Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-24-2018.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o medzičasom plnoletého: S. I. G., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky - Z. G., nar. XX.XX.lXXX, bytom I. XX, C., a otca - Q. G., nar. XX.XX.lXXX, bytom F. XXXX/XX, S. G., zastúpený: FORTITUDINE, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ulica Svätej Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5P/26/2017 - 62 zo dňa 03. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie výrokom I. výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.04.2013 č. k. 12P/174/2012 - 57 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 02.10.2013 č. k. 25CoP/10/2013 - 92 na maloletého S. I. G., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 60 eur zvýšil na 120 eur počnúc od 18.04.2017, výrokom II. rozhodol, že dlh na zročnom výživnom od 18.04.2017 do 03.10.2017 v sume 324 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že boli dané dôvody na zmenu výšky výživného na maloleté dieťa, ktoré od posledného rozhodnutia o výživnom je o štyri roky staršie, pokračuje v štúdiu na strednej škole, kde sa pripravuje na budúce povolanie s čím súvisia zvýšené náklady na ubytovanie, stravovanie a ošatenie pracovné, ako aj záľuby dieťaťa, ktoré v čase posledného rozhodnutia o výživnom neboli. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď v súčasnosti príjem matky predstavuje v priemere 600 eur mesačne za čas od marca do novembra, celkom 5.400 eur, po rozpočítaní na jednotlivé mesiace v priemere 450 eur, čo je o 347 eur vyšší ako mala v čase posledného rozhodnutia o výživnom, keď bola nezamestnaná, s príjmom 103 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom má zvýšený príjem 247 eur za opatrované a okrem toho má 6,65 eur, za prácu na dohodu, ktorý príjem je vyšší o 221,71 eur, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, pri príjme 32,54 eur. Aj naďalej má 2 vyživovacie povinnosti, pričom po rozvode manželstva maloletý Y. bol zverený do striedavej výchovy rodičov, bez povinnosti rodiča plniť vyživovaciu. V súčasnosti prebieha konanie o zmenu umiestnenia maloletého, ktoré doposiaľ právoplatne ukončené nebolo. Súd zohľadniac skutočnosť, že otec má dve vyživovacie povinnosti, pri zvýšení príjmu o 221,71 eur pri stanovení výživného vychádzajúc zo súdnej praxe vo vyše 20 % až 25 % z príjmov, mal za to, že vzhľadom na vek maloletých detí, kde mladšie dieťa navštevuje ešte základnú školu 2. stupeň a staršie dieťa sa pripravuje už na budúce povolanie, sú úmerne zvýšené
náklady oproti výdavkom na mladšie dieťa. V závislosti od toho bolo opodstatnené zvýšiť výživné z pôvodných 60 eur na 120 eur mesačne, pri zohľadnení aj zvýšenia príjmu matky a skutočnosti, že otec naďalej sa vyhýba riadnemu zamestnaniu až doteraz. Jeho tvrdenia o snahe zabezpečiť si prácu od posledného rozhodnutia o výživnom, žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd mal za to, že na strane otca nebola žiadna snaha dosiahnuť vyšší príjem vzhľadom na jeho vzdelanie a zdravotný stav. Pokiaľ ide o jeho zdravotné problémy tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Na strane druhej v prípade malol. S. celkové mesačné výdavky oproti predchádzajúcim rozhodnutiu sa zvýšili v priemere o 100 euro. Nie je možné žiadať, aby prevažnú časť nákladov znášal iba jeden z rodičov, keď na strane druhého rodiča žiadna prekážka, obmedzujúca ho pri plnení vyživovacej povinnosti nebola preukázaná. O tom, že otec je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem, svedčí skutočnosť, že výživné na dieťa z druhého manželstva si nežiadal. Pokiaľ by otec vykonával prácu vo svojej profesii, jeho príjem by mohol dosahovať priemere okolo 500 až 700 eur v zamestnaneckom vzťahu.
3. V danom prípade súd priznal dlžné výživné od podania návrhu 18.4.2017, až do rozhodnutia v celkovej výške 324 eur (60 eur : 30 = 2 eur, 12 dní x 2 eur =24 eur, 5 x 60 eur = 300 eur). Súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 30 euro, prihliadnuc na jeho možnosti a schopnosti pri preukázanom príjme a výšky dlžného výživného 324 eur tak, aby bola návratnosť čo najskôr zabezpečená, na krytie zvýšených potrieb dieťaťa. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
4. Odvolanie voči rozhodnutiu podal otec. Má za to, že rozsudok je vydaný na základe nesprávneho posúdenia veci. Súd neprihliadol pri určovaní výšky výživného, na odôvodnené náklady na ďalšie dieťa a z toho vyplývajúcu vyživovaciu povinnosť, pričom po súčte oboch vyživovacích povinností pri súčasnom príjme otca, predstavuje neprípustné a nadmerné náklady.
5. Prihliadnuc tak na súčasný príjem otca, takto zvýšenou vyživovacou povinnosťou, spolu so splácaním mesačných splátok bude zostatok príjmu pozostávať zo sumy 17 eur mesačne, čo pri ďalších nákladoch, ktoré otec má a na ktoré bolo v rámci konania poukázané (bývanie, náklady na lieky atď.) predstavuje sumu, ktorou nie je možné zabezpečiť ani základné životné potreby. Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na skutočnosť, že otec sa naďalej vyhýba riadnemu zamestnaniu. S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť a ani sa s ním stotožniť, nakoľko ako bolo poukazované aj na pojednávaní vo veci, odporca má trvale zhoršený zdravotný stav spôsobený ťažkou autonehodou, ktorá mu nedovoľuje do dnešného dňa sa zapojiť do riadneho pracovného procesu, resp. je obmedzený vo vykonávaní pracovnej činnosti z dôvodu pretrvávajúcich bolestí, pre ktoré je do dnešného dňa liečený. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odborný lekár, ktorý konštatuje že odporca je schopný len ľahšej práce v rozsahu 3-4 hodín denne. Z toho vyplýva aj obmedzená možnosť príjmov odporcu. Súd tak neprihliadol na zdravotný stav odporcu, ktorý mu bráni sa zaradiť do riadneho pracovného procesu. Rovnako sa nemožno stotožniť s konštatovaním súdu, že pokiaľ by otec vykonával prácu vo svojej profesii (tesár), jeho príjem by mohol dosahovať priemerne okolo 500 až 700 eur v zamestnaneckom vzťahu. Tak ako bolo už uvádzané na pojednávaní, je síce pravdou, že odporca je vyučený ako tesár, avšak túto odbornú prácu vo svojom živote nikdy nevykonával. Z uvedeného dôvodu preto súd nemôže konštatovať, že keby danú prácu vykonával dosahoval by určitú úroveň príjmov. Ide len o teoretické konštatovanie súdu, ktoré je v rámci odôvodňovania rozsudku neprípustné, nakoľko súd nemôže pri odôvodnení rozsudku odhadovať a tipovať aký by mohol mať odporca príjem, keby pracoval vo vyučenom odbore a z tejto skutočnosti vychádzať pri určovaní výšky výživného. Nemožnosť odporcu pracovať v odbore tesárstvo je taktiež daná jeho pretrvajúcim zdravotným stavom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. z. 5P/26/2017 zo dňa 03.10.2017, a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že pán Q. G. zďaleka netrpí uvedenými zdravotnými nedostatkami. Nehoda, na ktorú sa odvoláva bola už pred 7 rokmi a doteraz ho neuznali za čiastočného invalida. Veselo pracuje na čierno, aby sa vyhýbal platbám, ktoré by mal platiť na dve deti. Snaží sa dokazovať, že nemôže pracovať. Chodí pravidelne cvičiť, a to na profesionálnej úrovni, kde jeho svaly na tele rastú, kulturista - v plnom rozsahu. Keďže za dlhé rok ho neuznali, sociálna poisťovňa za trvale invalidného aspoň čiastočne potom je schopný legálne pracovať a nemusí tvrdiť, že denne môže pracovať len dve hodiny čo aj plno invalidný človek pracuje viac. Ak nemôže pracovať vo vyučenom odbore má si nájsť prácu v inom odbore je možná rekvalifikácia. Dieťa musí študovať, stravovať sa, obliekať, záujmovú činnosť vyvíjať, bývať - náklady na bývanie, atď. S. I. G. chodí na strednú školu
internátnu, kde sú náklady oveľa vyššie a preto požadovaná suma na zvýšenie výživného 200 eur mesačne je dôvodná. Má záujem, aby syn mal všetky možnosti pre svoj rozvoj, aby študoval a keď to pôjde tak aj vysokú školu. Tento záujem by mal mať aj jeho otec. O syna sa vôbec nestará, nenavštevuje ho a nepomáha mu v úsilí, aby syn študoval. Naopak, má záujem, aby neštudoval a čím skôr išiel pracovať, aby nemusel platiť výživné, pritom má slušný príjem.
7. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že je pravdou skutočnosť, že chodieva cvičiť, avšak nie z dôvodu kulturistiky ako uvádza matka, ale z dôvodu posilnenia chrbtového svalstva, čo mu odporučil lekár. Nemá záujem vyhnúť sa plateniu výživného, ide o jeho deti na ktorých mu záleží. Je však pre neho dôležité určiť výšku výživného tak, aby ju bol schopný riadne splácať a plniť tak ako rozhodne súd a ak, stanovuje zákon.
8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že k doručeniu zo strany odporcu dňa 06.02.2018 považuje za nutné vyjadriť sa k nasledovným veciam nakoľko ich považuje za nezmysel a vyhýbanie sa plateniu normálneho výživného zo strany otca dieťaťa. Je nehorázne obmedzovanie výživného zo strany otca, pritom navrhované výživné nekryje ani 30 % výdavkov mesačne na syna. Ďalšia nehoráznosť je, že sa pokúša otec dieťaťa, aby dokazoval, že aký je nemocný čo predkladá rôzne doklady, ktoré by nezaškodilo skontrolovať úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko stačí sa pozrieť na jeho vyšportovanú postavu, trénuje s ťažkými pomôckami, pracuje na čierno, aby nemusel platiť aspoň primerané výživné. Nie je uznaný ani za minimálneho 10 % invalida a pritom aj 100 % invalidi veľakrát vykonávajú aj ťažšiu prácu. Čiže mal by si hľadať legálnu prácu a nie podvádzať s odvodmi z minimálnej mzdy a vyhovárať sa na náklady s jeho zdravím a tým vymýšľať ako platiť málo výživného. Ak platí na syna z posledného manželstva 80 eur mesačne potom na stredoškoláka 120 eur nie je veľa, na ktorého sú neporovnateľné náklady na štúdium. Ak by záležalo otcovi na dieťati, tak by sa mu aspoň raz za mesiac venoval a chodil s ním na podujatia, výlety, hradil by mu školské zájazdy, lyžovanie, exkurzie. O tom ani nechce počuť, nemá žiadny záujem osobného kontaktu o syna. Z uvedených dôvodov žiada o zvýšenie výživného na 150 eur mesačne k rukám matky.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zvýšenie výživného. Odvolací súd preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam.
11. V zmysle súdom I. inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
14. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
XX. S. má 18 rokov, býva u matky, študuje na strednej odbornej škole. Za internát platí matka mesačne 18 eur + strava 58 eur, dobíjanie mobilu 10 eur týždenne, a tiež poskytovanie vreckového, a zvyšné náklady spojené s hygienou, a pod. Mal zvýšené výdavky so zdravotným stavom a to s chrbticou, kvôli čomu chodil na rehabilitácie.
17. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/174/2012-57 zo dňa 15.04.2013, s spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 25CoP/10/2013-92 zo dňa 02.10.2013, súd zvýšil výživné otcovi k mal. S. zo sumy 1.000 Sk na sumu 60 eur. V tom čase mal maloletý S. 12 rokov, navštevoval 6. ročník základnej školy, výdavky na výživu a výchovu detí boli primerané, nezvýšené. Od úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov a za túto dobu sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane medzičasom už plnoletého S., keď rozhodujúcou okolnosťou pre zmenu pomerov je predovšetkým zvýšenie odôvodnených potrieb S. spôsobených jeho vyšším vekom (12 a 18 rokov pri určení výživného), ako aj nástup S. na strednú školu. Preto odôvodnené potreby dieťaťa od poslednej úpravy v dobe pred viac ako piatimi rokmi, stúpli, hlavne v súvislosti so vzdelávaním (začiatok štúdia na strednej odbornej škole mimo miesta bydliska), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, športové
aktivity, záujmy, spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s telesným vývinom dieťaťa. Matka je zamestnaná s príjmom 600 eur mesačne, býva so svojou matkou, ktorej na chod domácnosti prispieva po 100 eur. Otec od roku 2012 bol zamestnaný vždy len na dohodu, stará sa o bezvládnu osobu. V spoločnosti B. & M s.r.o. D. mal netto zárobok v priemere 6,56 eur a v r. 2017 7,02 eur. Od mája 2017 poberá opatrovateľské vo výške 247,62 eur. Má dve vyživovacie povinnosti.
18. Po takomto posúdení súdom I. inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov S. s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd I. inštancie, že je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného. Odôvodnené potreby S. od poslednej úpravy v dobe pred viac ako piatimi rokmi, stúpli, hlavne v súvislosti so vzdelávaním, ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, športové aktivity, záujmy, spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s telesným vývinom detí. Otec je vyučený tesár, podľa jeho tvrdenia v uvedenej oblasti nikdy nepracoval, má zdravotné problémy od r. 2008, z dôvodu ktorých je podľa potvrdenia lekára schopný pracovať iba 3 - 4 hodiny denne ľahšou formou. Súd pri určení výživného prihliadol na to, že príjem otca sa od posledného rozhodnutia zvýšil o 221,71 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. inštancie, že na strane otca nebola žiadna snaha dosiahnuť vyšší príjem vzhľadom na jeho vzdelanie a zdravotný stav. V rámci odvolacieho konania síce predložil potvrdenie od lekára, že môže pracovať iba 3-4 hodiny denne ľahšou formou, z dôvodu zdravotných problémov od r. 2008, avšak jeho argumentácia ohľadom námietok matky v súvislosti s návštevou posilňovne nie je namieste. Pokiaľ má také zdravotné problémy, pre ktoré môže vykonať iba ľahšiu prácu, ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či vôbec posilňovňu môže navštevovať (takýto dôkaz nepredložil), aj keď ako tvrdí je to za účelom posilňovania chrbtového svalstva. Je tiež otázne, že pokiaľ môže vykonávať iba ľahšiu formu práce, a to v rozsahu 3 - 4 hodín denne, či staranie sa o bezvládnu osobu spĺňa uvedené kritériá, navyše odvolací súd tiež prihliadol na námietky matky v tom, že nepreukázal či je na invalidnom (čiastočne) dôchodku, keď uvádza, že zdravotné problémy má od r. 2008. Na základe tohto sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu I. inštancie, že zvýšenie výživného podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti zo sumy 60 eur na sumu 120 eur mesačne je primerané. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.04.2017 do 03.10.2017 v sume vo výške 324 eur uložil súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
21. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).