Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/76/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČ: 04355211, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanej: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, T., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- eur od 27.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 88,68 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.6.2020 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 200,- eur, úroku z omeškania zo sumy 200,- eur od 27.7.2017 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 200,- eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 501 11 44 zo dňa 23.5.2017 poskytol žalobca žalovanej sumu 200,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 57,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 257,- eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaná svoj záväzok riadne a včas nesplnila, a tak sa stal dlh splatným podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe dňom 19.7.2017. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo mailom. Takto jej boli zaslané 4 upomienky, čím mu s poukazom na článok 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vznikol nárok na náhradu 12,- eur (4 upomienky x 3,- eurá). Dňa 1.4.2020 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, avšak žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. v znení neskorších predpisov uplatnil zákonný úrok z omeškania (pôvodne vo výške 8,05%, po výzve súdu vo výške 5% ročne z dlžnej sumy).

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 20.7.2020 sp. zn. žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi sumu 200,- eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- eur od 27.7.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur alebo v tej istej lehote podať odpor a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor v ktorom zdôraznila, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky. Namietala, že podľa ustanovení zmluvy o úvere by sa mal zmluvný vzťah riadiť zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákonom č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Poukazovala na to, že úver bol poskytnutý na územie Slovenskej republiky, žalovaná má slovenskú štátnu príslušnosť a rozhodné právo Českej republiky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalovaná nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť výber práva v predmetnom zmluvnom vzťahu. Zdôraznila, že pri uzatváraní zmluvy neboli dodržané príslušné ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ( o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia ). Zmluvu považovala za uzavretú podľa a namietala nedodržanie zo strany žalobcu, nesprávny údaj o výpočte RPMN. Uviedla, že žalobcovi uhradila dňa 21.6.2017 sumu 57,- eur, pričom žalobca na túto sumu nemá nárok, keďže zmluva bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu má žalobca nárok len na zaplatenie sumy 143,-eur. Navrhla posúdiť, či nárok uplatňovaný žalobcom alebo jeho časť nie je premlčaná. Záverom uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Pre prípad, že by jej bola uložená povinnosť na plnenie, žiadala s poukazom na jej ťaživú sociálnu situáciu o možnosť uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10,- eur.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že je oprávnený poskytovať úvery na základe licencie České národní banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Na podanej žalobe trval.

5. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodným právnym poriadkom s poukazom na Nariadenie RÍM I. (článok 6) je slovenský právny poriadok, keď je potrebné vychádzať z obvyklého pobytu spotrebiteľa, nakoľko je zjavné, že žalobca svoju činnosť smeruje i na Slovenskú republiku. Odplatu vo výške 57,- eur považuje za neprimeranú, keďže ju mala žalovaná zaplatiť spolu s istinou 200,- eur za 28 dní. Poukázal na to, že len suma poplatku predstavuje 28,5% z celkových poskytnutých prostriedkov. Navrhol podrobiť zmluvu súdnej kontrole z pohľadu ustanovenia a . Pokiaľ by súd vyhodnotil zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, nárok žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie a vznáša námietku premlčania podľa . Súčasne navrhol posúdiť, či odplata za poskytnuté peňažné prostriedky je v súlade s , resp. či vzhľadom na dobu splatenia a výšku odplaty nejde o obchádzanie dobrých mravov. Žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu, resp. v rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

6. Obe sporové strany svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä: smlouva o úvěru č. 501144 (č.l. 8-9), všeobecné podmínky poskytnutí úvěru (č.l. 9-11), výzva na uhradenie žaloby (č.l. 12), upomienky (č.l. 12-15), screenshot obrazovky z klientskej zóny webovej stránky žalobcu (č.l. 37), na základe čoho zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 23.5.2017 zmluvu označenú ako „Smlouva o úvěru č. 501144“, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanej jednorázový, bezúčelový, nezáväzný úver vo výške 200,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 57,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 257,- eur s dobou splatnosti 20.6.2017. RPSN boli v zmluve uvedené vo výške 2528,03%. Zmluva o úvere bola podľa tvrdenia žalobcu uzavretá elektronickou formou a v bode V. bolo uvedené, že spotrebiteľ súhlasí s uzavretím zmluvy, bol oboznámený s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil VPPÚ, verzia 4, platné od 19.12.2016. Podľa bodu IV. Zmluvy spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky tak formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy, veriteľovi známe, tak na jeho užívateľský účet. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eurá za každú odoslanú upomienku.

9. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu v súlade s VPPÚ upomienkami zo dňa 21.7.2017, 24.7.2017, 25.5.2020, 2.5.2020 e-mailom, dňa 1.4.2020 aj formou listu, pričom žalovaná nereagovala a nevykonala ani čiastočnú úhradu.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

11. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17. júna 2008o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

13. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

14. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

18. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

19. Podľa dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

20. Podľa spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

22. Podľa nariadenia č. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, nakoľko na strane žalobcu vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie. V danom prípade súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky.

25. Súd sa následne zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah strán konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah súd posúdil podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 28 dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a ustanoveniami upravujúcim spotrebiteľské zmluvy, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná (ako spotrebiteľ) nekonala v rámci svojej obchodnej, prípadne podnikateľskej činnosti.

27. Súd mal za preukázané, že dňa 23.5.2017 uzavrel žalobca so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 200,- eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 257,- eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 200,- eur a odplaty vo výške 57,- eur. Žalovaná finančné prostriedky v dojednanej lehote žalobcovi nevrátila. Žalobca si však v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 200,- eur bez dojednanej odplaty, náklady spojený s uplatnením pohľadávky a úrok z omeškania.

28. Poskytnutie sumy 200,- eur žalovanej nebolo sporné. Žalovaná namietala platnosť zmluvy o úvere s poukazom na výšku dohodnutej odplaty 57,- eur a ustanovenia a 39a . V danej veci je zrejmé, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľkou zmluvou, z čoho súd vychádzal aj pri posudzovaní súladu jej ustanovení s ustanoveniami právnemu poriadku vzťahujúcimi sa na ochranu spotrebiteľa. Pri spotrebiteľských zmluvách, pokiaľ je ich predmetom poskytnutie peňažných prostriedkov, je potrebné pri posudzovaní maximálnej výšky odplaty vziať do úvahy osobitnú právnu úpravu, a to <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1351019&f=3>.

29. Podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1351019&f=3>, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

30. Stanovenie maximálnej odplaty v sa týka všetkých druhov úverov a pôžičiek. Odplatu a jej najvyššie prípustnú výšku ustanovuje vykonávací predpis, a to <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1016875&f=3> ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1009669&f=3> (ďalej len „“).

31. V je upravená odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov v nadväznosti k <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1351019&f=3>.

32. Podľa , odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

33. Podľa , ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.

34. V danej veci bola žalovanej poskytnutá suma 200,- eur, ktorú sa zaviazala splatiť do 28 dní. Maximálna výška odplaty pri takto dohodnutých podmienkach predstavuje v zmysle 60,- eur ročne (30% z 200,-eur). Žalovaná mala podľa zmluvy peňažné prostriedky vrátiť do 28 dní, a napriek tomu sa odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov značne priblížila maximálne dovolenej ročnej výške odplaty. Takto stanovená výška odplaty sa prejavila aj v RPSN, ktorá predstavuje 2528,03%. Pri posudzovaní primeranosti odplaty je potrebné prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V danej veci žalobca poskytol žalovanej sumu 200,- eur bez akéhokoľvek skúmania jej schopnosti poskytnutú sumu vrátiť. Pritom do 28 dní mala vrátiť sumu o 28,5% vyššiu, než aká jej bola poskytnutá. Takto dohodnutú odplatu považuje súd za neprimerane vysokú. Neprimerane vysokú odplatu pritom možno považovať za odporujúcu dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1023732&f=3> o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=3> nedefinuje.

Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

35. Podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350822&f=3> neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350841&f=3>, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Neplatnosť zmluvy je akousi poslednou možnosťou riešenia vadnosti právneho úkonu. Dôvod neplatnosti sa môže vzťahovať len na časť právneho úkonu, kedy je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Súd vychádzajúc z teórie v prospech zachovania platnosti zmlúv má za to, že ustanovenie zmluvy o dojednaní odplaty (priečiacej sa dobrým mravom a prevyšujúcej jej maximálne možnú výšku) možno oddeliť od jej ostatného obsahu, keďže zmluva nevykazuje vady čo do jej podstatných náležitostí. Preto v ostatnej časti zostáva zmluva platnou.

38. Žalobca si podanou žalobou uplatnil len zaplatenie istiny 200,- eur (bez odplaty). Keďže súd nepovažuje zmluvu za neplatnú ako celok, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi poskytnutú istinu 200,- eur. Žalovaná v odpore tvrdila, že v prospech zmluvy o úvere uhradila 21.6.2017 sumu 57,- eur. Ako dôkaz predložila screenshot obrazovky z klientskej zóny webovej stránky žalobcu, v ktorom je v tabuľke pod názvom „zoznam platieb“ uvedená aj suma 57,- eur, platba kartou, dátum 21.6.2017. Takýto dôkaz súd nepovažuje za dostatočný na preukázanie tvrdenia, že sumu 57,- eur žalobcovi (ktorý túto skutočnosť popiera) uhradila. V tabuľke sa nachádzajú aj iné sumy, s inými dátumami úhrady. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovanou predložený dôkaz nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim zaplatenie sumy 57,- žalobcovi titulom predmetnej zmluvy o úvere, a preto súd priznanú istinu neznížil o sumu 57,- eur.

39. Keďže nárok žalobcu je uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posudzoval aj otázku premlčania ( ). Podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť dlžnú sumu do 20.6.2017. Nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť zákonná 3 ročná lehota na uplatnenie práva ( ). Žaloba bola na súde podaná 12.6.2020, t.zn. k premlčaniu nároku nedošlo.

40. Lehotu na plnenie súd určil podľa (ďalej len „“), pričom nevyhovel žiadosti žalovanej o úhradu dlžnej sumy v splátkach po 10,- eur. Žalovaná uviedla, že sa nachádza v ťaživej sociálnej situácii, ktorá jej neumožňuje zaplatiť celú požadovanú sumu naraz. Ťaživú sociálnu situáciu žiadnym spôsobom nekonkretizovala, nepreukázala, nedoložila žiadny doklad o výške jej príjmu, prípadných ďalších dlhoch a pod. Lehotu na plnenie dlhšiu ako 3 dni môže súd určiť iba v odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade ťaživej sociálnej a rodinnej situácie, nepriaznivého zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá peňažná povinnosť a podobne). Výnimočnosť situácie, v ktorej sa zaviazaná osoba nachádza, musí byť minimálne osvedčená, k čomu v danej veci nedošlo.

41. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 12,- eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (4 upomienky po 3,- eurá). Zmluvné dojednanie uvedené v článku IV. tretí odsek zmluvy, ktorým spotrebiteľ dáva súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky formou SMS alebo emailovou správou na mobilný telefón alebo na e-mailovú adresu veriteľovi známu, tak na jeho užívateľský účet, pričom veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eurá za každú odoslanú upomienku, súd považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Toto ustanovenie umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať dlžnú sumu tým, že bude spotrebiteľovi zasielať akékoľvek upomienky (aj bez primeraného časového odstupu, bez obmedzenia maximálneho počtu), nevzniknú mu s tým žiadne väčšie náklady a spotrebiteľ je povinný za každú zaplatiť 3,- eurá. Takého zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané, čo vyplýva z toho, že je súčasťou formulárovej zmluvy, veriteľom vopred pripravenej. Keďže v tejto časti zmluvy sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , ktorá je s poukazom na neplatná, súd žalobu v tejto časti zamietol.

42. Žalovaná mala zaplatiť dlžnú sumu do 20.6.2017, a teda sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 27.7.2017 a súd je jeho návrhom viazaný, zaviazal žalovanú v zmysle aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 200,- eur od 27.7.2017 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s vlády č. .

43. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v časti zaplatenia istiny 200,- eur a úrokov z omeškania (teda v rozsahu 94,34%) a žalovaná v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 12,- eur (teda v rozsahu 5,66%). Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej je 88,68 %. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,68%. O výške trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa , ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).