároveň platí, že táto osoba (žalobkyňa) musela byť porušením ZoDD dotknutá na svojich právach. Predpokladom úspechu žalobkyne v rámci konania o určenie neplatnosti dražby je teda preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: 1. neplatnosť' záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení ZoDD; 2. poškodenie práv žalobcu; 3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovení ZoDD a poškodením práv žalobcu. V prípade, že ich splnenie žalobca v konaní nepreukáže, nemôže súd žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu k námietkam žalobkyne náležité dokazovanie, v rámci ktorého boli všetky námietky vyvrátené a bolo preukázané, že dražba bola uskutočnená zákonným spôsobom. Žalobkyňa v odvolaní iba zopakovala tie isté námietky, ktoré už uviedla v žalobe. Vo vzťahu k námietke nesprávneho ohodnotenia draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku žalovaný 2) zdôrazňuje, že ZoDD v § 12 ods. 1 stanovuje povinnosť dražobníka zabezpečiť znaleckým posudkom ohodnotenie predmetu dražby a ak dražobník zabezpečil

vypracovanie znaleckého posudku znalcom z príslušného odboru zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tak ako dražobník splnil svoju povinnosť vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby uloženú v § 12 ods. 1 ZoDD. Z toho dôvodu vyčíslenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby znalcom nemôže mať za následok neplatnosť dražby, čo skonštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 3.10.2013, keď k výsledkom znaleckého ohodnotenia predmetu dražby a ich vzťahu k otázke neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD uviedol: „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby...“ V analogických právnych veciach zaujali totožné právne stanovisko ako Najvyšší súd SR taktiež okresné a krajské súdy, z ktorých rozhodnutí žalovaný 2) uviedol citácie obsiahnuté v písomnom vyjadrení k žalobe, na ktoré týmto odkazuje (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/59/2013 zo dňa 28.10.2013, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 166/1/2014 zo dňa 3.3.2014, rozsudok Okresného súdu Brezno, sp. zn 56/215/2010 zo dňa 16.3.2012, rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 5C/251/2013 zo dňa 16.6.2014, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 46/5/2014 zo dňa 14.4.2016, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C/806/2015 zo dňa 16.3.2017). Predmetná námietka žalobkyne a jej laická polemika o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti je preto po právnej stránke irelevantná, nakoľko zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti Ing Ivanou Cihovou, znalcom v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914486 si žalovaný 2) ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že žalovaný 2) zabezpečil dražbe publicitu vysoko nad rámec zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 ZoDD a to tým, že oslovil širokú verejnosť prostredníctvom masovokomunikačný prostriedkov (inzercie v periodickej tlači, teleinzercie a najmä internetu) nielen s lokálnym pokrytím, ale s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, žalovaný 2) tak postupoval so zámerom vzbudiť maximálny záujem zo strany verejnosti o dražbu, v spojitosti s tým zabezpečiť čo najväčší počet dražiteľov a na to nadväzujúci potenciál pre dosiahnutie čo možno najvyššieho výťažku. Z priebehu dražby zaznamenaného notárskou zápisnicou vyplýva, že sa to žalovanému 2) aj podarilo, keď' sa dražby zúčastnili 5 záujemcovia, čo je podľa dlhoročnej praxe žalovaného 2) ako dražobníka veľmi dobrá a nadštandardná účasť. Žalovaný 2) tak s náležitou odbornou starostlivosťou naplnil charakteristiku dobrovoľnej dražby rozšírenú medzi odbornými kruhmi, podľa ktorej ,,samotná dražba svojim charakterom smeruje práve k tomu, aby prilákala čo najširší okruh záujemcov a aby v dražbe došlo ku konfrontácii a súpereniu čo možno najviac osôb.“ Propagácia dražby vysoko nad rámec zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 ZoDD nakoniec prispela k tomu, že pluralita piatich záujemcov vygenerovala na dražbe konkurenčné trhové prostredie, ktoré vyústilo do súťaženia záujemcov, ktorí v priebehu licitácie svoje ponuky postupne zvyšovali a nehnuteľnosť sa nakoniec podarilo vydražiť za cenu vo výške 74.700 eur. Uvedené tak zodpovedá právnemu stanovisku Najvyššieho súdu ČR č. 20 Cdo 1083/2005 zo dňa 17.8.2005, v zmysle ktorého platí, že „až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.“ Vo vzťahu k námietke nedoručovania písomností zo strany dražobníka žalovaný 2) poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie predložil množstvo listinných dôkazov, najmä doručeniek do vlastných rúk, z ktorých je zrejmé, že žalovaný 2) si svoje povinnosti súvisiace s doručovaním písomnosti v rámci procesu dražby riadne splnil a účelová námietka žalobcu sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa nepostupovala pri podaní žaloby podľa § 150 a ohľadne nedoručovania dražobných listín nebolo čo dokazovať, keďže žalobkyňa neoznačila listiny, ktoré jej údajne žalovaný 2) nedoručil. Napriek tomu dôkaznú povinnosť za žalobkyňu splnil práve žalovaný 2), ktorý nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázal, že listiny žalobkyni doručoval, no táto ich nepreberala v odbernej lehote. Sama si zapríčinila svojou nečinnosťou, že dražobné listiny jej doručené neboli, ktoré konanie však nemôže spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Takéto konanie je možné označiť za konanie obštrukčné, v snahe zmariť dražbu. Preto nemôže požívať právnu ochranu a všetky neprevzaté listiny sa považujú za doručené fikciou. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu a následne meritum veci správne posúdil aj z právneho hľadiska. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať žiadnu z podmienok v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD nevyhnutných na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2) navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť' žalovanému 2) trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

4. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní 3) a 4) prostredníctvom právneho zástupcu. Podané odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné a zo strany žalobkyne podané účelovo s cieľom iba predĺžiť čas a neumožniť žalovaným 3) a 4) pokojné a riadne užívanie vydražených nehnuteľností a vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich zo splatných záväzkov žalobkyne. Žalobkyňa v celom konaní robí kroky, ktoré majú za cieľ iba predlžovanie konania. Všetky svoje povinnosti si plní v posledný deň lehoty, aj samotná žaloba bola podaná v posledný deň lehoty. Okrem toho nepreberá zásielky a bezdôvodne bez riadneho ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávania. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti a ani neuvádza konkrétne body, v ktorých považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne, iba nekonkrétne uvádza, že súd nevzal do úvahy argumentáciu žalobkyne a nevykonal navrhnuté dôkazy. Žalovaní 3) a 4) považujú rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a za správny považujú aj jeho postup v celom konaní, súd sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami a argumentmi strán sporu a vykonal aj všetky navrhnuté dôkazy. Na základe vyššie uvedeného žalovaní 3) a 4) navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 1.6.2017 v celom rozsahu potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať nasledovné:

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom namieta porušenie ustanovení tohto zákona v tom, že jej neboli doručované písomnosti týkajúce sa dražby a znalecký posudok, ktorý dal dražobník vypracovať, neodzrkadľoval skutočnú trhovú hodnotu draženej nehnuteľnosti.

8. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 7 ods. 1 ZoDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len záložný veriteľ) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa § 7 veta prvá a druhá dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Podľa § 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou ZoDD dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) citovaného zákona dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá ZDD v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

9. Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 tak expressis verbis vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je možné určiť iba súdom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona.

10. Žalobkyňa ako prvé namieta, že jej neboli doručované písomnosti týkajúce sa dražby. Žalobkyňa však v žalobe nešpecifikuje, ktoré konkrétne písomnosti jej neboli doručené, iba všeobecne a nekonkrétne uvádza, že jej neboli doručované jednotlivé procesné úkony dražobníka v zmysle § 10 ZoDD. Žalovaný 2) preukázal, že žalobkyni doručoval výzvu na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenia nehnuteľností a oznámenie termínu znaleckej ohliadky zo dňa 4.12.2013 (č.l. 50), doručené fikciou doručenia, zo dňa 18.9.2014 (č.l. 52), zásielka prevzatá žalovanou dňa 10.10.2014 (č.l. 54), zo dňa 17.10.2014 (č.l. 55), doručené fikciou doručenia, žalobkyni tiež doručoval znalecký posudok č. 15/2014 zo dňa 18.1.2014 a znalecký posudok č. 52/2014, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 12.1.2015 (č.l. 61), listiny týkajúce sa dražby (č.l. 62-70), vyjadrenie k sťažnosti voči znaleckému posudku zo dňa 1.4.2015 (č.l. 71). Vzhľadom na to, že žalobkyňa netvrdila (neuniesla bremeno tvrdenia) a ani nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno), aké konkrétne listiny týkajúce sa predmetnej dražby jej neboli zo strany dražobníka doručené a teda v čom konkrétne boli porušené jej práva v procese dražby, nemožno z tohto hľadiska konštatovať žiadne porušenie ZoDD. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, konkrétne z listinných dôkazov doložených zo strany žalovaného 2), nesporne vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o konaní dražby, bola opakovane vyzvaná na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenia nehnuteľností, bol jej oznámený termínu znaleckej ohliadky, bol jej zaslaný znalecký posudok, ku ktorému vzniesla pripomienky, na ktoré dražobník aj reagoval.

11. Vo vzťahu k námietke nesprávneho ohodnotenia draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku je potrebné zhodne a argumentáciou žalovaného 2) konštatovať, že ZoDD v § 12 ods. 1 stanovuje povinnosť dražobníka zabezpečiť znaleckým posudkom ohodnotenie predmetu dražby a ak dražobník zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku znalcom z príslušného odboru zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tak ako dražobník splnil svoju povinnosť vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby uloženú v § 12 ods. 1 ZoDD. Z toho dôvodu vyčíslenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby znalcom nemôže mat' za následok neplatnosť dražby, čo skonštatoval aj NS SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 3.10.2013, keď k výsledkom znaleckého ohodnotenia predmetu dražby a ich vzťahu k otázke neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD uviedol, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Zároveň je možné vychádzať aj z právneho názoru Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 zo dňa 17.8.2005, podľa ktorého až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.

12. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti Ing Ivanou Cihovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti, zapísanou v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914486 si žalovaný 2) ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD. Žalovaný 2) tiež dôvodne poukázal na to, že nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že zabezpečil dražbe publicitu nad rámec zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 ZoDD, a to tým, že oslovil širokú verejnosť prostredníctvom masovokomunikačný prostriedkov (inzercie v periodickej tlači, teleinzercie a najmä internetu) nielen s lokálnym pokrytím, ale s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, a tak postupoval so zámerom vzbudiť maximálny záujem zo strany verejnosti o dražbu, v spojitosti s tým zabezpečiť čo najväčší počet dražiteľov a na to nadväzujúci potenciál pre dosiahnutie čo možno najvyššieho výťažku. Z priebehu dražby zaznamenaného notárskou zápisnicou vyplýva, že sa to žalovanému 2) aj podarilo, keď' sa dražby zúčastnili 5 záujemcovia, čo možno považovať za veľmi dobrú účasť. Pluralita piatich záujemcov vygenerovala na dražbe konkurenčné trhové prostredie, ktoré vyústilo do súťaženia záujemcov, ktorí v priebehu licitácie svoje ponuky postupne zvyšovali a nehnuteľnosť sa nakoniec podarilo vydražiť za cenu vo výške 74.700 eur, t.j. za cenu vyššiu, ako bola stanovená znaleckým posudkom.

13. Pokiaľ ide o závery znalkyne, žalovaný 2) nemal žiadne preukázané možnosti nejakým spôsobom znalkyne ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená

znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) s tým, že pokiaľ by znalkyni nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mala možnosť odmietnuť jeho vykonanie v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobila, preto treba vychádzať z toho, že znalkyňa mala vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu. Dražobník, žalovaný 2), teda vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalkyne. Zároveň bolo dôvodné prihliadnuť tiež na to, že v procese prípravy dobrovoľnej dražby žalobkyňa nielenže neumožnila obhliadku dražených nehnuteľností, ale ani nevzniesla včas námietku podľa § 12 ods. 5 ZoDD (túto vzniesla oneskorene, napriek tomu žalovaný 2) na ňu reagoval).

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonnou podmienkou pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby v zmysle § 12 ods. 1 ZDD je vypracovanie písomného znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby, pričom v danom prípade táto podmienka bola splnená. Nebolo preto možné prihliadnuť ani na námietku odvolateľky, ktorá poukazovala na to, že súd sa nezaoberal podľa nej podhodnotením ceny draženej nehnuteľnosti.

15. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv sporových strán, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je strana z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

16. Súd prvej inštancie vyššie uvedené podstatné skutkové okolnosti náležite skúmal, podstatným dôvodom pre zamietnutie návrhu v celom rozsahu bol správny záver súdu prvej inštancie o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena, keď žalobkyňa nepreukázala, že v procese dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu ZoDD, ktoré by malo za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby.

17. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

20. Žalovaní 1) až 4) majú voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní 1) až 4) boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . V prípade, že žalovaným 1) až 4) vznikli trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .