Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. K., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: N. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q., ul. C. XXX/XX, toho času B., A. a Y. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Krakov, Y. XX/X-XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností, nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu P.. N. R., S.., E. pre deti, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. augusta 2018, č. k. 11P/185/2018-47, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP") uznesením zo dňa 22. augusta 2018, č. k. 11P/185/2018-47 zastavil konanie, návrh Komisára pre deti na pribratie do konania zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 2.8.2018 domáhala úpravy výkonu práv a povinností voči maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia. Matka v návrhu uviedla, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo v roku 2015. Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca, matka sa s dcérou stretávala. Maloletá žila s otcom v S. a v súčasnej dobe sa nechce vrátiť k otcovi do S.. Matka uviedla, že pre dcéru má vytvorené lepšie podmienky na život a jej vývoj z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom a ďalšími jej dvoma sestrami, s ktorými majú vytvorené súrodenecké puto. Otec maloletého dieťaťa zaslal súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že maloletá má trvalý pobyt v S. na adrese Y. XX/X, E., kde navštevuje základnú školu, má tam stabilné prostredie a silné citové väzby na rodinu a kamarátov. Vo veci rodičovských práv a povinností prebieha súd v E.. Otec taktiež podal voči matke trestné oznámenie o únose ich dcéry, keďže mu matka dcéru nevrátila. Ďalej uviedol, že maloletá má obvyklý aj trvalý pobyt v S., kde žije s otcom už 8 rokov. Otec žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať. Maloleté dieťa bolo rozsudkom súdu zverené do osobnej starostlivosti otca, s ktorým aj žila v S.. Maloleté dieťa navštevovalo školu v S.. S. je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) číslo 1347/2000.

3. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte

v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Článok 9 nariadenia upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 nariadenia upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a je súčasne splnená jedna z podmienok uvedených v písmene a) alebo b) článku 10 nariadenia.

4. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu ako práca, škola, bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je S.. Maloleté dieťa v S. navštevovalo školu a matka neoprávnene presťahovala maloleté dieťa na K.. Na konanie v tejto veci má teda právomoc poľský súd, na ktorom už na návrh otca prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 161 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd nemôže rozhodnúť vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. P.. N. R., S.., komisárka pre deti, podala dňa 15.8.2018 návrh na pribratie komisára pre deti do konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že úrad komisára pre deti eviduje podnet vo veci maloletého dieťaťa. Podľa § 12 odsek 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, súd môže uznesením pribrať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže do konania vo veciach podľa prvej hlavy druhej časti a podľa štvrtej časti tohto zákona, ak ide o vec s medzinárodným prvkom. Súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd zamietol návrh komisárky pre deti do konania, pretože konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení čl. 1. ods. 2, čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, § 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 161 ods. 1, 2 a § 12 ods. 1, 2 CMP.

6. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na to, že maloletá H. je narodená na K., má slovenské občianstvo, platný cestovný pas s trvalým pobytom u matky, má tu tiež citové väzby na svoje dve sestry, kamarátov, starých rodičov a taktiež zázemie, ktoré je pre ňu vhodnejšie u matky ako u otca, keďže rodičovská dohoda bola schválená z dôvodu prieťahov na súde a aj v tom čase lepších podmienok na jej vývoj, čo sa zmenilo, lebo otec maloletej jej nezabezpečuje každodennú opateru a ani sa jej nevenuje. Nežije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má syna a nevytvára dcére rodinné prostredie, keďže dcéra žije v dome s babkou. Otec dieťaťa je stále v práci, o dieťa sa stará babka, ktorá zabezpečuje všetko okolo starostlivosti dcéry, čo sa týka školy, lekárov, či krúžkov. Dcéra sa vyjadrila, že otec len kričí a nemá čas s ňou ani čas tráviť pár hodín denne, lebo je stále nervózny a ma pred nim strach. Dieťa neuniesla, otec bol neraz v mieste ich bydliska za prítomnosti polície, kde sa aj dcéra v ich prítomnosti vyjadrila, že nechce ísť s otcom a chce ostať žiť s nimi. Do dňa, kedy prišiel na ÚPSVaR v Nových Zámkoch, kde boli u kurátorky obidvaja spolu s dcérou, tak s nim dcéra komunikovala a vedel kde je, ako sa má a aj mu povedala, že chce ostať bývať u nich. Tak isto sa vyjadrila pred pracovníčkami úradu, kde napriek jej rozhodnutiu a odmietaniu odísť s otcom pracovníčky uznali za vhodné, aby sa dcéra išla s matkou pobaliť, rozlúčiť sa so sestrami a kamarátkami, pričom za ten čas ju budem motivovať, aby išla s otcom a tiež ju pripraviť na cestu a otec si ju o 15. hod. prevezme v mieste ich pobytu. Dieťa pobalila, načo ona následne vybalila a povedala, že nikam nejde, že sa skryje, keď príde otec pre ňu. Že ak ju otec zoberie napriek tomu, že ona nechce, tak utečie z S. a zavolá jej (matke). Dcéra nechcela ani pristúpiť bližšie k bránke, kde sa nachádzal otec, lebo sa bála že ju vtiahne do auta. Na základe toho si dieťa neodviezol a podal na ňu opakovane trestné oznámenie za únos. Dieťa bolo neoprávnene premiestnené na územie S. republiky v roku 2012 jej otcom a po prieťahoch na súde vznikla rodičovská dohoda, ktorá bola z jej strany dodržiavaná, nikdy dieťa nepresviedčala ani nenahovárala, aby ostala. Momentálne dcéra odmietla ísť naspäť, nepomohlo ani presviedčanie, že by

tak mala urobiť lebo tam žila, proste nedokáže ju násilím zavliecť k otcovi, lebo by jej to zanechalo zlé spomienky a mohlo spôsobiť traumu, čo znamená, že ona nespáchala žiadny trestný čin, len si vypočula názor a pocity dcéry, ktorá je vo veku, kedy konečne chápe situáciu a kedy by aj vážený súd mal brať ohľad na to, čo chce maloleté dieťa. Dcéra odmieta akýkoľvek kontakt s otcom a pri informácii, že je otec po blízku sa začne báť, zavrie sa v izbe povie, že sa schová. Nechce mu zdvihnúť telefón, ani odpísať na správy. Vie povedať, kde sa cíti lepšie, kde chce chodiť do školy, kde si ona sama želá žiť, lebo sú pre ňu lepšie podmienky na život a ona sa vyjadrila, že chce byť pri matke a jej sestrách. Preto sme sa obrátili na komisára pre deti, ktorý si dieťa vypočul a uznal, že právo dieťaťa vyjadriť sa je dôležitý a podal návrh na pribratie do konania, ktorý bol Okresným súdom Nové Zámky zamietnutý.

7. Otec maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril. Obsahom odvolania bola aj správa zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 10.9.2018 S.. E. N. a upovedomenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 9.9.2018.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote oprávnená osoba - matka mal. dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a/, d/ , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 361 súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (ods. 2).

V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V ustanovení § 325 ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

10. Právomoc súdu v predmetnej veci určuje nariadenie č. 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V zmysle článku 8 ods. 1 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

11. Judikatúra súdneho dvora vytvorila základné kritériá vymedzenia obsahu obvyklého pobytu tak, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu

príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C - 523/07, bod 37- 39).

12. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdia (C - 497/10, bod 52- 53). V prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča (C - 497/10, bod 55).

13. Nakoľko nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. (C - 497/10, bod 51). Zámer rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom členskom štáte sa môže prejaviť určitými krokmi, ako sú kúpa alebo nájom bytu, ale aj podaním žiadosti o pridelenie sociálneho ubytovania na príslušných orgánoch členského štátu (C - 523/07, bod 40).

14. Pri zmene obvyklého pobytu však treba rozlišovať situáciu neoprávnenej zmeny pobytu dieťaťa, t.j. pri únose dieťaťa, kedy si podľa čl. 10 nariadenia zachováva právomoc súd členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom.

15. V danom prípade odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne prednostne posudzoval otázku právomoci konať v predmetnej veci so správnym záverom o absencii právomoci.

16. Odvolací súd, posudzujúc obsah žiadanej úpravy neodkladným opatrením matkou sa prednostne zaoberal aplikovateľnosťou čl. 20 nariadenia č. 2201/2003 ES, ktorý umožňuje súdu bez prítomnosti podmienok pre právomoc štátu rozhodnúť o predbežných a ochranných opatreniach. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver o nevyhnutnosti predbežnej a dočasnej úpravy najmä vzhľadom na to, že nebolo možné bez pochybností identifikovať také podmienky starostlivosti a výchovy otca, nezlučiteľné so záujmom mal. H.. Poukazovanie matky na správanie otca a tvrdené odmietanie maloletej sa kontaktovať s otcom, či osobne, alebo prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá dôvodnú obavu s potrebou také opatrenie nariadiť. Navyše predpokladom takej dočasnej úpravy je okolnosť, že musí byť prijaté vo vzťahu k osobám, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte. Z obsahu spisu možno zistiť, že maloletá s matkou sa nachádza na území Slovenskej republiky a otec maloletej sa nachádza v S. republike.

17. Rozsudok Súdneho dvora z 23. 12. 2009 vo veci C-403/09 Jasná Detíček: Článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, neumožňuje súdu členského štátu prijať predbežné opatrenie v oblasti rodičovských práv a povinností s cieľom zveriť dieťa, ktoré sa nachádza na území tohto členského štátu, do starostlivosti jednému z rodičov, keď súd iného členského štátu, ktorý je príslušný podľa uvedeného nariadenia rozhodnúť vo veci samej, pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti, už vydal rozhodnutie dočasne zverujúce toto dieťa do starostlivosti druhému rodičovi, pričom toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným na území prvého členského štátu (Prípad C-403/09 Jasná Detiček v. Maurizio Sgueglia, výrok.).

18. Je potrebné tiež poznamenať, že podľa tvrdení otca a predloženej fotokópie rozhodnutia rodinného súdu v E. zo dňa 14.8.2018 č. 233/18/S tento rozhodol vo veci starostlivosti o maloletú s konštatovaním obvyklého pobytu maloletej v E..

19. Pokiaľ ide o posudzovanie právomoci založenej na ustanoveniach čl. 17, čl. 8 a 9,10,12 nariadenia odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia a predmetné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 pričom dodáva, že podstatou správnych úvah súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci v tejto veci je skutočnosť, že na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/29/2013-210 zo dňa 11.12.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej

Natálie rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa maloletá zverila do starostlivosti otca bývajúceho v S. republike, pričom styk matky s maloletou bol upravený s tým, že matka prevezme a odovzdá dieťa v mieste bydliska otca (v tom čase) na adrese S. republika, Y. XX/X, E.. Takýmto spôsobom bol zároveň potvrdený obvyklý pobyt maloletej (rozhodnutím súdu) a založil kritéria pre posudzovanie právomoci súdu rozhodujúceho o rodičovských právach a povinnostiach. V S. republike maloletá navštevovala školu a podľa „nesporných“ tvrdení otca maloletá tam býva už 8 rokov.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že maloletá zotrvala u matky po skončení pravidelného styku (na území iného členského štátu, na Slovensku) hoci z tvrdeného dôvodu matkou, že maloletá sa odmieta vrátiť za otcom, zakladá právomoc súdu v S. republike v zmysle čl. 10 nariadenia, pričom odvolací súd zároveň nezistil existenciu skutočností, podľa ktorých bol založený nový obvyklý pobyt na území Slovenska podľa písmen a/ a b/ tohto článku.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom z uvedených dôvodov ani nebolo na mieste pribrať do konania komisárku pre deti.

22. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových súdnych konaniach zásadne vylúčená, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .