Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-272-2018.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/272/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, aktuálne bytom X P. R., H. U., H. under T., H.-on-U. S XDZ, Anglicko, o zaplatenie 111,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/116/2017-73 zo dňa 10. mája 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyslovil, že nemá právomoc konať vo veci, konanie zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s. vrátil súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Urobil tak s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, čl. 4 ods. 1, čl. 18 ods. 2, čl. 26 ods. 1, 2, čl. 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ako i skutočnosť, že pre otázku právomoci súdu konať v spore na podklade spotrebiteľskej zmluvy je rozhodujúca skutočnosť, kde mal v čase začatia konania spotrebiteľ bydlisko. V predmetnej veci mal súd preukázané, že žalovaná v čase začatia konania bydlisko na území Slovenskej republiky nemala. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala bydlisko na území SR. Táto žije dlhodobo v Anglicku, na Slovensku sa nezdržiava. Žaloba s prílohami bola riadne doručená žalovanej na jej adresu v Anglicku. Okrem toho poukázal na čl. 24 Nariadenia č. 1215/2012 s tým, že okrem vecí, ktoré podľa tohto článku patria do výlučnej právomoci súdov, súd nemôže preskúmavať svoju právomoc skôr ako doručí žalobu s prílohami žalovanému, umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Žalovanej bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 30.03.2018. Do dnešného dňa sa k žalobe nevyjadrila, čím neprejavila záujem zúčastniť sa konania. Súd nemôže preto založiť právomoc ani postupom podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia upravujúceho tzv. podrobenie sa právomoci súdu, ktorému bola podaná žaloba. Na podklade uvedeného ustálil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
2. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 239/2010. Zastal názor, že súd vec nesprávne právne posúdil a uzavrel, že bydliskom žalovanej je Veľká Británia z dôvodu, že sa tam práve zdržiava. Poukazoval, že ak žalovaná mala v úmysle zdržiavať sa na uvedenej adrese trvalo, bolo jej povinnosťou v zmysle ust. § 6 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu ohlásiť ohlasovni skončenie trvalého bytu, ktorý je vedený na adrese K. XX. Pokiaľ takúto povinnosť nesplnil, je zrejmé, že jeho úmyslom nie je vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo tam žiť, nakoľko v opačnom prípade by si povinnosť podľa § 6 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu musel splniť. Pokiaľ podľa informácie, že žalovaný sa v dobe rozhodovania súdu prechodne
zdržiava na území Veľkej Británie, súd uzavrel, že táto adresa je bydliskom žalovaného, je potrebné uviesť, že jej bydliskom sa nerozumie miesto, kde sa osoba aktuálne po určitú prechodnú dobu zdržuje, ale len miesto, kde má osoba v úmysle trvalo sa zdržiavať. V konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej trvalo sa zdržiavať na adrese vo Veľkej Británii a na podklade uvedeného zastal názor, že jej bydliskom i ku dňu podania odvolania je adresa K. XX, Slovenská republika, nakoľko na tejto adrese má vedený trvalý pobyt. Skutočnosť, že žalovaná má v úmysle trvalo sa zdržiavať na území Veľkej Británie, nebola preukázaná žiadnym dôkazom, a preto nebol ani dôvod na záver o tom, že právomoc konať má súd Veľkej Británie. Postup vo veci konajúceho súdu je spôsobilý vytvoriť pre žalobcu krajne nespravodlivú a právne neúnosnú situáciu, kedy by na základe rovnakých informácií a podanej žaloby na súde vo Veľkej Británii mohol tento súd vyhlásiť, že nemá právomoc vec prejednať, nakoľko bydliskom žalovaného je Slovenská republika. Zároveň poukázal na to, že v prípade spotrebiteľského sporu veriteľ nemá inú možnosť, než zisťovať adresu bydliska spotrebiteľa dopytom na Register obyvateľov SR. Považoval za rozpor so zásadou spravodlivosti, aby súd vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať napriek informácii z Registra obyvateľov SR o tom, že spotrebiteľ má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Do dňa podania tejto informácie neoznámil v zmysle ust. § 6 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu, že nemá záujem trvalo sa na území SR zdržiavať. Vyjadril tak presvedčenie, že žalovaný je osoba s bydliskom na území SR, a preto má súd v zmysle čl. 18 ods. 1 Nariadenia EÚ a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Žiadal preto uznesenie okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je predčasné, nakoľko prvoinštančný súd si v procese rozhodovania neujasnil a dostatočne nezodpovedal otázku, čo sa považuje za bydlisko spotrebiteľa.
5. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
6. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
7. Z poukazovaného zákonného ustanovenia oproti doterajšej právnej úprave vyplývajú 2 zásadné zmeny. Kým Občiansky súdny poriadok pri určení všeobecného súdu žalovaného rozlišoval medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi - občanmi, kde relevantným bolo bydlisko občana a fyzickými osobami podnikateľmi, pri ktorých bol v obchodných veciach ustanovený iný všeobecný súd, relevantným bolo miesto podnikania fyzickej osoby, nová právna úprava v § 14 CSP nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa. V obidvoch prípadoch bude všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Druhou zmenou je zavedenie nového kritéria na určenie všeobecného súdu fyzickej osoby, a to kritérium trvalého pobytu. Zákonodarca uviedol, že táto zmena sa zaviedla s cieľom zjednodušiť, sprehľadniť, zefektívniť kritériá stanovovania miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovaného kritéria trvalého pobytu. Detailnú definíciu trvalého pobytu zakotvuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov v Slovenskej republike a registri obyvateľov SR, podľa ktorého trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Úprava v Občianskom súdnom poriadku, ktorá za relevantné kritérium na určenie všeobecného súdu občana zakotvovala, že jeho bydliskom bolo miesto, kde sa občan zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam natrvalo, pričom údaj o trvalom pobyte bol irelevantný, vyvolávala v praxi potrebu často náročného zisťovania miesta, kde sa žalovaný zdržiava, pokiaľ nebolo totožné s miestom nahláseného trvalého pobytu. Údaj o mieste trvalého pobytu fyzickej osoby ku dňu začatia konania (§ 36 CSP) je súdu dostupný v Registri obyvateľov SR, takže spory o miestnu príslušnosť by mali byť zriedkavými. Na druhej strane podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti, a teda ak by žalobca podal žalobu na nepríslušný súd,
teda súd, v ktorého obvode nemá fyzická osoba adresu trvalého pobytu, súd z vlastnej iniciatívy nemôže postúpiť spor príslušnému súdu (§ 40 a § 43 CSP).
8. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná vo veci žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012 je potrebné vykladať v súlade s ust. § 14 CSP.
10. V zmysle uvedeného prvoinštančný súd mal preto postupovať nielen podľa § 14 CSP, ale i podľa § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR a predovšetkým mal skúmať, či žalovaná pred vycestovaním do zahraničia s cieľom trvalo v zahraničí žiť ohlásila skončenie trvalého pobytu v ohlasovni, ktorá vedie údaje o jej trvalom pobyte, nakoľko jej povinnosťou pred vycestovaním do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí bolo ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jej trvalom pobyte a v ohlásení zároveň uviesť štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, deň a začiatok pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia jej trvalého pobytu na území SR.
11. Pokiaľ tak neurobila, odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ako predčasné zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby na určenie, či žalovaná má bydlisko v členskom štáte, na ktorého súd bola vo veci podaná žaloba, použil právny predpis svojho štátu.
12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)