Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/244/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcov: 1. K. E., bytom E., S. X, 2. R. E., bytom E., S. X, 3. R. E., bytom E., S. X, zastúpení JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Štefánikova 7, proti žalovaným 1. Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2. Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hamala, Kluch Víglaský s. r. o., so sídlom Bratislava, Poštová 3, IČO: 36 611 301, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Kluch, o neplatnosť zmlúv a povinnosť previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. februára 2018, č. k. 8C/115/2003-629, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1. až 3. rade voči žalovanému v 2. rade p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1., 2. a 3. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 14. 02. 2018, č. k. 8C/115/2003-629, zastavil konanie voči žalovanému v 1. a 2. rade. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcom v 1., 2., a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnej výške.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právna predchodkyňa žalobcov neb. N. H., zomr. dňa XX. XX. XXXX, sa žalobou zo dňa 05. 08. 2002, označenou ako žaloba o určenie rozsahu vlastníctva pozemku a plnenia s tým spojené, postúpenou Okresnému súdu Nitra z Okresného súdu Bratislava I. dňa 25. 11. 2003, domáhala voči žalovanému Slovenský pozemkový fond Bratislava, s poukazom na zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 55.251 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. P., vydania tejto nehnuteľnosti a povinnosti previesť ďalšiu nehnuteľnosť do jej vlastníctva vo zvyšku jej zákonného nároku.

4.1. V priebehu konania bol na základe návrhu právnych nástupcov neb. N. H. uznesením súdu č. k. 8C/115/2003-222 zo dňa 12. 05. 2006, právoplatným dňa 14. 06. 2006, pripustený vstup do konania

žalovaného v 2. rade Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktorý štátny orgán koná pred súdom za štát, keďže sa ho predmetná vec týka.

4.2. Uznesením súdu č. k. 8C/115/2003-226, zo dňa 02. 02. 2007, právoplatným dňa 21. 06. 2017 a následne uznesením č. k. 8C/115/2003-289, zo dňa 14. 07. 2008, právoplatným dňa 25. 09. 2008, bola pripustená zmena petitu žaloby, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - časti parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 55.251 m2 v kat. úz. P. a určenia povinnosti žalovaným previesť vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti na žalobcov, alternatívne zaviazať žalovaných na náhradu škody.

5. Strany konania následne súd informovali, že prebiehajú rokovania o mimosúdnom vyriešení sporu, pretože žalobcovia prejavili záujem o náhradné pozemky, pričom žalovaní sú si vedomí, že nárok na náhradné pozemky majú, a preto žiadali, aby im súd za týmto účelom poskytol primeranú lehotu.

6.1. Dňa 15. 02. 2017 bola súdu doručená Zmluva č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, uzatvorená dňa 07. 02. 2017 a dňa 24. 05. 2017 Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor katastrálny č. V XXXX/XXXX zo dňa 30. 03. 2017, o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A..

6.2. Na základe uvedeného právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 14. 02. 2018 zobrala žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že žalobu berie späť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu reštitučných nárokov žalobcov, čím odpadol predmet sporu. Zároveň žiadala, aby súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa pasívne legitimovaného žalovaného.

6.3. Poverená zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedla, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí. Nesúhlasila však s priznaním náhrady trov konania, pretože k uvedenému stavu nedošlo ich vinou. Žalobcom bola ponúknutá nehnuteľnosť už v minulosti, s čím nesúhlasili, pričom k vyriešeniu sporu došlo na základe uzatvorenia zmluvy, ktorou dostali náhradné pozemky.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia využili svoje dispozičné právo a vzali žalobu späť v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd postupoval podľa § 145 ods. 1 a konanie zastavil.

8. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán, ktoré malo za následok zastavenie konania z procesného hľadiska, pričom neposudzoval opodstatnenosť žaloby podľa hmotného práva. Žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť na základe toho, že došlo k mimosúdnemu uspokojeniu ich nároku, keď v priebehu súdneho konania bola uzatvorená Zmluva č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, ktorou boli v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, bezodplatne prevedené na žalobcov náhradné pozemky v kat. úz. A., ktorých výlučným vlastníkom bola Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.

9. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/47/2005-203 zo dňa 22. 04. 2005, ktoré bolo vydané v tejto veci, je zrejmé, že nositeľom hmotného práva a pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o reštitučnom nároku žalobcov podľa zákona č. 229/1991 Zb. je žalovaný v 2. rade. Konanie však bolo vedené aj voči žalovanému v 1. rade, ktorý nie je nositeľom hmotného práva, keďže nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, preto v tomto konaní nemá vecnú pasívnu legitimáciu a ako strana konania bol žalobcami označený nedôvodne (nesprávne). Vo vzťahu k nemu preto nemožno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo pre jeho správanie, pričom žaloba voči nemu bola podaná dôvodne. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané, že voči žalovanému v 1. rade zavinili zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcovia, preto vznikol žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania. Keďže však žiadne trovy tejto strane nevznikli, súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

10. Pokiaľ ide o pasívne vecne legitimovaného žalovaného v 2. rade, k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa tejto strany konania, keď v priebehu konania bol vyriešený spor medzi stranami mimosúdne, a to uzatvorením zmluvy o prevode náhradných pozemkov z vlastníctva štátu na žalobcov, na základe ktorej bol opodstatnený reštitučný nárok žalobcov uspokojený. Súd preto žalobcom priznal

voči žalovanému v 2. rade nárok na plnú náhradu trov, ktoré žalobcom v konaní vznikli. Záverom uviedol, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku III., ktorým súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi v 1. 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby žalobcov spoločne a nerozdielne zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Názor súdu prvej inštancie týkajúci sa náhrady trov konania považuje za rozporný s § 256 CSP, čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výrok o trovách, ktorým prvoinštančný súd zaviazal žalovaného v 2. rade na úhradu trov konania žalobcu 1. až 3. rade, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v absencii procesného zavinenia za ukončenie konania zo strany žalovaného v 2. rade.

12. Žalovaný v 2. rade uzatvoril dňa 19. 12. 2001 s právnou predchodkyňou žalobcov v 1. až 3. rade, ako oprávnenou osobu podľa osobitných reštitučných predpisov, dohodu o spôsobe a rozsahu reštitučnej náhrady (ďalej len „Dohoda o náhrade 2001“), na základe ktorej mala byť uzatvorená zmluva o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti bez zbytočného odkladu. Táto zmluva o bezodplatnom prevode nebola uzatvorená z dôvodu nesúhlasu oprávnenej osoby s výmerou náhradného pozemku určenou znaleckým posudkom vyhotoveným na základe Dohody o náhrade 2001. Následne bola dňa 05. 08. 2002 podaná na súde prvej inštancie žaloba, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcov v 1. až 3. rade domáhala uloženia povinnosti previesť na oprávnenú osobu vlastnícke právo k nehnuteľnosti za podmienok podľa Dohody o náhrade 2001. Keďže oprávnená osoba nesúhlasila s uzatvorením dohody o bezodplatnom prevode nehnuteľností tak, ako to stanovoval znalecký posudok v súlade s Dohodou o náhrade 2001, žalovaný v 2. rade previedol po začatí konania na prvoinštančnom súde nehnuteľnosť rozdelenú na 3 parcely (parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) na tretie osoby.

13. Žalobcovia v 1. až 3. rade požiadali výzvou zo dňa 19. 11. 2007, 18. 02. 2008 a 24. 01. 2011 žalovaného v 2. rade o riešenie predmetného reštitučného nároku vydaním náhradných pozemkov v kat. úz. A., a to parc. č. XXX - orná pôda, časť parc. č. XXX - vodná plocha a zostávajúca časť s parc. č. XXX, a to podľa nákresu, ktorý bol priložený k výzve zo dňa 18. 02. 2008. Pozemky ako parc. č. XXX, XXX boli v tom čase vedené v registri „E“ na LV č. XXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného v 2. rade.

14. Celková prevádzacia cena náhradných pozemkov v kat. úz. A. odčlenených podľa Geometrického plánu bola určená vrátane porastov na sumu rovnajúcu sa hodnote reštitučnej náhrady. Žalobcovia v 1. až 3. rade boli vyzvaní na prerokovanie ponuky na základe oznámenia č. XXXX/XXXX-RO-XX zo dňa 24. 03. 2011, ktoré sa malo uskutočniť dňa 30. 03. 2011. Toto stretnutie sa neuskutočnilo, no následne bolo realizovaných viacero rokovaní. Dohoda o rozsahu a spôsobe náhrady bola medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovaným v 2. rade podpísaná dňa 11. 12. 2014 (ďalej len „Dohoda o náhrade 2014“). V zmysle tejto dohody bola medzi žalobcami v 1. až 3. rade na strane nadobúdateľov a žalovaného v 2. rade ako prevodcu dňa 07. 02. 2017 uzatvorená Zmluva č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX o bezodplatnom prevode (ďalej len „Zmluva o prevode“), predmetom ktorej sú pozemky v kat. úz. A., obec A., okres Y., zapísané v registri „C“ na LV č. XXXX - parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 7098 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 46 645 m2 a parc. č. XXX/X vodná plocha o výmere 890 m2.

15. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že nemožno aplikovať výlučne len procesné hľadisko, ktoré by viedlo k tomu, že žalobca bude pri späťvzatí žaloby vždy zodpovedať za trovy konania žalovaného. Prvoinštančný súd bez akejkoľvek úvahy uzavrel, že podpisom Zmluvy o prevode došlo k mimosúdnemu uspokojeniu nároku žalobcu v 1. až 3. rade a tým aj k zastaveniu konania, čo zavinil výlučne žalovaný v 2. rade. Súd neskúmal procesné zavinenie a príčinnú súvislosť medzi predmetom Zmluvy o prevode a predmetom konania. Automaticky prebral názor žalobcov v 1. až 3. rade, že zmluvou o prevode došlo k uspokojeniu ich nárokov. Súd vôbec neskúmal, či bolo nevyhnutné na dosiahnutie tohto stavu podanie žaloby; kto zavinil neuspokojenie reštitučného nároku na základe dohody o náhrade 2001, resp. či bola vôbec žaloba podaná oprávnenou osobou v čase, keď nárok nebol uspokojený z dôvodu na strane právnej predchodkyne žalobcu 1. až 3. alebo z dôvodu na strane žalovaného v 2. rade; či je vecná a právna zhoda medzi predmetom konania a predmetom zmluvy o prevode, resp. či došlo uzavretím zmluvy o prevode k vyhoveniu a uspokojeniu žalobného petitu; v akej miere prispela právna

predchodkyňa žalobcov v 1. až 3. rade k celkovej dĺžke konania, resp. či je možné pripísať celkovú dĺžku konania a teda aj všetky trovy vzniknuté žalobcom v 1. až 3. rade výlučne na vrub žalovaného v 2. rade a či nemala byť zo strany predchodkyne žalobcov v 1. až 3. rade podaná správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej moci, ak bola práve nečinnosť pri uspokojení reštitučného nároku predmetom konania, zatavenie ktorého podľa tvrdenia prvoinštančného súdu zavinil žalovaný v 2. rade.

16. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti a určenie povinnosti previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Predmetom konania nebolo uspokojenie reštitučného nároku a ani povinnosť previesť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o prevode z roku 2017. Žaloba bola dňa 05. 08. 2002 podaná na súd predčasne a ak by súd riadne a bez zbytočných prieťahov vo veci konal a rozhodol, nebolo by možné konštatovať zavinenie za ukončenie konania na strane žalovaného v 2. rade. Právna predchodkyňa žalobcov v 1. až 3. rade zavinila nemožnosť uspokojiť reštitučný nárok na základe dohody o náhrade 2001, pričom žaloba podaná v roku 2002 nemohla nijako urýchliť konanie na strane žalovaného v 2. rade.

17. Žalobcovia v 1. až 3. rade už od roku 2007 opakovane žiadali o uspokojenie reštitučného nároku náhradným pozemkom v kat. úz. A.. Tento nárok bol v zmysle požiadavky uspokojený. Záverom dodal, že odvolací súd žiada, aby posúdil vzťah a predmet dohody o náhrade 2001, dohody o náhrade 2014 a zmluvy o prevode k žalobe, resp. finálnemu žalobnému petitu. Je presvedčený, že žaloba bola podaná neodôvodnene, predčasne a nijakým spôsobom neurýchlila konanie na strane žalovaného v 2. rade smerujúce k uzatvoreniu zmluvy o prevode. Uspokojenie reštitučného nároku nebolo predmetom konania. Ak bol žalobný petit formulovaný zo strany žalobcov 1. až 3. rade odlišne a nie spôsobom, ktorým bol reštitučný nárok finálne uspokojený, nemôže byť tento nedostatok pripísaný na vrub žalovaného v 2. rade. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil predmetnú vec a aplikoval na ňu nesprávny výklad príslušného ustanovenia vo výroku o trovách.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v plnej výške ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19.1. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že právna predchodkyňa žalobcov neb. N. H., zomr. dňa XX. XX. XXXX, sa žalobou zo dňa 05. 08. 2002, označenou ako žaloba o určenie rozsahu vlastníctva pozemku a plnenia s tým spojené, postúpenou Okresnému súdu Nitra z Okresného súdu Bratislava I. dňa 25. 11. 2003, domáhala voči žalovanému Slovenský pozemkový fond Bratislava, s poukazom na zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 55.251 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. P., vydania tejto nehnuteľnosti a povinnosti previesť ďalšiu nehnuteľnosť do jej vlastníctva vo zvyšku jej zákonného nároku.

19.2. Na návrh právnych nástupcov neb. N. H. uznesením súdu č. k. 8C/115/2003-222 zo dňa 12. 05. 2006, právoplatným dňa 14. 06. 2006, pripustený vstup do konania žalovaného v 2. rade Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktorý koná pred súdom za štát. Uznesením súdu č. k. 8C/115/2003-226, zo dňa 02. 02. 2007, právoplatným dňa 21. 06. 2017 a následne uznesením č. k. 8C/115/2003-289, zo dňa 14. 07. 2008, právoplatným dňa 25. 09. 2008, bola pripustená zmena petitu žaloby, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - časti parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 55.251 m2 v kat. úz. P. a určenia povinnosti žalovaným previesť vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti na žalobcov, alternatívne zaviazať žalovaných na náhradu škody.

19.3. Dňa 15. 02. 2017 bola súdu doručená zmluva č. XXXXX/XXXX-PRZ-RXXXXX/XX.XX, uzatvorená dňa 07. 02. 2017 a dňa 24. 05. 2017 rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor katastrálny č. V XXXX/XXXX zo dňa 30. 03. 2017, o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A..

19.4. Na základe uvedeného žalobcovia na pojednávaní dňa 14. 02. 2018 zobrali žalobu v plnom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Uviedli, že žalobu berie späť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu reštitučných nárokov žalobcov, čím odpadol predmet sporu. Zároveň žiadali, aby súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa pasívne legitimovaného žalovaného. Následne vo veci rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že zastavil konanie voči žalovanému v 1. a 2. rade. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcom v 1., 2., a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v plnej výške.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 251 v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného v 2. rade uvedenými v odvolaní, ktorými namietal priznanie náhrady trov konania žalobcom v 1. - 3. rade, na náhradu ktorých zaviazal žalovaného v 2. rade, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade zavinil zastavenie konania.

23. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

24. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 255 v spojitosti s § 251 platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.

25. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie

od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 .

26. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

27. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

28. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnym právnym záverom, v dôsledku čoho následne vec správne právne posúdil. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v ďalšom naň odkazuje (§ 387 ods. 2 .

29. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobcovia nezavinili zastavenie konania, ak vzali späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre správanie sa žalovaného v 2. rade, to znamená, že v prípade ak žalovaný v 2. rade po začatí konania uspokojil to, čoho sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, teda v predmetnej veci vydal nahradné pozemky, zavinenie za zastavenie konania je nad mieru všetkých pochybností na strane žalovaného v 2. rade. Dôvodnosť podania žaloby je potom potrebné posudzovať len z hľadiska procesného. V takomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný zaplatil náklady, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

30.1. V prejednávanej veci potom neobstojí argumentácia žalovaného v 2. rade, že procesné zavinenie je potrebné pričítať žalobcom, pričom bolo potrebné sa zaoberať tým, či bolo nevyhnutné na dosiahnutie tohto stavu podanie žaloby; kto zavinil neuspokojenie reštitučného nároku na základe dohody o náhrade 2001, resp. či bola vôbec žaloba podaná oprávnenou osobou v čase, keď nárok nebol uspokojený z dôvodu na strane právnej predchodkyne žalobcu v 1. až 3. rade alebo z dôvodu na strane žalovaného v 2. rade; či je vecná a právna zhoda medzi predmetom konania a predmetom zmluvy o prevode, resp. či došlo uzavretím Zmluvy o prevode k vyhoveniu a uspokojeniu žalobného petitu; v akej miere prispela právna predchodkyňa žalobcov v 1. až 3. rade k celkovej dĺžke konania, resp. či je možné pripísať celkovú dĺžku konania a teda aj všetky trovy vzniknuté žalobcom v 1. až 3. rade výlučne na vrub žalovaného v 2. rade a či nemala byť zo strany predchodkyne žalobcov v 1. až 3. rade podaná správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej moci, ak bola práve nečinnosť pri uspokojení reštitučného nároku predmetom konania, zatavenie ktorého podľa tvrdenia prvoinštančného súdu zavinil žalovaný v 2. rade.

30.2. Súd prvej inštancie sa správne obmedzil na skúmanie procesného zavinenia na zastavení predmetného konania, a to v tom smere, že skúmal, z akého dôvodu žalobcovia vzali podanú žalobu späť, pričom zistil, že k takémuto dispozičnému úkonu prišlo z dôvodu uspokojenia nárokov žalobcov zo strany žalovaného v 2. rade, ktorých sa domáhali podanou žalobu, a to tak, že na nich žalovaný v 2. rade previedol, hoci náhradné pozemky. Preto z hľadiska zavinenia sú to práve žalobcovia, ktorí majú nárok na náhradu trov konania v dôsledku zavineného zastavenia konania pre správanie sa na strane žalovaného v 2. rade.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1, 2 tak, že v odvolacom konaní procesne úspešným žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalovanému v 2. rade nepriznal, pretože im žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .