Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-63-2018.pdf
PDF · 145.97 KB
No categories available
21Cob/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: MARKO GAS s.r.o., so sídlom Pasienková 7, Bratislava, IČO: 35 840 323, zastúpený: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD. L.L.M., Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovanému: MONTPETROL, spol. s r.o., so sídlom Petroveská ul. č. 187, Gbely, IČO: 36 238 821, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Škánriclovská 1, Skalica, o zaplatenie 34.882,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/358/2008-669 zo dňa 14.02.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.223,22 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 26.02.2007 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Odvolací súd priznáva štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 33.223,22 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 01.06.2007 do zaplatenia, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal a Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania štátu voči každej strane sporu v rozsahu 50%.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal priznať mu nárok na zaplatenie sumy pôvodne žalovanej vo výške 34.882,92 eur (1 050 883.-Sk) s prísl. s poukazom na to, že na základe objednávky č. 02/091006 zo dňa 09.10.2006 zhotovil pre žalovaného dielo, za ktoré mu žalovaný odmieta zaplatiť cenu, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. 2007/008. Predmetom plnenia bolo vykonanie zemných prác na plynovode DN 300 PN25, na ulici Vajnorská v Bratislave v súvislosti s haváriou počas záručnej doby. Podkladom pre určenie ceny diela bol Prehľad rozpočtových nákladov, ktoré žalobca predložil žalovanému.
3. V priebehu konania žalovaný akceptoval povinnosť zaplatiť v rozsahu sumy 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorú označil za cenu za vykopanie jám a ku ktorej povinnosti prvoinštančný súd žalovaného zaviazal i s prísl. rozsudkom č.k. 3Cb/358/2008-602 zo dňa 14.09.2016 .Žalovaný k uvedenému tvrdil, že si u žalobcu objednal iba vykopanie dvoch jám, preto cenu za ostatné práce, ktoré žalobca vykonal, nebol ochotný uhradiť, pretože si ich neobjednal a cenu má zaplatiť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava, pre ktorú spoločnosť žalovaný zemné práce na havárii plynovodu vykonával. Žalovaný po
vykopaní jám zistil, že došlo k porušeniu podmienok záruky, ktorú na dielo poskytoval tretím subjektom, preto ďalšie práce vykonané žalobcom na odstraňovaní poruchy na plynovode už nebol ochotný uhradiť.
4. Predmetom konania po právoplatnom rozhodnutí o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť čiastku 1.659,70 eur s prísl., zostala istina vo výške 33.223,22 eur so 14, 75% úrokom z omeškania, ktorý žiadal žalobca priznať od 26.02.2007 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie potom, ako boli jeho predchádzajúce tri rozsudky vo veci samej zrušené a vec mu bola vrátenia na ďalšie konanie, rozhodol vo veci v poradí štvrtým rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania a v odôvodnení, poukázal na to, že vo veci vykonal dokazovanie objednávkou č. 02/091006 zo dňa 09.10.2006, faktúrou č. 2007/008, vypočul konateľa žalobcu, konateľov žalovanej strany sporu, oboznámil sa s Prehľadom rozpočtových nákladov, znaleckým posudkom č. 34/2010 vyhotoveným Ing. Vladimírom Mühlom, znalcom z odboru stavebníctva, listom zo dňa 8.12.2006 označeným ako „Urgenciou pre SPP a.s., vyhotoveným žalovaným, oznámením označeným ako reklamácia diela „Havarijná rekonštrukcia VTL plynovodu DN 300 PN 25, Vajnorská ulica - Bratislava - zamietnutie“, stavebnými denníkmi, rozhodnutiami primátora Hlavného mesta Bratislava, výpoveďami svedkýň C. B., ktorá vybavovala objednávku u žalobcu, V. C., zamestnankyne SPP- distribúcia, a.s. Bratislava, projektovej manažérky realizácií investícii, výpoveďou svedka Z. F., ktorý ako živnostník pracoval na diele na základe požiadavky žalobcu a zistil skutkový stav, podľa ktorého objednávkou č. 02/091006 žalovaný objednal u žalovaného zemné práce na plynovode DN 300 PN 25, Vajnorská ul. Bratislava pri oprave havárie počas záručnej doby a v nej tiež určil, že nástup do práce bude vždy po telefonickej dohode s L. V.. Žalovaný práce u žalobcu objednal z dôvodu, že žalobca bol priamym zhotoviteľom diela, pôvodne v roku 2003 vyhotovovanom na základe zmluvy s SPP, a.s. označenom v zmluve ako „Havarijná rekonštrukcia VTL plynovodu DN 300 PN2,5 MPa, Vajnorská ulica, Bratislava“, na ktorom sa podieľal so žalovaným i žalobca. Podľa tejto zmluvy bola záručná doba 60 mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia diela SPP a.s. ako objednávateľom a ktorá spoločnosť voči žalovanému plnenie z tejto zmluvy reklamovala a žiadala o ich odstránenie. Žalovaný listom z 27.9.2006 adresovanom SPP, a.s. začal na odstraňovaní havárie plynovodu pracovať, navrhol postup prác pri odstránení vád a uviedol, že i keď za vady nezodpovedá, navrhuje vykonanie výkopu pri benzínovej pumpe Slovnaft, v prípade nezistenia úniku plynu otvoriť vozovku pri Porsche a v zelenom páse pri kruhovom objazde, zabezpečiť štopľovanie, spraviť tlakové skúšky na danom úseku, po tlakových skúškach komisionálne rozhodnúť o ďalšom postupe prác. Spoločnosť SPP a.s. listom z 28.9.2006 oznámila žalovanému, že na reklamácii trvá a vyzvala ho na začatie prác na odstraňovaní reklamovanej vady dňom 28.0.9.2006 do 13.00 hodiny. Žalovaný na reagoval a predložil „Postup prác pri odstraňované pravdepodobného úniku na VTL plynovodu DN 300 PN 25 - Vajnorská ulica, Bratislava zo 4.10.2006, v ktorom navrhol uviedol, že začne realizovať výkopové práce, odstavenie plynu, tlakové skúšky celej trasy, odstránenie pravdepodobného úniku alebo zistenia príčiny s tým, že s prácami začne ihneď po vybavení povolenia k rozkopaniu. Podľa zápisu v stavebnom denníku žalobca začal s prácami na základe telefonickej výzvy od L. V. ml. , ktorý bol v tom čase jedným z konateľov žalovaného a ktorý ako zodpovedný pracovník vykonávanie prác na diele pravidelne podpisoval spolu s ním ho podpisoval i zamestnanec SPP a.s. I..
6. Prvoinštančný súd vykonal i znalecké dokazovanie vyhotoveným znaleckým posudkom č. 34/2010 znalcom Ing. Vladimírom Mühlom, ktorý vysvetlil pojem zemné práce a práce výkopové, z dôvodu rozporu v tvrdení žalovaného, ktorý vyhotovil objednávku na zemné práce, za ktoré ale podľa svojho vyjadrenia považoval len vykopanie dvoch jám. Podľa znalca pod pojmom zemné práce, ako bolo uvedené v objednávke, treba chápať aj práce výkopové, pričom výkopové práce znalec vyhodnotil a definoval ako pracovné postupy, ktoré patria pod pracovný proces zemných prác a sú ich súčasťou. Zemné práce znalec označil z Prehľadu rozpočtových nákladov ako práce uvedené v položkách č. 1-24 a výkopové práce ako položky č.1,16, č.17 a č.18. Položky pod č. 20, č. 22, č. 40-46 nezaradil ani pod zemné ani pod výkopové práce.
7. Súd prvej inštancie vykonal k okolnostiam vykonávania diela a jeho rozsahu dokazovanie i i stavebným denníkom, ktorý si viedol Z. F., ktorý vykonával práce na predmetnom diele ako subdodávateľ žalobcu, ale ktoré záznamy nie sú okrem Vl. F. nikým podpísané.
8. Vyhodnotením skutkových zistení a právnom posúdení veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zostávajúcej časti nárok na zaplatenie istiny s prísl. nie je dôvodný. Žalobca vykonával práce pre žalovaného ako subdodávateľ na to istom základe a diele, ako tomu bolo v roku 2003. Cena diela bola podľa výpovede konateľa žalobcu stanovená na základe dohody so žalovaným, konkrétne konateľom Ladislavom Duchoslavom st., vypočítaná podľa cenníka ODIS Žilina z roku 2006, ktorého použitie pre určenie ceny bolo dohodnuté i pri zhotovovaní diela týmito subjektami aj v roku 2003. Konateľ žalovaného L. Duchoslav st. ale takúto dohodu poprel a žalobca na vyvrátenie tvrdenia žalovaného nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, preukazujúci dohodu o postupe pri zhotovovaní diela v roku 2006 podľa dohody o cene v roku 2003 a tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dohody zmluvných strán o vzniku záväzku zaplatiť žalobcovi cenu diela podľa cenníka ODIS Žilina z roku 2006 a tiež nebolo preukázané, že by žalobca dielo žalovanému odovzdal. V konaní nebolo sporné, že subdodávateľské práce vykonával žalobca pre žalovaného z dôvodu poruchy na plynovode, k čomu vzal súd prvej inštancie do úvahy, že žalovaný ale v čase začatia s prácami nepoznal ich rozsah, preto žalovaný v objednávke požadoval aby nastupoval na vykonanie prác iba po telefonickej dohode s konateľom. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca nemal vykonávať všetky tie práce, za ktoré žiada od žalovaného odplatu podľa Prehľadu rozpočtových nákladov, pretože k nim nedostal pokyn od žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je rozhodné, že žalovaný, hoci mal vedomosť, že žalobca v prácach pokračuje, nedal mu pokyn na ich prerušenie a v prácach na odstraňovaní havárie, resp. poruchy na plynovode aj po neuznaní reklamácie SPP a.s., pokračoval, ako listom zo dňa 8.12.2006 informoval SPP a.s. Žalovaný predpokladal, že mu SPP a.s. náklady aj napriek žalovaným neuznanej reklamácii uhradí a žalobca, ktorý subdodávateľsky vykonával pre žalovaného práce, nepredložil súdu žiadny dôkaz, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená nejaká ďalšia zmluva o dielo, ktorá by mala obsahovať vykonávanie ďalších prác. Žalobca mal podľa objednávky z 9.10.2006 nastúpiť a vykonávať prácu vždy iba po telefonickej dohode s konateľom žalovaného, iná dohoda, ktorá by znamenala vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, okrem plnenia na základe objednávky č. 02/ 091006 z 9.10.2006 zemné práce - oprava havárie počas záručnej doby, z vykonaných dôkazov nevyplynula.
9. K tvrdeniu žalobcu, ktorý uvádzal, že práce, ktoré vykonával na diele boli pravidelne odsúhlasované konateľom žalovaného L. Duchoslavom ml., a v kancelárii žalobcu bol žalovanému odovzdaný Prehľad rozpočtových nákladov. K uvedenému prvoinštančný súd uviedol, že svedok F. s konateľom žalovaného L. Duchoslavom ml. bol na stavbe od októbra roku 2006 do konca roka 2006, ale žiadne stretnutie s L. Duchoslavom ml. alebo vysvetľovanie Prehľadu podľa položiek vo výpovedi nespomenul. Súd poukázal i na to, že ak L. Duchoslav st. odsúhlasil položkovite Prehľad rozpočtových nákladov z 9.1.2007, ak by ho akceptoval, bol by si ho vzal a nebolo by potrebné ho zasielať do sídla žalovaného poštou dňa 25.1.2007. Ak bol uvedený Prehľad ako tvrdí konateľ žalobcu a svedkyňa B. už raz odsúhlasené žalovaným, nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné náklady ešte raz odsúhlasovať L.. Duchoslavom ml., a vysvetľovať mu jednotlivé položky. Ak svedkyňa B. aj čítala za prítomnosti konateľa žalobcu L. Duchoslavovi ml. Prehľad rozpočtových nákladov, ku ktorým Ladislav Duchoslav ml. žiadne pripomienky nemal, nemusí to automaticky znamenať, že ich za žalovaného niektorý z jeho konateľov odsúhlasil. Podľa výpovede konateľa žalobcu práce ukončil 15.1.2007 a odovzdal ich C. V., ktorá vystupovala za SPP, a.s. ako stavebný dozor, hoci uvedená svedkyňa takúto činnosť na stavbe poprela s tým že žiaden dozor nevykonávala. K oficiálnemu písomnému odovzdaniu prác žalovanému nedošlo, pretože išlo o haváriu, preto sa cesta, na ktorej sa práce vykonávali hneď sprejazdnila, a žalobca žalovaného k odovzdaniu diela nevyzval.
10. Súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 185 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca k tvrdeniu o vzniku a existencii záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným v rozsahu vykonaného diela neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal, že by u žalovaného bola povinnosť zaplatiť cenu diela, nepreukázal, že by mu žalovaný dlhoval sumu vo výške žalovanej istiny titulom zhotovenie predmetu diela, ktorého výšku určil podľa cenníka ODIS, podľa ktorého bol vyhotovený Prehľad rozpočtových nákladov a v súlade s ktorým žalobca vystavil faktúru č. 2007/008.
11. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca práce vykonal v rozsahu ako si ich uplatňuje, ktorých rozsah preukazujú i záznamy v stavebnom denníku, ktoré ale nedokazujú, že ich vykonal na základe objednávky žalovaného a na základe jeho predchádzajúceho pokynu, keď konateľ žalovaného poprel, že by dával pokyn na vykonávanie prác v rozsahu, ktoré si uplatňuje žalobca. Zmluva o dielo v roku 2006 vznikla iba za účelom odstránenia vád v súvislosti s reklamáciou od SPP, a.s., preto mal žalobca
iba vykonať výkopové práce, a ak pokračoval pri odstraňovaní vád ďalej, nejednalo sa plnenie, ktoré by bolo realizované na základe objednávky žalovaného a ktorá objednávka by v rozsahu, v akom dielo žalobca zhotovil založila vznik zmluvy o dielo. Súd za nedostatok pre unesenie dôkazného bremena žalobcom označil i nepreukázanie, aký počet subdodávateľov sa podieľal na vykonaní prác zo zmluvy o dielo, aké boli mzdy zamestnancov, v akej výške vyplatil svojich subdodávateľov, pričom i zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca si uplatnil odplatu za práce, ktoré z objednávky nevyplývali, nie sú zemnými prácami, konkrétne zasýpacie práce, vývoz vykopaného materiálu, asfaltovanie, betónovanie. Žalobca najskôr uviedol, že tieto práce si u neho objednal L. Duchoslav ml., ale neskôr uviedol, že tieto práce vykonával na základe pokynu od svedkyne V. C., ktorá je ale zamestnankyňou SPP
- distribúcia a.s. Bratislava, s ktorou žalovaný nebol v obchodnom vzťahu. Na podporu tohto záveru dal prvoinštančný súd do pozornosti i znalecký posudok, v ktorom znalec uviedol, že podľa Prehľadu rozpočtových nákladov mal žalobca vykonať pre žalovaného len zemné práce a tak súd dospel k záveru, žalobcovi mohla vzniknúť zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v roku 2006 nanajvýš pohľadávka iba na zaplatenie rozdielu sumy 1.050.883,-Sk a sumy 262.778,69-Sk, čo je zaplatenie ceny za zemné práce vo výške 788 104,31-Sk, v prepočte 26 160,27-eur, a tak nie je zrejmé, akým právnym titulom žalobca požaduje zaplatenie aj sumy 8 722,23-eur, čo súd vzal do úvahy a zohľadnil v konečnom rozhodnutí, keď vychádzal z nedostatku právneho dôvodu na žalované plnenie v celom rozsahu.
12. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd poukázal na ust. § 536 ods.1-3, § 537 ods.1-3 a § 546 ods.1 Obchod. zák.
13. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zo zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu v roku 2006 prislúcha žalovanému povinnosť splniť záväzok v takom rozsahu, v akom žalobca preukáže, že ho pre žalovaného vykonal. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nedokázal, že práce, ktoré vykonal podľa Prehľadu rozpočtových nákladov vykonal pre žalovaného titulom plnenia zo zmluvy o dielo, preto návrh v časti, ktorá zostala po právoplatne uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 659,20 eur s prísl. zamietol.
14. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na ust. 255 C.s.p. a žiadnej strane sporu nárok na ich náhradu nepriznal, pričom vychádzal z rozdielu medzi úspechom žalobcu, ktorý určil ako 200% a úspechom žalovaného, ktorý určil tiež 200%. .
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť mu žalovanú istinu i s príslušenstvo a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
16. Odvolacie dôvody označil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. k čomu doplnil, že prvoinštančným súdom už boli vydané štyri rozhodnutia vo veci samej, z ktorých tri boli pre nepreskúmateľnosť odvolacím súdom zrušené, ale ani v poslednom rozhodnutí prvoinštančný súd nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo presvedčivé a preskúmateľné, pretože napriek obšírnemu popísaniu zistení, ktoré sú ale v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore i s právnym názorom nadriadeného súdu. Prvoinštančný súd aplikoval nepochopiteľným spôsobom ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom selektívne vybral iba niektoré ustanovenia, ktoré následne interpretuje neudržateľným spôsobom. Prvoinštančný súd na základe uznesenia odvolacieho súdu vydaného pod č.k. 21Cob/119/2013-320 zo dňa 28.02.2014, ktorým bol prvoinštančný súd inštruovaný, ako má v danej veci postupovať a ako vyhodnocovať vykonané dôkazy takto nepostupoval, odklonil sa od názoru odvolacieho súdu, čím porušil i ust. § 391 ods. 2 C.s.p. a odklonil sa i od následného uznesenia vydaného odvolacím súdom konaní vedenom pod č.k. 21Cob/16/2017-650 zo dňa 20.06.2017, v ktorom bolo výslovne nadriadeným súdom uvedené, ako má prvoinštančný súd vo veci postupovať. Prvoinštančný súd tento názor nerešpektoval, preto dospel i k neudržateľným záverom a logickým lapsusom. I keď prvoinštančným súdom už nebol nárok žalobcu posudzovaný ako premlčaný, pri nezmenených skutkových okolnostiach sa mal prvoinštančný súd prikloniť k svojmu pôvodnému rozhodnutiu vo veci samej. Napriek tomu sa ale odklonil od svojho predošlého názoru a skutkových zistení ako vyslovil v prvom zrušenom rozhodnutí, čo ale neodôvodnil. Úvahy prvoinštančného súdu sú tak pre adresáta úplne nepochopiteľné, čo je umocnené aj chaotickým spôsobom vyhotovenia samotného napadnutého rozsudku, v ktorom sú skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania popreplietané so zrušujúcimi uzneseniami Krajského súdu v Trnave, so zákonnými ustanoveniami a následnými úvahami súdu, ktorú sú rozptýlené v celom odôvodnení rozhodnutia, pričom si vzájomne odporujú, čo založilo
nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. V poslednom rozhodnutí vo veci samej prvoinštančný súd síce dospel k záveru, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného práce, ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 2007/008, prílohou ktorej bol aj Prehľad rozpočtových nákladov, ktorá suma uvedená v tomto prehľade sa kryje s faktúrou, následne ale prvoinštančný súd skonštatoval, i keď bola platne uzatvorená zmluva o dielo, ktorej podstatnými náležitosťami je určenie diela a cena diela, dospel k záveru, že na cene sa strany nedohodli. Zrejme ale uniklo pozornosti prvoinštančného súdu, že ak nedošlo k dohode o cene a o podstatných náležitostiach, nemôže ani platne vzniknúť zmluva o dielo. Prvoinštančný súd sa takýmto názorom výrazne odklonil od konštatovaní odvolacieho súdu vyslovených v predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých bolo ustálené, že zmluva vznikla platne, proti čomu prvoinštančný súd dospel k záveru, že jej chýbali podstatné náležitosti. Pokiaľ ide o spornosť rozsahu vykonaného diela a ceny za vykonané dielo odvolávajúci sa žalobca poukázal na to, že skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli už z predchádzajúcich záverov prvoinštančného i odvolacieho súdu sa v konaní nezmenili, žalobca po celú dobu poukazoval na to, aké dielo a v akom rozsahu vykonal, i za akú cenu, pričom žalovaný spočiatku tvrdil, že dielo bolo síce vykonané, ale pre SPP a.s., neskôr tvrdil, že nárok je premlčaný a potom sa bránil tým, že nebola dohodnutá cena a spochybnil dohodu o rozsahu vykonaných prác. Takúto obranu žalovaného ale odvolávajúci sa žalobca označuje za účelovú, ktorá sa nezakladá na pravde a nie je zrejmé, z akého dôvodu prvoinštančný súd sa k nej pri rozhodovaní o veci priklonil. Skutočnosti, na ktoré poukázal súd prvoinštančný v bode 61. napadnutého rozsudku sú nezmyselné, pretože nie je jasné, na základe čoho by bolo potrebné súdu preukazovať počet zamestnancov a počet subdodávateľov, ktorý pracovali pre žalobcu na diele, ktoré vykonával pre žalovaného, pričom v Prehľade rozpočtových nákladov, ktoré žalovaný prevzal, až do času konania pred prvoinštančným súdom tieto skutočnosti nespochybňoval. V konaní bolo jednoznačne zo strany žalobcu preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu faktúru č. 2007/2008 na sumu 1.050 883,- Sk, ktorej prílohou bolo aj Prehľad rozpočtových nákladov, túto skutočnosť potvrdila i v konaní vypočutá svedkyňa C. B. a účelovosť obrany zo strany žalovaného je preto zjavná. Prvoinštančný súd napriek tomu poskytol žalovanému ochranu tým, že ho nezaviazal na úhradu ceny diela voči žalobcovi v celom rozsahu, hoci v skutkovo i právne identickom spore ochranu inému žalobcovi poskytol, jednalo sa o práce na rovnakej stavbe vykonávanej len iným zhotoviteľom tiež pre žalovaného a to v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod č.k. 3Cb/396/2008, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i odvolacím súdom vo veci vednej pod sp. zn. 31Cob/11/2012 zo dňa 04.07.2013, na ktoré žalobca v priebehu konania opakovane poukazoval. Odvolateľ má za to, že v danej veci bolo potrebné aplikovať právnu úpravu uvedenú v § 562 ods. 2 a § 564 v spojení s § 436 až § 441 Obchod. zák., ktorú ale prvoinštančný súd vôbec nevzal do úvahy a nevysvetlil, z akého dôvodu tak konal. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný vedel, že žalobca pre neho vykonáva práce na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, pretože sa jeho konatelia po celý čas denne na stavbe pohybovali, vedel o tom aj z Prehľadu rozpočtových nákladov, ktorý mu bol doručený s faktúrou, rozsah prác nikdy nereklamoval a prvé spochybnenie tohto nároku uviedol až na pojednávaní pred prvoinštančným súdom, čo rovnako platí aj o cene diela, ktoré žalovaný nereklamoval, ani si neuplatňoval nárok na jej zníženie a tvrdenia, že žalobca predmetné práce vykonával pre iný subjekt tiež neboli preukázané. Z uvedeného potom nevyplýva, na základe čoho prvoinštančný súd mal za to, že je sporný rozsah žalobcom vykonaných prác. Ak by tomu aj tak bolo a rozsah prác by nebol ustálený, treba vziať do úvahy, že žalovaný denne v stavebnom denníku podpisoval vykonané práce, žalobcu si objednal na stavbu žalovaný a hoci žalobca má za to, že mu patrí nárok na celé požadované plnenie, ak by súd dospel k záveru, že vykonal práce minimálne v rozsahu za 26.160,27 eur, mal mu aspoň tento nárok priznať, na čo poukázal i v odôvodnení rozhodnutia, napriek, tomu tak prvoinštančný súd neurobil s poukazom na to, že sa strany nedohodli na cene diela návrh v celom rozsahu zamietol. Ak sa na cene nedohodli, tak žalobca nemá nárok na žiadnu odplatu, čo ale je nezmyselný záver vzhľadom na to, že prvoinštančný súd v inej časti skonštatoval, že ide nárok zo zmluvy o dielo. Ak nedošlo k dohode o cene, tak sa mal súd vyporiadať s nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a priznať cenu primeranú. Z akého dôvodu súd priznal žalobcovi iba nárok na úhradu prác spočívajúcich vo výkope jám a ostatné činnosti nevzal do úvahy tiež z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, napriek k tomu, že prvoinštančný súd skonštatoval, že zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca vykonal i ostatné práce a to asfaltovania, betónovanie a pod. , čo je opäť v príkrom rozpore so samotným výrokom rozsudku. Rozsah diela, ani cena nie sú podľa názoru prvostupňového súdu preukázané, s čím ale tiež nekorenšponduje záver vyslovený prvoinštančným súdom, podľa ktorého išlo o zmluvu o dielo. Ak žalovaný tvrdil, že cena diela je sporná, mal si dať v súlade s Civilným sporovým poriadkom vypracovať súkromný znalecký posudok a tieto tvrdenia preukázať, čo nevykonal a je to žalovaný, ktorý teda neuniesol dôkazné bremeno voči tvrdeniu žalobcu. K rozhodnutiu cestného správneho orgánu
prvoinštančný súd uviedol, že bolo pôvodne vydané pre SPP - distribúcia a.s. ako je konštatované v bode 26. odôvodnenia rozsudku, následne ale body 31., 32. a 62 rozsudku sú s týmto záverom v rozpore a je zrejmé, že SPP - distribúcia a.s. pôvodne požiadala o vydanie rozkopávkového povolenia, následne bolo žiadané o jeho zrušenie a vydanie nového rozhodnutia na žalovaného. Súd vzal do úvahy iba zrušené rozhodnutie primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je vyhotovené tak, že sa v ňom nedá vyznať, je chaotické, poprepletané neudržateľnými právnymi úvahami a bez interpretáciou právnych noriem. Odvolávajúci sa žalobca preto poukázal na to, že je potrebné, aby vo veci už rozhodol odvolací súd, pretože opakovaným pochybením prvoinštančného súdu sa výrazne súdne konanie predlžuje a zvyšujú sa náklady spojené s právnymi službami. V závere odvolateľ poukázal na spôsob vyhodnotenia pomeru procesnej úspešnosti strán sporu, ktoré sú úplne v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou i konštantnou judikatúrou, sú nielen prekvapivé ale aj nezrozumiteľné.
17. K odvolaniu žalobcu sa v zákonnej lehote vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie označil za vecne aj právne správne a vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania je i rozsah rozhodnutia opodstatnený napriek tomu, že ho označuje odvolávajúca sa strana žalobcu za chaotický, čo považuje žalovaný za neopodstatnené tvrdenie. Žalovaný označil výklad žalobcu v súvislosti s vydaným rozhodnutím odvolacieho súdu za nesprávny, pretože dokazovanie je časťou súdneho konania, kedy poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci vytvára súd a hodnotiť ich môže iba súd, ktorý ich vykonal, preto je neprípustné, aby odvolací súd, ktorý dôkaz nevykonal mal inštruovať prvoinštančný súd ako ho má hodnotiť. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o existencii rozsahu záväzku medzi stranami sporu, rozsah prác, ktoré vykonal síce zdôrazňuje, ale opomína, že premetom sporu nie je úhrada za práce, ktoré vykonal žalobca, ale rozsah prác, ktoré si u žalobcu objednal žalovaný, čo žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, konkrétne, že by si žalovaný u neho objednal práce v rozsahu , za ktoré si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny a žalovaný predložil v konaní dôkazy, ktoré jednoznačne vylučujú skutočnosť, že práce v rozsahu tvrdenom žalobcom si u neho žalovaný objednal. Okrem toho poukaz na pôvodné rozhodnutie prvoinštančného súdu je absurdné, pretože toto bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené, preto argumentovať takýmto rozhodnutím je neprípustné. Žalovaný zotrváva na tvrdení, že práce v rozsahu, ako si cenu za ich vykonanie uplatňuje žalobca si u žalobcu nikdy neobjednal, žalobca o tom žiaden dôkaz nepredložil, žalovaný pritom vrátil spornú faktúru žalobcovi s tým, že ju nezaradil ani do účtovníctva, čo potvrdili i výpovede konateľov žalovaného. Rozsah prác bol iba vo výške približne 1.660,- eur a výpoveď žalobcu, podľa ktorej práce mal objednávať a pokyny zadávať zamestnanec SPP a.s. v súvislosti so stavebným denníkom preukazuje, že do diela žalovaného zasiahol tretí subjekt, a tak žalovaný ani nemal dôvod u žalobcu objednávať práce na odstránenie príčin havárie, ktorú sám nespôsobil. Žalovaný preto naďalej nesúhlasí s tvrdením žalobcu o rozsahu objednaných prác žalovaným a v konaní bol preukázaný opak ako uvádza žalobca . Žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi vrátil bezodkladne po jej obdržaní a žalobcovi bolo riadne vysvetlené, že si žalovaný fakturované služby v účtovanom rozsahu neobjednal a tak faktúru platiť nebude. Žalovaný mal záujem na riešení havárie a odstránení jej príčin v takom rozsahu, v akom bola poskytnutá záruka za dielo, ale v čase vystavenia objednávky nemohol žalovaný vedieť, či bude vo vzťahu k SPP a.s. povinný odstrániť vadu na plynovode na vlastné náklady alebo nie, a tak nemal dôvod, aby si objednával práce v takom rozsahu v akom ich vykonal žalobca. Žalovaný objednal len výkopové práce, neudeľoval žalobcovi ani žiadne pokyny ako pokračovať v prácach po tom, čo bolo zistené, že žalovaný nie je za vady diela a haváriu zodpovedný, čo potvrdil vo svojej výpovedi i konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že konateľ žalovaného žalobcovi nezadával žiadne pokyny.
18. Žalobcovi, ktorému bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu s výzvou na podanie odvolacej repliky, vyjadrenie prezval, odvolaciu repliku nepodal.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§385 ods.1 C.s.p.) a po doplnení a zopakovaní dokazovania (§ 384 ods.1 C.s.p. ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý nie je správne a je ho potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.
20. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§384 ods.1 C.s.p), a odvolací súd nemôže dôkazy vykonané prvoinštančným súdom sám len prehodnotiť, zopakoval dokazovanie výsluchom svedka Ladislava Duchoslava ml. a listinnými dôkazmi, relevantnými pre konečné rozhodnutie o veci, ktoré oboznámil ich prečítaním, konkrétne objednávkou č. 02091006 zo dňa 09.10.2006,( č.l. 37), listom žalovaného adresovaným SPP - distribúcia a.s. z 08.12.2006, Zmluvou o dielo medzi SPP,a.s. a žalovaným z 10.07.2003 (prílohová obálka č.l. 94), znaleckým posudkom č. 34/2010 vyhotoveným znalcom Ing. Muhlom (č.l. 117), Prehľadom rozpočtových nákladov podľa položiek (č.l. 67), stavebným denníkom a to listami č.622 726 až 622 749 ( č.l. 210 až 233), listom žalovaného z 12.02.2007 adresovanom SPP a.s., (prílohová obálka č.l. 39), súčasťou ktorého je i faktúra žalobcu, ktorú žalovaný zasiela SPP a.s. a faktúrou č. 2007/08 z 26.01.2007, ktorá je aj základom pre uplatňovaný nárok.
21. Napriek tomu, že prvoinštančným súdom boli v tomto konaní vydané celkom štyri rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd musí prisvedčiť odvolávajúcej sa žalujúcej strane sporu, že žiadne rozhodnutie nebolo možné potvrdiť, ani zmeniť, ako je tomu i pri posudzovaní posledného v poradí štvrtého rozsudku vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie je nelogické, vo svojich záveroch si vzájomne odporujúce a nie založené na tých skutkových zisteniach, ktoré v priebehu konania vyšli najavo v spojení s právnym posúdením veci.
22. Základom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 33 223, 22 eur so 14,75 % úrokom z omeškania požadovaného od 26.02.2007 do zaplatenie, o ktorom žalobca tvrdí, že mu vznikol titulom zmluvy o dielo, ktoré vykonal pre žalovaného na základe žalovaným vystavenej objednávky č. 02/091006 zo dňa 09.10.2006, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu vykonanie zemných prác na plynovode na ulici Vajnorská v Bratislave v súvislosti s haváriou a opravou plynovodu počas záručnej doby, ale ktorý nárok žalovaný popiera s tým, že práce, v rozsahu, ktorých žiada žalobca od neho úhradu si neobjednal. Nepoprel, že uvedené práce žalobca vykonal, ale nie na základe plnenia záväzku, ktorý by mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným na základe už spomenutej objednávky.
23. Žalovaný tvrdil, že si objednal u žalobcu iba vykopanie jám, aby tak zistil dôvod poruchy na plynovode, teda či ide o vadu diela, za ktoré by mal zodpovedať, keď pre SPP a.s. Bratislava v roku 2003 na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s SPP, a.s ako objednávateľom dielo označené ako „Havarijná rekonštrukcia VTL plynovodu DN 300 PN2, 5MPa Vajnorská ulica, Bratislava“ vykonával. Žalovaný ale reklamáciu SPP, a.s. neuznal, čo vyjadril listom zo dňa 20.11.2006 adresovanom SPP, a.s. a preto žiadal SPP a.s. o vystavenie objednávky na montážne práce a práce súvisiace s odstránením a likvidáciou poruchy, čo ale SPP, a.s nesplnil.
24. Po rozsiahlom dokazovaní a s poukazom na rozhodnutia vo veci vydané prvoinštančným súdom, je pre posúdenie veci významný znalecký posudok č. 34/2010 vyhotovený znalcom Ing. Vladimírom Mühlom, ktorý vysvetľuje pojem „zemné práce“ a „výkopové práce“, pretože žalovaný na svoju obranu uvádzal, že pod v objednávke uvedenými zemnými prácami mal na mysli len vykopanie jám a nie aj ich zasypanie a už vôbec nie uvedenie terénu do pôvodného stavu. Podľa vysvetlenia uvedených technických výrazov znalcom, ale výkopové práce sú pracovné procesy, ktoré patria pod zemné práce a sú ich súčasťou.
25. Uvedeným odborným stanoviskom znalca sa odstránil rozpor v tvrdení Ladislava Duchoslava ml., ktorý vystavil objednávku pre žalobcu na zemné práce, pretože bol v tom čase konateľom žalovaného spoločne so svojim otcom Ladislavom Duchoslavom st., ale ktorý tvrdil, že pod zemnými prácami chápe len vykopanie jám a na tomto názore zotrval napriek stanovisku znalca. Kto mal výkopy zasypať, prípadne terén uviesť do pôvodného stavu neodpovedal.
26. Podľa § 536 Obchod. zák.
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 549 Obchod. zák.
(1) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
(2) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
27. Odvolací súd nadviazal na svoje v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovené právne závery a s poukazom na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu konštatuje, že medzi stranami sporu došlo na základe akceptácie objednávky č. 02/091006 zo dňa 09.10.2006 k uzatvorenie zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo vykonanie zemných prác, za ktoré je potrebné považovať práce, ktoré znalec označil v znaleckom posudku ako položky č. 1 až 24., a ktoré sú uvedené v Prehľade rozpočtových nákladov zo dňa 09.01.2007, ktorý mal znalec k dispozícii. Svedkom F. bolo potvrdené, že žalobca nastúpil na práce po výzve Ladislava Duchoslava, čo síce žalovaný popieral, ale uznaním nároku na zaplatenie odplaty za vykopanie jám, ktoré práce žalovaný ani nepopieral, považuje súd za preukázané, že na začatie prác musel byť vyzvaný, inak by neboli jamy vykopané, preto uvedenú obranu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.
28. Zo strany žalovaného bol popieraný rozsah prác a namietaná dohoda o cene. Cena bola žalobcom stanovená podľa cenníka ODIS Žilina, ktorý, ako vypovedal konateľ žalovaného Ladislav Duchoslav st. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 05.05.2009, mu bol známy, pretože ho tiež používa, ale žalobcovi nedal súhlas, aby si podľa neho práce účtoval.
29. K uvedenému odvolací súd berie do úvahy špecifiká stavebnej činnosti a samotnú stavebnú prax, ako i situáciu, kedy bolo potrebné okamžite s prácami začať, pretože sa jednalo o havarijnú situáciu na VTL plynovom potrubí, umiestnenom v cestnom telese na príjazdovej ceste do Bratislavy, kedy je bežné, že zhotoviteľ začne s prácami bez toho, aby mal s objednávateľom vopred odsúhlasené všetky podmienky realizovaného diela, ako tomu bolo i v tomto prípade, preto tvrdenia žalovaného o nedostatku dohody o cene považuje za snahu zbaviť sa povinnosti plnenia. Dôkazom svedčiacim o správnosti uvedeného odvolacím súdom konštatovaného zistenia je o zmluva o dielo , ktorú uzatvoril žalovaný s SPP, a.s. v roku 2003, kedy sa tiež na týchto prácach podieľal žalobca, fakturovalo sa podľa cenníka ODIS spol. s.r.o. a súčasťou ktorých prác bola i úprava terénu.
30. Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom Ladislava Duchoslava ml., ktorý v súčasnosti už nie je konateľom žalovaného, preto ho súd vypočul ako svedka. Dôvodom výsluchu je skutočnosť, že Ladislav Duchoslav ml. je v stavebnom denníku vyžiadanom súdom prvej inštancie od V. C., zamestnankyne SPP, a.s ktorá je na pracovnej pozícii projektového managera, uvádzaný ako zodpovedný pracovník, a ktorý zápisy v stavebnom denníku aj v čase, kedy prebiehali zemné práce s práce na úpravách terénu do pôvodného stavu, ktoré boli podľa zápisu realizované žalobcom denne podpisoval spoločne s pracovníkom SPP, a.s I.. Svedok k tomuto zisteniu uviedol, že na stavbu chodil iba z vlastného záujmu, záznamy o prácach na stavbe uvádzané v stavebnom denníku síce denne podpisoval, ale z nevedomosti. Priebežne informoval i otca, ktorý bol v tom čase druhým konateľom, ako práce prebiehajú, a ktorý mu tam neodporučil chodiť, ale svedok predpokladal, že sú vykonávané pre SPP, a.s a táto spoločnosť ich aj zaplatí, pretože tak prísľúbila a dala i čestné slovo. Napriek tomu, ale SPP, a.s. nezaplatila ani žalovaného za práce ktoré priamo pre SPP, a.s. vykonal a ani žalobcovi, hoci žalovaný žalobcom vystavenú faktúru zaslala SPP, a.s. na preplatenie.
31. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca vykonal okrem žalovaným v objednávke uvedených zemných prác, o vykonaní ktorých nie sú pochybnosti a ktoré odvolací súd hodnotí ako jednoznačne objednané žalovaným, aj práce súvisiace s uvedením terénu do pôvodného stavu, a to betónovanie a asfaltovanie, ktorých objednanie ale žalovaný zásadne popiera. K uvedenému odvolací
súd vyzval právnych zástupcov strán sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 549 ods.1,2 Obchod. zák., keď mal za to, že akceptovaním týchto prác žalovaným prostredníctvom jeho konateľa, ktorý pri ich vykonávaní vystupoval ako zodpovedná osoba, došlo k dohode o rozšírení diela, a objednávateľ je tak povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
32. Právny zástupca žalobcu k uvedenému poukázal na správanie sa konateľa žalovaného, ktorý ich vykonanie podpisoval v stavebnom denníku, nič k nim nenamietal, nereklamoval. Právny zástupca žalovaného zotrval na tvrdení, že práce boli objednané len v rozsahu vykopania jám.
33. Odvolací súd vyhodnotil výpoveď vypočutého svedka, ktorý bol v tom čase konateľom žalovaného a ktorý vystavil objednávku, ktorou si u žalobcu objednal práve zemné práce ako dôkaz o tom, že žalovaný mal vedomosť o tom, aké práce a v akom rozsahu žalobca na odstraňovaní poruchy potrubia konkrétne vykonáva. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený objednávkou vznikol ako zmluva o dielo uzatvorená v ústnej forme, a nemožno akceptovať tvrdenia svedka, ktorý bol v tom čase i konateľom žalovaného, že ako zodpovedná osoba uvedená v stavebnom denníku, ktorý i denne podpisoval vykonané práce, tak konal len z nevedomosti o následkoch. Svedok podpisovaním prác potvrdil i svoju vedomosť o tom, že sa dáva terén do pôvodného stavu, dokonca o tom informoval i druhého konateľa. Odvolací súd prihliadol i na ostatné dôkazy vo vzájomných súvislostiach a to konkrétne na správanie sa žalovaného, ktorý faktúru žalobcu spoločne so svojou faktúrou a faktúrou od Gazmont zaslal listom zo dňa 12.02.2007 zaslal na preplatenie SPP, a.s. (č.l. 39), ktorá spoločnosť ich ale odmieta žalovanému preplatiť, čo zrejme bolo skutočnosťou, ktorá vyvolala i tento spor a ktoré považuje odvolací súd tak za dôkazy rozhodné pre rozhodnutie o tejto veci. Ukončenie diela žalobcom v spojení s námietkou žalovaného, že mu dielo nebolo odovzdané hodnotí odvolací súd ako účelové, pretože strany si zápisničné odovzdanie diela nedohodli, žalovaný dielo odovzdal predložil faktúru na zaplatenie svojmu ďalšiemu objednávateľovi, konkrétne SPP, a.s. , čím je preukázané, zo strany žalobcu bolo dielo prevzaté.
34. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť a priznal žalobcovi ako zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným v ústnej forme na základe objednávky vystavenej žalovaným, nárok na zaplatenie diela nielen v rozsahu zemných prác, ale na základe správania sa žalovaného, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako ústnu dohodu o rozšírení diela i nárok na zaplatenie ceny za práce, ktoré boli vykonané na uvedení územia do pôvodného stavu.
35. Žalobca si v návrhu uplatnil i nárok na úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať v sadzbe 14,75% od 26.02.2007 do zaplatenia .
36. Podľa § 365 Obchod. zák.
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchod. zák. v znení platnom v čase, kedy došlo k omeškaniu dlžníka.
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
(3) Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Podľa § 548 Obchod. zák.
(1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
37. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu bola 4,75% (27.09.2006 - do 27.03-2007), teda úroky z omeškania sú 14,75 %. Peňažný záväzok, spočívajúci v zaplatení ceny diela je dlžník povinný splniť podľa § 548 ods.1 Obchod. zák. vykonaním diela. Dielo bolo podľa žalobcu vykonané dňa 15.01.2007, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel, a tak nasledujúci deň bol žalovaný povinný platiť. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2007/008, čo je neskôr, z toho dôvodu súd rešpektoval jeho návrh a úrok z omeškania mu priznal podľa jeho návrhu.
38. Odvolací súd s poukazom na ust.§ 396 ods.2 C.s.p. priznal v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, a to tak trov vzniknutých pred súdom prvej inštancie ako i trov odvolacích, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§262 ods.2 C.s.p. )
39. V konaní bolo vykonané za účinnosti O.s.p. i znalecké dokazovanie a odmena uhradená znalcovi bola v tom čase podľa platného procesného predpisu čiastočne platená i z prostriedkov štátu, ktorý nárok súd priznal štátu voči žalovanému v celom rozsahu.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).