Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/413/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: v spore žalobcov: 1/ H. Y., nar. XX.XX.E., bytom Kpt. B. XXX/XX, XXX XX D., 2/ Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX P. S., 3/ X. X., nar. XX.XX.XXXX,bytom J. XX, XXX XX P. S., 4/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX J. nad P., 5/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. B. XXX/XX, XXX XX D., 6/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX X. nad X. - T. S., 7/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/X, XXX XX J. nad P., 8/ Q. P., nar. XX.XX.E., bytom XXX XX P. V. XXX, žalobcovia 1/,2/,3/,4/,6/ a 7/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, proti žalovaným: 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX D., Xa/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX X. - T., K. G. Xb/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/X, XXX, XX O., 3/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX D. všetci právne zastúpení: JUDr. Andrej Hudcovic, advokát so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. G. súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/, 2a/, 2b/ a 3/ priznal proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným určenia, že žalobca 1/ je podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. 1213 ako parc. registra “ E “ evidovaná na mape určeného operátu č. 916 - orná pôda o výmere 6.325 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Uhrovec, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 a určenia, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. 1213 ako parc. registra “E “ evidovaná na mape určeného operátu č. 916 - orná pôda o výmere 6.325 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území Uhrovec (ďalej v texte len predmetný pozemok , resp. predmetné nehnuteľnosti ), vo veľkosti spoluvlastníckeho 1/4-ina, patrí do dedičstva po nebohom G. Y., nar. 1X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. I. XXX/X, XXX XX D. . Pôvodne označení žalovaní 1/ až 3/ sú zapísaní v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na LV č. 1213 ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - predmetného pozemku, a to každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Na LV č. 1213 je ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva pôvodne označených žalovaných 1/ až 3/ uvedené rozhodnutie Správy katastra sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011, rozhodnutie sp.

zn. C 07/2012 zo dňa 30.03.2012 o schválení ROEP v k. ú. Uhrovec zapísaný dľa Z 782/2012. Do času zápisu vyššie uvedeného rozhodnutia boli podľa LV č. 1046 zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku žalobca 1/ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny a právna predchodkyňa žalobcov H. Y., rod. V. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4-iny. Rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2011. Z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pôvodne označení žalovaní 1/ až 3/ mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele EKN č. 916 vydržaním podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Dňa 17.06.1998 vyhotovila Správa katastra Bánovce nad Bebravou identifikáciu parciel č. 100/1998/K1, z ktorej vyplýva, že EKN parcela č. 916 je identická s pozemkovoknižnými parcelami parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34, evidovanými v pozemkovoknižnej vložke č. 332. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vedenej pre kat. úz. Uhrovec, č. vložky 332, boli vlastníkmi parcely č. 370/33 - roľa vo výmere 5.397 m2 a parcely č. 370/34 - roľa o výmere 415 mX K. Y. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 a H. Y., rod. V. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch, sp. zn. D 402/67-14 zo dňa 02.08.1967 nadobudli dedením po poručiteľke H. Y., rod. V., zomr. XX.XX.XXXX, vlastnícke právo k parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34 synovia poručiteľky, a to Y. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku a G. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D 1387/70-25 zo dňa 22.03.1971 v dedičskej veci po nebohom K. Y., zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením po poručiteľovi vlastnícke právo k parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34 syn poručiteľa Y. Y., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. BN-3D211/2001-40 zo dňa 30.03.2006 v dedičskej veci po Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením po poručiteľovi vlastnícke právo k parcele č. 370/33 a parcele č. 370/34 H. Y., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4. Po poručiteľovi G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo dedičské konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 4D 1683/95, pričom spoluvlastnícky podiel k parcele č. 370/33 a k parcele č. 370/34 vo veľkosti 1/4 nebol zahrnutý do aktív dedičstva a nebol predmetom dedičského konania. Dedičské konanie vo veci novoobjaveného majetku po poručiteľovi G. Y., zomr. XX.XX.XXXX bolo ukončené Osvedčením o dedičstve sp. zn. 5D 88/2014, Dnot 91/2014 zo dňa 12.12.2014. Prededené boli všetky parcely, ktoré poručiteľ zdedil po svojich rodičoch, okrem spornej parcely, ktorú síce tiež podľa rozhodnutia sp. zn. D 402/67-14 zdedil, ale v čase prejednania novoobjaveného dedičstva už boli ako vlastníci predmetnej parcely zapísaní pôvodne označení žalovaní 1/ až 3/. Žalobcovia vyslovili názor, že na základe listiny predloženej ako kúpnopredajná zmluva z roku 1936 nedošlo k prevodu vlastníckeho práva v zmysle a v súlade s v tom čase platnou legislatívou. Poukázali na skutočnosť, že podľa čl. 6 predloženej kúpnopredajnej zmluvy ,,kúpa sa stane právoplatnou schválením Ministerstvom zemědelstva". Kúpna zmluva sa teda mala stať účinnou až po jej schválení orgánom štátnej správy, k čomu nikdy nedošlo. V čase uzavretia predloženej kúpnopredajnej zmluvy mali vklady, resp. zápisy v pozemkovej knihe konštitutívny charakter, t.j. až zápisom do pozemkovej knihy prechádzalo vlastnícke právo na nadobúdateľov nehnuteľností. Bez zápisu do pozemkovej knihy, ku ktorému nedošlo, nemohli právni predchodcovia žalovaných nadobudnúť parcely č. 370/33 a č. 370/34 a nemohli sa teda ani ujať ich držby. To, že sa právni predchodcovia žalovaných nemohli oprávnene a dobromyseľne ujať držby, preukazuje skutočnosť, že z predloženej zmluvy samotnej museli mať vedomosť o tom, že sa nestane účinnou iba jej uzavretím. Podľa ich názoru dôkazy predložené vtedajšej Správe katastra Bánovce nad Bebravou nepreukazujú splnenie podmienok pre určenie vlastníckeho práva v žalobe označených žalovaných titulom vydržania tak, ako rozhodla správa katastra svojím rozhodnutím. Uviedli, že parcely č. 370/33 a č. 370/34, t.j. vtedajšiu parcelu č. 916, právni predchodcovia žalobcov užívali od prídelu v roku 1933, nakoľko sa živili ako roľníci. Predmetné pozemky užívali až do času vzniku Jednotného roľníckeho družstva Uhrovec v roku 1959, kedy prešlo právo užívať parcely č. 370/33 a č. 370/34 na Jednotné roľnícke družstvo Uhrovec. Členom Jednotného roľníckeho družstva Uhrovec bol z titulu vlastníctva vyššie označených parciel, ktoré boli v užívaní družstva, Jozef Jarolín, nar. 21.01.1923, zomr. 06.02.2001, ktorý bol tiež zamestnancom družstva. Jednotné roľnícke družstvo Uhrovec a jeho právny nástupca Poľnohospodárske družstvo Uhrovec užívalo parcely č. 370/33 a č. 370/34 až do roku 1992 - 1993, kedy družstvo navracalo užívacie právo k pozemkom ich vlastníkom. Od roku 1993 s vedomím vtedajších spoluvlastníkov predmetných parciel Y. Y. a G. Y. užíva predmetnú parcelu súkromne hospodáriaci roľník Y. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ich užíva titulom nájomného vzťahu s rodinou W., ktorej bola predmetná parcela daná Slovenským pozemkovým fondom do náhradného užívania, nakoľko vzhľadom na vek Y. Y. a G. Y. nemali už záujem na svojej pôde hospodáriť. Uviedli, že právni predchodcovia žalovaných nikdy neboli držiteľmi predmetnej parcely a túto ani nikdy neužívali a ani hospodáriť na nej nemohli,

nakoľko nikdy nemali žiadne prostriedky na obrábanie pôdy. Právny predchodca žalovaných Y. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX pracoval počas svojho produktívneho veku vo Francúzsku, odkiaľ poberal aj dôchodok a nikdy ani on, ani jeho rodina pôdu neobrábali. Nakoľko k uchopeniu držby žalovanými a ani ich právnymi predchodcami nikdy nedošlo, nemožno hovoriť ani o splnení zákonom vyžadovanej podmienky dobromyseľnej a nepretržitej držby. Zastávali názor, že nedošlo ani k naplneniu ďalšej zákonnej podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, a to podmienky, aby bola držba nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Vychádzajúc z tvrdení žalovaných o tom, že ich právni predchodcovia mali nadobudnúť pozemok v roku 1936, a tento mali užívať do roku 1959 (čo však žalobcovia popierajú), ich držba by trvala 23 rokov. V čase údajného uzavretia kúpnopredajnej zmluvy na Slovensku platilo uhorské obyčajové právo, pre vydržanie sa vyžadovala nepretržitá držba 32 rokov. Nakoľko od roku 1959 užívalo, ako uviedli aj sami žalovaní, predmetnú parcelu družstvo a od roku 1993 Y. K., nemohlo dôjsť k uplynutiu zákonom stanovenej vydržacej doby. Mali za to, že u žalobcov je splnená požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu, nakoľko iným spôsobom ako prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné dosiahnuť požadovaný skutkový stav, navrátenie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva jej skutočným vlastníkom. Zastávali názor, že žalovaní a ani právni predchodcovia žalovaných sa nikdy nestali vlastníkmi predmetného pozemku, v dôsledku čoho nemohlo prejsť bez žiadneho nadobúdacieho titulu vlastnícke právo na pôvodne označených žalovaných 1/ až 3/. Žalovaní a ani ich právni predchodcovia nikdy nesplnili základné podmienky vydržania.

3. Žalovaní 1/ a 3/ uviedli, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.02.1936 v súlade s jej článkom 3 vstúpili právni predchodcovia žalovaných do užívania predmetnej nehnuteľnosti dňom 01.08.1936, keď predtým došlo k doplateniu dohodnutej kúpnej ceny, čo preukazuje listinný dôkaz - uspokojenka zo dňa 19.05.1936. O tom, že predmetnú parcelu má podľa stavu koncom roka 1941 v držbe Y. U. a manželka H. svedčí aj zápis do pozemnostného hárku č. 59. Zastávali názor, že z nimi predložených dôkazov nepochybne vyplýva to, že predmetnú parcelu mali právni predchodcovia žalobcov (z ostatného textu je zrejmé, že chceli uviesť právni predchodcovia žalovaných - pozn. súdu) v držbe v čase od 01.08.1936 až do jej odovzdania do užívania JRD Uhrovec v roku 1959, pričom aj následné užívanie tejto parcely v rámci združenej parc. č. 929/1 JRD a neskôr PD Uhrovec sa započítava ako držba pre účely plynutia vydržacej lehoty, ale tiež to, že išlo o držbu dobromyseľnú, právnymi predchodcami žalobcov ani žalobcami samotnými nijakým spôsobom nerušenú. Je sa preto potrebné stotožniť so závermi, ktoré urobila Správa katastra Bánovce nad Bebravou vo svojom rozhodnutí sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011. Nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že nedobromyseľnosť držby spôsobuje už skutočnosť, že nedošlo k zápisu vlastníctva podľa kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy, pretože takýmto výkladom by sa poprela akákoľvek aj teoretická možnosť vydržania. Navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a žalobcov zaviazal k náhrade trov konania. V podaní zo dňa 21.10.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016, žalovaní uviedli, že zásadne nesúhlasia s tvrdením žalobcov o nesplnení zákonných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku právnym titulom vydržania z dôvodu neexistencie dobrej viery v držbe na strane ich právnych predchodcov a tiež z dôvodu neexistencie samotnej držby. Z obsahu predmetnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.02.1936 nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov K. Y. a H. Y., rod. V. touto zmluvou predali právnym predchodcom žalovaných Y. U. a H. U., rod H. parc. č. 370/33 a 370/34 za ustálenú kúpnu cenu 8.000,- Kčs, z ktorej časť vo výške 800,- Kčs bola vyplatená už dňa 23.01.1936, teda pred uzavretím samotnej zmluvy a zbytok vo výške 7.200,- Kčs sa kupujúci zaviazali vyplatiť bezúročne dňa 01.04.1936 a zároveň bolo dohodnuté, že kupujúci do úžitku odkúpenej nehnuteľnosti vstúpia dňa 01.08.1936, odkedy budú znášať aj všetky štátne a obecné dane a iné verejné splátky. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že predávajúci oprávňujú kupujúcich, aby právo vlastníctva na odkúpený majetok bolo na ich meno pozemnoknižne vtelené a že tento majetok kupujú úplne čistý bez akýchkoľvek tiarch. Uviedli, že právni predchodcovia žalovaných na základe tejto zmluvy riadne doplatili zvyšok kúpnej ceny právnym predchodcom žalobcov a v súlade so zmluvou sa ujali držby kúpeného pozemku, teda predmetného pozemku od 01.08.1936. Za týchto okolností boli nepochybne od začiatku držby dobromyseľnými držiteľmi predmetného pozemku v rovnakom pomere, teda každý z nich v rozsahu kúpeného podielu 1/2, pričom takto uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej zaplatili kúpnu cenu a ujali sa držby predmetného pozemku, mohla určite ich dobrú vieru v držbe tohto pozemku objektívne zakladať. Je celkom nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalobcov, že nedošlo ku schváleniu uvedenej kúpnopredajnej zmluvy ministerstvom "zemědelstva", keď je zrejmé, že takéto schválenie sa neuskutočňovalo žiadnym osobitným rozhodnutím, ale len poznačením tejto skutočnosti na prvopise zmluvy a teda nemuselo byť poznačené na všetkých vyhotoveniach zmluvy. Bez ohľadu na to takáto skutočnosť by podľa ich názoru aj tak dobromyseľnosť nadobúdateľov predmetného pozemku

v držbe tohto pozemku nemohla vzhľadom na všetky ostatné uvedené skutočnosti vylučovať. Poukázali na skutočnosť, že podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 platila všeobecná 32-ročná vydržacia doba, pričom pre vydržanie bola dostačujúca dobromyseľnosť len začiatku držby a do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne mimo pozemkovej knihy. Dobromyseľnosť sa v tomto rozsahu nemusela teda viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe. Dobromyseľnosť sa v tomto rozsahu nemusela teda viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu v pozemkovej knihe. Vydržacia doba 32 rokov do nadobudnutia účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. neuplynula, a teda za účinnosti uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 žalovaní vlastnícke právo k predmetnému pozemku nenadobudli. Na základe zákona č. 141/1950 Zb. potom dňom 01.01.1951 začala u právnych predchodcov žalovaných plynúť 10-ročná vydržacia doba vo vzťahu k predmetnému pozemku a táto uplynula dňom 01.01.1961 a týmto dňom právni predchodcovia žalovaných Y. U. v podiele X/X a H. U., rod H. v podiele 1/2 nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku právnym titulom vydržania mimo pozemkovej knihy. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že reálna držba predmetného pozemku týmito právnymi predchodcami trvala len do roku 1959, kedy bol predmetný pozemok zabraný do družstevného užívania bývalého JRD Uhrovec podľa vtedy platných predpisov, keďže z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Teda najneskôr dňom 01.01.1961 vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudli právni predchodcovia žalovaných a potom akékoľvek dedenie spoluvlastníckych podielov na tomto pozemku odvodzované od zápisu v pozemkovej knihe nemalo za následok prechod vlastníckeho práva na žalobcov, či ich právnych predchodcov. Poukázali na doložený pozemnostný hárok č. 59 pre kat. úz. Uhrovec, pričom nespochybňovali, že nie je dokladom preukazujúcim vlastníctvo, avšak ide o jednoznačný dôkaz preukazujúci existenciu držby predmetného pozemku v danom čase, kedy bol tento pozemnostný hárok založený, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že v tomto je zapísaný stav koncom roka 1941. Ide teda o listinu preukazujúcu existenciu držby predmetného pozemku právnymi predchodcami žalovaných na základe zistenia konkrétneho stavu v danom čase a teda o veľmi významný dôkaz preukazujúci práve nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku právnymi predchodcami žalovaných titulom vydržania. Pokiaľ za tohto stavu bol rozhodnutím vydaným v rámci schválenia ROEP v kat. úz. Uhrovec bolo potvrdené vlastnícke právo pôvodne označených žalovaných k predmetnému pozemku u každého z nich v podiele 1/3, tak toto je plne v súlade so skutočným právnym stavom vlastníckych vzťahov k tomuto pozemku. Na základe uvedeného považovali žalobu žalobcov za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. V podaní zo dňa 15.11.2016, ktoré bolo podané osobne na tunajšom súde dňa 15.11.2016, žalobcovia uviedli, že listinou označenou ako "Kúpnopredajná smluva" zo dňa 08.02.1936 nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva ani k žiadnej inej právnej udalosti, ktorá by zakladala akýkoľvek nárok Y. U. a jeho manželky H., rod. H., t. j. ani ich právnych nástupcov, teda žalovaných. Predmetnou listinou nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva, nikdy nenadobudla účinnosť, keďže kúpna zmluva sa mala stať účinnou až po jej schválení orgánom štátnej správy, k čomu nikdy nedošlo. Žalovaní nijako nepreukázali tvrdenie, že schválenie zmluvy sa neuskutočňovalo žiadnym osobitným rozhodnutím, ale len poznačením na prvopise zmluvy, a teda nemuselo byť poznačené na všetkých vyhotoveniach zmluvy. To, že k žiadnemu "predaju" označených nehnuteľností nedošlo potvrdzuje skutočnosť, že ani k zaplateniu kúpnej ceny za údajný prevod nehnuteľnosti nikdy nedošlo. Žalovaní nepreukázali tvrdené uhradenie kúpnej ceny, ani len jej časti. Uhradenie čo i len časti kúpnej ceny nie je nijako preukázané. Žalovanými predložená uspokojenka nie je podľa ich názoru relevantnou listinou a nekorešponduje s tvrdenia žalovaných, nakoľko ide o doklad z 10. resp. 19. mája 1936, t. j. o doklad vyhotovený po údajnom termíne pre uhradenie kúpnej ceny, okrem toho znie na inú sumu, na 6.000,- Kčs. Napokon doklad potvrdzuje uhradenie finančných prostriedkov od T. H. z D. a nijako z neho nevyplýva, za čo došlo k úhrade uvedených prostriedkov, komu boli vyplatené. Podľa ich názoru žalovaní nepredložili žiaden doklad ani žiaden iný dôkaz o tom, že by sa ich právni predchodcovia práve od 01.08.1936 ujali držby predmetných nehnuteľností. K prevzatiu držby predmetných nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných nikdy nedošlo. Držby predmetných nehnuteľností sa právni predchodcovia žalovaných nemohli nikdy ujať z dôvodu, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva a ani k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, o čom mali Y. U. s manželkou H., rod. H. vedomosť. V prípade, ak by mal Y. U. vieru v tom, že on a jeho manželka H., ktorá zomrela skôr (v roku XXXX) sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností zrejme by sa tento domáhal jej prededenia v dedičskom konaní po manželke, k čomu však nedošlo.

Taktiež ani v riadnom dedičskom konaní po Y. U. v roku 1991 nedošlo k prededeniu predmetnej parcely. O túto sa začali právni nástupcovia Y. U. a H. U., rod H. začali intenzívne zaujímať až po tom, ako došlo v rámci konania ROEP v rokoch 2010-2012 k preradeniu predmetnej parcely z extravilánu do intravilánu obce. Ďalej uviedli, že Y. U. nebol nikdy majiteľ predmetnej parcely, takže ju nemohol ani obhospodarovať a ani s ňou vstúpiť do JRD, keďže tam vstupovali ľudia len so svojím majetkom. Y. U. s manželkou vlastnili len jedinú parc. č. 370/164 o výmere 2.102 m2 a s tou vstúpili do JRD, o čom svedčí Rozhodnutie Štátneho notárstva v dedičskej veci bol poručiteľovi Y. U. sp. zn. 6D 62/91-14 zo dňa 06.06.1991. Čestné vyhlásenia predložené žalovanými sú podľa nich neplatné. Poukázali na potvrdenie PD Uhrovec o tom, že Jozef Jarolín pracoval ako člen JRD Uhrovec, kde vstúpil pri zakladaní JRD so svoím majetkom. Taktiež predložili potvrdenie člena predstavenstva PD D., z ktorého vyplýva, že K. Y. a manž. H. rod V. vstúpili do JRD aj s pôdou okrem iného aj s predmetnými nehnuteľnosťami. U., že Y. Y. vstupoval do JRD aj s predmetnými parcelami v spoluvlastníctve Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a G. Y., nar. XX.XX.XXXX podľa ich názoru preukazuje aj uznesenie Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7C 87/87-7 z 27.06.1987, znalecký posudok Ing. Dušana Kondrlíka, Csc. Z júla 1987 a znalecký posudok Ing. Ľudovíta Šlahora zo dňa 27.06.1987. Z uvedených dokladov vyplýva, že predmetné parcely č. 370/33 a 370/34 boli podielovom spoluvlastníctve Y. Y. a G. Y. a tieto boli ako ich majetok v družstve ešte aj v roku 1987. Zastávali názor, že tvrdenia žalovaných o údajnom vydržaní predmetnej nehnuteľnosti nie sú pravdivé a nemajú oporu nielen v právnom, ale ani v skutkovom stave.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

6. Štátny pozemkový úrad v Prahe Prídelovou listinou pod č.k. 81550/32-I/4-222 zo dňa 02.09.1933 pridelil K. Y. a H. Y., rod. V. z veľkostatku T. Z. ako drobný prídel v kat. úz. Uhrovec okrem iného aj parcely označené pod č. 370/33 role o výmere 53a 97m2 a č. 370/34 role o výmere 4a 15m2.

7. Dňa 7. februára 1936 v Uhrovci pred dvomi svedkami uzatvorili na jednej strane K. Y. a jeho manželka H. Y., rod. V. ako predávajúci a na druhej strane Y. U. a jeho manželka H., rod. H. ako kupujúci zmluvu označenú ako "Kúpnopredajná smluva", z ktorej obsahu vyplýva, že na základe tejto zmluvy vyššie označení predávajúci predávajú v obci Uhrovec sa nachádzajúce a v pozemnoknižnom hárku tejto obci z parcelácie veľkostatku T. Z. v roku 1923 pridelené role, a to parc. č. 370/33 o výmere 1501 šs a parc. č. 370/34 o výmere 115 šs vyššie označeným kupujúcim za ustálenú kúpnu cenu 8.000,- Kč, s tým, že suma 800,- Kč sa vyplatila dňa 23.01.1936 a zbytok, t.j. 7.200,- Kč sa vyplatí dňa 01.04.1936 bezúročne (ďalej len "predmetná kúpnopredajná zmluva"). Podľa predmetnej kúpnopredajnej zmluvy kupujúci vstúpia do úžitku a berú všetky úžitky odkúpenej nehnuteľnosti dňa 1. augusta 1936 a od tohto času znášajú všetky štátne a obecné dane, taktiež iné verejné splátky. Predávajúci oprávnili kupujúcich, aby právo vlastníctva na odkúpený majetok na ich meno bolo pozemnoknižne zapísané ("vtelené"). V obsahu predmetnej kúpnopredajnej zmluvy bolo uvedené, že kupujúci predmetné nehnuteľnosti kupujú úplne čisté, bez všetkých akýchkoľvek tiarch. Rovnako tu bolo uvedené, že "Kúpa sa stane právoplatnou schválením ministerstvom zemedeľstva".

8. Žiadosťou o udelenie súhlasu k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností získaných prídelom alebo kúpou zo dňa 28.02.1936, ktorá bola podaná Štátnemu prídelovému komisárovi v Nitre dňa 29.02.1936, K. Y. a manž. H. rod. V. žiadali príslušný orgán o udelenie súhlasu k scudzeniu nehnuteľností označených č. parc. 370/33 roľa a 370/34 roľa kupujúcim Y. U. a manželke. Dôvodom predaja podľa žiadosti je zavinená zadĺženosť žiadateľov, ktorým inak by hrozil nútený súdny odpredaj, takto si vypomôžu a udržia ďalšie svoje nehnuteľnosti. Kupujúci nehnuteľnosti kupujú na účely zaistenia výživy z výnosu pre seba a svoju rodinu. V žiadosti zo dňa 2. apríla 1936 Y. U. a jeho manželka H., rod. H., zastúpení T. H., žiadali od Štátneho prídelového komisára v Nitre oznámiť, či a kedy asi bude schválená kúpnopredajná zmluva uzavretá s K. Y. a jeho manželkou, aby sa mohli peniaze predávajúcim vyplatiť. Štátny prídelový komisár v listine zo dňa 11.03.1936 navrhol, aby žiadosti bolo vyhovené z dôvodov stranami v žiadosti uvedenými. Scudzením sa nemarí účel prídelu a taktiež nebolo zistené, že by scudzenie sledovalo ciele špekulačné. Kupujúci sú maloroľníci, ktorí kúpou zväčšujú si účelne svoje malé hospodárstvo. Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu v Bratislave v listine pod č. 13.572/1939 zo dňa 19.12.1939 uviedla, že Y. U. a manž. H., rod. H. z D. kúpili od prídelcov K. Y. a manž. H. rod. V. z D. parc. m. č. 370/33 a 370/34, ktorých prídelová cena predstavuje Kč 2.600,-, za Kč 8.000,-, pričom ku žiadosti o udelenie súhlasu k scudzeniu pripojili obecné svedectvo ohľadom preplatku. Preto bývalý Št. prídelový komisár v Nitre podal návrh, aby od vymáhania preplatku bolo upustené. Keďže v dobe scudzenia prídelu tento ešte nebol zaknihovaný, ŠOÚ v Bratislave postúpila žiadosť odb. IX. Ministerstvu zemedeľstva

v Prahe, ktorá rozhodnutím čj.: S.197.532/38-IX/8, zo dňa 25. januára 1939, udelilo zásadný súhlas k predaju pod podmienkou, že behom 30 dní bude zaplatený preplatok podľa §-37 zákona č. 81/1920 Sb.z.a.n. v čiastke 580,- Kč. Preplatok tento dosiaľ zaplatený nebol a kupujúci sa preto domáha zaslania zloženky, aby tak mohol učiniť. V žiadosti zo dňa 06.02.1939 podpísaní K. Y. a jeho manželka H. žiadali o odpustenie poplatku vo výške 580,- Kč a schválenie kúpnopredajnej zmluvy.

9. Z listu z Ministerstva zemedeľstva zo dňa 25.01.1939 vyplýva, že uvedené ministerstvo udelilo zásadný súhlas k predaju parciel v kat. území Uhrovec č. 370/33 a 370/34 Y. U. a manž. H. rod. H. z D. na základe zmluvy zo dňa 07.02.1936 pod podmienkou, že do 30 dní od doručenie tohto rozhodnutia zaplatia priloženou zloženkou Náhradovému fondu preplatok podľa § 37 zákona č. 81/1920 Sb., t j. rozdiel medzi cenou prídelovou a cenou kúpnopredajnou, po odpočítaní predpokladaných a uznaných investícií, ktorý vymeralo ministerstvo čiastkou 580,- Kč. Z podania Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 14.02.1940 vyplýva, že uvedené ministerstvo zaslalo Y. U. šekový lístok č. 50 s príkazom, aby tento zaplatil dlžný poplatok vo výške 580,- Kč z kúpy prídelových nehnuteľností z roku 1938 od K. Y. a jeho manželky H.. V oznámení je uvedené, že definitívne schválenie kúpnopredajnej zmluvy tu spomínanej bude možné previesť až po realizovaní spisovej rozluky s Protektorátom, ktorá práve započala. Potom bude presne vymedzený právny stav z tejto zmluvy vyplývajúci. Z šekového ústrižku zo dňa 22.11.1940 vyplýva, že Y. U. z Uhrovca vložil sumu 580,- Kč na účet Ministerstva hospodárstva Slovenskej krajiny, Fond náhradový Bratislava ako nedoplatok za kúpenú roľu od K. Y..

10. Listinou označenou ako "Dohodnutie" dňa 28. novembra 1938 uzavreli na jednej strane firma Beták & V. Neusser ako predávajúci a na druhej strane Y. U. a jeho manželka H., rod. H. zmluvu, na základe ktorej predávajúci predáva kupujúcim z pozemku bývalej úzkokoľajovej dráhy v kat. úz. Uhrovec z parcely č. 370/4 v Tŕstí, ktorú odkúpili od T. Z. podľa zmluvy zo dňa 09.08.1936 časť ležiacu medzi pozemkami kupujúcich parc. č. 370/33 a 370/34 v dĺžke, aká bude odrezaná nelomeným spojením hraníc dvoch parciel kupujúcich a v šírke, v akej ju doteraz užíval predávajúci a ako je to v prírode vyznačené medzníkmi, a to za kúpnu cenu 550,- Kč. Kúpna cena bola kupujúci podľa obsahu zmluvy zložili na depozitný účet v Roľníckej vzájomnej pokladnici.

11. V uspokojenke zo dňa 19.05.1936 K. Y. pred dvomi svedkami potvrdzuje, že sumu 6.000,- Kč v daný deň obdržal od T. H. z Uhrovca ako doplatok kúpnej ceny za predanú rolu Y. U. a jeho manželke.

12. Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. 1213 vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom pre kat. úz. Uhrovec, obec Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou, vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako parcela registra "E" parc. č. 916, druh pozemku - orná pôda, o výmere 6.325 m2, je žalovaná 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/3, pôvodne označená žalovaná 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/3 a žalovaný 3/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX titulom nadobudnutia u všetkých troch vlastníkov je rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. C 040/2011 a sp. zn. C 07/2012 zo dňa 30.03.2012 o schválení ROEP v k.ú. Uhrovec a zapísaný dľa Z 782/2012.

13. K žalobe pripojeného listu vlastníctva č. 1046 s dátumom vyhotovenia dňa 01.11.2008 vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom pre kat. úz. Uhrovec, obec Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou, vyplýva, že k uvedenému dátumu bol ako vlastník nehnuteľnosti označenej ako parc. č. 916, druh pozemku - orná pôda, o výmere 6.325 m2 evidovaný H. Y., nar. XX.XX.XXXX v podiele 3/4, a to titulom nadobudnutia Z 564/06 - Osvedčenie sp. zn. 3D 211/2001 zo dňa 30.03.2006 pzkn. vl. č. 332 - 123/06.

14. Dňa 17.06.1998 vyhotovila správa katastra Bánovce nad Bebravou identifikáciu parciel č. 100/1998/ K1, z ktorej vyplýva, že EKN parcela č. 916 je identická s pozemkovoknižnými parcelami parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34, evidovanými v pozemkovoknižnej vložke č. 332. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vedenej pre kat. úz. Uhrovec, č. vložky 332 boli vlastníkmi parcely č. 370/33 - roľa vo výmere 5.397 m2 a parcely č. 370/34 - roľa o výmere 415 m2 K. Y. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 a H. Y., rod. V. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2.

15. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch, sp. zn. D 402/67-14 zo dňa 02.08.1967 nadobudli dedením po poručiteľke H. Y., rod V., zomr. 19.04.1967 vlastnícke právo k parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34 synovia poručiteľky, a to Y. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku a G. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku. Na základe rozhodnutia štátneho notárstva

v Topoľčanoch sp. zn. D 1387/70-25 zo dňa 22.03.1971 v dedičskej veci po nebohom K. Y., zomr. XX.XX.XXXX nadobudol dedením po poručiteľovi vlastnícke právo k parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34 syn poručiteľa Y. Y., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. BN-3D211/2001-40 zo dňa 30.03.2006 v dedičskej veci po Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením po poručiteľovi vlastnícke právo k parcele č. 370/33 a parcele č. 370/34 H. Y., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4. Po poručiteľovi G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo dedičské konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 4D 1683/95, pričom spoluvlastnícky podiel k parcele č. 370/33 a k parcele č. 370/34 vo veľkosti 1/4 nebol zahrnutý do aktív dedičstva a nebol predmetom dedičského konania. Dedičské konanie vo veci novoobjaveného majetku po poručiteľovi G. Y., zomr. XX.XX.XXXX bolo ukončené Osvedčením o dedičstve sp. zn. 5D 88/2014, Dnot 91/2014 zo dňa 12.12.2014, pričom predmetná parcela nebola do súpisu aktív tohto rozhodnutia.

16. Zo stanoviska Obce Uhrovec k návrhu na potvrdenie vlastníctva vydržaním vyplýva, že Obec Uhrovec má vedomosť o tom, že pozemok parc. č. 916 oddávna užívali v celosti právni predchodcovia navrhovateľov - Y. U. a H. U., rod H. a to až do doby, kedy vstúpilo do užívania JRD. Po smrti Y. U. a H. U., rod. H. uvedený pozemok rovným dielom nadobudli ich dcéry (T. W. a V. K.) a vnuk (Y. T.).

17. V Pozemnostnom hárku č. 59 sú ako držitelia pozemku parc. č. 916 v Trstí zapísaní Y. U. a H. H., pričom sa podľa obsahu listiny jedná o stav koncom roka 1941.

18. Výmer, ktorým sa stanovili povinné dodávky na rok 1957, vychádzal u Y. U. z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy 1.94 ha a celkovej výmery ornej pôdy 1.84 ha. Rovnako vo výmere o výrobe a dodávke poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa určujú úlohy pre rok 1960 je uvedené, že Y. U. hospodári na celkovej výmere poľnohospodárskych pôdy 1.94 ha a celkovej výmere ornej pôdy 1.84 ha.

19. Z Výkazu pozemkov prideľovaných do náhradného užívania pre kat. úz. Uhrovec vyhotoveného dňa 25.09.1959 je ako doterajší držiteľ pozemku číslo parcely 916 uvedený Y. U..

20. V čestných vyhláseniach podpísaných L. C., H. K., R. U., X. L., Z. K., uvedené osoby čestne vyhlásili, že ornú pôdu uvedenú pod parc. č. 916 v lokalite Tŕstie, ktorá bola nadobudnutá kúpnou zmluvou z roku 1936 až do odovzdania do JRD Uhrovec v roku 1959 bola riadne obhospodarovaná majiteľom Y. U. po celé uvedené obdobie.

21. V čestných vyhláseniach podpísaných N.. O. X., N.. Y. U., N. H. uvedené osoby čestne vyhlásili, že ornú pôdu pod parc. č. 370/33 a 370/34 toho času označenú ako parc. č. 916 v kat. úz. Uhrovec v časti Tŕstie, vlastnili od roku 1933 K. Y. a manž. H. rod. V.. Na tejto parcele spoločne hospodárili, slúžila im na obživu rodiny, pôdu využívali celé obdobie nepretržite, až do roku 1959, kedy ako vlastníci tejto pôdy vstúpili do založeného JRD Uhrovec so všetkým svojím majetkom, teda aj ďalšími roľami a hospod. Z. a syn Y. Y. v JRD pracoval a stal sa aj členom družstva - podielnikom.

22. Predmetom dedičstva v rozhodnutí Štátneho notárstva v Topoľčanoch č. k. 6D 62/91-14 zo dňa 06.06.1991 po poručiteľovi Y. U., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Uhrovec, nebola predmetná parcela. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 1293/99, Dnot 5/2000 zo dňa 14.03.2001 po rovnakom poručiteľovi vyplýva, že v základnom konaní nebol prejednaný nehnuteľný majetok uvedený v súpise aktív tohto osvedčenia, pričom dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. úz. Uhrovec v pozemnostnom hárku č. 59 ako parc. č. 916 roľa 6.325 m2 v 1/2 podľa KN poz. združené v parc. č. 929/1 v užívaní PD Uhrovec prevezmú V. K. v 1/6, T. W. v 1/6 a Y. T. 1/6 voči spoludedičkám Q. T. a H. T. bezodplatne.

23. Z potvrdenia Y. V., člena predstavenstva PD Uhrovec, starostu obce Horné Naštice, vyplýva, že tento na základe podkladov JRD potvrdil, že K. Y., zomr. XX.XX.XXXX a manž. H. rod. V., zomr. XX.XX.XXXX vstúpili do JRD po jeho založení v roku 1959, a to so všetkou poľnohospodárskou pôdou, roľami a pasienkami parc. 114/3, 370/162, 370/33, 370/34, 370/47, ktoré vlastnili, mali v držbe a ktoré trvale užívali pre obživu celej svojej rodiny a to až do odovzdania soc. Sektoru JRD, kde pracoval a bol členom JRD aj syn Y. nar. XXXX až do odchodu do dôchodku.

24. Z potvrdenia o užívaní poľnohospodárskej pozemku Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkového a lesného odboru zo dňa 02.02.2015 vyplýva, že parc. č. EKN 916 sa nachádza v blokovej parcele č. CKN 929/1 (Trstie) o výmere 43.197 m2, druh pozemku - orná pôda. Táto parcela bola daná do náhradného užívania H. W., bytom P. XX, Trenčín rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Topoľčany, č. PÚ 59 vl./93-R zo dňa 26.04.1993. Z čestného vyhlásenia Y. K., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že od roku 1993 súkromne hospodári nepretržite až doposiaľ na pozemku parc. č. 916 a ďalších priľahlých pozemkoch v kat. úz. Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou.

25. Zo znaleckého posudku znalca N.. J. W. z júla XXXX na účely konania vedeného pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C 87/87 o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti medzi G. Y. a Y. Y. vyplýva, že predmetom ocenenia boli okrem iného aj parc. č. 370/33 a č. 370/34. Zo znaleckého posudku N.. O. P. zo dňa 03.01.1988 k uvedenému konaniu pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C 87/87 vyplýva, že vzhľadom na nesprávne výmery a nedostatočné mapové podklady v pozemkovej knihe a bývalom katastrálnom operáte, bolo v katastrálnom území Uhrovec prevedené v roku 1939 nové zameranie skutočného užívacieho stavu a podľa tohto boli stanovené nové výmery a vyhotovené nové mapy. Podľa týchto operátov boli vyhotovené aj operáty evidencie nehnuteľností. Tiež bolo prevedené aj prečíslovanie parciel. Uvedený znalec vo svojom posudku konštatuje, že parcely č. 370/33 a 370/34, ktoré sú v užívaní socialistického sektoru, nie sú predmetom sporu.

26. Správa katastra Bánovce nad Bebravou (teraz Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor) rozhodnutím sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011 ako príslušný orgán podľa § 18 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov a podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom potvrdil, že T. W., nar. XX.XX.XXXX, V. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. T., nar. XX.XX.XXXX nadobudli v súlade s § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vlastníctvo k pôvodne označenej nehnuteľnosti parcele registra E katastra nehnuteľností parc. č. 916

- orná pôda o výmere 6.325 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Uhrovec, každý z nich v spoluvlastníkom podiele 1/3-ina titulom vydržania, a to dňom 01.01.1992. Toto rozhodnutie sa podľa § 11 ods. 11 zákona č. 180/1995 Z. z. zapíše do registra obnovenej evidencie pozemkov.

27. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/253/2014-64 zo dňa 15.12.2014 zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd konštatoval, že žalobca G. Y., ktorý podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie bývalej Správy katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2014, nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70,00 eur a preto rozhodol o zastavení konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.01.2015.

28. Správa katastra Bánovce nad Bebravou (teraz Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor) rozhodnutím sp. zn. C 07/2012 zo dňa 30.03.2012 ako príslušný orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. schválila podľa § 7 ods. 3 uvedeného zákona register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Uhrovec, obec Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou, spracovaný zhotoviteľom: GSK, geodetická spoločnosť, s.r.o., ktorý je prílohou tohto rozhodnutia. Správa katastra zapíše údaje registra v zmysle § 7 ods. 5 uvedeného zákona do katastra nehnuteľností.

29. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.12.2016, vyplýva, že v postupe Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru nebol zistený nedostatok v súvislosti s vydávaním rozhodnutia podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., na ktoré by bolo dôvodné a účelné reagovať prostriedkami prokurátorského dozoru. Z odpovede Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 24.04.2017 na žiadosť súdu, v zmysle ktorej podnet G. Y. vybavovaný na Krajskej prokuratúre Trenčín pod sp. zn. Kd/285/16/3300 bol bez skúmania vecnej stránky odložený s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre s tým, že rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011, proti ktorému smeroval predmetný podnet, nie je možné i v prípade zistenia jeho nezákonnosti napadnúť protestom prokurátora, nakoľko od jeho právoplatnosti uplynula doba viac ako 3 roky. S týmto vybavením podnetu sa stotožnila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/2 Gd 302/16/1000.

30. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, jeho závery, súd prvej inštancie považoval skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie v danej veci, na základe čoho v súlade so zásadou

hospodárnosti potom návrh žalovaného 3/ na vykonanie ďalšieho dokazovania na pojednávaní konanom dňa 19.06.2017 zamietol a rozhodol, že ďalšie dokazovanie nevykoná.

31. Na vec aplikoval ust. § 80 písm. c/ OSP, § 470 ods. 1 , § 137 písm. c/ CSP, § 115, § 116 ods. 1, § 25 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.1964 , § 123 , § 124, § 132 ods. 1 , 134 ods. 1,3 § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 , § 854, § 865 ods. 1, 3, § 868, § 872 ods. 6 v súčasnosti platného a účinného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka .

32. Predmetom konania je v posudzovanom spore určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobcovia v danom prípade podľa názoru súdu osvedčili existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Stav objektívnej právnej neistoty je daný tým, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci zapísané iné osoby, a to osoby, proti ktorým žaloba smeruje. Žalobcovia iba v prípade ich úspechu v spore môžu meritórnym rozhodnutím súdu dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, je vždy daný naliehavý právny záujem.

33. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

34. Zápis vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v katastri nehnuteľností svedčí pôvodne označeným žalovaným, ktorí predmetnú nehnuteľnosť nadobudli titulom rozhodnutia vtedajšej Správy katastra (teraz Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor) sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011, ktorý ako príslušný orgán podľa § 18 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov a podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom potvrdil, že T. W., nar. XX.XX.XXXX, V. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. T., nar. 02.03.1956 nadobudli v súlade s § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vlastníctvo k parcele registra "E" katastra nehnuteľností parc. č. 916 - orná pôda o výmere 6.325 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Uhrovec, každý z nich v spoluvlastníkom podiele 1/3-ina titulom vydržania, a to dňom 01.01.1992. Toto rozhodnutie sa podľa § 11 ods. 11 zákona č. 180/1995 Z. z. zapíše do registra obnovenej evidencie pozemkov.

35. V zmysle platnej právnej úpravy správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním (§ 11 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 180/1995 Z. z.). Ak správny orgán o návrhu podľa odseku 1 nerozhodne do schválenia registra, zaradí pozemok, ktorý je predmetom návrhu podľa odseku 1, do súpisu pozemkov uvedených v § 8 ods. 1 písm. b). Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 alebo 8 po schválení registra je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností (§ 11 ods. 11 citovaného zákona). Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra okrem postupu podľa odseku 11. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde (§ 11 ods. 14 citovaného zákona).

36. Súd na základe uvedeného konštatuje, že o splnení podmienok vydržania predmetného pozemku žalovanými v danom prípade rozhodoval a rozhodol postupom podľa zákona č. 180/1995 Z. z. príslušný správny orgán svojím právoplatným rozhodnutím. K uvedenému je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie bolo možné preskúmať aj prostredníctvom správnej žaloby, táto napokon bola aj podaná G. Y., ale konanie na Krajskom súde v Trenčíne bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku uvedeným žalobcom. Osobitný zákon č. 180/1995 Z. z. však v danom prípade stanovuje, že postupom aplikovaným podľa tohto zákona, nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde. Podľa názoru súdu v záujme princípu právnej istoty by do právoplatných rozhodnutí vydaných, či už v správnom alebo súdnom konaní, malo byť zasahované len v celkom výnimočných prípadoch, postupom predpokladaným a upraveným zákonom a za takých konkrétnych okolností, kedy princíp právnej istoty musí ustúpiť princípom zákonnosti, spravodlivosti a ochrany práv a právom chránených záujmov osôb.

37. Na základe uvedeného sa na podklade podanej žaloby a dôkaznej procesnej aktivity strán sporu bolo v posudzovanom prípade vyporiadať s otázkou, či nejde o vyššie uvedený výnimočný prípad, a teda či u žalovaných boli splnené zákonné predpoklady k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním a či došlo alebo nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcov. Súd má za to, že predmetná parcela je nehnuteľnosťou, ktorá je spôsobilým predmetom vydržania. Ďalším z predpokladov vydržania je to, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Žalovaní v priebehu sporu svoju dobromyseľnosť v tom, že im predmetný pozemok patrí ako vlastníkom, odvodzovali z existencie písomnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7. februára 1936 uzatvorenej pred dvomi svedkami v Uhrovci medzi K. Y. a jeho manželkou H. Y., rod. V. ako predávajúcimi a na druhej strane Y. U. a jeho manželkou H., rod. H. ako kupujúcimi, z ktorej obsahu vyplýva, že na základe tejto zmluvy vyššie označení predávajúci predávajú v obci D. sa nachádzajúce a v pozemnoknižnom hárku tejto obci z parcelácie veľkostatku T. Z. v roku 1923 pridelené role, a to parc. č. 370/33 a parc. č. 370/34 o vyššie označeným kupujúcim za ustálenú kúpnu cenu 8.000,- Kč, s tým, že suma 800,- Kč sa vyplatila dňa 23.01.1936 a zbytok, t.j. 7.200,- Kč sa vyplatí dňa 01.04.1936 bezúročne. Podľa predmetnej kúpnopredajnej zmluvy kupujúci vstúpia do úžitku a berú všetky úžitky odkúpenej nehnuteľnosti dňa 1. augusta 1936 a od tohto času znášajú všetky štátne a obecné dane, taktiež iné verejné splátky. Predávajúci oprávnili kupujúcich, aby právo vlastníctva na odkúpený majetok na ich meno bolo pozemnoknižne zapísané ("vtelené"). V obsahu predmetnej kúpnopredajnej zmluvy bolo uvedené, že kupujúci predmetné nehnuteľnosti kupujú úplne čisté, bez všetkých akýchkoľvek tiarch. Rovnako tu bolo uvedené, že "Kúpa sa stane právoplatnou schválením ministerstvom zemedeľstva". V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy platilo na našom území pôvodné uhorské obyčajové právo (to až do 31. decembra 1950), pričom vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nedošlo k zápisu predmetnej kúpnopredajnej zmluvy do príslušnej pozemkovej knihy, ktorý v tom čase mal nielen registračný, ale aj hmotnoprávny konštitutívny charakter. Súd konštatuje, že obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 poznalo aj vydržanie nehnuteľnosti v prípade, ak bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá však nebola do pozemkovej knihy zapísaná. Názor žalobcov, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním z dôvodu, že predmetná kúpnopredajná zmluva nebola zapísaná do vtedajšej pozemkovej knihy neobstojí, odporuje vtedy platnému právu, ako aj ustálenej súdnej judikatúre. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však nevylučuje skutočnosť, že uzavretie zmluvy mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.

38. V posudzovanom prípade z prídelovej listiny ako aj zo samotného znenia predmetnej kúpnopredajnej zmluvy vyplývalo, že "Kúpa sa stane právoplatnou schválením ministerstvom zemedeľstva". Len na základe predmetnej dohody bez ďalšieho potom právni predchodcovia žalovaných nemohli vstúpiť do oprávnenej držby. Rozhodujúcim je skutočnosť, že či právni predchodcovia žalovaných konali alebo nekonali v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti, za ktorých vstúpili do užívania predmetnej nehnuteľnosti, nemohli byť objektívne v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol úspešne zavŕšený. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných vyvinuli takú snahu, ktorú je možné od nich ako od bežných občanov požadovať, na účely získania súhlasu príslušného orgánu s prevodom predmetného pozemku tak, aby bolo možné konštatovať, že došlo u nich k vnútornému presvedčeniu, že predmetný pozemok riadne podľa zákona a zmluvy nadobudli. V tomto smere bola preukázané, že na uvedený účel bola Štátnemu prídelovému komisárovi v Nitre podaná žiadosť o udelenie súhlasu k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností získaných prídelom alebo kúpou zo dňa 28.02.1936. V žiadosti zo dňa 2. apríla 1936 Y. U. a jeho manželka H., rod. H., zastúpení T. H., žiadali od Štátneho prídelového komisára v Nitre oznámiť, či a kedy asi bude schválená kúpnopredajná zmluva uzavretá s K. Y. a jeho manželkou, aby sa mohli peniaze predávajúcim vyplatiť. Uvedený proces ďalej pokračoval, keď štátny prídelový komisár v listine zo dňa 11.03.1936 navrhol, aby žiadosti bolo vyhovené z dôvodov stranami v žiadosti uvedenými. Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu v Bratislave v listine pod č. 13.572/1939 uviedla, že Y. U. a manž. H., rod. H. z D. kúpili od prídelcov K. Y. a manž. H. rod. V. z Uhrovca parc. m. č. 370/33 a 370/34, ktorých prídelová cena predstavovala sumu 2.600,- Kč, za 8.000,- Kč, pričom ku žiadosti o udelenie súhlasu k scudzeniu pripojili obecné svedectvo ohľadom preplatku. Keďže v dobe scudzenia prídelu tento ešte nebol zaknihovaný, ŠOÚ v Bratislave postúpila žiadosť odb. IX. Ministerstvu zemedeľstva v Prahe, ktoré rozhodnutím čj.: S.197.532/38-IX/8, zo dňa 25. januára 1939, udelilo zásadný súhlas k predaju pod podmienkou, že behom 30 dní bude zaplatený preplatok

podľa §-37 zákona č. 81/1920 Sb.z.a.n. v čiastke 580,- Kč. Preplatok tento dosiaľ zaplatený nebol a kupujúci sa preto domáha zaslania zloženky, aby tak mohol učiniť. Z listu z Ministerstva zemedeľstva zo dňa 25.01.1939 následne nepochybne vyplýva, že uvedené ministerstvo udelilo zásadní súhlas k predaju parciel v kat. území Uhrovec č. 370/33 a 370/34 Y. U. a manželke H. rod. H. z D. na základe zmluvy zo dňa 07.02.1936 pod podmienkou, že do 30 dní od doručenie tohto rozhodnutia zaplatia priloženou zloženkou Náhradovému fondu preplatok podľa § 37 zákona č. 81/1920 Sb., t j. rozdiel medzi cenou prídelovou a cenou kúpnopredajnou, po odpočítaní predpokladaných a uznaných investícií, ktorý vymeralo ministerstvo čiastkou 580,- Kč. Z podania Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 14.02.1940 vyplýva, že uvedené ministerstvo zaslalo Y. U. šekový lístok č. 50 s príkazom, aby tento zaplatil dlžný poplatok vo výške 580,- Kč z kúpy prídelových nehnuteľností z roku 1938 od K. Y. a jeho manželky H.. Y. U. následne dňa 22.11.1940 vložil sumu 580,- Kč na účet Ministerstva hospodárstva Slovenskej krajiny, Fond náhradový Bratislava ako nedoplatok za kúpenú roľu od K. Y.. Na základe uvedeného a po vykonaní preukázaných konkrétnych krokov právny predchodcov žalovaných zavŕšených vyplatením sumy 580,- Kč dňa 22.11.1940 možno dospieť k záveru, že právni predchodcovia žalovaných boli dobromyseľný v tom, že proces kúpy bola zavŕšený a že im predmetná parcela patrí ako vlastníkom.

39. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že listinou označenou ako "Dohodnutie" dňa 28. novembra 1938 Y. U. s manželkou uzavreli s firma Beták & V. Neusser ako predávajúci zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa časti parcely z pozemku bývalej úzkokoľajovej dráhy v kat. úz. Uhrovec z parcely č. 370/4 v Tŕstí právnymi predchodcami žalovaných, a to časť ležiacu medzi pozemkami kupujúcich parc. č. 370/33 a 370/34 v dĺžke, aká bude odrezaná nelomeným spojením hraníc dvoch parciel kupujúcich a v šírke, v akej ju doteraz užíval predávajúci a ako je to v prírode vyznačené medzníkmi. Z uvedeného je zrejmá jednoznačná snaha právnych predchodcov žalovaných k nadobudnutiu vlastníctva zceleného pozemku v predmetnej oblasti Tŕstie.

40. V pozemnostnom hárku č. 59 sú ako držitelia pozemku parc. č. 916 v Trstí zapísaní Y. U. a H. H., pričom sa podľa obsahu listiny jedná o stav koncom roka 1941. Uvedenou listinou má súd nepochybne preukázané, že právni predchodcovia žalovaných mali minimálne od konca roka 1941 predmetný pozemok v dobromyseľnej držbe. Aj v konaní predložených poľných nákresoch z uvedeného obdobia sú ako vlastníci predmetnej parcely označení Y. U. a jeho manželka. Uvedené korešponduje aj s vyjadrením žalovanej 1/, že Y. U. sa v uvedenom roku vrátil na Slovensko z Francúzska. Pokiaľ ide o plynutie vydržacej doby, súd konštatuje, že podľa uhorského obyčajového práva k vydržaniu nedošlo, nakoľko neuplynula potrebná vydržacia doba 32 rokov (a to ani keby súd vychádzal z dátumu vstupu do držby právnych predchodcov žalovaných uvedenej v predmetnej kúpnopredajnej zmluve). S účinnosťou od 01.01.1951 bol prijatý zákon č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, podľa ktorého vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Z prechodného ustanovenia § 566 ods. 1, 2 tohto zákona pritom vyplýva, že lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že vydržacia doba by v danom prípade uplynula dňom 01.01.1961. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 1959 bola predmetná parcela právnymi predchodcami žalovaných odovzdaná do užívania JRD Uhrovec. Uvedené mal súd za preukázané z Výkazu pozemkov prideľovaných do náhradného užívania pre kat. úz. Uhrovec vyhotoveného dňa 25.09.1959, kde je ako doterajší držiteľ pozemku číslo parcely 916 uvedený Y. U., zo stanoviska samotnej obce Uhrovec, podporne z členskej prihlášky do JRD. Súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na čestné vyhlásenia fyzických osôb doložených stranami sporu, ktoré boli protichodné a vzájomne si odporovali.

41. S účinnosťou od 01.04.1964 nová právna úprava vykonaná zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom neumožňovala nadobudnutie vlastníctva vydržaním, až do novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 01.04.1983. Zavedením novej právnej úpravy (§ 132a, § 135a) bola opätovne obnovená možnosť vydržania vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas neskončil skôr, než 01.04.1984 (§ 856 ods. 3). Vydržanie sa však spájalo s obmedzeniami, keď vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo

osobného užívania, nebolo možné vydržať vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania.

42. Podľa zákona č. 509/1991 Zb. ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.01.1992, sa oprávnený držiteľ stane vlastníkom nehnuteľnej veci (ak nejde o vec, ktorá môže byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb), ak ju má v nepretržitej držbe desať rokov. Do doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, je možné si započítať aj dobu, po ktorú mal vec oprávnenej držbe právny predchodca (§ 134 Občianskeho zákonníka). Súčasne z ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pritom vyplýva, že lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnostiam.

43. Na základe uvedených ustanovení § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. potom možno v posudzovanom prípade konštatovať záver, ktorý urobila aj príslušná Správa katastra Bánovce nad Bebravou vo svojom rozhodnutí sp. zn. C 040/2011 zo dňa 04.11.2011 v tom smere, že ku dňu 01.01.1992 žalovaní, pri zohľadnení a započítaní oprávnenej držby ich právnych predchodcov, nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď v posudzovanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Právny stav po právoplatnom rozhodnutí príslušného správneho orgánu nie je tak týmto rozhodnutím dotknutý.

44. Na uvedenom konštatovaní podľa názoru súdu nemení nič tá skutočnosť, že predmetná parcela bola predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov, na ktoré poukazovali žalobcovia. Je nepochybné, že konajúci orgán v rámci dedičského konania vychádzal zo zápisov z evidencie, čo však nevylučuje, že skutočný stav vo vzťahu k predmetnej parcele bol iný. Je prirodzené, že právni nástupcovia po neb. K. Y. a jeho manželke nenamietali v dedičskom konaní zahrnutie predmetnej parcely do aktív dedičstva, a to napriek existencii predmetnej kúpnopredajnej zmluvy a vyššie konštatovaných a zistených okolností. Pokiaľ žalobcovia poukázali na konanie pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C 87/87 a na znalecké posudky vypracované v súvislosti s tým konaním, súd k tomu uvádza, že sa jednalo o znalecké posudky vypracované na účely ocenenia nehnuteľností v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom znalecká úloha bola vymedzená uznesením súdu. Nemožno konštatovať, že by znalci riešili otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, účel týchto znaleckých posudkov bol iný. Zároveň je potrebné uviesť, že znalec Ing. Ľudovít Šlahor konštatoval, že parcely č. 370/33 a 370/34, ktoré sú v užívaní socialistického sektoru, nie sú predmetom sporu. 45. Na základe vyššie uvedeného po zhodnotení zisteného skutkového stavu a jeho následného právneho posúdenia súd žalobu žalobcov 1/ až 8/ zamietol.

46. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a žalovaným 1, 2a/, 2b, a 3/ ako úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

47. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ - 8/ , prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keď súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní v priebehu sporu svoju dobromyseľnosť v tom, že im pozemok patrí , mali odvodzovať z existencie písomnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.02.1936 uzatvorenej pred dvomi svedkami medzi K. Y. a jeho manželkou H. Y. ako predávajúci a Y. U. a jeho manželkou H. ako kupujúcimi . Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pozemnoknižnom hárku a to parc.č. 370/33 a parc. č. 370/34 za kúpnu cenu 8.000,- Kč s tým, že suma 800,-Kč sa vyplatila dňa 23.01.1936 a zbytok , t.j. 7.200,-Kč sa vyplatí dňa 01.04.1936 bezúročne.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k zápisu predmetnej kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy nedošlo, ktorý mal v tom čase konštitutívny charakter. Kúpa sa stane platnou právoplatným

schválením ministerstvom zemedeľstva. Rozhodujúcim má byť skutočnosť, či právni predchodcovia žalovaných konali v rámci vymedzenom ospravedlniteľnom právnom omyle a mohli byť v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol zavŕšený. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi produkovanými žalobcami a prevzal výlučne argumentáciu žalovaných bez toho, aby sa vysporiadal s právnou argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcami , čím znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala zákonom priznané procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 36/2010/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že K. Y. a H. Y. nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu v Prahe sp. zn. 81550/32-I/4-222 zo dňa 02.09.1933. Vlastnícke právo bolo zapísané v pozemkovej knihe, číslo vložky 332. Právni predchodcovia žalobcov vstúpili v roku 1959 do JRD Uhrovec. Následne , na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch , sp. zn. D 402/67-14 zo dňa 02.08.1967 v dedičskej veci po por. H. Y. nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam synovia poručiteľky Y. Y. v podiele 1 k celku a G. Y. v podiele 1 k celku. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch , sp. zn. D 1387/70-25 zo dňa 22.03.1971 v dedičskej veci po por. K. Y. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam syn poručiteľky Y. Y. v podiele 1/2 k celku. Obaja vlastníci boli dobromyseľní, že im parcela na základe dedičských rozhodnutí patria a to najneskôr od 9.10.1967. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. BN- 3D 211/2001-40 zo dňa 30.03.200 v dedičskej veci po por. Y. Y., nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobca 1/ a H. Y.. Súčasne bola vykonaná zmena v LV č. 1046 pre k.ú. Uhrovec. V čase dedičského konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4D 1683/95, D not 336/95, po por. G. Y. neboli sporné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania, nakoľko neboli omylom zahrnuté do dedičstva. Pri prejednaní novoobjaveného dedičstva boli už ako noví vlastníci zapísaní pôvodní žalovaní 1/-3/. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 1/-8/ boli nepretržite vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a dobromyseľnými držiteľmi, nakoľko im svedčalo vlastnícke právo podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 332, podľa dedičských rozhodnutí a neskôr aj podľa LV č. 1046. Právni predchodcovia žalovaných v 1/ - 3 rade boli údajnými držiteľmi spornej nehnuteľnosti spomenutí až v osvedčení o dedičstve po Y. U., sp. zn. 1D 1293/99, D not 5/2000 zo dňa 14.03.2001 v 1 a následne na základe rozhodnutia Správy katastra Bánovce nad Bebravou C 040/2011 zo dňa 04.11.2011. Žalobcovia 1/ - 8/ , resp. ich právni predchodcovia držali nehnuteľnosť ako vlastnú od roku 1933 a splnili všetky zákonom stanovené podmienky pre vydržanie . Štátny pozemkový úrad v Prahe prídelovou listinou zo dňa 02.09.1933 v zmysle zákona č. 81/1920 a 93/1931 - v § 23 , obmedzil právo získané prídelom aj obmedzením prevodu nehnuteľností . Z pozemnoknižnej vložky č. 332 vyplynul zápis tohto obmedzenia tak, že na sporných nehnuteľnostiach boli zapísané ťarchy podľa listiny o prídele a to záväzky a obmedzenia podľa bodov 5, 7-15 prídelovej listiny sp. zn. 81550/32-I/4-222 zo dňa 02.09.1933. Právni predchodcovia žalovaných mali vedomosť o obmedzení prevodu vlastníckeho práva, preto sa nemohli ujať dobromyseľnej držby. Platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 07.02.1936 bola podmienená súhlasom Ministerstva zemědelstva. Z predložených dôkazov nevyplýva, že zmluva bola schválená, nemožno ani predpokladať, že bola kúpna cena vyplatená. Poukázali na listinu Štátnej obvodovej úradovne pre pozemkovú reformu zo dňa 19.12.1939, keď podmienkou pre súhlas s predajom je zaplatenie preplatku v čiastke 580,- Kčs. Preplatok zaplatený nebol, avšak aj keby bol zaplatený, zmluvu možno schváliť až po spisovej rozluke. Listom Roľníckej vzájomnej pokladnice zo dňa 12.11.1936 prisľúbili prídelcom, právnym predchodcom žalobcov, úver na nedoplatok prídelovej ceny v obnose 5.069,- Kč. Podľa tvrdenia žalovaných, v roku 1938 mal Y. U. údajne kúpiť nehnuteľnosti od firmy Neusser a Běták a nie od právnych predchodcov žalobcov . Poplatok 580,-Kč sa mohol týkať kúpy nehnuteľnosti z roku 1938. List Ministerstva hospodárstva zo dňa 14.02.1940 je časovo najmladší listinný dôkaz obsahujúci informáciu o tom, za akých podmienok môže nadobudnúť platnosť kúpno-predajnej zmluvy .Skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaných nikdy nevstúpili do platnej držby je preukázaná listinnými dôkazmi a to uspokojenkou zo dňa 14.05.1936, z ktorej vyplýva doplatok kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom sporu. Neexistuje žiaden listinný dôkaz o zaplatení kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, nedošlo k intabulácii kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 08.02.1936. Namietali, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou uvedenou v čl. 2 ods.2 a platnou judikatúrou, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2010, keď v zmysle obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe .Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, príp. ako užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne , príp. vedel, že nehnuteľnosť patrí inému . Podobné podmienky určoval aj Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. / § 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145/. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených

právnych úpravách bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby, kým podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby, pri oboch platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu. Listinné dôkazy, na ktoré sa v konaní odvolávajú žalovaní, nepreukazujú ich vlastnícke právo ani držbu. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na daný prípad, nakoľko upravuje vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve , resp. užívaní štátu. V zmysle ust. § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, poľnohospodárska pôda sa nesmela použiť na zriadenie práva osobného užívania. Preto právnym predchodcom žalovaných nemohlo vzniknúť právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní a preto nie je na daný prípad aplikovateľný § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa § 135a ods. 3 z.č. 40/1964 Zb. účinného od 01.04.1983, nemožno nadobudnúť právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Sporná parcela vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov bola v užívaní JRD Uhrovec a to od roku 1959. Z tohto dôvodu nemohla byť vydržaná za účinnosti z.č. 131/1982 Zb. Poukázali na nezákonnosť rozhodnutia o vydržaní, keď nehnuteľnosť bola predmetnom dedičských konaní po právnych predchodcov žalobcov. Celková doba vlastníctva a dobromyseľného užívania sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov trvala viac ako 78 rokov. Táto doba bola preukázaná právoplatnými rozhodnutiami, zápismi v evidencii nehnuteľností a svedeckými výpoveďami. Žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ súd žalobu potvrdí navrhli, aby odvolací súd poukazom na ust. § 257 žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania. V dodatku k odvolaniu zo dňa 19.09.2017 uviedli, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právoplatnými listinnými dôkazmi preukazujúcimi vlastnícke právo žalobcov. Žalovaní v konaní nepreukázali dobromyseľný vstup do držby parcely č. 916. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie pod č. C 040/2011 , keď rozhodnutie bolo vydané na základe neplatného osvedčenia o dedičstve č. ID/1293/99, D not 5/2000. Právni predchodcovia žalobcov vlastnili parcelu 916 celých 78 rokov od roku 1933 až do roku 2011.

48. Žalovaní 1/-3/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil . Poukázali, že rozhodnutie je po skutkovej ako aj právnej stránke správne, vyčerpávajúcim spôsobom sa v rámci odôvodnenia vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi tvrdeniami , z ktorých vyvodil správny záver o nedôvodnosti podanej žaloby. Žalobcovia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa už nebol súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zaoberal, v podanom odvolaní len opakujú už doposiaľ použitú skutkovú a právnu argumentáciu. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Súd postupoval v súlade s ustanoveniami a obom procesným stranám umožnil realizovať všetky im patriace procesné práva. Rovnako odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám. Ďalšia odvolacia námietka poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie podrobne rozobral všetky dôkazy a tieto hodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Žalobcovia neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť skutkových zistení. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, na akých právnych záveroch založil svoje rozhodnutie s použitím rozhodujúcich právnych predpisov a dospel k záveru o splnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

49. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote strany v spore , v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

50. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

51. Žalobcovia 1/-8/ uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ , keď súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

52. Podľa § 363 sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365 CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov nemožno rozumieť len obyčajné citovanie ust. § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo písmen. Takéto vymedzenie nenapĺňa náležitosť odvolania vyžadovanú ust. § 363 a to v celku, či v jeho jednotlivých častiach. 53. V posudzovanej veci odvolatelia o.i. uviedli, že uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala zákonom priznané procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) . Obsah práva na spravodlivý proces je právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontrakdiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

54. Odvolatelia poukázali na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia , keď súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi , ktoré produkovali a ktoré svedčili v prospech odvolateľov, pričom prevzal výlučne právnu argumentáciu a dôkazy žalovaných. Odvolací súd považuje námietku odvolateľov poukazom na nedostatočné odôvodnenie , za nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov:

55. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

56. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

57. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 58. Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

59. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

60. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).

61. Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

62. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

63. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

64. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

65. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

66. Žalobcovia súčasne namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré produkovali v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne dôkazy súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil. Nestačí len konštatovanie, že nebolo prihliadané na dôkazy, tieto je potrebné konkretizovať , poukazom na argumentáciu protistrany ako i posúdenie dôkazov odvolacím súdom . I keď žalobcovia podali rozsiahle odvolanie, v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie. Žalobcovia tvrdili, že ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam preukázali a to v rámci právoplatných rozhodnutí o dedičstve či aplikáciou inštitútu dobrovoľnej držby ako i nepreukázanie dobromyseľného vstupu do držby nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných. Tieto skutkové okolnosti boli predmetom prieskumu pred súdom prvej inštancie, keď súd sa okolnosťami podrobne zaoberal, vyhodnotil všetky dôkazy produkované stranami a správne rozhodol.

67. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

68. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o dobromyseľnosti držby posúdením všetkých zákonných predpokladov pre vydržanie. Na zdôraznenie správnosti a s prihliadnutím na skutkovo vymedzený dôvod odvolania žalobcov, odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti:

69. Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo (Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s. 107 a nasl.): a) pozemnoknižné vydržanie - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“, b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby, c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, veď vydržiteľ vie, že pozemnoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej knihy je oprávnený on sám (napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale nedal previesť v pozemkovej knihe na seba). Podobne aj ďalší autori, ktorí sa zaoberajú históriou úpravy majetkových pomerov na našom území (Fajnor, V.

- Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 140 a nasl.) uvádzajú: „Vydržanie. Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe. Ako svoju totiž vo svojom mene a nie v mene iného (teda nie ako požívateľ alebo nájomník, alebo ako púhy užívateľ nehnuteľnosti). Pokojne: lebo jestli pozemnoknižný vlastník medzi časom podá žalobu proti držiteľovi o vydanie nehnuteľnosti (predpokladajúc, že spor tento náležite aj zakončí), týmto sa vydržanie preruší. Preruší sa vydržanie

aj vtedy, jestli nehnuteľnosť v pozemkovej knihe medzi časom prepíšu s vlastníka titulom úplatného prevodu na meno iného; jestli však tento nový pozemnoknižný nabyvateľ práva nie je bezolstný (čiže jestli vedel o tom, že je vydržanie v behu, alebo jestli o tom len z hrubej nedbalosti nevedel), vydržanie sa nepreruší, lež aj proti nemu sa pokračuje (jestli aj on nevystúpi sporom proti vydržiteľovi). Nevydrží nehnuteľnosť ten, kdo je obmyseľný, totiž kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť (napr. jestli nehnuteľnosť nezletilcova bez schválenia poručenského súdu bola predaná niekomu, jemu bola odovzdaná, avšak nebola naň prepísaná: tento za 32 rokov vydrží nehnuteľnosť; jestli však pri kúpe vedel o tom, že vlastník je nezletilý, tak ju nevydrží; obmyseľným držiteľom je a tak nemôže vydržať nehnuteľnosť napríklad ten, kto sa jej zmocní (okupuje ju) bez právneho titulu alebo vediac, že je ona iného, nevráti ju). Vydržacia doba, plynuvšia u predchodcu v držbe, počíta sa aj k dobru nástupcu v držbe, jestli tento držbu nehnuteľnosti po ňom zdedil, alebo bola ním na neho prenesená (napr. ten, kto nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy kúpil, za desať rokov mal ju v držbe; s neho prešla nehnuteľnosť na jeho syna, u ktorého bola za 12 rokov a ktorý ju ďalej predal; tento kupiteľ už po desiatich rokoch nadobudne si právo vlastníctva na nehnuteľnosť. Prirodzene k dobru vydržiteľa počíta sa aj tá doba, po ktorú nehnuteľnosť bola síce v moci iného, avšak v mene vydržiteľa (napr. dal ju do arendy). Kto nehnuteľnosť vydržal: môže počať spor proti (nominálnemu) pozemnoknižnému majiteľovi o to, aby nehnuteľnosť na neho bola prepísaná. Jestli tento (nominálny) pozemnoknižný majiteľ nehnuteľnosť po zakončení vydržania prepísať dal na iného: aj tento iný musí trpeť, aby - bez zreteľa ne jeho práva - vydržiteľ bol vpísaný do pozemkovej knihy za vlastníka. Toto prirodzene platí len vtedy, jestli pozdejší pozemnoknižný nabyvateľ práva nebol bezolstný v čase, keď si právo nadobudol, totiž vedel alebo len z hrubej nedbalosti nevedel o tom, že nehnuteľnosť iný vydržal (napr. nestaral sa o skutočný stav držby, odporujúci pozemkovej knihe). Vydržanie nemôže byť na ujmu tomu, kto dôverujúc pozemkovej knihe nadobudol si právo na nehnuteľnosť síce po zakončení vydržania, avšak skôr, než bol vydržiteľ do pozemkovej knihy vpísaný. Ináč ten, kto je na základe vydržania vlastníkom nehnuteľnosti a má ju ako svoju v držbe, aj mimo sporu môže žiadať o vpísanie svojho práva vlastníctva do pozemkovej knihy.“. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. Bolo to najmä vtedy , keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva (často už stratenej) nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Vlastnícke právo v takom prípade na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Z citovaných prameňov vyplýva, že obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 poznalo aj vydržanie nehnuteľnosti v prípade, ak bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá však nebola do pozemkovej knihy zapísaná. Preto názor odvolateľov , že právni predchodcovia žalovaných nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním z dôvodu, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 08.02.1936 nebola zapísaná do vtedajšej pozemkovej knihy, odporuje už uvedeným právnym úpravám.

70. Súd prvej inštancie veľmi podrobne, dôsledne, chronologicky a hlavne správne vyargumentoval listinnými dôkazmi nasledujúce skutkové okolnosti:

71. Štátny pozemkový úrad v Prahe prídelovou listinou zo dňa 02.09.1933 pridelil právnym predchodcov žalobcov drobný prídel v k.ú. Uhrovec parc.č. 370/33 role o výmere 53a97 m2 a č. 370/34 role o výmere 4a 15m2. Dňa 07.02.1936 bola uzatvorená kúpno- predajná zmluva, pred dvomi svedkami medzi K. Y. a jeho manželkou H. Y. ako predávajúci a Y. U. a jeho manželkou H. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy bola parc.č. 370/33 o výmere 1501 šs a parc.č. 370/34 o výmere 115 šs v k.ú. Uhrovec , za kúpnu cenu 8.000,- Kčs s tým, že suma 800,- Kčs sa vyplatila dňa 23.01.1936 a suma 7.200,-Kčs sa vyplatí 01.04.1936. Podľa predmetnej zmluvy kupujúci vstúpia do úžitku a berú všetky úžitky odkúpenej nehnuteľnosti dňa 01.08.1936 a od tohto čsu znášajú všetky dane a verejné splátky. Predávajúci oprávnili kupujúcich, aby právo vlastníctva na odkúpený majetok na ich meno bolo pozemnoknižne zapísané. Kúpa sa stane právoplatnou schválením ministerstvom zemedeľstva. Právni predchodcovia žalobcov žiadosťou zo dňa 28.02.1936 žiadali Štátneho prídelového komisára v Nitre o udelenie súhlasu k scudzeniu vyššie uvedených nehnuteľností a to z dôvodu ich zadlženia. Inak by im hrozil nútený súdny

odpredaj. Kupujúci kupujú nehnuteľnosti na účely zaistenia výživy z výnosu pre seba a svoju rodinu. Právni predchodcovia žalovaných žiadosťou zo dňa 2.4.1936 žiadali od Štátneho prídelového komisára v Nitre o oznámenie, či a kedy bude schválená kúpno- predajná zmluva . Štátny prídelový komisár v Nitre v listine zo dňa 11.3.1936 navrhol, aby bolo žiadosti vyhovené . Scudzením sa nemarí účel prídelu a scudzenie nesledovalo špekulatívne ciele. Kupujúci sú maloroľníci, ktorí kúpou zväčšujú si účelne svoje malé hospodárstvo. Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu v Bratislave v listine pod č. 13.572/1939 zo dňa 19.12.1939 uviedla, že právny predchodcovia žalovaných kúpili od prídelcov, právnych predchodcov žalobcov parc. m. č. 370/33 a 370/34, ktorých prídelová cena predstavuje Kč 2.600,-, za Kč 8.000,-, pričom ku žiadosti o udelenie súhlasu k scudzeniu pripojili obecné svedectvo ohľadom preplatku. Bývalý Štátny prídelový komisár v Nitre podal návrh, aby od vymáhania preplatku bolo upustené. Keďže v dobe scudzenia prídelu tento ešte nebol zaknihovaný, ŠOÚ v Bratislave postúpila žiadosť odb. IX. Ministerstvu zemedeľstva v Prahe, ktorá rozhodnutím čj.: S.197.532/38-IX/8, zo dňa 25. januára 1939, udelila zásadný súhlas k predaju pod podmienkou, že behom 30 dní bude zaplatený preplatok podľa §-37 zákona č. 81/1920 Sb.z.a.n. v čiastke 580,- Kč. Preplatok tento dosiaľ zaplatený nebol a kupujúci sa preto domáhal zaslania zloženky. V žiadosti zo dňa 06.02.1939 žiadali právny predchodcovia žalovaných o odpustenie poplatku vo výške 580,- Kč a schválenie kúpnopredajnej zmluvy. Z listu z Ministerstva zemedeľstva zo dňa 25.01.1939 vyplýva, že uvedené ministerstvo udelilo zásadný súhlas k predaju parciel v kat. území Uhrovec č. 370/33 a 370/34 Y. U. a manž. H. rod. H. z D. na základe zmluvy zo dňa 07.02.1936 pod podmienkou, že do 30 dní od doručenie tohto rozhodnutia zaplatia priloženou zloženkou Náhradovému fondu preplatok podľa § 37 zákona č. 81/1920 Sb., t j. rozdiel medzi cenou prídelovou a cenou kúpnopredajnou, po odpočítaní predpokladaných a uznaných investícií, ktorý vymeralo ministerstvo čiastkou 580,- Kč. Z podania Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 14.02.1940 vyplýva, že uvedené ministerstvo zaslalo právnemu predchodcovi žalovaných šekový lístok č. 50 s príkazom, aby tento zaplatil dlžný poplatok vo výške 580,- Kč z kúpy prídelových nehnuteľností z roku 1938 od K. Y. a jeho manželky H.. V oznámení je uvedené, že definitívne schválenie kúpnopredajnej zmluvy tu spomínanej bude možné previesť až po realizovaní spisovej rozluky s Protektorátom, ktorá práve započala. Potom bude presne vymedzený právny stav z tejto zmluvy vyplývajúci. Z šekového ústrižku zo dňa 22.11.1940 vyplýva, že Y. U. z Uhrovca- právny predchodca žalovaných vložil sumu 580,- Kč na účet Ministerstva hospodárstva Slovenskej krajiny, Fond náhradový Bratislava ako nedoplatok za kúpenú roľu od K. Y.. Právni predchodcovia žalovaných zaplatili celú kúpnu cenu , preto odvolacia námietka žalobcov, že právni predchodcovia žalovaných nezaplatili za prevod predmetného pozemku kúpnu cenu, nie je dôvodná. Listinou označenou ako "Dohodnutie" dňa 28. novembra 1938 uzavreli na jednej strane firma Beták & V. Neusser ako predávajúci a na druhej strane Y. U. a jeho manželka H., rod. H. zmluvu, na základe ktorej predávajúci predáva kupujúcim z pozemku bývalej úzkokoľajovej dráhy v kat. úz. Uhrovec z parcely č. 370/4 v Tŕstí, ktorú odkúpili od T. Z. podľa zmluvy zo dňa 09.08.1936 časť ležiaciu medzi pozemkami kupujúcich parc. č. 370/33 a 370/34 v dĺžke, aká bude odrezaná nelomeným spojením hraníc dvoch parciel kupujúcich a v šírke, v akej ju doteraz užíval predávajúci a ako je to v prírode vyznačené medzníkmi, a to za kúpnu cenu 550,- Kč. Kúpna cena bola kupujúcimi podľa obsahu zmluvy zložená na depozitný účet v Roľníckej vzájomnej pokladnici. V uspokojenke zo dňa 19.05.1936 K. Y. pred dvomi svedkami potvrdzuje, že sumu 6.000,- Kč v daný deň obdržal od T. H. z Uhrovca ako doplatok kúpnej ceny za predanú rolu Y. U. a jeho manželke.

72. Odvolací súd zdôrazňuje, že listinné dôkazy a to kúpna zmluva zo dňa 7.2.1936 /keď bola riadne dohodnutá kúpna cena, vstup do úžitku dňom 1.8.1936, platenie daní a verejných splátok, oprávnenie kupujúcich na zápis do pozemkovej knihy, kúpa nehnuteľnosti bez akýchkoľvek tiarch, so záverom, že kúpa sa stane právoplatnou schválením ministerstvom zemědelstva/ , žiadosti o udelenie súhlasu podané Štátnemu prídelovému komisárovi v Nitre ako i celý nasledujúci proces udelenia súhlasu s predajom sporných nehnuteľností a to ŠOÚ v Bratislave a Ministerstvom zemědelstva je preukázaním skutočnej vôle právnych predchodcov žalovaných nadobudnúť sporné nehnuteľnosti. Celý proces schvaľovania kúpnej zmluvy bol zavŕšený rozhodnutím Ministerstva zemědelstva v Prahe zo dňa 25. januára 1939, čj. S.197.532/38-IX/8, ktoré udelilo zásadný súhlas k predaju pod podmienkou, že behom 30 dní bude zaplatený preplatok Náhradovému fondu podľa § 37 zákona č. 81/1920 Sb. v sume 580,- Kč ako rozdiel medzi cenou prídelovou a cenou kúpno-predajnou po odpočítaní predpokladaných a uznaných investícií. Ministerstvo hospodárstva zaslalo dňa 14.02.1940 právnemu predchodcovi žalovaných šekový lístok č. 50 s príkazom na úhradu sumy 580,-Kč. Právny predchodca žalovaných- Y. U. dňa 22.11.1940 vložil sumu 580,-Kč na účet Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Fond náhradový Bratislava. Právni predchodcovia žalovaných vyššie uvedeným postupom,

snahou o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam urobili všetko pre to, aby nehnuteľnosti nadobudli a tým proces kúpy zavŕšili, pričom boli dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti patria. Vyvinuli všetko úsilie za účelom kúpy , zaplatenia kúpnej ceny, podávania žiadostí a informovania sa o procese schvaľovania, zaplatenia nedoplatkov. Posledný preukázateľný listinný dôkaz potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti, keď právni predchodcovia žalovaných sú v pozemnostnom hárku č. 59 zapísaní ako držitelia pozemku , pričom sa jedná o stav koncom roka 1941.

73. Odvolacia námietka žalobcov, že Štátny pozemkový úrad v Prahe prídelovou listinou zo dňa 02.09.1933 obmedzil právo získané prídelom a to obmedzením prevodu nehnuteľnosti, ktoré bolo podmienené súhlasom Štátneho pozemkového úradu v Prahe, pričom z pozemnoknižnej vložky č. 332, časti C vyplynul zápis tohto obmedzenia tak, že na sporných nehnuteľnostiach boli zapísané ťarchy podľa listiny o prídele a to záväzky a obmedzenia, o ktorých mali právni predchodcovia žalovaných vedomosť a preto sa nemohli ujať dobromyseľnej držby , nie je dôvodná. Štátny prídelový komisár v Nitre listom zo dňa 11.03.1936 navrhol, aby bolo žiadosti právnych predchodcov žalovaných o schválenie kúpno- predajnej zmluvy vyhovené a to z dôvodu, že právni predchodcovia žalobcov boli zadĺžení a hrozil by im nútený súdny odpredaj a takto si vymôžu a udržia ďalšie svoje nehnuteľnosti a kupujúci- právni predchodcovia žalovaných zaistia výživu z výnosu pre seba a svoju rodinu. Súčasne bolo uvedené, že scudzením sa nemarí účel prídelu a nebolo zistené, že by scudzenie sledovalo špekulatívne ciele. Tento listinný dôkaz jednoznačne vyvracia tvrdenia žalobcov , že právni predchodcovia žalovaných neboli dobromyseľní, keď vedeli o obmedzeniach a záväzkoch.

74. Podľa § 115 z.č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.1964, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

75. Podľa § 116 ods. 1 z.č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene / § 145/ a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

76. Podľa § 132 ods. 1 v súčasnosti platného a účinného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

77. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov , ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

78. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

79. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

80. Podľa prechodného ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

81. Podľa prechodného ustanovenia § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 131/1982 Zb.) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

82. Podľa prechodného ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

83. Podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

84. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že u žalovaných boli splnené zákonné podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním . Vzhľadom na dátum nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalovaných súd uvádza, že do 01.01.1951 sa vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do pozemkovej knihy. Právny poriadok poznal dva druhy pozemnoknižných zápisov a to vklad/ intabulácia/ a záznam. Vklad do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter- právotvorný význam a účinok, vkladom právo vznikalo alebo zanikalo.

85. Ust. § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie, ktoré je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby .Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 / z.č. 131/1982 Zb. / umožňujúce započítať aj čas pred 01.aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992. Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach §132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke právo nadobudol občan, ktorý mal vec nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné započítať aj držbu vykonanú pre 01.01.1992.

86. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

87. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k vydržaniu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu , b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Držba vecí je spojená jednak s momentom objektívnym, čo je nakladanie s vecou / tzv. corpus/, jednak s momentom viacej subjektívnym, nakladanie s vecou /tzn. animus/, ako so svojou. Kto nakladá s vecou ako so svojou / má corpus I animus/, je držiteľom. Aby bol oprávneným držiteľom, vyžaduje sa , aby bol splnený ďalší pojmový znak oprávnenej držby a to dobrá viera , čo je podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania. 88. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, keď mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať.

89. Právni predchodcovia žalovaných nadobudli sporné nehnuteľnosti vydržaním, keď boli oprávnenými držiteľmi po celú vydržaciu dobu, nepretržite, počas zákonom stanovenej doby túto užívali, pričom išlo o spôsobilý predmet vydržania . So zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec alebo právo patrí.

90. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

91. Súd prvej inštancie správne poukázal na historický vývoj právneho inštitútu vydržania, v ktorých právnych poriadkoch platných na území Slovenska prešiel niekoľkými významnými zmenami. Je potrebné rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy, a to do 31. 12. 1950, kedy platilo obyčajové právo, od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964, od 01. 04. 1964 do 31. 03. 1983, od 01. 04. 1983 do 21. 12. 1991 a od 01. 01. 1992 doteraz.

92. Odvolací súd mal za preukázané, že právni predchodcovia žalovaných vstúpili do držby sporných nehnuteľností v roku 1941, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil plynutie vydržacej doby od poslednej, v konaní preukázanej listiny a to pozemnostného hárku č. 59 , kde sú ako držitelia zapísaní Ján Slávka a Anna Adamcová, pričom účinky skutkovej podstaty vydržania (držať nehnuteľnú vec po dobu 32 rokov, § 115, § 116 v spojení s § 145) za účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 nenastali, nakoľko 32-ročná vydržacia doba neuplynula. S účinnosťou od 01.01.1951, po prijatí z.č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka , bola určená vydržacia doba desaťročná / § 145/ . Vydržacia doba by uplynula dňa 01.01.1961. Predmetná nehnuteľnosť bola v roku 1959 odovzdaná do užívania JRD Uhrovec /táto skutočnosť bola preukázaná výkazom pozemkov prideľovaných do náhradného užívania pre k.ú. Uhrovec /. Nová právna úprava účinná od 01.04.1964 / z. č. 40/1964 Zb./ neumožňovala nadobudnúť vlastníctvo vydržaním. S účinnosťou od 01.04.1983/ z.č. 131/1982 Zb./, zavedením novej právnej úpravy v ust. § 132a, § 135a, bol opätovne zavedený inštitút vydržania, s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983. Zákonom č. 509/1991 - Občiansky zákonník, sa s účinnosťou od 01.01.1992 oprávnený držiteľ stal vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju mal nepretržite v držbe desať rokov. V zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka za použitia § 872 ods. 6, do doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním možno započítať aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, čo v danom prípade splnené bolo. Žalovaní ku dňu 01.01.1992, pri zohľadnení a započítaní oprávnenej držby ich právnych predchodcov, nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Právni predchodcovia žalovaných vstúpili do oprávnenej držby, čo následne svojím konaním prezentovali. Odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie pod bodom 71 a 72 , kde je podrobne zhodnotený postoj a konanie právnych predchodcov žalovaných, na ktorý v celom rozsahu odkazuje.

93. Sporná nehnuteľnosť je spôsobilým predmetom vydržania s tým, že právni predchodcovia žalovaných boli dobromyseľní v tom , že im vec alebo právo patrí, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.1936. V danom čase platilo pôvodné uhorské obyčajové právo, ktoré určovalo, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo možné nadobudnúť vydržaním po dobu 32 rokov. Celý proces schvaľovania bol zavŕšený listom Ministerstva zemědelstva zo dňa 25.01.1939, keď ministerstvo udelilo zásadný súhlas k predaju spornej nehnuteľnosti pod podmienkou zaplatenia sumy vo výške 580,-Kč, a to Náhradovému fondu ako rozdiel medzi cenou prídelovou a cenou kúpnopredajnou. Právni predchodcovia žalovaných vyššie uvedenú sumu zaplatili dňa 22.11.1940. Následne súd prvej inštancie správne vyhodnotil plynutie vydržacej lehoty v zmysle zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené pod bodom 92 predmetného rozhodnutia. 94. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na uvedenom konštatovaní nemení ani tá skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dedičských konaní tak, ako to uvádzajú žalobcovia. Poukaz žalobcov na konanie vedené pod sp. zn. 7C/87/87 / na Okresnom súde Topoľčany/ nemá žiadnu relevanciu na predmetné konanie. A naviac, predmetom sporu neboli nehnuteľnosti, p.č. 370/33 a 370/34. Ani odvolacia námietka žalobcov, že Správa katastra Bánovce nad Bebravou vydala nezákonné rozhodnutie na základe neplatného osvedčenia o dedičstve, nie je dôvodná, keď predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

95. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali rozpor so zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 , keď súd prvej inštancie poprel ich právo na právnu istotu, keď mali právo očakávať, že ich spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nakoľko nezohľadnil konštantnú judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/ 12/2010. Odvolací súd poukazom na vyššie citované rozhodnutie uvádza, že “ v danom prípade došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 5.4.1943. Prevod vlastníctva bol zapísaný do pozemkovej knihy s výnimkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, keď nebola splnená jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním a to oprávnenosť držby. Táto skutočnosť musela objektívne vyvolať pochybnosti, že im do pozemkovej knihy nezapísaná nehnuteľnosť patrí, keď ostatné zmluvou prevádzané nehnuteľnosti boli do pozemkovej knihy zapísané “.

96. Žalobcovia zastávajú názor, že na právne otázky týkajúce sa ich sporu so žalovanými možno aplikovať právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/ 12/2010, prehliadajúc podstatné odlišnosti oboch sporov. Skutkové a právne okolnosti, relevantné v prípade sporu, ktorého sa týkalo konanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/12/2010 , nie sú obdobné so skutkovým a právnym stavom významným z hľadiska sporu žalobcov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkový a právny rámec oboch prípadov je natoľko odlišný, že na daný prípad nemožno aplikovať právne závery vyššie citovaného rozhodnutia. Námietka žalobcov preto nie je dôvodná, keď súd prvej inštancie nerozhodol v rozpore so zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 ako i v ropore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

97. Ďalšie odvolacie námietky žalobcov preto nie sú dôvodné.

98. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

99. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/-3/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/-8/ v rozsahu 100%.

100. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .