Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-71-2018.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, na ul. Slnečnej č. 765/3, proti žalovanému: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. D. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 517,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.02.2018 č.k. 8Csp 64/2016 - 49 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 265,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 265,55 Eur od 20.10.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 06.06.2008 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 265,55 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 252,27 Eur.
3. Okresný súd Bardejov trestným rozkazom zo dňa 28.04.2009, č.k. 1T 64/09-44 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2009.
4. Predmetom nároku uplatneného žalobcom bola náhrada škody vo výške 517,80 Eur spôsobená žalovaným. Pre možnosť konštatovania vzniku občiaskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené základné zákonné predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti, existencia alebo vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Vo veci bolo preukázané, že žalovaný sa svojim konaním dopustil prečinu, za čo bol právoplatne uznaný vinným. Konaním žalovaného bola spôsobená žalobcovi majetková škoda, čím došlo k splneniu všetkých predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody. Súd je oprávnený pri výkone civilnej právomoci posudzovať otázku výšky uplatnenej škody žalobcom a v rámci zisťovania skutkového stavu veci je oprávnený zisťovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku. V prípade škody sa v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou sa
rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Skutočnou škodou sa v danom prípade rozumie ujma žalobcu spočívajúca v zmenšení jeho majetku poskytnutím finančných prostriedkov žalovanému vo výške 265,55 Eur. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej skutočnej škody, nie je sporné, že žalovaný nepoukázal žiadnu úhradu vo vzťahu k tejto časti nároku. Poškodený si ďalej uplatnil tiež nárok na náhradu ušlého zisku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlým ziskom v danom prípade môže byť dohodnutý poplatok uplatnený žalobcom v žalobe. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere sa zistilo, že táto podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. Nakoľko v zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, považuje sa spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Aj pri pravidelnom chode vecí by preto žalobca nemohol očakávať takto vyčíslený ušlý zisk, nakoľko tento mu v súlade s právnymi predpismi nepatril. Žalobca nepreukázal právny nárok na zvyšok uplatneného nároku, a preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
5. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 06.06.2008 so žalovaným v postavení dlžníka zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 265,55 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 252,27 Eur v 12 -tich pravidelných mesačných splátkach po 43,15 Eur počnúc dňom 03.07.2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa obidve zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán bola rozšírená. Predpokladom platnej dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorá bola v danom prípade dodržaná. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka môže byť súčasťou zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode. Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Žalovaný bol oboznámený s predmetnými ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Za takejto situácie nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v čase poskytovania úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny. Vzhľadom na to ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok, ako aj jeho zabezpečenie, považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi,
keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Výška RPMN je uvedená aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol žalovaný oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Žalobca poskytol žalovanému pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane vysoký vzhľadom na to, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne a vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Žalobca ďalej poukázal aj na závery obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora vydaného vo veci C-42/15. Z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v danom konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a preto je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Žalovaný nijakým spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu a nevyjadril sa k účelu poskytnutého úveru. V prípade, ak sa žalovaný domáha postavenia spotrebiteľa, zaväzuje ho povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania tvrdených skutočností. Dokazovať je povinný v spore každý, kto niečo tvrdí. V danom prípade žalovaný nijakým spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu.
7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. V predmetnej veci má nárok žalobcu na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné na uvedený vzťah aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
10. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného ( meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
15. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.
16. Dôvodom vedúcim k čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadne sumy 252,27 Eur bolo nedodržanie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, od ktorej žalobca odvádza svoj nárok na náhradu škody. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Táto náležitosť v zmluve uvedená nie je. S jej nedodržaním zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 4 ods. 3 spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
17. Ak poskytnutý úver pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť zmluvy je bezúročným a bez poplatkov, žalobcovi nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie čiastky 252,27 Eur predstavujúcej dohodnutý poplatok, z ktorého v zmysle všeobecných obchodných podmienok 1/3 -tina mala predstavovať úrok a zvyšné 2/3 -tiny zahŕňať ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
18. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bolo právoplatne rozhodnuté , že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013 č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k. 5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve , ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
19. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť alebo ak z takejto podmienky nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa, a to ani v súdnom konaní, plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom. Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá i povinnosť dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu nesúvisiace s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov pre neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tieto sú bez právneho významu, a to preto, lebo sa nevzťahujú na dôvod vedúci k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Týmto dôvodom bola len absencia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, priamo uvádza, že túto náležitosť musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Požiadavka zákona na uvádzanie tejto náležitosti priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednoznačná, a preto nepostačuje túto náležitosť uvádzať v iných dokumentoch so zmluvou súvisiacich, ako sú napr. obchodné podmienky.
21. Rovnako neopodstatneným je poukaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vydaný vo veci C-42/15. Rozsudok sa týka výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá nadobudla účinnosť dňa 11.06.2008, teda až po uzavretí úverovej zmluvy zo dňa 06.06.2008.
22. Ak žalobcovi v dôsledku chýbajúcej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonný nárok na zaplatenie dohodnutého poplatku vo výške 252,27 Eur nevznikol, nemohol mu vzniknúť ani nárok na zaplatenie tejto čiastky z titulu náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu. V prípade spotrebiteľského úveru sankcionovaného bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, škoda mohla žalobcovi vzniknúť len do výšky skutočne poskytnutých a neuhradených peňažných prostriedkov zo strany žalovaného, teda do výšky 265,55 Eur, ako na to správne poukazuje súd prvej inštancie.
23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).