Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 49X/X, zastúpeného Mgr. G. D., advokátom so sídlom E. Y., H. XX/XX a manželky navrhovateľa D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, zastúpenej JUDr. I. U., advokátkou so sídlom E. Y., V. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom O. - D., nar. XX.XX.XXXX, D. nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. júla 2018, č.k. 11P/189/2017-62, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manžela D. O., nar. XX.XX.XXXX a manželky D. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX rozviedol. Maloleté deti D., D. a D. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého D. výživným vo výške 100,- eur mesačne, maloletého D. výživným vo výške 100,- eur mesačne a maloletého D. výživným vo výške 80,- eur mesačne, u všetkých troch detí od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné sa zaväzuje otec poukazovať matke vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred. Zároveň upravil styk otca s maloletým D. a D. každý párny víkend v roku od soboty od 10.00 hod., kedy si deti od matky pred jej bydliskom prevezme do nedele do 18.00 hod., kedy otec deti matke pred jej bydliskom odovzdá. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým D. a D. O. každý utorok a štvrtok v nepárnom týždni tak, že si o 14.30 hod. prevezme maloletého D. od matky pred jej bydliskom, následne maloletého D. v predškolskom zariadení, pričom pokiaľ maloletý D. nebude v predškolskom zariadení, tohto si prevezme o 14.30 hod. spolu s maloletým D. od matky pred jej bydliskom s tým, že obe deti matke o 18.30 hod. toho istého dňa pred jej bydliskom odovzdá. Matke uložil povinnosť deti na styk pripraviť a vybaviť ich potrebným oblečením a odovzdať otcovi autosedačku. Otec sa zaviazal oblečenie maloletých detí, vrátane autosedačky matke po styku vrátiť. Styk otca s maloletým D. neupravil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni titulom právneho zastúpenia trovy vo výške 320,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania o rozvod manželstva sú manželia, pričom z manželstva pochádzajú tri spoločné deti. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že tento nechce zotrvať v manželstve s odôvodnením, že vzťahy v manželstve sú neusporiadané kvôli zlému správaniu sa manželky. Táto skutočnosť však vôbec nebola preukázaná a absolútne súd nevyhodnotil ako dôvod rozvodu manželstva to, že jeden z manželov si zapáli alebo že telefonuje so svojimi

rodičmi. Naopak bol to práve navrhovateľ, ktorý zásadným spôsobom zapríčinil svojim správaním a chovaním, ktoré demonštroval aj na pojednávaní, rozvrat manželstva. Navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva v čase, keď manželka očakávala narodenie spoločného tretieho dieťaťa. Tento spochybňoval narodenie dieťaťa, napriek tomu, že s manželkou mal intímny styk, dôvodiac že si myslí že nemusí byť otcom dieťaťa. Na koniec otcovstvo uznal, ale až potom čo si dal spraviť skúšky DNA testy. Aj toto sú skutočnosti, ktoré značnou mierou vniesli rozvrat do manželstva, lebo takýmto správaním zo strany navrhovateľa jednoznačne manželka sa cítila dotknutá a ponížená. Taktiež je to navrhovateľ, ktorý porušil zásadu vernosti v manželstve, nakoľko nadviazal známosť s inou ženou. I keď spočiatku navrhovateľ túto skutočnosť popieral, na poslednom konaní v podstate túto skutočnosť doznal, i keď uviedol, že to bolo až po tom, čo ich manželstvo bolo vážne narušené. Čo sa týka postoja manželky, súd dospel k záveru, že nie je možné, aby mohol súd očakávať od manželstva naplnenie všetkých funkcií manželstva, tak ako to má na mysli zákonodarca. Je pravdou, že manželka sama uviedla, že spolužitie s navrhovateľom, jej manželom, bolo niekedy až neznesiteľné, že ju v kuse kontroloval, stále jej niečo vytýkal a nakoniec si našiel aj priateľku. Na druhej strane tvrdila, že si myslí, že manželstvo by ešte mohlo fungovať. S týmto názorom odporkyne sa súd v žiadnom prípade nestotožnil a z pohľadu zotrvania manželstva považoval toto určitým spôsobom za neakceptovateľné. Skutočnosť, či chce manželka zotrvať v manželstve len z toho dôvodu, že v deň rozvodu jej bol priznaný, na základe dohody účastníkov, príspevok na manželské výživné, súd neskúmal. Čo sa týka vzťahov medzi manželmi, súd vyhodnotil tieto vzťahy ako značne narušené a vzhľadom k tomu, že manželstvo si neplnilo a neplní svoje základné funkcie, pričom manželia už určitú dobu nežijú ako rodina a najmä navrhovateľ opakovane odmieta žiť v manželstve so svojou manželkou, súd manželstvo navrhovateľ a jeho manželky rozviedol. Čo sa týka vzťahov na čas po rozvode rodičov k maloletým deťom, súd akceptoval za závery uvedené v konaní sp. zn. 3P/62/2017 a s týmito sa stotožnil, a preto na čas po rozvode, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že otca zaviazal platiť výživné po 100,- eur na D. aj D. a po 80,- eur na D., pričom takéto výživné súd považoval za adekvátne k potrebám detí ako aj k možnostiam otca. Zároveň sa súd stotožnil aj s časťou výroku ohľadne úpravy styku a upravil styk s maloletými deťmi tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom úpravou styku súd sledoval záujmy maloletých detí, aby sa na ich výchove podieľal aj otec. Tvrdenia matky, že styk pôsobí zle na mal. D., nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Takáto úprava styku nie je konečná. Je možné, aby kedykoľvek, keď sa preukáže skutočne, a to na základe relevantných dôkazov, že takýto styk nie je v záujme maloletých detí, ho zmeniť a upraviť tento styk tak, aby tento styk žiadnym spôsobom nezasahoval do práva maloletého dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 55 CMP, nakoľko podľa tohto ustanovenia súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V uvedenej veci dospel súd k záveru, že bol to práve navrhovateľ - manžel, ktorý svojim konaním zapríčinil stav aký nastal v rodine, opustil manželku v čase kedy ho najviac potrebovala, t.j. počas tehotenstva, nadviazal známosť s inou ženou, a teda výlučne k rozvodu došlo z dôvodov na strane navrhovateľa. Práve z tohto dôvodu potom súd dospel k záveru, že je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré vznikli jeho manželke, naradil súd mu nahradiť. Súd sa však nestotožnil s uplatneným nárokom za 7 úkonov a tejto priznal trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení, a to len za 4 úkony, a to prevzatie veci a 3 pojednávania, na ktorých sa zúčastnila, teda v celkovej sume 320,24 eur, keď za 1 úkon spolu s DPH a paušálom určil sumu 80,06 eur. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 19 ods. 1,2,3, § 23 ods. 1,2,3, § 24 ods. 1,3,4, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku, a to len výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Závery súdu prvej inštancie považoval za nesprávne. Poukázal na to, že už v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že to bola práve manželka, ktorá dňa 29.09.2017 odišla zo spoločnej domácnosti v čase, keď bol v práci, so sebou zobrala deti a viac sa nevrátila. Ďalej poukázal na nezhody medi manželmi z dôvodu, že manželka nehospodárne nakladala so spoločnými peňažnými prostriedkami a nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu domácnosti a výchove ich maloletých detí. Uviedol, že mal výhrady, že manželka fajčí, keďže mali dve maloleté deti a čakala tretie dieťa, vadilo mu, že manželka mu zatajovala, že telefonovala so svojou rodinou. Práve tieto skutočnosti boli dôvodom, pre ktoré došlo z jeho strany k strate dôvery vo vzťahu k manželke. Ďalej dôvodil, že manželka trávila čas s kamarátkami na káve a starostlivosťou o seba, pričom on v celom rozsahu zabezpečoval hmotne život rodiny. Tieto skutočnosti uviedol aj vo svojom výsluchu na súde, prvoinštančný súd sa s nimi v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nevysporiadal. Mal za to, že práve tieto skutočnosti viedli k tomu, že došlo k rozvratu manželstva. Bola to manželka, ktorá zobrala deti a opustila spoločnú domácnosť. Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť svedkov G. Y. a svojich rodičov. Skutočnosť, že k opusteniu spoločnej domácnosti došlo zo strany

manželky potvrdila aj ona, keď tvrdila, že ju mal fyzicky napadnúť , čo však nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Mal za to, že skutočným dôvodom, pre ktorý odišla manželka zo spoločnej domácnosti bolo, že si nebola istá, kto je otcom maloletého D.. Ďalej uviedol, že mal snahu manželstvo zachrániť a chcel, aby sa manželka vrátila do spoločnej domácnosti, čo však odmietla, pričom on nadobudol pochybnosť, že maloletý D. bude jeho dieťa. Napokon v telefóne manželky našiel zaľúbené sms-správy od iného muža, čo potvrdila aj manželka. Dôkazom toho je napokon aj tá skutočnosť, že podal návrh na rozvod manželstva až v mesiaci november 2017, keď mu manželka tvrdila, že podala na neho trestné oznámenie, začala si hľadať nové bývanie a podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Uviedol, že si nevedel predstaviť, že by žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá tvrdí, že ju má týrať a správanie manželky preukázalo, že ani ona nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Pritom to bola práve manželka, ktorá ho fyzicky napadla v septembri 2017. Manželka ani do prvého pojednávania dňa 17.01.2018 neprejavila snahu, že by mala záujem obnoviť spolužitie. Až na pojednávaní uviedla, že sa nechce rozvádzať a chce obnoviť spolužitie, k čomu však nepristúpila a nevyvinula dostatočné úsilie, aby k tomu došlo. Vzhľadom k tomu nemá vo vykonanom dokazovaní oporu skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že by to bol on, ktorý opustil manželku. Ďalej uviedol, že sa nezbavuje svojej zodpovednosti za dieťa, avšak konanie manželky pri otehotnení považoval za účelové, keďže v čase, keď žili normálne, ďalšie dieťa nechcela. Poukázal na to, že DNA si dal urobiť z dôvodu zaľúbených smsiek adresovaných manželke. Nesúhlasil rovnako so skutočnosťou, že dôvodom rozvratu manželstva bola jeho nevera, keď mimomanželskú známosť nadviazal takmer rok po začatí konania až v mesiaci máj 2018, teda v čase, keď manželstvo neplnilo žiadnu funkciu. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie manželky na prvom pojednávaní, že si nemyslí, že by mal mimomanželskú známosť. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, či snaha manželky zotrvať v manželstve je účelová, aby mala nárok na manželské výživné.

3. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na dôvody, pre ktoré opustila spoločnú domácnosť aj s deťmi dňa 29.09.2017, kedy ju manžel udrel v čase keď bola tehotná. O tejto skutočnosti predložila súdu lekárske potvrdenie a vec sa doteraz vedie v trestnom konaní. S prihliadnutím na to, že majú tri maloleté deti, po prvom pojednávaní uviedla, že sa do domácnosti vráti, no trvala na tom, aby ju navrhovateľ neurážal, neponižoval a hlavne fyzicky nenapádal. Na to sa skutočne do spoločnej domácnosti vrátila, avšak navrhovateľ nechcel s ňou žiť. Vtedy zistila, že navrhovateľ má milenku, s ktorou doteraz žije a našla v spoločnom byte doklad od topánok, ktoré mu táto kúpila. Nakoľko sa nemohla kontaktovať s rodinou, s deťmi jej navrhovateľ nepomáhal, po jednom jeho nekontrolovanom výstupe z domácnosti odišla. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ spochybňoval svoje otcovstvo pri druhom a aj treťom dieťati, hoci dobre vedel, že nemá žiadnu známosť, s nikým sa okrem neho intímne nestýkala, posielal ju na potrat a dokonca jej želal, aby sa jej narodilo postihnuté dieťa. Pred jej starou mamou ju navrhovateľ škrtil, čo netajil, čo je tiež predmetom trestného konania. I pred súdom sa veľmi hanlivo vyjadroval na jej osobu a až na poslednom pojednávaní doznal, že má známosť s inou ženou, ku ktorej sa dňa 10.12.2017 priznal aj pred jej sesternicou. Ďalej uviedla, že doposiaľ sa navrhovateľ správa i pred ich deťmi násilnícky, v dôsledku čoho jej sestra požiadala v Z. o byt a bola ochotná jej tento byt prenechať, dokedy si veci nevyrieši. Tiež poukázala na svoju finančnú situáciu, keď poberá len rodičovský príspevok 2014,17 eur, rodinné prídavky a výživné na deti, takže na jej strane existujú dôvody uvedené v § 55 pre priznanie náhrady trov konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového konania (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom z manželstva pochádzajúcim na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvej inštancie len v časti výroku o náhrade trov konania napadol odvolaním navrhovateľ, preto predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania.

6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok, upravuje výnimky pri všeobecnom pravidle formulovanom ako generálna klauzula, a to že náhradu trov konania možno priznať v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Generálna klauzula formulovaná v § 52 vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a manželky navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04.07.2018, č.k. 11P/189/2017-62, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2018. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie videl na strane navrhovateľa, ktorý svojím konaním zapríčinil stav, aký nastal v rodine, opustil manželku v čase, kedy ho najviac potrebovala, t.j. počas tehotenstva, nadviazal známosť s inou ženou a teda výlučne k rozvodu manželstva došlo z dôvodov na strane navrhovateľa. V prejednávanej veci súd prvej inštancie priznal manželke navrhovateľa vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva náhradu trov konania.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné v danej veci urobiť jednoznačný záver o tom, že rozvrat manželstva spôsobil navrhovateľ tým, že nadviazal mimomanželskú známosť. Porušenie zásady manželskej vernosti zo strany navrhovateľa mohlo byť jednou z príčin rozvratu manželstva, ale iba za predpokladu, že navrhovateľ manželskú vernosť porušil v čase, keď manželstvo účastníkov konania riadne fungovalo a bolo usporiadané. Ak bol rozvrat manželstva účastníkov konania spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na stranu navrhovateľa nie je možné priznať manželke navrhovateľa náhradu trov konania. V danej veci treba vziať do úvahy, že z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že mimomanželskú známosť nadviazal až v máji 2018 (opak nebol preukázaný), pričom nezhody v manželstve účastníkov boli v konaní preukázané najmenej od 29.09.2017, kedy manželka navrhovateľa opustila po hádke spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi a nie navrhovateľ opustil manželku v čase , kedy ho najviac potrebovala, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu, aby súd priznal náhradu trov konania niektorému z účastníkov mimosporového konania je potrebné, aby boli skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle ust. § 55 nad mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku z generálnej klauzuly o rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej čati vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p). Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).