Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-662-2015.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/662/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd C. II sudcom, M.. C. O., v spore žalobcu: E. P., nar. X.X.XXXX, B. XXX/X, C., právne zast. : B.. O. O. ml., advokát, Z. XX, C. proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, E. A. XXX/XX, C., právne zast. : M.. O. C., advokát,s os ídlom P. 8, M. nad K., v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
J. z a m i e t a.
J. má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
X.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu zo dňa XX.X.XXXX medzi L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/ XX, C. ako predávajúcim a M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako kupujúcim, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O. Z., biela farba, N.: KE-XXX- IB a právneho úkonu zo dňa X.XX.XXXX medzi L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako predávajúcim a M. Barylíkom, nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako kupujúcim, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Q. A6 sedan, farba šedá metalíza, N.: C J. žalobu odôvodnil tým, že voči dlžníkovi L. K., nar. XX.X.XXXX má vymáhateľnú pohľadávku, pričom predajom predmetných motorových vozidiel jeho otcovi - žalovanému došlo na strane dlžníka k takému zníženiu majetku, v dôsledku ktorého žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. J. zároveň tvrdil, že dlžník konal v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa, ktorú skutočnosť odvodzoval z toho, že kúpna zmluva medzi dlžníkom a žalovaným bola uzavretá potom, ako si od neho dlžník L. K. požičal finančné prostriedky s tým, že dlžník previedol na žalovaného motorové vozidlo zn. Z. O. dňa XX.X.XXXX a motorové vozidlo zn. Q. A6 dňa X.XX.XXXX. J. dal súdu do pozornosti skutočnosť, že voči dlžníkovi L. K. je vedené trestné konanie pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 E. zákona.
2. J. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalobcom uplatnený nárok v konaní neuznal. Na svoju obranu uviedol, že motorové vozidlo zn. Z. O. nikdy nebolo vo vlastníctve jeho syna, L. K., ktorý si predmetné motorové vozidlo kúpil na leasing. M. uviedol, že jeho manželka požiadala o poskytnutie úveru v O. banke, a.s., z ktorých prostriedkov odkúpil motorové vozidlo zn. Z. O., a to predčasným splatením leasingu a tiež z týchto finančných prostriedkov požičali peniaze svojmu synovi L. K. na kúpu motorového vozidla zn. Q. Q G. sa však L. K. dostal do finančných problémov, v dôsledku čoho nebol schopný splácať pôžičku poskytnutú na kúpu motorového vozidla zn. Q. Q predmetné motorové vozidlo L. K. prepísal na žalovaného. J. spochybnil žalobcom uvedené dátumy prepisu motorových vozidiel, tvrdiac že uvedené dátumy nie sú správne podľa technického preukazu. V závere podania uviedol, že v čase kúpy motorového vozidla zn. Z. O. jeho syn L. K. nemal voči žalobcovi žiadny záväzok.
3. A. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: V. XX.XX.XXXX bola spísaná na G. úrade C., B.. O. V., O.., notárska zápisnica registrovaná pod č. N XXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX G. XXXXX/XXXX. O. bodu I. dlžníci a osoby povinné
- obchodná spoločnosť Q. W. s.r.o., so sídlom E. A. XX, C., T.: XX XXX XXX, L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. A. XXX/XX a V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v C., B. trieda XXXX/XX, spoločne vyhlásili, že spoločne a nerozdielne ako spoločný záväzok si od veriteľa a osoby oprávnenej E. P., nar. X.X.XXXX, bytom v C., B. XXX/X, požičali spoločne a nerozdielne, a to postupne dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX eur, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX eur, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX eur, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX eur, dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX eur, dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur a dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, spolu čiastku vo výške XX.XXX eur. V bode II. notárskej zápisnice dlžníci a osoby povinné vyhlásili, že uznávajú svoj dlh voči veriteľovi a osobe oprávnenej, čo do dôvodu a výšky, z dôvodu uvedeného v bode I. s tým, že ku dňu spísania notárskej zápisnice dlhovali spoločne a nerozdielne veriteľovi a osobe oprávnenej, titulom bezdôvodného obohatenia čiastku vo výške XX.XXX eur. O. bodu T.., dlžníci a osoby povinné vyhlásili, že spoločne a nerozdielne sa zaväzujú splniť svoj záväzok voči veriteľovi a osobe oprávnenej jednorazovo v plnej výške najneskôr do XX.XX.XXXX. V bode V. notárskej zápisnice dlžníci a osoby povinné vyhlásili, že výslovne súhlasia s vykonateľnosťou spôsobom ustanoveným v § 63 N. poriadku (notárska zápisnica na č. l. X). A. exekútor B.. M.. Q. V., upovedomením zo dňa XX.X.XXXX upovedomil oprávneného E. P., nar. X.X.XXXX, bytom v C., B. XXX/X, a povinných - obchodnú spoločnosť Q. W. s.r.o., so sídlom E. A. XX, C., T.: XX XXX XXX, L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. A. XXX/XX a V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v C., B. trieda XXXX/XX, o začatí exekučného konania dňa X.X.XXXX (upovedomenie o začatí exekúcie na č. l. XX). Zo správy súdneho exekútora B.. M.. Q. V. o stave exekučného konania sp. zn. EX XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že súdny exekútor na základe vykonaných lustrácii, dožiadaní a služobných ciest zistil, že povinní sú spoločníkmi a konateľmi v niekoľkých obchodných spoločnostiach, sú vlastníkmi bankových účtov, na ktorých nie sú kladné zostatky a nedochádza na nich ku kreditným pohybom, iné majetkové aktíva u povinných zistené neboli, nenachádzajú sa v evidencii sociálnej poisťovne, nefigurujú v notárskom centrálnom registri záložných práv, nevlastnia nehnuteľnosti na území A. republiky, nie sú vlastníkmi živnostenských oprávnení, nevlastnia akcie, cenné papiere, drahé kovy. Zo správy tiež vyplýva zistenie súdneho exekútora, že povinný L. K. bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré previedol na iné osoby X.XX.XXXX a XX.X.XXXX (listina zo dňa X.XX.XXXX na č. l. XX). V. XX.X.XXXX uzavreli O. banka, a.s. a M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C., J. o úvere č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške XX.XXX eur (J. o úvere zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX). V. XX.X.XXXX uzavrela M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. (v zmluve označená ako veriteľ) a L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. A. XXX/XX (v zmluve označený ako dlžník) zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX eur. J. strany sa v čl. II dohodli, že pôžička bude poskytnutá prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V. L. K. sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XXX eur, so splatnosťou prvej splátky dňa XX.X.XXXX (J. o pôžičke na č. l. XX). V. XX.X.XXXXX zadala M. K. príkaz na úhradu sumy XX.XXX eur v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá platba bola realizovaná toho istého dňa (príkaz na úhradu zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX a výpis z účtu M. K. za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX na č. l. XX). J. predložil tiež kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim L. K., bytom v C., E. A. XXX/XX a kupujúcom M. K., bytom v C., E. A. XXX/XX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O. Z. X.X E. V., roku výroby XX/XXXX, farby bielej, za kúpnu cenu X.XXX eur. V predloženej kúpnej zmluve nebol uvedený deň uzavretia kúpnej zmluvy (kúpna zmluva na č. l. XX). A. I. R. A., a.s. listom zo dňa XX.X.XXXX adresovanom L. K., označenom ako „F. úverovej zmluvy A. XX/XXXXXX“, oznámila L. K. ukončenie úverovej zmluvy A. XX/XXXXXX zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej bolo financovanie osobného automobilu Z. Passat Variant XX-X.X E. V. I., a to predčasným splatením. L. K. zároveň spoločnosť I. R. A., a.s. zaslala všetky potrebné doklady k prepisu motorového vozidla (listina zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX). U. súd C. II trestným rozkazom zo dňa XX.X.XXXX rozhodol, že obvinený L. K. nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. A. č. XX, je vinný, že v C. v rôznych častiach mesta v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX si požičal bez písomného potvrdenia od poškodeného E. P. finančnú hotovosť v celkovej výške XX.XXX eur bez určenia účelu, a to postupne v dňoch XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, XX.XX.XXXX sumu X.XXX eur, pričom uznal tento dlh na základe notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXX, G XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej notárom B.. O. V., O.., z ktorej vyplýva, že mal E. P. vrátiť finančnú hotovosť najneskôr k dátumu XX.XX.XXXX, no do dnešného dňa tak neučinil, pričom v čase po splatnosti
tejto pohľadávky previedol dňa XX.XX.XXXX osobné motorové vozidlo značky Q. Q N.: KE XXX JD na svojho otca M. K., hoci nedisponoval žiadnym iným majetkom na vrátenie požičanej finančnej hotovosti, čím takto E. P. spôsobil škodu vo výške XX.XXX eur, teda zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil časť svojho majetku a spáchal takým činom väčšiu škodu, tým spáchal prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. X písm. a/, ods. X písm. a/ Tr. zákona. Za to bol L. K. odsúdený podľa § XXX ods. X Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní XX (dvanásť) mesiacov, pričom podľa § 49 ods. X písm. a) Tr. zák., § 50 ods. X Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov. U. súd C. II zároveň podľa § 287 ods. X Tr. por. uložil L. K. povinnosť nahradiť škodu poškodenému E. P., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom C., ul. B. č. X vo výške XX.XXX eur (E. rozkaz sp. zn. XT/XX/XXXX na č. l. XX).
4. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že L. K. kúpil motorové vozidlo zn. Z. O. na základe leasingovej zmluvy, že leasing bol ukončený predčasným vyplatením celej dlžnej sumy a následne niekoľko dní na to bolo predmetné motorové vozidlo prepísané na žalovaného. J. motorové vozidlo odkúpil od L. K. za kúpnu cenu X.XXX eur. V čase prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O. na žalovaného, L. K. nevlastnil žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok. V čase kúpy motorového vozidla zn. Z. O. bol vlastníkom motorového vozidla zn. Z. U., ktoré následne za X,X -X mesiace od kúpy motorového vozidla zn. Z. O. predal. J. nezisťoval, či jeho syn L. K. mal v čase predaja motorového vozidla nejaké dlhy, resp. záväzky voči iným osobám, subjektom (výsluch žalovaného v zápisnici o pojednávaní na č. l. XX).
5. Z výpovede svedka L. K., syna žalovaného a žalobcovho dlžníka, vyplynulo, že motorové vozidlo zn. Z. O. kúpil na leasing v roku XXXX za kúpnu cenu X.XXX eur. A. po roku predal motorové vozidlo zn. Z. O. svojmu otcovi, žalovanému za kúpnu cenu X.XXX eur, na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy. V. uzavretia kúpnej zmluvy svedok nevedel presne určiť, avšak vychádzajúc z dokladov, ktoré svedkovi zaslala leasingová spoločnosť, ktoré obdŕžal dňa XX.X.XXXX, svedok uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v období od XX.X. do XX.X.XXXX. V čase predaja motorového vozidla zn. Z. O. svedok vlastnil motorové vozidlo zn. Q.. V. predaja motorového vozidla zn. Z. O. bola kúpa iného motorového vozidla (výsluch žalovaného v zápisnici o pojednávaní na č. l. XXX).
6. A. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
O. ust. § 42a ods. X U. zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov X až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. E. právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
O. ust. § 4Xa ods. 2 U. zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a XXX) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
O. ust. § 42b ods. X U. zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
O. ust. § 4Xb ods. 2 U. zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
O. ust. § 39 U. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. J. žaloby podľa ustanovenia § 42a U. zákonníka (odporovacej žaloby), z pohľadu žalujúceho veriteľa, je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný právny úkon urobený dlžníkom, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. P., ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím
toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nie však proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Q. vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby má veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Z. pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V. právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. O. úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. X. dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. U. žalobu môže veriteľ podať na súde v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom (prípadne po jeho účinnosti). Z. na to, že ide o prekluzívnu lehotu, ak by veriteľ nepodal odporovaciu žalobu na súd v uvedenej lehote, jeho právo odporovať by zaniklo.
8. Z uvedeného možno teda vyvodiť predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná), a ktorými sú: vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť, pričom preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi a napokon skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.
9. Z. z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne. XX. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu zo dňa XX.X.XXXX medzi L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako predávajúcim a M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako kupujúcim, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O. Z., biela farba, N.: KE-XXX-IB, súd v závere o nedôvodnosti tejto časti žaloby vyšiel zo zistenia, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka. J. preukázal, že má voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá žalobcovi nebola dobrovoľne dlžníkom uhradená. J. návrh bol podaný v lehote do troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom. Z. na to, že predmetný právny úkon bol urobený medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (žalovaný je otcom dlžníka L. K.), v danom prípade nebolo podmienkou úspešného odporovania preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nakoľko úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá. J. však nepreukázal, že by kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným ukracovala uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, v ktorom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. XX. Ak teda žalobca tvrdil, že kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, bolo jeho povinnosťou, vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý sa bránil tým, že dlžník obdŕžal za predmetné motorové vozidlo primeranú náhradu, preukázať, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve nebola primeraná. E., že nedošlo iba k zmene formy majetku dlžníka z hnuteľného na finančné prostriedky, ale že došlo aj k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého zmenšenia žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
XX. J. svojou obranou v podstate poukázal na to, že v prípade právneho úkonu dlžníka sa jednalo o ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada. V konaní nebolo sporné, že dlžník L. K. kúpil motorové vozidlo zn. Z. O. v roku XXXX za kúpnu cenu X.XXX eur. J. v konaní preukázal, predložením listinných dôkazov, že z prostriedkov, ktoré získala jeho manželka M. K., na základe úverovej zmluvy uzavretej z O. bankou, a.s. (č. l. XX), vyplatil dlžníkovi L. K. kúpnu cenu X.XXX eur (príkaz na úhradu zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX, výpis z účtu M. K. na č. l. XX), ktorú súd považoval za adekvátnu a reálnu, a to vzhľadom na kúpnu cenu, za ktorú kúpil predmetné motorové vozidlo dlžník L. K., teda za cenu X.XXX eur, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dlžník
L. K. predal predmetné motorové vozidlo približne po roku jeho užívania, ktorá skutočnosť nepochybne mala vplyv na zníženie kúpnej ceny. G. žalobca k tvrdeniu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o primeranosti zaplatenej kúpnej ceny X.XXX eur sa ani nevyjadril a ani toto tvrdenie nespochybnil. Z. z uvedeného teda súd uzavrel, že v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a dlžníkom L. K., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O., sa jednalo o reálne ekvivalentný právny úkon, keďže dlžník za motorové vozidlo nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, z ktorého dôvodu k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu nemohlo dôjsť. A hoci práve žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že v danom prípade došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky, zostal v konaní pasívny a v tomto smere, na rozdiel od žalovaného, nepredložil súd žiaden dôkaz a ani nenavrhol doplnenie dokazovania.
XX. O. ide o obranu žalovaného, ktorý nedôvodnosť tejto časti žaloby odôvodňoval okrem iného aj tým, že v čase prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. O., pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi neexistovala, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto svojom závere súd vyšiel z toho, že podmienky, za ktorých veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka upravuje citované ust. § 4Xa ods. 2 U. zákonníka, podľa ktorého teda odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a XXX) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Z toho ako zákon vymedzuje podmienky odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka vyplýva, že pre posúdenie možnosti odporovať právnym úkonom dlžníka ukracujúcim veriteľa (urobeným v úmysle ukrátiť veriteľa) stačí, aby dlžník svojím konaním sledoval ukrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa, pričom nie je rozhodujúce, či išlo o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná (rozsudok G. súdu Y. republiky zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XX R. XXXX/XXXX). O. podanie odporovacej žaloby je z tohto hľadiská teda významné iba to, či žalobca - veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku, a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.
XX. O. žalobcu voči dlžníkovi L. K. vo výške XX.XXX eur vznikala postupne, a to poskytnutím siedmych pôžičiek v období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Z. dokazovaním nebol jednoznačne ustálený presný dátum uzavretia kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným. Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy mohlo dôjsť niekedy v období od XX.X.XXXX, t. j. po doručení dokladov potrebných na prepis motorového vozidla dlžníkovi L. K., do dňa XX.X.XXXX, kedy došlo k prepisu motorového vozidla z dlžníka na žalovaného na dopravnom inšpektoráte. E. k odporovanému úkonu došlo v čase vzniku prvej pohľadávky titulom pôžičky zo dňa XX.X.XXXX, v každom prípade však pred vznikom ďalších pôžičiek, ku ktorým došlo následne po XX.X.XXXX. Q. však už bolo uvedené vyššie, pre podanie žaloby bolo podstatné to, že žalobca v čase podania žaloby na súd dňa XX.XX.XXXX mal voči dlžníkovi L. K. splatnú a vykonateľnú pohľadávku. E. žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby. J. však, ako už bolo uvedené na inom mieste tohto odôvodnenia, nepreukázal splnenie jednej z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, a síce že právny úkon dlžníka L. K., predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. Passat na žalovaného, ukracoval uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
XX. J. je potrebné poukázať aj na to, že žalobca žiadal určiť právnu neúčinnosť právneho úkonu zo dňa XX.X.XXXX. Z. dokazovaním síce nebol presne ustálený deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a dlžníkom L. K. ohľadne motorového vozidla zn. Z. Passat, ale z dokazovania nepochybne vyplynulo, že sa tak stalo v máji XXXX, na ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a nenavrhol upraviť žalobný petit. A je to práve žalobca, kto žalobným návrhom vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke a týmto vymedzením je súd viazaný. A keďže predmetom konania bolo určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu zo dňa XX.X.XXXX, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný s dlžníkom uzavreli uvedeného dňa nejakú kúpnu zmluvu, žalobca svojou pasivitou rozšíril dôvody, pre ktoré súd považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú.
XX. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu zo dňa X.XX.XXXX, urobeným medzi L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako predávajúcim a M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX/XX, C. ako kupujúcim, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Q. A6 sedan, farba šedá metalíza, N.: C súd v závere o nedôvodnosti
tejto časti žaloby vyšiel zo zistenia, že predajom motorového vozidla zn. Q. A6 dlžník L. K. spáchal prečin poškodzovania veriteľa podľa § 2X9 ods. X písm. a), ods. 3 písm. a) E. zákona, ktorú skutočnosť súd zistil z trestného rozkazu U. súdu C. II zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, ktoré rozhodnutie predložil súdu samotný žalobca. Z. z tohto zistenia je namieste konštatovať, že v danom prípade sa jedná o právny úkon v rozpore so zákonom, z ktorého dôvodu je predmetný právny úkon v zmysle ust. § 39 U. zákonníka absolútne neplatný, pre ktorú skutočnosť nemožno vysloviť jeho právnu neúčinnosť. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľa je podstatné, aby právny úkon, ktorým je v danom prípade kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným, bol platným úkonom. Ak je ale tento úkon v rozpore so zákonom, čo bolo preukázané v trestnom konaní, je podľa ust. § 39 U. zákonníka úkonom absolútne neplatným, ktorého účinky vôbec nenastali, z ktorého dôvodu sa na právne vzťahy hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Z toho logicky vyplýva, že pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. G. právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou, ktorá je osobitným inštitútom slúžiacim na ochranu veriteľov a je postihom za právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka za platné právne úkony. Na základe uvedeného súd žalobu v tejto časti zamietol.
XX. O. ust. § 255 ods. X R., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
XX. O. ust. § 262 ods. X R., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O. ust. § X62 ods. 2 R., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. X R. tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. A. v zmysle citovaného ust. § X62 ods. 2 R. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.