Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-95-2018.pdf
PDF · 124.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Gálovej a prísediacich Mgr. Rastislava Riapoša a Jána Šuleja, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2018, takto
rozhodol:
obžalovaný O. G., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom C., prechodne bytom N., O. XX,
je vinný, že
v presne nezistených dňoch a časoch od letných mesiacov roku 2016 do 04. 03. 2018 v byte na adrese N. - O., X. O.. X a v Zariadení krízového bývania D. v N., N. D. č. XX, ako aj v byte na adrese N., T. č. XX, spôsoboval H. R., fyzické a psychické utrpenie a to tak, že:
v období od letných mesiacov roku 2016 do konca októbra 2016 v byte na adrese N. - O., X. O.. X ju po predchádzajúcich slovných hádkach a výčitkách, kde sa túla a „kurví“, asi 10 krát opakovane fyzicky napadol a to tak, že ju bil dlaňou aj päsťou s takou intenzitou až mala podliatiny očí, pričom lekárske ošetrenie ani raz nevyhľadala,
následne v období od 01.11.2016 do 16.10.2017 po presťahovaní H. R. do Zariadenia krízového bývania D. v Brezne, N. D. č. XX, tejto spôsoboval naďalej psychické utrpenie počas pobytu v zariadení tým, že ju opakovane telefonicky kontaktoval, kde jej vulgárne nadával a vyčítal jej, že sa „kurví“,
ďalej dňa 06.11.2017 v byte na adrese N., T. č. XX po slovnej hádke fyzicky napadol H. R., ktorá následne išla poprosiť o pomoc susedu O. S., kde po návrate H. R. do bytu následne pokračoval vo fyzickom útoku voči menovanej a udrel ju päsťou do pravého boku a potom ju kopol, čím jej spôsobil pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti panvy,
od posledného dňa mesiaca november 2017 do 26.12.2017 na rôznych miestach v okrese Brezno spôsoboval H. R. naďalej psychické utrpenie tým, že ju opakovane telefonicky kontaktoval, kde jej vulgárne vyčítal, že sa „kurví“ a vyžadoval od nej, aby mu ukázala lístok z autobusu, kedy nastúpila na spoj,
dňa 25.12.2017 vo večerných hodinách v byte v N., T. č. XX opätovne fyzicky napadol presne nezisteným spôsobom H. R., ktorej spôsobil krvné podliatiny v oblasti očí, pričom lekárske ošetrenie nevyhľadala,
dňa 04.03.2018 v čase okolo 16:00 hod. v byte v N., T. č. XX znovu fyzicky napadol H. R., a to tým spôsobom, že po slovnej hádke ju chcel udrieť päsťou do oblasti tváre, ktorú si menovaná zakryla rukami, do ktorých ju udrel a spôsobil jej na ľavom ramene v oblasti bicepsu podkožný hematóm, na ľavej ruke
opuch a hematóm s obmedzením v obvyklom spôsobe života v tom, že nemohla bežne používať ľavú ruku pri práci a väčšej fyzickej námahe po dobu 10 dní,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 29. 06. 2018 obžalobu na obvineného O. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27. 08. 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. Ďalej na svoju obranu uviedol, že s obžalobou nesúhlasí, nakoľko si nemyslí, že poškodenú týral, nakoľko celé obdobie, ktoré je predmetom obžaloby, poškodená požívala alkohol vo zvýšenej miere. Obžalovaný len priznal, že v marci 2018 jej dal facku, ale dôvodom, prečo nastúpila v marci 2018 do Krízového centra D. bol ten, že sa poškodená bála, že kvôli svojmu alkoholizmu, príde o syna. Aj do tohto krízového centra nenastúpila dňa 04. 03. 2018, nakoľko bola opitá, ale až dňa 06. 03. 2018. Obžalovaný s poškodenou žije už 10 rokov. odvtedy ako ju spoznal, poškodená požívala alkohol. V roku 2012 žili v Novej Bani, potom sa presťahovali do Brezna, poškodená isté obdobie nepila. Keď sa im narodil syn, znovu začala požívať alkoholické nápoje. V roku 2016 najprv bývali na ulici S., poškodená v tom období požívala alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Stalo sa, že bola so synom na pieskovisku a doviedli ju policajti, nakoľko mala 4 ‰, ale vyriešili to len pohovorom. Ďalej sa presťahovali na sídlisko Mazorníkovo. Obžalovaný poprel, že by ju v tomto období desaťkrát fyzicky napadol. Poškodená pila veľkou intenzitou. Jej alkoholizmus riešila aj sociálka a dokonca obžalovaného vyzývali, aby si zobral syna do výlučnej starostlivosti. V tom období sa informoval, či nie je nejaké zariadenie pre otcov s deťmi. Keďže takéto zariadenie bolo len pre matky s deťmi, vybavil poškodenej, aby ju prijali do Krízového centra v Brezne. Aj počas tohto obdobia obžalovaný odmietol, že by ju psychicky týral. Navštevoval poškodenú v zariadení, ona mu vždy dala najesť, nosil jej peniaze a nákupy. V novembri 2017 sa poškodená vrátila do spoločnej domácnosti s obžalovaným. Znovu začala požívať alkohol, ani jeden deň nebola triezva. Rovnako ju fyzicky v tomto období nenapádal. Čo sa týka jeho kontroly poškodenej, bolo to vtedy, keď si u neho zisťovala, aký má
autobus z práce. Keď však neprišla v termíne ako mal prísť autobus, len sa jej pýtal, prečo prišla neskoro. Ak tam bola aj kontrola, tak len z toho dôvodu, že poškodená znovu požívala alkohol. Obžalovaný ďalej poprel, že by poškodenú zbil počas Vianoc roku 2017. Problém bol v tom období ten, že bol Štedrý deň, poškodená vypila dve fľaše tvrdého alkoholu, nič nepripravila a synovi dala zjesť len jogurt. Nemohol ju vyhadzovať z bytu, nakoľko byt bol písaný na ňu, nakoľko si zobrala príspevok na bývanie. Čo sa týka posledného čiastkového útoku z marca 2018, obžalovaný len priznal, že poškodenej dal facku, pričom však aj v tomto období poškodená pila. Ako dôvod prijatia do krízového centra uviedla týranie z jeho strany len z toho dôvodu, lebo by ju inak neprijali do centra. Obžalovaný poprel aj pravdivosť výpovedí svedkýň G., N., nakoľko aj tieto osoby sú alkoholičky, spolu popíjali s poškodenou. Ako dôvod, prečo poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie, bol podľa obžalovaného ten, že sa ho chcela zbaviť, aby mohla v pokoji naďalej požívať alkoholické nápoje. Na otázku, prečo obžalovaný neodišiel spolu so synom zo spoločnej domácnosti od poškodenej, obžalovaný uviedol, že si myslel, že sa poškodená zmení a je to matka jeho syna.
Senát ďalej na hlavnom pojednávaní, okrem výsluchu obžalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej H. R., ďalej svedkov H. R. - sociálnej pracovníčky Zariadenia núdzového bývania Náruč v Brezne, svedkyne O. N., výsluchom znalkyne z odvetvia psychológie A.. O. C., A.., prečítaním výpovede svedkyne G., ktorá na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať, prečítaním znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie O.. G. aj MUDr. R., ako aj znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie O.. O., prečítaním ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Poškodená H. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je všetko pravda, čo je uvedené v obžalobe. Čo sa týka bitiek, ktoré mala utŕžiť od obžalovaného, tak obžalovaný ju udrel len raz, a to v marci 2018. Fyzicky ju nenapádal. Dôvod, prečo podala trestné oznámenie na obžalovaného bol ten, že sa bála o svoju existenciu, nakoľko požívala alkoholické nápoje a bála sa, že jej zoberú syna. Poškodená má problém s alkoholom dlhšiu dobu, naposledy bola na protialkoholickom liečení v roku 2010, ale napriek tomu začala znovu piť. Čo sa týka jej spolužitia s obžalovaným, ich spolužitie bolo dobré, keď žili v Novej Bani. Následne sa presťahovali do Brezna, narodil sa im syn a asi po troch rokoch od jeho narodenia, znova začala požívať alkohol. Poškodená síce chodila po brigádach, ale pila každý deň. Aj z dôvodu jej alkoholizmu, plynuli hádky, ktoré mala s obžalovaným. Poprela, že by ju obžalovaný fyzicky napádal v roku 2016. Ak to aj potvrdili jej priateľky, tak len preto, že ich o to požiadala. Dôvod, prečo prvýkrát v novembri 2016 odišla do krízového centra v Brezne bol ten, že nemali kde s obžalovaným bývať, byt predávali. Ďalej poprela, že by jej v tomto zariadení obžalovaný spôsoboval psychické utrpenie, že jej neustále nadával, písal jej sms. Ak sa aj hádali, vyčítal jej, že sa kurví, tak to bolo vzájomné, lebo aj poškodená na obžalovaného žiarlila. Čo sa týka čiastkového útoku zo dňa 06. 11. 2017, tak poškodená bola opäť pod vplyvom alkoholu, s obžalovaným sa hádali, poprela však, že by ju zbil. Ak mala nejaké zranenie, tak to preto, že spadla. Čo sa týka kontroly obžalovaného, tak bolo to v období do konca decembra 2017, vtedy pracovala v potravinách Fresh v Podbrezovej a obžalovaný ju kontroloval, čo ju obmedzovalo. Toto konanie obžalovaného však nepociťovala ako psychické utrpenie. Čo sa týka čiastkových útokov z konca decembra 2017, tak na Štedrý deň bola poškodená opitá, obžalovaný odišiel preč a poškodená išla spať. Síce sa hádali, ale obžalovaný ju neudrel. Jediný fyzický útok od obžalovaného bol z marca 2018, opäť sa hádali kvôli jej alkoholizmu. Poškodená následne odišla do krízového zariadenia Náruč, nakoľko jej v minulosti vykrikoval, že ak neprestane piť, tak jej zoberie syna. Bála sa teda o svoju existenciu, hlavne o to, že príde o syna. Nikto ju nenútil, aby podala trestné oznámenie, alebo aby vypovedala tak, ako vypovedala.
Vzhľadom na to, že poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala odlišne ako v prípravnom konaní, na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania. Poškodená vtedy uviedla, že sa odvoláva na svoje trestné oznámenie zo dňa 07. 03. 2018. Povedala, že obvinený ju týral fyzicky a hlavne psychicky. Jej syn začal v škôlke rozprávať učiteľkám, že jeho maminka je „piča“, začal byť agresívny a arogantný k deťom. Aj učiteľka v škôlke jej to potvrdila, že si s ním nevedia dať rady. Jej nevadilo ani to, že ju bil, ale skôr to psychické týranie, že jej stále nadával. Kontroloval ju telefónom, keď išla po malého do škôlky a prišla o desať minút neskôr, tak jej nadával. Stále ju kontroloval telefónom, SMS správami a nikde sa nemohla dlhšie zdržať. V spoločnej
domácnosti bývali necelých 12 rokov. Zo začiatku bolo spolužitie dobré, no postupne sa to stupňovalo a má podozrenie, že u neho prevažujú drogy. Samotné týranie je intenzívne, odkedy prišla z Núdzového centra dňa 16. 10. 2017. Vtedy zohnal byt a zobral ich so synom k sebe, lebo jej vykrikoval, že sa v zariadení kurví. Na otázku, ako ju fyzicky týral, odpovedala, že buchol ju päsťou do oblasti panvy, ruku má samú modrinu, ona si zakrývala tvár, lebo jej spravil monokle, fyzicky ju napádal podľa toho, akú mal náladu. Jeden deň bola na mestskom úrade za p. R., nadával jej a volal, že kde je, takisto na ďalší deň bola odviesť vrecia do zariadenia, kde sa zdržala s pani H. a zas jej volal a nadával, kde je. Dňa 04. 03. 2018 dostal svoj amok, bol agresívny. Dňa 05. 03. 2018 bola na vyšetrení u p. F.. Päsťami ju bil vždy, zakrývala si oči a tak to odniesli ruky, lebo nechcela chodiť s monoklami po meste. Na otázku ako sa k nej obvinený správal od leta 2016 do konca októbra 2016 v byte na Mazorníku uviedla, že ako k slúžke a handre, takto sa správal vlastne celý čas a jediné pekné obdobie v ich živote bolo v Novej Bani, kde nemala kamarátky a bola ako jeho majetok. Počas spolužitia na Mazorníku ju viac krát fyzicky napadol. Uviedla, že ju stále udiera päsťami, kope ako stihne. Svedkom týchto udalostí bol ich syn, jeho neter H. G. a ešte aj kamarátka O. N.. Tá raz zobrala chlapca preč, aby to nevidel, ako ju bije. Bil ju päsťami, kopancami. Je jej ľúto, že ho udala, ale už to psychicky nezvláda. Po presťahovaní do Krízového centra jej okrem scén iné nerobil, lebo vedel, že nemôže, no písal jej správy, v ktorých jej vulgárne nadával. Potom pil, písal jej opäť vulgárne slová, že sa trtká a podobne. Dňa 06. 11. 2017 ju dokopal asi do panvy, mala ju pomliaždenú aj bedrovú kosť. Okrem kopania ju napádal aj rukami a nohami. Bola vtedy na lekárskom ošetrení. Od konca mesiaca november 2017 do 26. 12. 2017 jej chvíľu dal pokoj, lebo sa zamestnala vo Freshi v Podbrezovej, no stále ju kontroloval, či je v práci, či nastúpila do autobusu, kontroloval lístky z autobusu. Dňa 25. 12. 2017 ju zbil, mala monokle a tak 26. 12. 2017 bola na lekárskom ošetrení. Vždy keď meškala nejakých 10 minút, tak si pýtal ukázať lístok z autobusu. Toho dňa 25. 12. 2017 ju napadol v byte na T. XX. Dňa 04. 03. 2018 ju fackoval po tvári, no zakryla si tvár rukou a päsťami ju dobil na rukách a nohách. Na otázku, prečo sa tak správal, uviedla, že nevie, je to sebec, myslí si, že všetko je jeho majetok a žiarlil. Na otázku aký je jej vzťah k alkoholu, uviedla, že každý si vypije a tvrdila, že obvinený má problémy s drogami. Momentálne nepije, lebo je v núdzovom zariadení, kde sa piť nesmie. Chodia tam mestskí policajti a dávajú im fúkať. Pila pivo a víno, no nie každý deň. Nikto ju nenavádzal na podanie trestného oznámenia. V minulosti jej to hovorili kamarátky ako H. G., ktorá ju na to nahovárala. V tejto výpovedi uviedla, že má z obvineného strach, no stále ho ľúbi a rozplakala sa.
Poškodená rozdiel vo svojich výpovediach vysvetlila tým, že v prípravnom konaní klamala a na hlavnom pojednávaní vypovedala pravdu.
Z výpovede svedkyne H. R., sociálnej pracovníčky Mestského úradu Brezno, ktorá má na starosti Zariadenie núdzového bývania D., súd zistil, že svedkyňa sa prvýkrát dostala do kontaktu s poškodenou v roku 2016, keď prvýkrát nastúpila do tohto zariadenia. Od svojich kolegýň svedkyňa vedela, že rodina bola aj v minulosti riešená pre problémy s alkoholom zo strany poškodenej, ale aj iné problémy. Prvý pobyt poškodenej v roku 2016 v tomto zariadení predchádzala návšteva obžalovaného. Obžalovaný s poškodenou prišli o byt, preto obžalovaný prišiel orodovať za svoju partnerku a syna, aby ju prijali do tohto zariadenia. Vo svojej žiadosti poškodená uviedla, že je zo strany obžalovaného týraná, inak je to aj podmienkou na prijatie do tohto zariadenia. Keď prišla poškodená do zariadenia, bola pod vplyvom alkoholu, ale mala aj modriny na tvári. V roku 2016 boli povolené návštevy otcov v tomto zariadení. Obžalovaný poškodenú navštevoval, ako aj svojho syna. Potom začali problémy s návštevami mužov v tomto zariadení, preto ich zakázali. Svedkyňa bola od ďalších klientiek, ktoré bývali v tomto zariadení, informovaná, že obžalovaný robí krik pred zariadením, vykrikoval poškodenej neveru, že tam za ňou chodia chlapi. Dokonca obžalovaný svedkyni volal a oznamoval jej nespokojnosť s tým, ako sa poškodená správa, čo by mala v zariadení robiť. Svedkyňa viackrát poškodenej požičala peniaze s tým, že jej ich obžalovaný vráti, čo sa však doteraz nestalo. Následne poškodená odišla z krízového zariadenia s tým, že opäť začne žiť v spoločnej domácnosti s obžalovaným. V období medzi tým, ako poškodená opustila krízové zariadenie a opäť nastúpila do krízového zariadenia v marci 2018, svedkyňu viackrát navštívila na mestskom úrade. Svedkyňa bola celá dobitá, ukazovala sociálnym pracovníčkam, že má modré prsia, ale zdôvodňovala to tým, že spadla, prípadne, že do nej strelil puk, keď bola s chlapcom na hokeji. Neskôr však priznala, že ju zbil partner. Keď k nim v tomto období prišla, nebola pod vplyvom alkoholu, ale sociálne pracovníčky mali vedomosť o tom, že poškodená požíva alkoholické nápoje. Účel týchto návštev bol ten, že sa chcel posťažovať, prípadne pýtať peniaze. Najprv dostávala
peniaze, neskôr už len dostávala poukážky na jedlo. Čo sa týka druhého pobytu poškodenej v núdzovom zariadení, tak vtedy prišla na úrad poškodená sama, opäť bola dobitá. Uviedla im, že má niečo s rebrami, že nemajú s obžalovaným kde bývať, nakoľko neplatili nájomné. Vtedy však už poškodená povedala na rovinu, že ju zbil obžalovaný. Ako dôvod na jej prijatie do zariadenia poškodená uviedla, že je týraná zo strany obžalovaného. Sociálne pracovníčky vedeli, že má poškodená problémy s alkoholom, ale poškodená nastúpila ambulantnú protialkoholickú liečbu. Svedkyni poškodená zdôvodňovala jej pitie tým, že je týraná zo strany obžalovaného, že ju napáda, že sa jej syn z toho dôvodu zle k nej správa a svedkyňa si aj myslí, že poškodená v tomto smere vypovedala pravdu.
Svedkyňa O. N. uviedla, že poškodenú H. R. pozná od malička, nakoľko spolu vyrastali. Keď sa vrátila poškodená do Brezna, stretávali sa len sporadicky. Bola svedkom jediného útoku obžalovaného na poškodenú, a to vtedy keď bola na návšteve u H. G.. Vtedy spolu popíjali víno, pričom prišiel obžalovaný a začal do poškodenej rýpať, asi niečo pre varenie alebo čo robila celý deň. G. sa zavrela do izby, aby to nevidela a svedkyňa išla za ňou. Následne potom k nim prišiel syn poškodenej a obžalovaného a povedal im, že obžalovaný bije poškodenú. Keď otvorili dvere, tak obžalovaný držal poškodenú pod krkom a bol pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa sa však bližšie k vzťahu obžalovaného s poškodenou nevedela vyjadriť, ale myslí si, že hádky medzi nimi vznikali z dôvodu toho, že poškodená pila alkohol.
Senát ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odvetvia psychológie A.. O. C., A.., ktorá vykonala celkové psychologické vyšetrenie poškodenej H. R.. Intelektová úroveň poškodenej je celkovo orientačne v norme so známkami deteriorácie a zúženia formátu osobnosti pod vplyvom dlhodobého požívania alkoholických nápojov. Celkovo možno, berúc do úvahy aj zmeny vnímania pod vplyvom alkoholu, považovať schopnosť poškodenej správne a úplne vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať ich za podpriemerné. Neboli u nej zistené sklony k vedomému klamstvu či domýšľavosti. Aktuálne však má poškodená tendenciu k istému účelovému blokovaniu a skresľovaniu skutočností, k zovšeobecňovaniu a bagatelizovaniu problémov v spolužití s obžalovaným. Podľa znalkyne sa obžalovaný správal k poškodenej násilnícky a pod vplyvom toho došlo u poškodenej k potlačeniu jej dominantných osobnostných vlastností, k ich nahradeniu inými (tvrdohlavosť, neefektívny vzdor). Obžalovaný spôsoboval svojej družke poškodenej duševnej bolesti, ktoré netrvali celkom krátky a prechodný čas. Bolo u nej zistené zlé zaobchádzanie s vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Psychické utrpenie poškodenej spočívalo v obmedzovaní, kontrolovaní, vulgárnych nadávkach, podozrievaní a fyzickým utrpením (bitky s preukázateľnými následkami na jej zdraví). Intermitentnú hrozbu jeho predvídateľného a nepredvídateľného agresívneho správania spolu s bolesťou z bitky, pociťovala poškodená ako ťažké príkorie. Napriek tomu, že bola znalkyňa oboznámená so zmennou výpovedi poškodenej, zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, keď zmena výpovede u poškodenej ju neprekvapila, nakoľko už počas znaleckého vyšetrovania boli u poškodenej evidentné známky zoslabenia niektorých opisov. Znalkyňa na otázku predsedníčky senátu, či vzhľadom na dlhodobú závislosť poškodenej na alkoholických nápojoch, nemal vplyv na skreslenie opisovaných skutočností zo strany poškodenej, uviedla, že síce požívanie alkoholu malo vplyv na poškodenú, napríklad mala zúžený osobnostný formát, vymizli jej záľuby, bolo u nej badané nedostatočné rodičovstvo, ale prežívanie správania obžalovaného voči nej napriek tomu pociťovala úkorne ako trápenie po psychickej a fyzickej stránke. Jednalo sa hlavne o žiarlivosť, nadávky, bitky, obmedzovanie jej osoby a izolovanie. Aj trestné oznámenie poškodená nepodávala kvôli prípadnému pobytu v krízovom centre, ale hlavne kvôli tomu, že nastala zmena správania ich maloletého syna, ktorý bol svedkom týchto udalostí v spoločnej domácnosti.
Senát ďalej chcel na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkyňu H. G., ktorá však odmietla vypovedať, nakoľko obžalovaný je jej strýko a jeho ujmu by preto pociťovala ako vlastnú. Senát preto prečítal výpoveď H. G. z prípravného konania, v ktorej uviedla, že obžalovaný O. G. je jej strýko a poškodenú poznala už predtým, ako sa dali dokopy, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol problémový a veľmi často sa medzi sebou hádali. Vie, že obvinený napádal H. a osobne viac krát videla, ako ju napadol, bil ju päsťami do hlavy, kopal ju do rebier a nôh. Videla to, keď bývali u nej na Mazorníku od leta 2016 do novembra 2016, kedy poškodená odišla do D.. Často sa vtedy hádali každý deň a obvinený na ňu žiarlil. Vulgárne jej nadával. K napadnutiam dochádzalo tak, že obvinený prišiel opitý, začali sa hádať a potom ju napadol. Bil do oblasti tváre a kopal nohami do rebier a nôh. Niekedy ju kopal aj na zemi. Snažila sa ju brániť, no nepomohlo to. Po bitkách mala modriny na nohách, rukách a monokle na tvári.
Vtedy jej hovorila, prečo to neoznámi polícii. Ona sa ho však bála. Ako odišla do centra, tak bol pokoj asi rok a potom sa presťahovala spolu s ním do bytu na ČSA. Bol s nimi aj ich syn. Niekedy koncom roka 2017 jej H. telefonovala, či by mohla ísť po syna do škôlky, lebo ju obvinený zbil a mala monokle. Po príchode k nim aj s ich synom jej vravela, že je dobitá, no ona ju nevidela. Naposledy jej volala začiatkom marca 2018, že ju znova zbil a že to nezvláda. Keď ju bil, bola väčšinou pod vplyvom alkoholu. Podľa nej ju aj psychicky týral.
Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie O.. M. G., ktorý vyšetril poškodenú, senát zistil, že poškodená nemá žiadnu chorobu alebo poruchu a touto netrpela ani v minulosti. Bola evidovaná a liečená v psychiatrickej ambulancii pre Adaptačnú poruchu s anxiózne depresívnou symptomatikou, avšak ešte pred skutkom, ktorý je predmetom vyšetrovania. Táto porucha však nesúvisí s konaním obvineného, ale s jej nadmerným a dlhodobým konzumom alkoholu, ktorý sa prejavil aj závažným poškodením pečene. V súčasnosti netrpí poškodená žiadnym duševným ochorením alebo duševnou poruchou v príčinnej súvislosti so skutkom. Nebola u nej zistená Posttraumatická stresová porucha, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s agresívnym správaním sa obvineného. Z hľadiska konzumácie alkoholu ide u svedkyne o syndróm závislosti od alkoholu so zníženou kontrolou nad jeho užívaním s prejavmi odvykacieho (abstinenčného) syndrómu v minulosti pri prerušení jeho konzumácie alebo poklese hladiny a tiež v minulosti prítomné ranné dúšky za účelom potlačenia abstinenčnej symptomatiky. Trpí pečeňovou cirhózou. Plne chápe zmysel trestného konania.
Ohľadne duševného stavu obžalovaného vypracoval znalecký posudok aj znalec z odvetvia psychiatrie O.. O. R., ktorý uviedol, že u obžalovaného nezistil prejavy syndrómu závislosti na alkohole a preto mu ani nepovažuje za potrebné uložiť ochranné opatrenie. Ak aj obžalovaný užil alkohol, nemalo to u neho chorobný vplyv na jeho správanie. Takisto u obžalovaného znalec nezistil duševnú chorobu alebo poruchu.
Znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie O.. S. O. popisoval zranenia poškodenej H. R., ktoré utrpela dňa 04. 03. 2018. Podľa znalca k zraneniam poškodenej došlo v dôsledku opakovaných úderov rukami na poškodenú, poškodená si rukami chránila tvár, pričom dostala úder do chrbtovej časti ľavej ruky, v dôsledku toho vzniklo pomliaždenie dorzálnej časti ruky. Ďalším úderom päsťou dostala poškodená úder do ľavého ramena, v dôsledku čoho došlo k pomliaždeniu ramena v oblasti dvojhlavného svalu s hematómom. Pomliaždenie ľavej ruky a ľavého ramena patria do kategórie ľahkých poranení. Prejavujú sa bolesťou v mieste úderov, opuchom a modrinami. Uvedené zranenia sa liečia v domácom prostredí aplikáciou masti proti opuchu a hematómom. Poškodená bola v dôsledku úrazu obmedzená v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní, pričom zranenia si vyžiadali obvyklú liečbu 14 dní. Bolestné znalec určil vo výške 15 bodov.
Senát na základe uvedeného dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného, senát v prvom rade zhodnocoval priame dôkazy, ktoré boli produkované zo strany obžaloby. Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie predmetného skutku popieral, priznal len, že v marci 2018 udrel poškodenú. Uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe sú nepravdivé. Vyplýva to z toho, že poškodená bola závislá na alkoholických nápojoch, z toho aj plynuli jednotlivé rozpory medzi nimi, pričom však nikdy poškodenú nebil, netýral, neprenasledoval, nesprával sa k nej hrubo. Tieto skutočnosti na hlavnom pojednávaní potvrdila aj poškodená, ktorá uviedla, že v obžalobe jej pravdivá len tá skutočnosť, že ju obžalovaný v marci 2018 napadol, ale priznala, že v období konca roku 2017, kedy pracovala v potravinách Fresh v Podbrezovej, ju obžalovaný neustále kontroloval, čo ju obmedzovalo. Táto výpoveď je v rozpore s jej výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola urobená zákonným kontradiktórnym spôsobom po vznesení obvinenia a usvedčuje obžalovaného z jeho konania. Poškodená popisovala jednak fyzické útoky, ktorých sa mal dopustiť obžalovaný minimálne desaťkrát od leta 2016 až do obdobia, kedy poškodená prvýkrát nastúpila do krízové zariadenie pre matky s deťmi. Ďalej ako ju počas pobytu v tomto zariadení obžalovaný psychicky týral tým, že ju neustále kontroloval, zasielal jej sms, vulgárne jej nadával, hlavne do kuriev a podozrieval ju z nevery. Následne potom poukázala na to, ako ju obžalovaný počas ich opätovného
spolužitia od októbra 2016 v novembri 2016 fyzicky napadol, následne tak urobil aj v decembri 2017 a naposledy v marci 2018. Práve tento posledný útok bol dôvodom, že poškodená odišla zo spoločnej domácnosti, podala trestné oznámenie ako aj nastúpila do krízového zariadenia pre matky s deťmi. Vzhľadom na ďalšie vykonané dokazovanie, a to výpovede svedkýň N., R. a G., ktorú urobila zákonným spôsobom v prípravnom konaní a závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológie, dospel senát k záveru, že pravdivá je výpoveď poškodenej, ktorú urobila v prípravnom konaní. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní považuje senát za účelovú, v snahe vyviniť obžalovaného spod obžaloby. To, že poškodená bola opakovane vystavovaná fyzickým útokom zo strany obžalovaného, okrem výpovede poškodenej, dokazuje aj výpoveď svedkyne R., sociálnej pracovníčky Mestského úradu v Brezne, ktorá mala na starosti Zariadenie krízového bývania D. v Brezne. Uviedla, že tak pri prvej návšteve krízového centra, ako aj v období od vtedy, ako opustila toto krízové zariadenie a znovu do neho nastúpila, poškodená viackrát navštívila mestský úrad, pričom mala viditeľné stopy po napadnutí. Tieto poranenia najprv odôvodnila tým, že spadla, alebo že do nej udrel puk, následne však priznala, že ju zbil obžalovaný. Aj pri návšteve v marci 2018 uviedla, že ju opätovne zbil obžalovaný, čo bolo aj viditeľné. V tomto smere treba poukázať aj na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie O.. O., ktorý uviedol, že v marci 2018 poškodená utrpela hematóm na ľavom ramene v oblasti bicepsu a na ľavej ruke v dôsledku opakovaných úderov do oblasti tváre, ktorú si menovaná kryla rukami. Z toho vyplýva, že nie je pravdivá výpoveď obžalovaného, že v marci 2018 poškodenú len raz udrel, naopak boli to opakované údery, resp. bitie poškodenej obžalovaným. To, že obžalovaný poškodenú fyzicky napádal, dokazuje tiež výpoveď svedkyne H. G., u ktorej obžalovaný s poškodenou bývali od leta 2016 do novembra 2016. Obžalovaný sa s poškodenou často hádali, obžalovaný na poškodenú žiarlil. Vulgárne jej nadával a často ju aj fyzicky napádal, bil ju do oblasti tváre, kopal nohami do rebier a nôh. V dôsledku týchto bitiek mala modriny na nohách, rukách, monokle na tvári. Takéhoto útoku bola prítomná aj svedkyňa N., ktorá bola na návšteve u H. G., keď obžalovaný začal biť poškodenú, obidve odišli do vedľajšej izby, pričom za nimi prišiel syn poškodenej, ktorý uviedol, že obžalovaný bije matku a zároveň videla, ako obžalovaný drží poškodenú pod krkom.
Čo sa týka psychického týrania, ktoré obžalovaný spôsoboval poškodenej, počas pobytu v Zariadení krízového bývania D. od novembra 2016 do októbra 2017, tak túto skutočnosť nepriamo potvrdila aj svedkyňa R., ktorá uviedla, že naozaj bola informovaná, ako vedúca zariadenia, že obžalovaný sa správal k poškodenej vulgárne, že ju podozrieval z nevery a v tomto smere jej aj obžalovaný aj telefonoval. To, že obžalovaný okrem fyzického týrania poškodenú aj psychicky týral tým, že ju neustále kontroloval, vulgárne jej nadával, podozrieval ju z nevery, vyplýva nielen z výpovede poškodenej, ale aj už aj z výpovede uvedenej svedkyne G.. Senátu je zrejmé, vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie O.. G., ako aj znalkyne z odvetvia psychológie A.. C., PhD., že poškodená dlhodobo trpí závislosťou na alkohole. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že práve z tohto dôvodu je výpoveď poškodenej nepravdivá, sa senát zaoberal, či práve tento alkoholizmus nemal vplyv na nepravdivú, resp. skreslenú výpoveď poškodenej ohľadne jej spolužitia s obžalovaným, ktoré mala pociťovať ako týranie. V tomto smere bola vypočutá znalkyňa z odvetvia psychológie A.. C., A.., ktorá uviedla, že túto skutočnosť pri vyšetrovaní poškodenej, ako aj pri vypracovaní znaleckého posudku zobrala do úvahy a napriek tomu dospela k záveru, že obžalovaný sa počas ich spoločného spolužitia správal k poškodenej násilnícky a v dôsledku toho došlo u poškodenej k potlačeniu jej dominantných osobnostných vlastností. Spôsoboval poškodenej duševné bolesti, ktoré ale netrvali krátky prechodný čas. Zistila u nej zlé zaobchádzanie zo strany obžalovaného s vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Toto psychické utrpenie poškodenej spočívalo hlavne v jej obmedzovaní, kontrolovaní, vulgárnych nadávkach, podozrievaní a fyzické utrpenie hlavne v tom, že obžalovaný poškodenú bil. Správanie obžalovaného pociťovala poškodená úkorne, ako ťažké príkorie.
Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, sa nevyžaduje, aby u poškodenej bola zistená postraumatická stresová porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so správaním obžalovaného, ale vyžaduje sa určitá hromadnosť a sústavnosť konania obžalovaného, ktoré spôsobuje poškodenému psychické a fyzické utrpenie, to znamená, že takéto konanie podstatným spôsobom narúša kvalitu života poškodeného a vyznačuje sa istou bezohľadnosťou, hrubosťou a bolestivosťou, ktoré poškodený pociťuje ako psychické alebo fyzické utrpenie, a ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje každodenný život poškodeného.
Senát vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že naozaj obžalovaný sa voči poškodenej takýmto spôsobom správal, dlhodobo a systematicky jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie. To, že poškodená je závislá na alkohole, nedávalo obžalovanému právo, aby ju opakovane hrubo fyzicky napádal, aby jej vulgárne nadával, znevažoval ju, kontroloval ju telefonicky alebo sms správami, ako sa to stávalo počas jej pobytu v krízovom zariadení alebo aj následne, keď bola zamestnaná. Toto konanie obžalovaného poškodená pociťovala ako ťažké príkorie a obmedzovalo ju v obvyklom spôsobe života. Senát nemôže uveriť obžalovanému, že chcel poškodenej pomôcť, pretože senátu nie je zrejmé, ako takýmto agresívnym správaním sa dá pomôcť človeku, ktorý je závislý na alkohole, s ktorým má obžalovaný aj maloleté dieťa. Ak naozaj správanie poškodenej bolo zlé, ohrozujúce výchovu maloletého dieťaťa, prečo obžalovaný potom nepožiadal o zverenie maloletého dieťaťa do svojej výchovy a neodišiel s ním bývať do vlastnej domácnosti. Práve toto konanie obžalovaného spochybňuje jeho úprimnú snahu pomôcť poškodenej. Naopak senát je názoru, že práve alkoholizmus poškodenej, využíval obžalovaný k tomu, aby sa k nej správal hrubo, agresívne a v rozpore s trestným zákonom. Senát preto obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď obžalovaný spôsoboval poškodenej uvedené fyzické ako aj psychické utrpenie po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol senát najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný, v posledných šiestich prípadoch od roku 2008 pre prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 1T/126/2016, keď bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou vo výmere dva a pol roka do 05. 08. 2019, ako aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dva a pol roka. Obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Pri rozhodovaní o treste senát ďalej zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že bol obžalovaný v minulosti súdne trestaný. Senát potom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona (sadzba 7 - 15 rokov) a § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, keď dolnú hranicu § 208 ods. 3 Trestného zákona zvyšoval o jednu tretinu a nakoniec ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 9 rokov 8 mesiacov - 15 rokov. Pri úvahách o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému, mal senát na zreteli, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, trest má nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom páchania ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Senát preto zohľadnil aj okolnosti celého prípadu, hlavne zložitosť rodinných vzťahov medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá bola evidentne závislá na alkohole, ako aj osobu obžalovaného a dospel k záveru, že keby uložil obžalovanému trest na dolnej hranici horeuvedenej zvýšenej trestnej sadzby, bolo by to pre neho neprimerane prísne a nesplnilo by to ani účel trestu. Senát preto obžalovanému podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne. Senát je názoru, že tento trest je proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa dopustil obžalovaný a je aj dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď obžalovanému bude s veľkou pravdepodobnosťou premenený aj podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Aj keď obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ale od roku 2006 sa nedopustil násilnej trestnej činnosti, bol šesťkrát súdne trestaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, senát obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keď je názoru, že v tomto ústave bude jeho náprava lepšie zaručená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.