Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/385/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, proti žalovanej: Ing. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: AK Ballara s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/535/2014-173 vo výroku I. určenia spoluvlastníctva zo dňa 22. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (výrok I.) a súvisiacej náhrady trov (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie výrokom I. určil sa, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu s garážou, súp. č. XXX na parc. č. 438/175 (vo výmere 283 m2), vedeného na LV č. XXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, pre katastrálne územie C., obec C., okres Dunajská Streda v podiele 1 v pomere k celku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná od roku 1999 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, že ich spoločným úmyslom a zámerom bola výstavba rodinného domu za účelom založenia si rodiny a to rodinného domu s nadrozmernou garážou, kde by žalobca vykonával svoje povolanie - garáž dimenzovaná pre nákladné vozidlá a ich opravu. Významným faktom je aj skutočnosť, že predmetný rodinný dom resp. jeho terasa stavebne leží na pozemku parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2, vedeného na LV č. XXX katastrálneho územia C., Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru ku ktorému žalobca je spoluvlastníkom v 1/2. Na predmetnej nehnuteľnosti je vystavaná stranami sporu vínna pivnica ku ktorej pred otvorením pojednávania vo veci žalovaná uznala vlastnícke právo a došlo v tejto časti k zastaveniu konania. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca vynaložil na spoločný majetok zo svojho sumu najmenej 115.229,85 €. Jedná sa iba o hotovostné platby, pričom v nich nie je zahrnutá fyzická práca žalobcu a ním označených pomocníkov ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia. Z viacerých listinných dôkazov vyplýva tá skutočnosť, že viaceré veci ohľadom stavby boli vybavované spoločne a ich spoločné mená na viacerých dokumentoch, napr. súd poukazuje na zmluvu uzatvorenú so stavebnou spoločnosťou TH - STAV, kde obe strany sporu vystupujú ako stavebníci. Z tejto zmluvy (čl. 19 spisu) konkrétne Zmluvy o dielo so zhotoviteľom Sládkovičovo TH - STAV s.r.o., vyplýva, že objednávateľom v zmysle tejto Zmluvy o dielo bola Ing. P. S. a V. H.. Je nepochybné, že finančné

prostriedky na výstavbu rodinného domu boli použité z hypotekárneho úveru. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 13.07.2007 uzatvárali na strane dlžníka Ing. P. S. a V. H.. Na základe tejto zmluvy bol čerpaný úver vo výške 5.050.000,-Sk. Dlžník sa zaviazal splácať úver formou anuitných splátok vždy 18.dňa každého mesiaca vo výške 25.828,21 Sk s tým, že tento úver sa mal splácať z bežného účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXXX a jednalo sa o účet žalovanej. Preukázané v konaní bolo aj to, že za účelom platenia tohto úveru v období rokov 2007 až do októbra 2013 zaplatil žalobca 60 splátok, každá vo výške 663,80 €, teda spolu 39.828,-€, ktoré sa poukazovali na účet žalovanej a z jej účtu potom celá suma mesačnej splátky 850 - 890,-€ bola hradená banke. Žalovaná síce uvádzala, že suma 600,-€ sa zo strany žalobcu uhrádzala ako príspevok do domácnosti. Tieto tvrdenia súd považuje za účelové, lebo po októbri 2013 ako sa účastníci rozišli, tieto sumy začala žalobcovi vracať na účet a z tohto sa dá jasne vyvodiť účel na čo tieto prostriedky vlastne slúžili. Ďalej samotná mesačná splátka 663,80 € ako príspevok na vedenie domácnosti je sumou tak vysokou, že nezodpovedá prípadnej dojednanej sume na hradenie spoločných nákladov. Samotnú skutočnosť, z akého dôvodu došlo k zapísaniu žalovanej do katastra nehnuteľností ako výlučnej vlastníčky rodinného domu ozrejmila v podstate sama žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.08.2015 kde udáva, že sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu s garážou, keďže je zamestnaná, má pravidelný príjem vo forme mzdy, neznáša žiadne podnikateľské riziko. Žalobca naopak podnikal a v prípade vzniku záväzkov z podnikateľskej činnosti žalobcu mohli by sa veritelia žalobcu domáhať uspokojenia svojich pohľadávok postihnutím spoluvlastníckeho podielu žalobcu na rodinnom dome s garážou. Tu žalovaná poukázala aj na názor dlhoročných priateľov manželov T. a V. K., s ktorými udržiavali blízke priateľské vzťahy s ktorými sa ohľadom týchto skutočností v súkromnom živote radili, keďže obaja majú právnické vzdelanie. Z výsluchu svedkov JUDr. T. K. a JUDr. V. K. však takáto dohoda nevyplývala. Naopak svedok JUDr. T. K. uviedol, že žalovaná vyhlasovala, že sa ona stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a nebude sa s žiadnym mužom deliť iba z toho dôvodu, že nechce dopadnúť ako jej matka ktorá údajne po rozvode manželstva prišla o celý majetok a práve týmto bola žalovaná ovplyvnená. Z výsluchu žalovanej resp. z jej vyjadrení v priebehu celého konania však takéto dôvody nevyplývajú. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca vynaložil na spoločný majetok zo svojho majetku sumu vyše 115.000,- €. Okrem toho pri výstavbe domu prispel svojou prácou on, jeho priatelia, jeho otec. Vyslúchnutí svedkovia sa vyjadrovali tak, že na dome pracovali v domnienke, že rodinný dom stavajú žalobca a žalovaná spoločne, pritom vo väčšine prípadov sa jednalo o spoločných priateľov oboch strán sporu. Javí sa súdu nelogickým, prečo by žalobca kupoval do podielového spoluvlastníctva so žalovanou parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2, vedenú na LV č. XXX v kat. území C., ku ktorej je vlastníkom v 1, na tejto nehnuteľnosti vystaval vínnu pivnicu. Súhlasil s tým, aby aj na tejto parcele čiastočne stavebne ležal sporný rodinný dom, pokiaľ by nemal byť aj on spoluvlastníkom predmetného domu. Žalovaná strana predložila písomný dôkaz, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 053739/ZAL/2 zo dňa 28.09.2007, uzavretú s H. a.s. na jednej strane a so záložcom - žalovanou a žalobcom ako dlžníkom na strane druhej a týmto dôkazom chcela preukázať, že žalobca si bol vedomý vlastníckych práv žalovanej od samotného počiatku. Je však nelogické, prečo by sa žalobca zaväzoval ako dlžník voči banke vo vedomí, že bude splácať vlastníctvo niekoho iného do budúcna. Žalobca teda na základe tejto úverovej zmluvy zaplatil 610 splátok vo výške 663,80 € ktoré síce nepoukazoval priamo na účet H. tak, ako to namieta žalovaná ale ich poukazoval na účet žalovanej, pretože pri uzavretí úverovej zmluvy sa dohodli, že úver bude splácaný z tohto účtu. Súd zároveň poukazuje na žiadosť žalovanej zo dňa 13.03.2007 adresovanú Obecnému úradu Trnávka, v ktorej žiada o doplnenie stavebného rozhodnutia č. stav. 109/06-002 vydaného 19.06.2006 Obecným úradom Trnávka, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2006, konkrétne v časti stavebník od stavebníka p. V. H. bytom Q. XX, M., nakoľko v zmysle kúpnej zmluvy sa stal spolumajiteľom pozemku parc.č. 438/142 nachádzajúceho sa v katastri obce C., okres Dunajská Streda. Žalovaná síce namieta skutočnosť ako žalobca sa takýmto dokladom dostal, ako aj to, že doklad nie je podpísaný, ale žalobca ako prílohu doložil aj ďalšie žiadosti žalovanej o doplnenie náležitostí vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 11.11.2005 ako aj vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.11.2005, ktoré sú vyhotovené totožným písmom a ani doklady z roku 2005 nie sú žalovanou podpísané. Čo sa týka samotného stavebného povolenia vydaného Obcou Trnávka pre žalovanú, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2006, a teda ku kúpnej zmluve o odpredaji 1/2 nehnuteľnosti teda parc. č. 438/142 - orná pôda vo výmere 1.024 m2 pre žalobcu došlo až začiatkom roka 2007, konkrétne 24.04.2007, teda takéto stavebné povolenie mohlo byť vydané v tom čase iba pre žalovanú ktorú bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomu záveru, že všetky tieto úkony smerovali k tomu, že strany sporu domovú nehnuteľnosť stavali spoločne a bola medzi nimi dohoda pred začatím výstavby rodinného domu uzatvorená ústne o tom, že stavba bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Práve toto bol dôvod, pre ktorý žalobca

odkúpil od žalovanej 1 parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2, na ktorej v súčasnosti je postavená vínna pivnica, ktorá taktiež je v ich podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ by nemal záujem stať sa podielovým spoluvlastníkom aj domovej nehnuteľnosti, je nelogické, aby pristúpil k takýmto úkonom a odkúpil si pozemok na ktorom by mal byť umiestnený čiastočne rodinný dom ktorý je vo výlučnom vlastníctve inej osoby. Súd je toho názoru, že všetkými vyššie uvedenými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že výstavba rodinného domu s garážou sa prevádzala s jednoznačným úmyslom zo strany žalobcu byť jej spoluvlastníkom v ideálnej časti v 1 vzhľadom k celku tak, ako sa aj stal vlastníkom pozemku parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2 ako aj vínnej pivnice. V tejto časti ktorá sa týkala určenia spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu súp. č. XXX s garážou súd žalobe vyhovel. Opačného názoru bol však súd čo sa týka pozemkov a to parc. č. 438/160 o výmere 267 m2 - ostatné plochy a parc. č. 438/175 o výmere 283 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený rodinný dom s garážou. Tu nemožno vychádzať z toho, že by podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom mohlo vzniknúť na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu o založení spoluvlastníckych vzťahov k týmto pozemkom. Tu zákon takúto dohodu vylučuje, pretože vlastníkom nehnuteľnosti teda pozemku sa môže stať iba osoba ktorá vystupovala v kúpnej zmluve ako kupujúci. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2005 uzavretej medzi predávajúcou P. K., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcou Ing. P. S., nar. XX.XX.XXXX je nepochybné, že jedinou výlučnou kupujúcou sporných nehnuteľností v tom čase zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie obec C., okres Dunajská Streda parc.č. 438/142 - orná pôda o výmere 1.574 m2 ktorá vznikla odčlenením od pozemku parc. č. 439/1 - orná pôda o výmere 117.180 m2 na základe geometrického plánu na odčlenenie pozemkov v katastrálnom území C. vyhotovenou Ing. P. C. sa stáva žalovaná Ing. P. S.. Žalobca uviedol, že za prevádzanú nehnuteľnosť v sume 1.133.280,-Sk žalobca uhradil zo svojho osobného majetku v tom čase sumu 900.000,-Sk. V podstate ani žalovaná nerozporovala tú skutočnosť, že žalobca prispel finančne do kúpnej ceny za tento pozemok, avšak výlučnou kupujúcou v zmysle kúpnej zmluvy bola ona. V tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotné poskytnutie finančných prostriedkov, a to ani v rozsahu 900.000,-Sk z celkovej kúpnej ceny nezakladá vlastnícke právo žalobcu. Vlastnícke právo žalobcu v tomto prípade nie je možné založiť na základe dohody resp. spoluvlastnícke právo na základe dohody. Spoluvlastníkom sporných nehnuteľností sa mohol stať žalobca jedine za predpokladu, ak by v kúpnej zmluve vystupoval ako kupujúci. Nebolo možné v tomto smere zohľadniť ani žalobcom udávaný zastretý právny úkon , na základe ktorého odkúpil 1 časti pôvodnej nehnuteľnosti - parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2 - orná pôda zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. Žalobca v podstate tým, že uzavrel so žalovanou takúto kúpnu zmluvu nepochybne si bol vedomý tej skutočnosti, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalovaná , i keď tento úkon bol vykonaný opäť preto, aby žalobca mohol ďalšími finančnými prostriedkami a to kúpnou cenou 250.000,-Sk ktoré vyčerpal zo svojho sporenia u spoločnosti G. použiť na výstavbu rodinného dojmu. Súd je toho názoru, že žiadny právny titul na určenie podielového spoluvlastníctva žalobcu k pozemku neexistuje. Z listinných dôkazov je nepochybné, že pozemok je výlučným vlastníctvom žalovanej, ktorá vlastníctvo nadobudla titulom kúpy ako jediná kupujúca v zmysle kúpnej zmluvy ktorú uzavrela s predávajúcou P. K.. Z uvedených dôvodov preto súd v časti určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedených pozemkov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. V predmetnom konaní žalobca nebol úspešný v celom rozsahu, taktiež ani žalovaná. Pomer ich úspechu je možné určiť vo výške 50% u každého z nich, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Odvolanie žalovanej: Žalovaná podáva proti rozsudku odvolanie v nasledovnom rozsahu: proti výroku súdu o určení podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 k celku k stavbe rodinného domu s garážou so súpisným číslom XXX, ktorý stojí na pozemku registra "C" s parcelným číslom 438/175 v k. ú. C. (ďalej len "rodinný dom"), a proti výroku, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok napáda z nasledovných dôvodov: súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP"), a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 tak, že žalobu v časti o určenie podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 k celku k rodinnému domu zamietne a že zaviaže žalobcu na náhradu mojich trov súdneho konania pred súdom I. inštancie a pred odvolacím súdom. Nenapáda odvolaním rozsudok o zamietnutí žaloby o určenie podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 k celku k pozemkom registra "C" s parc. č. 438/160 o výmere 267 m2 a s parc. č. 438/175 o výmere 283 m2, vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda na Liste vlastníctva č. XXX, okres Dunajská Streda, obec C. a katastrálne územie C.. Tento výrok považuje za správny, spravodlivý a

zrozumiteľne odôvodnený. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.05.2016 uviedol, že s ňou uzatvoril dohodu o tom, že bude v katastri uvedená ako výlučná vlastníčka rodinného domu (slovami: "Mali sme slovnú dohodu o tom, že bude to písané na ňu"). Ona v spore dokazovala, že žalobca nikdy nemal záujem byť podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Jeho výlučným vlastníkom mala byť len ona. Táto ústna dohoda medzi ňou a žalobcom bola nepochybná, tak notoricky známa, a toľkokrát opakovane prezentovaná žalobcom a ňou pred spoločnými známymi, že sa cítila až trápne, ak sa o tom znovu a znovu hovorilo. Na jej návrh vypočutí spoloční známi: JUDr. T. K., PhD. a JUDr. V. K. existenciu tejto dohody so žalobcom potvrdili. Predložila listinné dôkazy z ktorých vyplývalo, že som bola jediným účastníkom správnych konaní súvisiacich so stavbou rodinného domu a jej zápisom do katastra nehnuteľností. Predložila listinu Zmluvy o zriadení záložného práva k rozostavanej stavbe, v ktorej žalobca ako spoludlžník z úverovej zmluvy podpisom potvrdil, že je výlučná vlastníčka rozostavanej stavby rodinného domu. Výrok súdu o určení podielového spoluvlastníctva žalobcu k rodinnému domu bol pre ňu nepríjemným prekvapením. Spôsob ako sa súd I. inštancie vysporiadal s vykonanými dôkazmi považuje za veľmi neštandardný a vyvoláva v nej pochybnosti o snahe súdu rozhodnúť tento spor spravodlivo. 1. súd má v bode 7. odôvodnenia za "jednoznačne preukázané': že žalobca "na tento majetok" (myslený zrejme rodinný dom) "vynaložil sumu najmenej 115.299,85 €.“ V bode 26. Odôvodnenia súd spresňuje, že "žalobca vynaložil na spoločný majetok zo svojho sumu najmenej 115.229,85 €.“ Žalobca počas sporu predložil výpisy z účtov preukazujúce ním uhrádzané sumy na účet mojej osoby a na iné účty tretích osôb údajne v súvislosti s výstavbou rodinného domu, v celkovej výške 115.299,85 €. Tieto sumy žalobca definoval ako platby za pozemok vo výške 27.567,55 €, platby za rodinný dom vo výške 56.947,63 € a iné platby (za vínnu pivnicu, trávnik, zavlažovanie trávnika, dreviny), o ktorých žalobca tvrdil (nedokázal), že ich vynaložil vo výške 30.784,67 €. Spolu mal teda žalobca vynaložiť údajne "na tento majetok" sumu 115.299,85 €. Náklady údajne vynaložené žalobcom na pozemok sú pritom irelevantné, keď aj podľa súdu poskytnutie finančných prostriedkov na pozemok nezakladá vlastnícke právo žalobcu k pozemku (bod 30. odôvodnenia). Náklady údajne vynaložené na výstavbu vínnej pivnice a na trávnik a výsadbu okrasných drevín sú irelevantné, pretože podielové spoluvlastníctvo k vínnej pivnici a k pozemku, na ktorom sú dreviny a trávnik, nebol predmetom tohto sporu. Na pojednávaní dňa 05.05.2016 žalobca výslovne uviedol, že zo splátok, ktoré mi poukazoval mesačne vo výške 663,- € mala byť len suma 425,- € na splátku úveru v prospech banky a zvyšok na režijné náklady (strava a veci do domácnosti). Napriek tomu, že žalobca výslovne označil účely jednotlivých jeho platieb ako platby na iný ako spoločný majetok (pozemok) a napriek výslovnému vyjadreniu žalobcu o tom, že časť platieb bola na réžiu domácnosti, má súd celú žalobcom tvrdenú sumu za "jednoznačne preukázanú" ako platbu žalobcu "na spoločný majetok" (bod 26. odôvodnenia), ktorým je v zmysle výroku súdu rodinný dom. Ani jedna zo sporových strán netvrdila, že suma 115.299,85 € bola žalobcom vynaložená na rodinný dom. Ako to môže mať súd za jednoznačne preukázané niečo, čo ani jedna zo strán sporu netvrdila ? Súd slovami „žalobca vynaložil na spoločný majetok zo svojho sumu najmenej 115.229,85 €" doslovne cituje záverečný návrh žalobcu a túto citáciu prezentuje ako jednoznačne preukázaný výsledok vykonaného dokazovania. 2. súd má v bode 7. odôvodnenia preukázané, že "všetky veci ohľadom stavby boli vybavované spoločne" a "na dokumentoch sa nachádzajú ich (pozn.: strán sporu) spoločné mená a teda konali ako rovnocenní budúci vlastníci." Riadne odôvodnený rozsudok by uvádzal, na ktorých dokumentoch týkajúcich sa stavby rodinného domu sa nachádzajú spoločne moje a žalobcovo meno. V spise sa nenachádza ani jeden dokument súvisiaci s výstavbou rodinného domu, na ktorom by bolo uvedené moje aj žalobcovo meno. Zo žiadneho dôkazu v spise nevyplýva, že by žalobca konal spoločne so mnou v súvislosti s výstavbou rodinného domu, že by konal čo i len pri jednom úkone a už vôbec nie pri všetkých veciach, ako má za preukázané súd. Samotný žalobca sa na pojednávaní dňa 05.05.2016 vyjadril o dokladoch súvisiacich s výstavbou rodinného domu, že "väčšinou ich vybavovala žalovaná". Je možné, aby súd uvádzal v odôvodnení závery, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní? Aj tento záver súdu predstavuje citáciu záverečného návrhu žalobcu prezentovanú ako jednoznačne preukázaný výsledok vykonaného dokazovania. 3. súd má v bode 7. odôvodnenia za nepochybné, že od roku 1999 sme so žalobcom žili v spoločnej domácnosti a ako druh a družka sme si chceli zabezpečiť spoločný rodinný dom a priľahlé pozemky k tomuto rodinnému domu. Spolužitie v spoločnej domácnosti od roku 1999 tvrdil žalobca na pojednávaní dňa 05.05.2016. Ona na pojednávaní dňa 16.03.2017 uviedla, že od septembra 1999 sa začali so žalobcom intenzívnejšie stretávať. Súd ma však za nepochybné, že od roku 1999 sme žili v spoločnej domácnosti. Pre súd je nepochybné, že si chceli zabezpečiť spoločný rodinný dom a priľahlé pozemky. Tu by mal súd vysvetliť, prečo bola jedinou účastníčkou kúpnej zmluvy týkajúcej sa pozemku pod rodinným domom a priľahlých pozemkov. Logické by bolo (ak je teda podľa súdu nepochybný úmysel strán sporu zabezpečiť si spoločné pozemky), aby

bol na kúpnej zmluve k pozemku uvedený ako kupujúci aj žalobca. Avšak na kúpnej zmluve k pozemku na č. l. 7 som uvedená ako kupujúca iba ja. Žalobkyňa tvrdí, že treba posudzovať obsah listinných dôkazov a nie ich logickosť v očiach súdu, ako to súd robí. Je nepochybne preukázané listinou kúpnej zmluvy, že úmyslom strán sporu bolo, aby pozemok nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. 4. Súd má v bode 9. odôvodnenia nepochybne preukázané, že "žalobca doposiaľ, nakoľko sa cíti byť úverovou zmluvou viazaný a cíti sa byť spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, hradí mesačný udržiavací poplatok." Žalobca tvrdil v žalobe, že hradí tzv. udržiavací poplatok, t. j. mesačné platby na môj účet v symbolickej výške. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.03.2017 a v podaní zo dňa 23.05.2017 ona poprela, že by k dnešnému dňu žalobca hradil na jej účet akékoľvek mesačné platby a uviedla som, že už ani tzv. udržiavací poplatok nehradí. Ako sa s týmito rozpornými tvrdeniami vysporiadal súd a ako ich vyhodnotil? Záverom, že má za nepochybne preukázané, že žalobca doposiaľ platí platby tzv. udržiavacieho poplatku. Tento spôsob zisťovania skutkového stavu je bohužiaľ typický pre celé rozhodnutie súdu. Súd nekriticky akceptuje tvrdenia žalobcu, moje rozporovanie daných tvrdení ignoruje a má tvrdenia žalobcu za nepochybne preukázané. 5. v bodoch 10. až 13., 15. a 16. odôvodnenia súd sumarizuje výpovede svedkov navrhnutých žalobcom. Pozoruhodný je najmä bod 13. odôvodnenia, kde súd reprodukuje na 10 riadkoch svedeckú výpoveď svedkyne M. R., ktorá podľa súdu "bola presvedčená o tom, že všetko je spoločné." Súd však už pri hodnotení a sumarizácii výpovede tejto svedkyne opomenul uviesť, že na záver svojej svedeckej výpovede táto svedkyňa na základe otázky jej právneho zástupcu uviedla, že nevie povedať, z akého dôvodu si tieto skutočnosti myslí. Okrem absencie tohto dovetku zaznamenaného pri výpovedi svedkyne v zápisnici z pojednávania zo dňa 05.05.2016 je povšimnutiahodný rozsah, v akom sa výpovedi tejto svedkyne venuje súd. Súd na 10 riadkoch sumarizuje výpoveď svedkyne, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla veci, o ktorých nevie povedať, z akého dôvodu si ich myslí. V spore bola na jej návrh vypočutá aj svedkyňa JUDr. V. K.. Uviedla, že sa pred ňou od začiatku prezentovala, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, toto deklarovala pred touto svedkyňou výslovne aj v prítomnosti žalobcu a to už v čase pred začatím výstavby rodinného domu. Svedkyňa potvrdila, že viackrát jej za prítomnosti predniesla pred žalobcom vyhlásenie, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, čo žalobca nikdy nerozporoval, pričom uvedené vyhlásenie nemohol žalobca prepočuť. Čiže je zrejmé, že sa nejedná o svedka, ktorý si niečo myslí, niečo predpokladá a ktorý vlastne nevie odôvodniť svoje predpoklady a myšlienkové pochody (ako svedkyňa R.), ale o svedka relevantného. Súd zhŕňa výpoveď JUDr. V. K. na celkovo 0 (slovom nula) riadkoch. Danú výpoveď súd úplne ignoruje, ani len nesumarizuje v odôvodnení jej obsah a už vôbec odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje vysvetlenie, ako súd danú svedeckú výpoveď vyhodnotil a prečo na ňu neprihliadol. 6. v bode 14. odôvodnenia súd analyzuje výpoveď svedka JUDr. T. K., PhD. Súd k výpovedi tohto svedka uvádza, že sa ako žalovaná vyjadrila inak ako tento svedok. Súd už ďalej pri sumarizácii a hodnotení výpovede tohto svedka neuvádza, že tento tiež uviedol, že ako právnik nikdy nemal pochybnosti o tom, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu. Potvrdil, že ona opakovane v jeho prítomnosti a zároveň v prítomnosti žalobcu uviedla, že celá stavba rodinného domu je jej vlastníctvom, pričom žalobca "absolútne nič nenamieta!", a v prítomnosti svedka žalobca nikdy neprezentoval presvedčenie, že je spoluvlastníkom rodinného domu. Túto časť výpovede svedka súd nijako nehodnotí, ani ju v zhrnutí výpovede tohto svedka neuvádza, ani sa s ňou nijako nevysporiadava. 7. v bode 26. odôvodnenia je pre súd "nemenej významným faktom a dôkazom skutočnosť, že predmetný rodinný dom resp. jeho terasa stavebne leží na pozemku parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2, vedeného na LV č. XXX katastrálneho územia C., Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru ku ktorému je žalobca spoluvlastníkom v 1.“ Tento záver súdu má byť nemenej významným faktom a dôkazom podielového spoluvlastníctva žalobcu k rodinnému domu. Ak sa však jedná o tak významný fakt a dôkaz, mal by súd uviesť, na základe čoho dospel k tomuto zisteniu. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť tento záver. Tvrdenie o tom, že malá časť terasy stavebne zasahuje do pozemku s parc. č. 438/142 uviedol žalobca (avšak nedokázal) vo svojom podaní doručenom súdu dňa 25.02.2015. Ak už teda súd nekriticky prevzal nepreukázané tvrdenie žalobcu o stavbe zasahujúcej aj na iný pozemok, o časti údajne zasahujúcej na iný pozemok súd výrokom nerozhodol (výrok rozsudku sa týka podielového spoluvlastníctva k stavbe na pozemku s parc. č. 438/175). Je taktiež zaujímavá úvaha súdu (v právnom systéme Slovenskej republiky vychádzajúcom zo zásady "superficies solo non cedit"), že je významné presahovanie časti terasy na pozemok v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Prečo potom nie je pre súd významné, že celá stavba rodinného domu a terasy stojí na pozemku v mojom výlučnom vlastníctve? Prečo údajná malá časť terasy, ktorá údajne presahuje na pozemok v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, je významným faktom a dôkazom, keď skutočnosť, že celá stavba rodinného domu a terasy stojí na pozemku v jej výlučnom vlastníctve, nestojí súdu ani za zmienku? 8. v bode 26. odôvodnenia

"súd poukazuje na zmluvu uzatvorenú so stavebnou spoločnosťou TH - STAV, kde obe strany sporu vystupujú ako stavebnici. Z tejto zmluvy (čl. 19 spisu) konkrétne Zmluvy o dielo so zhotoviteľom TH

- STAV s.r.o., Sládkovičovo vyplýva, že objednávateľom v zmysle tejto Zmluvy o dielo bola Ing. P. S. a V. H..“ V tomto prípade dosahuje (mierne povedané) neštandardný spôsob hodnotenia dôkazov súdom takmer vrchol. Súd odkazuje na papier, ktorý predložil žalobca ako prílohu žaloby. Jedná sa o nepodpísaný text návrhu zmluvy. Nie je podpísaný ani jednou zo zmluvných strán. Autenticitu tohto textu som poprela. Ani samotný žalobca neoznačil ako dôkaz, ktorý by mal vykonať súd, text zmluvy, ktorý by bol podpísaný a ktorý by zrejme mal byť v držbe zmluvných strán, ak takáto zmluva bola reálne uzatvorená. Súd to nepovažuje za prekážku. 9. ešte v bode 26. odôvodnenia má súd za preukázané, že za účelom platenia úveru v období rokov 2007 až do októbra 2013 zaplatil žalobca 60 splátok, každá vo výške 663,80 €. Toto má súd za preukázané napriek výslovnej výpovedi žalobcu na pojednávaní dňa 05.05.2016, kedy uviedol, že zo splátok, ktoré mi poukazoval mesačne vo výške 663,- € mala byť len suma 425,- € na splátku úveru v prospech banky a zvyšok na režijné náklady (strava a veci do domácnosti). Súd má za preukázaný záver, ktorý ide nad rámec tvrdenia žalobcu. Žalobca tvrdí plnenie na účely splátky úveru v určitom rozsahu, súd má však preukázané plnenie v rozsahu väčšom, než tvrdí žalobca. 10. ešte v bode 26. odôvodnenia súd považuje jej tvrdenie, že platba žalobcu vo výške 600,- € je príspevok do domácnosti, za účelové, pretože som po rozchode so žalobcom začala žalobcovi vracať dané príspevky na účet, z čoho sa dá podľa súdu "jasne vyvodiť účel na čo tieto prostriedky vlastne slúžili.“ Týmto účelom má zrejme byť teda podľa súdu splátka úveru. Súd uvádza, že "mesačná splátka 663,80 € ako príspevok na vedenie domácnosti je sumou tak vysokou, že nezodpovedá prípadnej dojednanej sume na hradenie spoločných nákladov. Súd považuje sumu 663,80 € mesačne za privysokú na to, aby mohla predstavovať mesačný príspevok žalobcu na vedenie spoločnej domácnosti. Tak sa súd uchýlil k záveru, že sa jedná o splátku úveru. Inak povedané, súd z mne neznámych dôvodov dospel k záveru, že všetky náklady spojené s fungovaním spoločnej domácnosti by mala znášať a aj znášala ona. 11. ešte v bode 26. odôvodnenia súd poukazuje na údajný rozpor medzi dôvodmi dohody o mojom výlučnom vlastníctve rodinného domu uzavretej medzi mnou a žalobcom, ktoré majú byť v mojej výpovedi a vo výpovedi svedka JUDr. K., ja som v konaní uviedla, že dôvodom je skutočnosť, že ako zamestnaná neznášam podnikateľské riziko. Svedok JUDr. K. uviedol, že dôvodom môjho výlučného vlastníctva má byť negatívna skúsenosť mojej matky s mojím otcom, po rozvode, s ktorým prišla o celý majetok. Tu je aspoň náznak snahy súdu vyhodnotiť svedeckú výpoveď JUDr. K.. Z celej jeho svedeckej výpovede však súd vyhodnocuje len údajný rozpor v dôvodoch, pre ktoré som mala byť so žalobcom dohodnutá na výlučnom vlastníctve k rodinnému domu. Čiže jediná časť výpovede tohto svedka, ktorú súd hodnotí, je pokus súdu o spochybnenie výpovede svedka ohľadom dôvodov môjho výlučného vlastníctva rodinného domu. Pritom výpoveď svedka ohľadom týchto dôvodov nijako nespochybňuje hodnotu tejto výpovede. Tak hrozba podnikateľského rizika u žalobcu ako aj moja negatívna skúsenosť s mojím otcom boli dôvodmi, prečo som bezpodmienečne trvala na tom, že budem jediným vlastníkom rodinného domu a bez dohody so žalobcom o tom by som nikdy stavbu rodinného domu nezačala. Ďalší obsah výpovede svedka JUDr. K. už bohužiaľ súd nijako nespomína ani nehodnotí. 12. ešte v bode 26. odôvodnenia súd hodnotí Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 053739/ZAL/2 zo dňa 28.09.2007 uzatvorenú stranami sporu s H., a.s., u žalobcu v postavení dlžníka a v prípade mojej osoby v postavení dlžníka a záložcu, ktorým sa zriadilo v prospech banky záložné právo k rozostavanej stavbe rodinného domu, ako nelogický právny úkon. Súd považuje za nelogické, "prečo by sa žalobca zaväzoval ako dlžník voči banke vo vedomí, že bude splácať vlastníctvo niekoho iného do budúcna." Uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva zriadili strany sporu záložné právo v prospech banky na zabezpečenie úveru poskytnutého bankou stranám sporu na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej boli obe strany sporu dlžníkmi. Záložné právo sa zriadilo k rozostavanej stavbe. Podpísala túto zmluvu ako záložca a výlučný vlastník rozostavanej stavby. Žalobca podpísal túto zmluvu ako úverový dlžník. Podpisom tejto zmluvy výslovne a nespochybniteľne potvrdil, že som výlučný vlastník rozostavanej stavby rodinného domu. Podpisom tejto zmluvy sa žalobca nezaviazal voči banke, že bude splácať, ako sa mylne domnieva súd. Podpisom tejto zmluvy som ja zriadila záložné právo svoje výlučné vlastníctvo k rozostavanej stavbe rodinného domu, aby som zabezpečila banke pohľadávku z titulu úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytla banka úver aj žalobcovi. Žalobca podpisom potvrdil skutočnosť, že som v čase podpisu danej zmluvy bola výlučným vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu. 13. v bode 27. odôvodnenia súd poukazuje na údajnú jej žiadosť zo dňa 13.03.2007 údajne adresovanú Obecnému úradu Trnávka o doplnenie stavebného rozhodnutia o žalobcu ako stavebníka. Súd konštatuje, že daná žiadosť nie je podpísaná, "ale žalobca ako prílohu doložil aj ďalšie žiadosti žalovanej': "ktoré sú vyhotovené totožným písmom" a tiež "nie sú žalovanou podpísané". V tejto časti odôvodnenia dospel súd k vrcholu neštandardného hodnotenia "dôkazov". Súd odkazuje na nepodpísaný list papiera predložený

žalobcom. Skutočnosť, že daný "dôkaz" nie je podpísaný, a že som jeho autenticitu poprela, podľa súdu nie je významná, pretože žalobca predložil aj iné obdobné "dôkazy", ktoré sú "vyhotovené totožným písmom". Žalobca nepredložil aj nepodpísanú dohodu s ňou o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, pretože súdu by zrejme nechýbali na nej podpisy a zrejme by stačilo, že je vyhotovená totožným písmom. 14. v bode 28. odôvodnenia súd analyzuje, prečo je stavebné povolenie vydané len na moju osobu pričom ako dôvod našiel skutočnosť, že stavebné povolenie bolo vydané skôr, ako bol povolený vklad podielového spoluvlastníctva žalobcu k pozemku tvoriacemu záhradu, preto "mohlo byť vydané v tom čase iba pre žalovanú". Súd si neuvedomil, že stavba prebiehala na iných pozemkoch, ako je pozemok záhrady, ku ktorému nadobudol žalobca podielové spoluvlastníctvo kúpnou zmluvou s jej osobou ako predávajúcou. 15. v bode 29. odôvodnenia súd uvádza, že má za preukázanú ústnu dohodu strán sporu o tom, že rodinný dom bude v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobca nikdy počas sporu ani netvrdil, že medzi stranami sporu bola uzavretá výslovná ústna dohoda o podielovom spoluvlastníctve k rodinnému domu. Preukazoval vynaloženie určitých peňažných prostriedkov na stavbu, preukazoval svoju účasť na stavbe a snažil sa preukázať aj určitú svoju účasť na právnych úkonoch súvisiacich so stavbou (nepodpísanými listinami). Nikdy netvrdil, že uzatvoril ústnu dohodu o podielovom spoluvlastníctve rodinného domu. Ona existenciu dohody o podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jej osoby k rodinného domu výslovne poprela, naopak tvrdila a dokazovala som existenciu výslovnej dohody o jej výlučnom vlastníctve ". Napriek tomu súd dospel k záveru, že bola uzatvorená ústna dohoda medzi stranami sporu o podielovom spoluvlastníctve k rodinnému domu. Nepochybuje a verí, že odvolací súd nebude pristupovať k dôkazom vykonaným na základe návrhov strán sporu takým spôsobom ako súd I. inštancie, ale tieto dôkazy vyhodnotí podľa ich relevancie. Súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania s poukazom na čiastočný úspech oboch strán sporu. V prípade, ak odvolací súd zmení napadnutý rozsudok tak, že žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu zamietne, navrhujem zaviazať žalobcu na náhradu mojich trov súdneho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podanie odvolania a z trov právneho zastúpenia pred súdom I. inštancie a odvolacím súdom. Prekážkou takéhoto rozhodnutia o náhrade trov konania nie je ani skutočnosť, že konanie o určení podielového spoluvlastníctva k vínnej pivnici bolo zastavené, pretože procesne zavinil zastavenie konania v danej časti žalobca späťvzatím žaloby. Súd uvádza v bode 4 odôvodnenia, že vzal na vedomie späťvzatie žalobcu, ktorý ho vykonal údajne preto, že som podielové spoluvlastníctvo žalobcu k vínnej pivnici počas sporu uznala. Pravdou však je, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu k vínnej pivnici nikdy nerozporovala, čo uviedla hneď pri svojom prvom úkone v spore (v odvolaní proti nariadené mu predbežnému opatreniu), a žaloba bola v tejto časti podaná nedôvodne.

4. Vyjadrenie žalobcu: Prevedeným dokazovaním bolo bezpečne preukázané a nesporné a nerozporované zo žiadnej strany sporu, že žalobca a žalovaná od roku 1999 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka u rodičov a takto aj spoločne hospodárili, napriek tomu, že žalovaná vo svojom odvolacom prejave už tvrdí, že od roku 1999 sa "len začali intenzívnejšie stretávať." Vo svojej výpovedi na pojednávaní sama žalovaná uvádza, že sa rozhodla o vyriešenie bývania v lokalite, blízkej bydlisku žalobcu. Ak by toto bolo tvrdenie žalovanej relevantné, potom pri udržaní aj tvrdenia o "riešení jej bývania", by nepochybne žalobca sa nepodieľal na získaní pozemkov a stavby rodinného domu aj garážou, čo jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplýva. To, že spolu aj hospodárili preukazuje fakt, že si spoločne zobrali vysoký úver, čo nepochybne dokazuje, že sa nejedná o bežnú vec. Takisto je nesporným a nezvrátiteľným faktom, že dokazovaním bolo preukázané to, že ich spoločným úmyslom a zámerom bola kúpa nehnuteľnosti a na nej postavenie rodinného domu za účelom založenia si rodiny s nadrozmernou garážou, kde by žalobca vykonával svoje povolanie - garáž dimenzovaná pre nákladné vozidlá a ich opravy (absurdné je potom tvrdenie žalovanej na pojednávaní zadržanom dňa 16.03.2017, že garáž mienila využiť na tréning mažoretiek). Žalovaná vo svojom odvolaní (až v tomto čase) začala spochybňovať listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené ako nedôveryhodné. Počas konania ich nerozporovala a nepopierala. Žalobca ich predložil v takej forme ako ich mal, nakoľko v origináloch tieto dôkazy žalovaná celkom isto má, vie o ich existencii a preto ich v konaní ani nerozporovala. Zmluva o dielo uzavretá spoločne so žalobcom a žalovanou so spoločnosťou TH - STAV sa naplnila, lebo bola uhradená z hypotekárneho úveru. Už v žalobnom návrhu sme žiadali, aby túto v originály predložila žalovaná. Z uvedených dôvodov je tento dôkaz nespochybniteľný. Ďalším nespochybniteľným dôkazom je aj žiadosť žalovanej nazvaná ako "žiadosť o doplnenie stavebného rozhodnutia" adresovaný Obecnému úradu Trnávka zo dňa 13.03.2007, ktorým žalovaná žiada o doplnenie stavebného povolenia č. Stav 109/06-002 v časti stavebník o "stavebníka pána V. H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. XX, XXX XX M., nakoľko sa stal v zmysle kúpnej zmluvy spolumajiteľom pozemku parc. č. 438/142, k. ú.

C.. Táto žiadosť v originály sa nachádza v spise stavebného úradu C.. Dôkazom, ktorý ani žalovaná nespomína, že stavebníkmi - investormi rodinného domu boli obaja účastníci, je bezpochyby je projekt stavby - kabelová prípojka NN vyhotovenej J. K.. Takisto je to pri projekte stavby. Tento dôkaz žiadali v rámci predloženia celej stavebnej dokumentácie, aby predložila žalovaná, nakoľko ona ju má v originály. Žalovaná vo svojom odvolacom prejave spochybňuje, že rodinný dom resp. jeho terasa stavebne leží aj na pozemku parcele č. 438/142 o výmere 1024 m2 vedenej na LV Č. XXX, k. ú. C., ku ktorému vlastníctvo v 1 žalobcu nie je sporné, avšak faktom a skutočným stavom veci je, že skutočne sa nachádza na tomto pozemku a dôkazom tohto je aj žiadosť žalovanej, ktorá je uvedená vyššie. Ďalším významným faktom a dôkazom, že tvrdenia žalobcu sú pravdivé je kúpna zmluva na 1 podielu k pozemku parc. č. 438/142 o výmere 1024m2 vedenej na LV Č. XXX, k. ú C.. Žalobca tvrdil a tvrdí na rozdiel od žalovanej, že táto bola uzavretá len za účelom čerpania finančných prostriedkov zo stavebného sporenia žalobcu, ktoré mal uzavreté on sám u spoločnosti G. a.s. , a ktoré všetky boli použité na stavbu rodinného domu. Z textu zmluvy vyplýva, že predmetom je prevod 1 pozemku o rozlohe 1024 m2 za sumu 500 Sk/ m2, čo predstavuje sumu 256.000.-Sk a nie 250.000.-Sk ako je kúpna cena uvedená. Navyše predmet kúpy je deklarovaný ako orná pôda a teda ani suma 500.-Sk / m2 by nebola v danom čase a mieste v súlade s platnými cenami a dobrými mravmi. Žalovaná však "zrejme vedome" na tento dôkaz vo svojom odvolacom prejave nepoukazuje. Žalovaná v konaní produkovala len dôkazy predstavujúce výpoveď manželov JUDr. K., o ktorých výpovede sa aj v odvolaní domáha a zmluvu o zriadení záložného práva. Už zo spôsobu a formy výpovedí je zrejmé, že sa u nich jedná o zaujatú výpoveď ovplyvnenú žalovanou (žalobca má vedomosť o tom, že žalovaná už v procese sporu sa snažila ovplyvňovať aj svedkov navrhnutých žalobcom) a je dôkazom toho, že žalovaná sa cielene a dlhodobo chystala na tento scenár "získania" vlastníctva k nehnuteľnosti, podporovaná odbornými znalosťami uvedených svedkov, využijúc omyl a samotného žalobcu. Poukazuje na to, že uvedení svedkovia ako jediní potvrdzujú údajnú ústnu dohodu žalovanou a žalobcu o tom, že nehnuteľnosť bude vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Naopak žalobca, napriek tomu, že bol presvedčený žalovanou, že bude lepšie, ak formálne kvôli rizikám vyplývajúcim z jeho podnikania bude napísaná na žalovanú, bol vždy presvedčený o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú ich spoločnom vlastníctve o čom ho aj žalovaná ubezpečovala. O uvedenom svedčí aj jeho postoj k výstavbe, vklade jeho vlastných prostriedkov a práce v oveľa väčšom rozsahu ako poskytla žalovaná. Inak by jeho vzťah k nehnuteľnosti v právnom režime ako sa to snaží žalovaná obhájiť, by postrádal znaky akejkoľvek logiky a morálky. Je zaujímavé aj to, že žalobca by sa na jednej strane (pred manželmi K.) "vyslovil" resp. konkludentne prejavil, že uznáva, že jedinou a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná a na stane druhej (napr. aj pred ostatnými svedkami) sa prejavoval ako rovnocenný spoluvlastník nehnuteľností spolu so žalovanou. Strana žalovaná predložila písomný dôkaz

- Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 053739/ZaI/2 zo dňa 28.09.2007 uzavretou s H., a.s. na jednej strane a so záložcom - žalovanou a žalobcom ako dlžníkom na strane druhej a týmto sa snaží obhájiť svoje tvrdenia, že toto je nosný dôkaz, ktorým žalobca uznáva vlastníctvo žalovanej k nehnuteľnostiam. Máme za to, že uvedený dôkaz je v konečnom dôsledku v prospech žalobcu, nakoľko zo Zmluvy o hypotekárnom úvere vyplýva, že obaja účastníci sú rovnocenní dlžníci voči banke poskytujúcej úver a ako takí majú také isté povinnosti. Ak by tomu tak nebolo a za predpokladu, že by sa žalobca necítil takým istým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ako žalovaná, potom jeho konanie, kedy sa zaviazal hypotekárny úver - vlastníctvo splatiť za niekoho iného postráda akúkoľvek logiku a zmyselnosť a je proti zásadám akejkoľvek logiky a morálke. Tvrdenia prezentované v podanom odvolaní žalovanou sú len účelové, ktorými sa snaží udržať terajší právny stav, ktorý nie je v súlade s faktickým a skutočným stavom. Súd I. inštancie sa dostatočným spôsobom vyporiadal s vykonaným dokazovaním a jeho odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé. V ďalšom, v časti náhrady trov konania v časti určenia vlastníckeho práva k vínnej pivnici, ktoré bolo zastavené, žalovaná dôvodí, že má nárok na náhradu trov konania, nakoľko žaloba v tejto časti bola nedôvodná. Sama uvádza, že spoluvlastníctvo k vínnej pivnici nerozporovala, čo však uznala až svojím úkonom v odvolaní voči predbežnému opatreniu. Teda vlastníctvo žalobcu k tejto veci uznala až po podaní žaloby, pričom v predchádzajúcom bránila výkonu vlastníckych práv v rozsahu patriacim žalobcovi a teda za daného stavu nemožno uznať, že v tejto časti by bola žaloba nedôvodná. Naopak procesne zastavenie konania v tejto časti zavinila samotná žalovaná a to svojím relevantným prejavom v podanom citovanom odvolaní. S poukazom na vyššie uvedené, má za to, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a preto žiadame, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil s poukazom na § 387 ods. 1 CSP. Zároveň si uplatňujeme nárok na náhradu odvolacieho konania.

5. Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu: Vyslovene nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že počas sporu na súde I. inštancie nerozporovala autentickosť listín, ktoré žalobca predložil súdu nepodpísané (Zmluvu

o dielo so zhotoviteľom TH - STAV s.r.o., žiadosť zo dňa 13.03.2007 údajne adresovanú Obecnému úradu Trnávka, ostatné nepodpísané listiny na č. l. 14-25). Autentickosť týchto listín poprela vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, t. j. v závere svojho podania zo dňa 04.08.2015. Tieto nepodpísané listiny nemajú podľa jej názoru žiadnu dôkaznú silu a ich obsah je pochybný, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca nenavrhol počas sporu vykonanie dôkazu napríklad označením subjektov, ktoré by mohli mať dané listiny v držbe a návrhom, aby súd od daných subjektov dané listiny vyžiadal. Žalobca uvádza ako "nesporný a nezvrátiteľný fakt" to, že "spoločným úmyslom a zámerom" žalobcu a mojej osoby bola kúpa nehnuteľnosti. Ani vo vyjadrení k odvolaniu však žalobca neuvádza dôvod, prečo teda nekúpil pozemky spolu s mnou, keď je tak nesporné, že to bol náš spoločný úmysel a zámer. Žalobca rozvíja úvahy o tom, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 053739/ZAL/2 zo dňa 28.09.2007 uzatvorená stranami sporu s H., a.s., u žalobcu v postavení dlžníka a v prípade jej osoby v postavení dlžníka a záložcu, ktorou sa zriadilo v prospech banky záložné právo k rozostavanej stavbe rodinného domu, je právny úkon, ktorý "postráda akúkoľvek logiku a zmyselnosť a je proti zásadám akejkoľvek logiky a morálke". Žalobca podpisom tejto zmluvy výslovne a nespochybniteľne potvrdil, že v čase jej uzavretia bola výlučný vlastník rozostavanej stavby rodinného domu. Ak žalobca rozvíja úvahy na tému logika a morálka, mal by prehodnotiť svoj prístup úverového dlžníka voči svojmu veriteľovi, ktorým je hypotekárna banka. Nie je proti logike a morálke to, že aj keď sme so žalobcom obaja úverovými dlžníkmi, doteraz som všetky splátky bez výnimky uhradila voči banke iba ona? Žalobca neuhradil do dnešného dňa voči banke ani jedno euro dlžnej sumy úveru a pritom sa domáha určenie podielového spoluvlastníctva k domu. K dôvodom napadnutia výroku o trovách konania uvádza, že konanie o určení podielového spoluvlastníctva k vínnej pivnici bolo zastavené, pretože žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania v danej časti. Tvrdenie žalobcu o tom, že uznala jeho podielové spoluvlastníctvo k vínnej pivnici až počas konania, pričom som mu mala predtým brániť v jeho výkone vlastníckych práv, je vyslovené klamstvo. V podaní zo dňa 04.08.2015 som zdokladovala jedno z príloh daného podania - fotokópiou listu adresovaného žalobcovi, že som žalobcovi nikdy nebránila v užívaní pozemku v podielovom spoluvlastníctve. Nikdy som nerozporovala podielové spoluvlastníctvo žalobcu k vínnej pivnici nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je vedený v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu a mojej osoby a ktorého je vínna pivnica súčasťou (nie je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov). Ak z verejnej listiny (výpisu z listu vlastníctva) vyplýva naše podielové spoluvlastníctvo, nemá dôvod nejako osobitne "prvýkrát uznať" právny stav na liste vlastníctva. Bol to žalobca, kto sa domáhal žalobou výroku súdu o skutočnosti, ktorá je nepochybná a zaznamenaná vo verejnej listine. Trvám v plnom rozsahu na svojom odvolaní, napadnutý rozsudok je neudržateľný a mal by byť odvolacím súdom zmenený tak, ako navrhla v odvolaní.

6. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej. Z merita a behu predchádzujúcejších skutkových okolností bolo preukázané, že celú agendu ohľadom výstavby rodinného domu s garážou v dobrej viere žalobcu viedla výhradne žalovaná. Dnes už možno bezpochyby konštatovať, že toto jej konanie bolo vopred premyslené, cielené, aby spoločný majetok so žalobcom získala do svojho výlučného vlastníctva. Jednoznačne na to poukazuje najmä svedecká výpoveď JUDr. K., že sa na tento postup pri nadobúdaní majetku vopred chystala. Dôkaznú situáciu, ktorú spochybňuje nezavinil žalobca, ale žalovaná. Nesporným faktom však je, že existuje uvedená Zmluva o dielo podpísaná účastníkmi konania, nakoľko nie je sporné a žalovaná aj toto nikdy nepoprela, že hrubú stavbu vykonávala práve táto stavebná spoločnosť. Jednoznačne by to potvrdil aj konateľ spoločnosti p. S., avšak jeho výpoveď nie je nevyhnutná, nakoľko je nespochybniteľné, že zo spoločného hypotekárneho úveru boli čiastkovo hradené prevedené práce a materiál a to na účet stavebnej spoločnosti, to znamená, že aj banka, ktorá úver poskytla a z neho aj hradila uvedenú Zmluvu o dielo v originály má. K tvrdeniu žalovanej, že prečo nekúpil žalobca pozemky spolu s ňou, žaloba na pojednávaní dostatočným spôsobom súdu ozrejmil. Bola to práve žalovaná spolu so svojou matkou, ktoré „presvedčili" žalobcu, že on podniká ako fyzická osoba a ako taká ručí celým svojím majetkom a teda bude lepšie, keď to bude formálne písané len na žalovanú. Vlastníctva, resp. svojho podielu sa žalobca nikdy nevzdal, lebo potom nemá žiadnu logiku, že sa preukázateľne podieľal nemalými finančnými prostriedkami na vybudovanie spoločnej domácnosti. Žalovaná tento úmysel a zámer nikdy nepoprela, dokonca vo svojej výpovedi tvrdí, že si mienili so žalobcom založiť spoločnú domácnosť, že hľadala vyhovujúce miesto nehnuteľnosti v blízkosti pôvodného bydliska žalobcu, že súhlasila s výstavbou súčasti rodinného domu - garáže pre kamióny, kde výlučne žalobca mal prevádzkovať svoju živnosť a pod. Toto všetko preukázateľne vyplýva z vykonaných dôkazov súdu I. inštancie. Dôkazmi je preukázané, že žalobca sa nemalou sumou podieľal na splatení úveru (663,80 € mesačne - 60 splátok), i keď sa žalovaná snažila v konaní tvrdiť, že to sú náklady - jeho

príspevok na domácnosť, že to boli prostriedky za nájom garáže a pod. Dovolávať sa logičnosti konania žalobcu je namieste, nakoľko by bolo zrejme nelogické to, že by sa na dlhé roky zaviazal ako dlžník voči banke a takto splácal majetok niekoho iného. Vždy konal v dobrej viere. že nadobudnutý majetok vrátane jeho aktív a pasív je v spoločnom vlastníctve oboch účastníkov. K majetku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov - pozemok a vínna pivnica, sme sa už vyjadrili. Žalovaná vo svojom podaní uvádza, že žalobca klame, avšak opak je pravdou. Vždy mu bránila užívať toto vlastníctvo, aj napríklad tým, že na vínnej pivnici dala zhotoviť vonkajšie dvere, avšak kľúče od nich akosi opomenula dať aj druhému spoluvlastníkovi. Ak by toto vlastníctvo počas konania nebolo sporné, nebolo by ani predmetom žalobného návrhu. Až pod ťarchou dôkazov toto vlastníctvo uznala a teda logicky v tejto časti muselo dôjsť k späťvzatiu žaloby a teda procesne to bola žalovaná, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti. O tom svedčí aj spor vedený na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 6C/2/2016, kde sa žalovaná v postavení žalobkyne domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a tento podala až po začatí tejto právnej veci. Podanie žalovanej zo dňa 16.10.2017 a tvrdenia v ňom obsiahnuté sú len snahou žalovanej, neštítiac sa žalobcu označovať za klamára, aby udržala terajší právny stav, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci. Jej konania a vyjadrenia v žiadnom prípade nemôžu byť v súlade s bonno mores. V ostatnom sa žalobca pridržiava svojich doterajších tvrdení.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.

8. Podľa § 137 ods. 2 ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi nimi. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe , napr. s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 137 ods. 2 ) ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cz 13/82/R16/1983). Bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 93/99, zo súdnej praxe č. 14/2000). Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe stavanej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov. Na uzavieranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ust. § 34 a nasl. o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma) alebo sa zaznamenajú písomne (písomná forma alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (pozri § 35 ods. 1 ). Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (§ 37 . Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr než sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzavretiu dohody podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, prípadná absencia ostatných dojednaní ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe (napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o organizačnom či finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či o budúcom spôsobe užívania spoločnej stavby) nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody.

9. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenia spoluvlastníckeho podielu v podiele 1 v pomere k celku, a to nehnuteľnostiam vedeným v registri C na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Dunajská Streda a to parc. č. 438/160 o výmere 267 m2 - ostatná plocha, parc. č. 438/175 o výmere 283 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu s garážou súp. č. XXX na parc. č. 438/175 a vínnej pivnice postavenej na parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2 - orná pôda, vedených na LV č. XXX pre kat. územie C., obec C., okres Dunajská Streda.

10. Pred otvorením pojednávania vo veci dňa 05.05.2016 žalobca zobral späť čiastočne žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu k 1 vínnej pivnice vedenej na LV č. XXX katastrálne územie C., obec C., okres Dunajská Streda postavenej na parc. reg. C 438/142 o výmere 1.024 m2 vzhľadom na tú skutočnosť, že spoluvlastníctvo k tejto vínnej pivnici nie je sporné, nakoľko žalovaná uznáva spoluvlastníctvo k vínnej pivnici, nakoľko parc. č. 438/142 je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. S poukazom na § 96 ods. 1,3 OSP súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu a konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania teda zostali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako parc. reg. C 438/160 o výmere 267 m2 ako ostatné plochy, parc. č. 438/175 o výmere 283 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s garážou súp. č. XXX, LV vedený na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Dunajská Streda.

11. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a žalovaná od roku 1999 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že na tento majetok zo svojho vynaložil sumu najmenej 115.299,85 €. V nich nebola zahrnutá fyzická práca žalobcu a ním označených pomocníkov, čo preukazoval žalobca svedeckými výpoveďami svedkov S., K., K., M. R. a V. K. ako aj P. H., svojho otca ktorý uviedol, že znášal náklady s lešením pri rodinnom dome sám a hodnotí ich ako dar pre svojho syna, žalobcu v domnienke, že rodinný dom stavajú žalobca a žalovaná spoločne. Žalobca sa nechal sa ovplyvniť žalovanou a bol presviedčaný v tom smere, že bude lepšie, pokiaľ nehnuteľnosť bude napísaná len na žalovanú, lebo on je súkromný podnikateľ a so všetkými podnikateľskými rizikami, ale skutočnosť bola taká, že všetky veci ohľadom stavby boli vybavované spoločne. Aj keď zo stavebného povolenia vydaného Obcou Trnávka (čl. 83) nepochybne vyplýva, že stavebníkom je označená žalovaná Ing. P. S., z kolaudačného rozhodnutia Obce Trnávka zo dňa 27.01.2012 (čl. 87) vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pre žalovanú Ing. P. S., z rozhodnutia Obce Trnávka (čl. 89) zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že rozhodnutie o určení súpisného čísla pre domovú nehnuteľnosť bolo vydané na stavebníka Ing. P. S., stavebného povolenia vydaného Obcou Trnávka pre žalovanú, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2006 a teda ku kúpnej zmluve o odpredaji 1 nehnuteľnosti teda parc. č. 438/142 - orná pôda vo výmere 1.024 m2 pre žalobcu došlo až začiatkom roka 2007, konkrétne 24.04.2007, teda takéto stavebné povolenie mohlo byť vydané v tom čase iba pre žalovanú, ktorú bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Na dokumentoch (listinných dôkazoch) sa nachádzajú spoločne ich mená a priezviská, prípadne bolo listinnými dôkazmi potvrdené financovanie stavby žalobcom:

- Zmluva o dielo uzavretú so stavebnou spoločnosťou TH - STAV, kde obaja vystupujú ako stavebníci s predmetom diela: hrubej stavby rodinného domu a garáže na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Dunajská Streda, obec C., kat. úz. C., na LV č. XXX, parc. č. 438/142, o výmere 1042 m2, orná pôda, na LV č. XXX, parc. č. 438/160 , o výmere 550 m2, ostatné plochy;

- Zmluva o úvere č. 053739 zo dňa 13.7.2007 s H. a. s., kde obaja účastníci sú v postavení zmluvných strán (dlžníci) a výška úveru 5 050 000Sk, účel úveru je stavba nehnuteľnosti, objekt úveru, rozostavaný rodinný dom na parc. č 438/160 a parc. č. 438/142

- bolo taktiež preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2005 žalovaná odkúpila od predávajúcej P. K. nehnuteľnosti a to pozemok, parc. č. 438/142 o výmere 1.574 m2 - orná pôda v tom čase zapísané na LV č. XXX, parcela registra C. Vystupovala ako výlučná kupujúca, ale žalobca uhradil zo svojho osobného majetku v tom čase sumu 900.000,-Sk, čo žalovaná v podstate nerozporovala. Rozporovala iba tú skutočnosť, že tu chýbala vôľa žalobcu stať sa vlastníkom nehnuteľnosti.

- potvrdenie G. B., a.s. A., že dňa 15.3.2007 bol poskytnutý stavebný úver vo výške 250 000 Sk (8.298,48 eur, poberateľom je N. H., na kúpu nehnuteľnosti, kat. úz. C., parc. č. 438/142 o výmere 1042 m2, druh pozemku orná pôda, spoluvlastnícky podiel v 1. Bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2007 žalovaná previedla na žalobcu 1 časti pôvodnej parcely č. 438/142 o výmere 1.024 m2 - druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie C. za kúpnu cenu 250.000,-Sk. Žalobca tvrdil, že k tomuto zastretému právnemu úkonu došlo z toho dôvodu, aby mohol vyčerpať svoje sporenie u spoločnosti G. a tieto finančné prostriedky v konečnom dôsledku boli použité na výstavbu rodinného domu.

- z doložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca posielal na účet žalovanej mesačné splátky v sume 663,80 € a to od roku 2007 do októbra 2013, ako čiastku splátky na úver č. 053739 zo dňa 13.7.2007 s H. a.s., pričom žalovaná tieto splátky následne začala vracať žalobcovi. Žalobca takto žalovanej zaplatil 60 splátok, každá vo výške 663,80 €, teda spolu 39.828,-€ ktoré sa poukazovali na účet žalovanej a z jej účtu potom celá suma mesačnej splátky 850 - 890,-€ bola hradená banke. Žalovaná uvádzala, že suma cca 600,-€ sa zo strany žalobcu uhrádzala ako príspevok do domácnosti, ale súd to správne vyhodnotil ako účelové tvrdenie, lebo po októbri 2013 ako sa účastníci rozišli, tieto sumy začala žalobcovi vracať na účet, preto sa účel na čo tieto prostriedky slúžili dá správne zistiť sa navyše mesačná splátka po 663,80 € ako príspevok na vedenie domácnosti vysokou čiastkou a nezodpovedá prípadnej dojednanej sume na hradenie spoločných nákladov.

- žiadosť žalovanej zo dňa 13.03.2007 adresovanú Obecnému úradu Trnávka o doplnenie stavebného rozhodnutia č. stav. 109/06-002 vydaného 19.06.2006 Obecným úradom Trnávka, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2006, konkrétne v časti stavebník od stavebníka p. V. H. bytom Q. XX, M., nakoľko v zmysle kúpnej zmluvy sa stal spolumajiteľom pozemku parc. č. 438/142 nachádzajúceho sa v katastri obce C., okres Dunajská Streda. Žalovaná namietala ako žalobca sa takýmto dokladom dostal a, že doklad nie je podpísaný, no žalobca ako prílohu doložil aj ďalšie žiadosti žalovanej o doplnenie náležitostí vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 11.11.2005 ako aj vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.11.2005, ktoré sú vyhotovené totožným písmom a ani doklady z roku 2005 nie sú žalovanou podpísané.

12. Navyše aj súd I. inštancie správne poukázal na výpovede svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí síce neboli účastní oficiálnych rokovaní, ktoré by súviseli s tých žalobcom, ktorí priamo neboli pri rokovaniach a debatách o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale svedkovia vychádzali z toho, že sa jedná o mladých ľudí ktorí spolu žijú, chcú si založiť rodinu a teda spoločne nadobudli nehnuteľnosť a spoločne pristúpili k výstavbe rodinného domu. Svedkovia zároveň poukázali aj na tú skutočnosť, že na nehnuteľnosti bola vybudovaná aj nadrozmerná garáž. Žalobca sa pohybuje v automobilovom priemysle, má doma veškeré pracovné nástroje a preto vychádzali z toho, že predmetná garáž bola vystavaná práve z toho dôvodu, aby žalobca v tejto garáži ako auto opravár mohol pracovať. Svedkovia T. K., V. S., P. F. potvrdili, že viackrát pomáhali žalobcovi pri výstavbe rodinného domu od samotných základov a svedok P. F. potvrdil, že viackrát pomohol pri prevoze stavebného materiálu. Súd poukázal a správne vyhodnotil tiež výpoveď svedkyne M. R. - kamarátky oboch strán sporu, ktorá „odjakživa“ vedela o tom, že aký bol účel stavby. Uviedla, že nehnuteľnosť stavali spolu, stavali ju pre seba. Rodinný dom je rozlohovo veľký, zároveň má obrovskú časť, ktorí bola určená na to, aby tam následne žalobca mohol vykonávať svoju živnosť. Uviedla, že to nie je len jej osobný dojem, lebo v tom čase sa stretávali v jednej skupine ako viacerí ľudia, priatelia a všetci mali za to, že všetko od začiatku bolo spoločné. Bola účastná toho, ako žalobcovi chodili pomáhať na stavbu rôzni jeho známi a vždy bola presvedčená o tom, že všetko bolo spoločné. Svedkovia JUDr. T. K. ako aj JUDr. V. K. sú v kamarátskom vzťahu k obom stranám sporu, v súčasnosti sa však stretávajú so žalovanou - spolužiačkou JUDr. K.. Svedok JUDr. T. K. uviedol, že žalovaná vyhlasovala, že sa ona stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a nebude sa s žiadnym mužom deliť iba z toho dôvodu, že nechce dopadnúť ako jej matka ktorá údajne po rozvode manželstva prišla o celý majetok a práve týmto bola žalovaná ovplyvnená. Z výsluchu žalovanej resp. z jej vyjadrení v priebehu celého konania však takéto dôvody nevyplývajú. K tomuto prednesu svedka je potrebné uviesť, že žalovaná v priebehu celého konania takto sa nikdy nevyjadrila. Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2015 ako dôvod pre ktorý žalobca netrval na tom, aby bol vedený v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník rodinného domu s garážou a zastavanej plochy bola skutočnosť, že žalobca od roku 2002 podnikal a existencia dohody medzi nimi o tom, že ona má byť výlučnou vlastníčkou , práve bola ovplyvnená touto skutočnosťou, že žalobca podniká, aby sa nemohli veritelia žalobcu domáhať uspokojenia svojich pohľadávok postihnutím spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Práve v tomto smere im toto mali doporučiť ich priatelia, manželia JUDr. T. K. a JUDr. V. K., keďže majú právnické vzdelanie. Z výsluchu svedkov JUDr. T. K. a JUDr. V. K. však takáto dohoda nevyplývala. Svedok P. H. - otec žalobcu uviedol, že pomáhal pri dokončovacích prácach, zaplatil lešenie okolo domu 85.000,-Sk, nejaké drobné výdavky ktoré hradil a dával synovi, maximálne do 5.000,-Sk. Je nelogické, že by mal otec žalobcu investovať do vlastníctva žalovanej. Svedok V. K. uviedol a zároveň oboznámila aj faktúru 1/2008 vystavenú na odberateľa V. H. ako aj výdavkový a pokladničný doklad o úhrade tejto faktúry, že dňa 21.08.2008 vystavil faktúru na sumu 2.207,40 € - účel - sadrokartónové práce a túto faktúru mu vyplatil žalobca. Žalovaná vo svojej výpovedi dňa 16.03.2017 potvrdila, že žalobca samozrejme pomáhal pri stavbe, tvorili pár, plánovali sme spoločnú budúcnosť, ale stavba bola financovaná z úveru. Nepoprela, že otec žalobcu prispel na lešenie tak, ako to uviedol.

13. Tak preukázal žalobca, že svedkovia pomáhali stavať spoločnú nehnuteľnosť, lebo je nepochybné, že od roku 1999 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka a plánovali budúcnosť na ktorú si chceli zabezpečiť aj spoločný rodinný dom a priľahlé pozemky k tomuto rodinnému domu. Ich vôľa bola spoločne nehnuteľnosť vystavať a bývať v nej spoločne. Vykonanými dôkazmi mal teda za preukázané, že ich spoločným úmyslom a zámerom bola výstavba rodinného domu za účelom založenia si rodiny. Jednalo sa o výstavbu rodinného domu s nadrozmernou garážou na vykonávania svojho povolania žalobcom (garáž dimenzovaná pre nákladné vozidlá a ich opravu). Súd tiež poukázal na skutočnosť, že predmetný rodinný dom resp. jeho terasa stavebne leží na pozemku parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2, vedeného na LV č. XXX katastrálneho územia C., Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru ku ktorému žalobca je spoluvlastníkom v 1 a na nehnuteľnosti je vystavaná stranami sporu vínna pivnica ku ktorej pred otvorením pojednávania vo veci žalovaná uznala vlastnícke právo a došlo v tejto časti k zastaveniu konania.

14. Súd správne dospel k tomu záveru, že všetky úkony strán sporu smerovali k tomu, že strany sporu domovú nehnuteľnosť stavali spoločne a bola medzi nimi dohoda pred začatím výstavby rodinného domu uzatvorená ústne o tom, že stavba bude v ich podielovom spoluvlastníctve. Preto aj žalobca odkúpil od žalovanej 1 parc. č. 438/142 o výmere 1.024 m2 na ktorej v súčasnosti je postavená vínna pivnica, ktorá taktiež je v ich podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ by nemal záujem stať sa podielovým spoluvlastníkom aj domovej nehnuteľnosti, je nelogické, aby pristúpil k takýmto úkonom a odkúpil si pozemok na ktorom by mal byť umiestnený čiastočne rodinný dom ktorý je vo výlučnom vlastníctve inej osoby. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k názoru, že listinnými aj výpoveďami svedkov bolo preukázané, že výstavba rodinného domu s garážou sa prevádzala na základe dohody a vôle oboch vystavať si spoločné bývanie, pretože ich vôľa bola spoločne tam bývať a založiť si rodinu. Preto aj v časti, ktorá sa týkala určenia spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu súp. č. XXX s garážou súd žalobe vyhovel. Dohoda, že budú sporové strany spoluvlastníkmi je zrejmé práve z tohto konania strán, svedeckých výpovedí, že skôr než sa začalo so stavbou, plánovali spoločne žiť a založiť si rodinu a práve táto stavaná nehnuteľnosť mal byť spoločná, tým je preukázaná, že sa že strany sporu dohodli, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe a tak u každého je podiel na spoluvlastníctve v 1, iná dohoda o podieloch nebola preukázaná. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. V predmetnom konaní žalobca nebol úspešný v celom rozsahu, taktiež ani žalovaná. Pomer ich úspechu je možné určiť vo výške 50 % u každého z nich, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny a podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti potvrdil.

16. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .