Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_18Co-99-2018.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/99/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu S.. D. D., advokáta so sídlom N., C. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom Poprad, 1. mája 216/7, proti žalovanému N. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. D., A. XXX/XX, štátnemu občanovi SR, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Sidor, s.r.o., so sídlom Poprad, Zdravotnícka 4373/6, IČO: 36 866 156, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C 50/2012-227 z 24.2.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o poskytnutí právnych služieb advokátom je zmluvou svojho druhu nepomenovanou. Na zmluvu o poskytovaní právnych služieb zákon nekladie žiadne formálne požiadavky. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje nepomenovane zmluvy z režimu zmlúv spotrebiteľských, ak je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba. Právny základ poskytnutia služieb žalobcom žalovanému spočíva v zastupovaní žalovaného v spore vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4C 28/2009. Medzi zmluvnými stranami a stranami sporu bola uzavretá neformálna zmluva o poskytnutí právnych služieb, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou zástupcu žalobcu, že advokát pri výkone advokácie nevykonáva podnikateľskú činnosť a preto nie je možné subsumovať tento vzťah po vzťah spotrebiteľský. Ide o špecifickú oblasť podnikania v rámci zákona o advokácii. Poukázal súd prvej inštancie na § 18 ods. 4 zákona o advokácii a potom aj na rozhodnutie rozsudku najvyššieho súdu SR 33Cdo 4114/2010. Žalovaný je slabšou stranou, je spotrebiteľom v uvedenej záležitosti a žalobca ako advokát poskytol právne služby za odmenu. Tvrdenie žalobcu, že uzavreli so žalovaným dohodu o zmluvnej odmene sa nepotvrdili. Nepreukázalo sa v konaní, že sa dohodli na konkrétnej výške zmluvnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 500 eur. Žalovaný s týmto nesúhlasil. Bremeno dôkazu ohľadne tejto skutočnosti bolo na žalobcovi. Pokiaľ ide o listinný dôkaz t.j. záznam z 23.2.2009, spísaný v advokátskej kancelárii žalobcu, tento nesvedčí o tom, že odmena za právnu službu, za jeden úkon je 500 eur. Ďalej tiež je zrejmé, že žalobca neinformoval žalovaného o odmene za právne služby. Toto nepreukázal a nepreukázal ani to, že došlo k dohode o tvrdenej odmene zo strany žalobcu, žalovaným. Keď súd vypočul svedkyne, ktoré sa mali k tejto okolnosti vyjadriť, poukázal na to, že svedkyňa U., ktorá sa vyjadrila, že odmena je vysoká, musí si peniaze požičať. Následne si skutočne od brata aj požičal a doniesol. Boli to iba finančné prostriedky vo forme zálohy, ako odmeny za právnu službu. Druhá svedkyňa H. uviedla, že s niekým žalovaný telefonoval, kde hovoril o sume 500 eur za jeden úkon, no
nevie s kým telefonoval. Tieto dve svedecké výpovede v kontexte spísaným záznamom z 23.2.2009, nepresvedčili súd prvej inštancie o tom, že došlo k dohode a informácii medzi žalobcom a žalovaným o tom, že za jeden úkon právnej služby bude platiť 500 eur. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že táto odmena vzhľadom na predmet sporu, v ktorom žalobca žalovaného zastupoval, teda zmluvy o neplatnosti právneho úkonu, kde je odmena z neurčitého predmetu sporu, teda podstatne nižšia za jeden úkon právnej služby čo je teda 53 eur a teda tvrdená odmena 500 eur by desaťnásobne prevyšovala túto odmenu podľa tarify. Je potrebné v prípade nejasnosti a nezhody medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyhodnocovať takto zistené okolnosti v prospech slabšej strany. Určite žalovaný nebol rovným zmluvným partnerom. Pokiaľ poskytol žalobca službu, ktorá pozostávala z právnej služby, patrí mu odmena, ale táto odmena mu patrí podľa vyhlášky, ktorá upravuje odmenu advokátov a keďže nebolo sporné, že žalovaný zaplatiť 1 000 eur ako zálohu a pri šiestich úkonoch vykonaných v roku 2009, v roku 2011 jeden úkon a v roku 2012 ďalší úkon, predstavovala tarifná odmena 6 x 53,49 eur. Jedenkrát 57 eur, jedenkrát 58,69 eur, podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Zb. a k tomu pripočítajú osemkrát režijný paušál 56,74 eur, cestovné vlohy 57,36 eur a strata času 24,70 eur. Celková odmena potom predstavuje 575,43 eur a nárok žalobcu z pohľadu toho, že zaplatil žalovaný zálohu 1 000 eur, považoval za nedôvodný. Konštatoval tiež, že aj keď zmluva o právnej pomoci nevyžaduje písomnú formu, predsa len práve pre takéto prípady sporu o odmenu, je vhodné podpisovať písomnú zmluvu a to plne zodpovedá bežnému štandardu takýchto vzťahov. Išlo o právo, ktoré nebolo možné vyjadriť v peniazoch a to že v zázname z 23.2.2009 bol uvedený, že hodnota sporu je 40 000 eur. Išlo o údaj, ktorý vypísal žalobca. Z týchto všetkých dôvodov žalobu zamietol. Ďalej tiež výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1,2 a 262 ods. 1,2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že bola preukázaná dohoda medzi stranami sporu. Jednak listinným dôkazom, záznamom z 23.2.2009 a výpoveďami svedkyne U. a H., že za jeden úkon právnej služby bude odmena 500 eur, že záloha predstavuje 1 000 eur, ktoré si požičal žalovaný od brata a pre doplnenie ďalších odmien bude doplácať zálohy alebo túto odmenu. Peniaze si požičal od brata s vyjadrením, že nemá problém takúto sumu uhradiť. V konečnom dôsledku o tom svedčí aj odpoveď žalovaného na vyúčtovanie žalobcom, kde píše v liste, že pokiaľ by bol úspešný v spore, že splní sľuby žalobca, ktoré dal, nemá problém prípadne dojednať aj vyššiu odmenu, no výsledok sporu nebol teda uzavretý v spokojnosti žalovaného. Pritom zo záznamu z 23.2.2009 je zrejmé, že úspech vo veci nie je zaručený. Žalovaný nehovorí pravdu, pretože aj v inom konaní pred Okresným súdom v Kežmarku najprv namietal, že nepodpísal dohodu o odmene so žalobcom a až keď bol navrhnutý dôkaz, grafologický posudok uznal tento podpis. Neuzavreli účastníci konania žiadnu takú dohodu, že bude odmeňovaný advokát podľa tarify. Záznam z 23.2.2009 je toho dôkazom. Povedal opakovane, že nebude ho zastupovať za nižšiu sumu. Žalobca nevyužil možnosť, že by sa sťažoval na príslušné orgány, komory advokácie. Najvyšší súd uvádzal v rozhodnutí 2Cdo 323/2009, že advokát pri výkone advokácie nie je podnikateľom, preto nemožno aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Záznam žalovaný riadne podpísal, prečítal, vyjadril s ním súhlas. Zároveň tiež pokiaľ konštatuje súd prvej inštancie, že teda zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, nie je preskúmateľné ako dospel súd k takémuto záveru. Je nutné rozsudok riadne odôvodniť, vyhodnotiť dôkazy, ktoré potom posúdi v jednotlivom i vo vzájomnej súvislosti. Existujú priame dôkazy o tejto dohode za jeden právny úkon, t.j. výsluch svedkýň Zagorovej, Horváthovej a záznam z porady z 23.2.2009. Žalobca, ako občan SR má právo na spravodlivý proces, na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania i odôvodnenie rozhodnutia. Na to poukázal na celý rad rozhodnutí Ústavného súdu ba i súdu Európskeho pre ľudské práva. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Okrem odvolania, ktoré v mene žalobcu podal jeho právny zástupca 8.9.2017, doručené súdu prvej inštancie 11.9.2017. Podal odvolanie aj samotný žalobca. Doručené súdu prvej inštancie 13.9.2017, z ktorého však vyplýva, že argumentuje v celom rozsahu tak, ako to bolo aj v podaní jeho právneho zástupcu, preto odvolací súd neopisuje obsah tohto odvolania osobitným spôsobom.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Výsluch svedkýň U. a H. sami o sebe nepreukazujú existenciu vôle žalovaného, uzavrieť dohodu, o akejkoľvek zmluvnej odmene. Nie je logické, že by sa žalovaný telefonicky dožadoval od brata pôžičky peňazí, keď na spoločnom stretnutí brat žalovaného ubezpečil, že mu peniaze poskytne. Ani v zázname z 23.2.2009 nie je suma za jeden úkor právnej služby uvedená. Naviac jedna svedkyňa bola bývalá pracovníčka žalobcu a druhá bola jeho klientkou to znamená, že tieto výpovede nie sú viery hodné. Žalobca mal nárok len na zaplatenie právnej služby podľa tarify a toto už dostal. Pokiaľ poukázal na odpoveď žalovaného k vyúčtovaniu žalobcu z 13.3.2012, hovorí o vyššej odmene v budúcom čase
žalovaný, to znamená, že ani toto nemôže byť dôkazom o súhlase odmeny za právnu službu. Je zrejmé, čo bolo predmetom sporu, od ktorého sa odvíja nárok žalobcu a tento predmet môže byť ohodnotený podľa § 11 ods. 1, písm. c) vyhlášky 655/2004 Zb. len vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Pokiaľ išlo o výšku tarifnej hodnoty predmetu sporu, túto jednostranne určil samotný žalobca. Pokiaľ žalovaný namietal už prvé vyúčtovanie, žalobca vykonal ďalšie vyúčtovanie, to tiež znamená, že nebol žalobca v tomto smere jednoznačný. To, že žalobca nie je podnikateľ neznamená, že žalovaný nie je spotrebiteľ. Nemá právnické vzdelanie, nevedel čo má obsahovať takáto dohoda. Súd prvej inštancie jasne vysvetli svoj postup, ktorý bol postupom v súlade so zákonom. Je záver súdu zrejmý, nemožno žiadať inú odmenu z hodnoty predmetu sporu, ktorú sám žalobca určil, bolo to v rozpore so zákonom i dobrými mravmi. V pochybnostiach je potrebné rozhodnúť v záujme slabšej strany.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že bolo zrejmé aká bola odmena, s touto súhlasil. Žalovaný zložil v hotovosti zálohu. Je to človek s maturitou, dlhé roky pracoval ako colník, preto rozdiel medzi zálohou a konečnou sumou určite pochopil. Telefonicky oznámil bratovi, koľko žiada žalobca za jeden úkon právnej služby. Stále nechápe prečo sa nesťažoval na orgánoch Slovenskej advokátskej komory.
6. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a násl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii a § 10 Advokátskeho poriadku advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
8. Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
9. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom k 23.2.2009 (ďalej len ,,vyhláška´´) pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
11. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
12. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 28/2009 vyplýva, že pod touto sp. zn. je na návrh žalovaného vedený spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.11.2008, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. 6 nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. 836 a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške 7128/41911 v pomere k celku zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I. D., ako aj k pozemku parcele č. XX - zastávané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo výške XXXX/XXXXX v pomere k celku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. I. D., a to z dôvodu rozporu tejto kúpnej zmluvy s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
13. Pod čl. 3 v spise sp. zn. 4C 28/2009 je evidovaná listina označená ako ,,Plnomocenstvo´´ datovaná dňom 23.2.2009, podľa ktorej žalovaný udelil žalobcovi ako advokátovi písomné splnomocnenie udelené žalobcovi na zastupovanie v tomto konaní.
14. Pod čl. 207 v spise sp. zn. 4C 28/2009 je evidovaná listina datovaná dňom 2.2.2012 doručená súdu v tomto konaní dňa 7.2.2012, ktorou žalovaný súdu písomne oznámil, že splnomocnenie udelené žalobcovi na zastupovanie v tomto spore odvolal.
15. Z internetového portálu Slovenskej advokátskej komory je zrejmé, že žalobca je vedený v zozname advokátov tejto komory, č. licencie XXXX.
16. Odvolacie námietky žalobcu pozostávali v podstate v súlade s obsahom žaloby v tom, že došlo k dohode o odmene za jeden úkon právnej služby medzi ním a jeho bývalým klientom, teda žalovaným. Na tieto okolnosti predložil dôkazy t.j. záznam o porade s klientom z 23.2.2009 a navrhol vypučiť dve svedkyne. Vtedajšiu zamestnankyňu, ktorá pracovala v jeho advokátskej kancelárii a bývalú klientku, ktorá v čase uzatvárania tejto dohody mala sedieť na chodbe pred jeho advokátskou kanceláriou.
17. Odvolací súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie má za úlohu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, keďže v predošlom rozhodnutí súdu prvej inštancie absentoval vyhodnotenie svedeckých výpovedí vypočutých svedkýň U. a H.. V tomto rozhodnutí už súd prvej inštancie vyhodnotil tieto dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti aj v kontexte so záznamom o poskytnutej porade so žalovaným. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že napriek, teda tvrdeniam žalobcu, že už zo samotného záznamu z porady s klientom vyplýva, že bola dohodnutá odmena 500 eur za jeden úkon právnej služby a výsluch svedkýň, z ktorých jedna potvrdila alebo teda tvrdila, že počula o tom, že odmena má byť 500 eur za jeden úkon a druhá tvrdila, že teda odišiel a vrátil sa a peniaze ako zálohu za poskytnuté právne služby doniesol. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že tieto tri dôkazy svedčia aj bezo sporu o tom, že bola dohodnutá odmena za jeden úkon právnej služby 500 eur. Z predmetu sporu, v ktorom zastupoval žalobca žalovaného a od ktorého uplatnil nárok v tomto konaní je zrejmé, že išlo o žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, teda predmet sporu neurčitý a odmena, ktorú žalobca požadoval bola podstatne vyššia ako je tarifná odmena. Práve preto bolo potrebné zo strany žalobcu exaktne na dohodu predložiť o tom, že žalovaný s takouto odmenou za jeden úkon právnej služby súhlasil. To, že v zázname z 23.2.2009 bola uvedená hodnota sporu vo výške 40 000 eur, tu možno prisvedčiť žalovanému, že túto uviedol žalobca sám v zázname a znova k tejto hodnote sporu absentuje údaj o odmene za jeden úkon právnej služby. Táto okolnosť musí byť s klientom jasne a zrozumiteľne dohodnutá a dôkazné bremeno je právne na advokátovi, teda poskytovateľovi právnej služby, keď je zrejmé, že zastupuje fyzickú osobu laika, o to viac je potrebné tieto okolnosti dohodnúť tak, aby to bolo jasné, určité, zrozumiteľné pre slabšiu stranu. Preto odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tieto dôkazy, ktoré žalobca predložil nepostačujú na to, aby bolo možné s určitosťou prijať záver o jasne dohodnutej odmene za právnu službu (mimo tarifnej odmeny, vyplývajúcej z vyhlášky o odmenách advokátov). Pokiaľ namieta žalobca arbitrárne rozhodnutie, nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené, s týmto vôbec nie je možné súhlasiť, keďže súd prvej inštancie dôsledne rešpektujúc aj pokyny odvolacieho súdu, opísal aj skutočnosti, ktoré v danom prípade zistil právny predpis, podľa ktorého vec správne posúdil a svoje odôvodnenie po vykonanom dokazovaní uviedol tak, postupne jednotlivo vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ale aj v ich súvislostiach aj z pohľadu predmetu sporu, ktorý bol základom pre nárok žalobcu v tomto konaní. Je potrebné a nutné uviesť, že nemusí súd prvej inštancie rozsiahlym spôsobom hodnotiť jednotlivé dôkazy a tieto aj opšivne odôvodňovať. Je podstatné, aby bolo zrejmé, aký bol myšlienkový chod konajúceho súdu, čo z tohto rozhodnutia je zrejme. Záver súdu prvej inštancie a odvolací súd s týmto sa stotožňuje. Je taký, že je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane, ktorý v tomto spore mal postavenie spotrebiteľa a povinnosť advokáta je jasne informovať a odsúhlasiť si odmenu za právnu službu. Pokiaľ by táto mala niekoľko násobne prevyšovať tarifnú odmenu tak, ako to bolo v tomto prípade, nakoniec prijaté ust. § 18 ods. 4 advokátskej tarify o tom, že ak sa nedojedná odmena za jeden úkon právnej služby, jasne s klientom uvedením konkrétnej výšky a neodsúhlasí sa každý jeden úkon právnej služby, dokonca advokát nemá nárok na takúto odmenu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP. Z odvolacieho konania je zrejmé, že úspech v tomto konaní mal žalovaný. Rozhodnutie bolo potvrdené. Z obsahu spisu však vyplýva, že v štádiu odvolacieho konania pri úkonoch súdu prvej inštancie boli zabezpečované listinné dôkazy o majetkových pomeroch žalobcu, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Tieto doklady boli aktuálne, z ktorých vyplynulo, že žalobca nemá žiaden majetok. Nevlastní motorové vozidlo, podniká v prenajatých priestoroch s prenajatým nábytkom. Pokiaľ ide o zostatok na účte ide o zanedbateľnú sumu, výdavky sú na bežné potreby rovnajúce sa zhruba mesačnému príjmu žalobcu spolu s manželkou, preto rozhodol odvolací
súd o tom, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a to v pomeroch majetkových a sociálnych žalobcu, preto nárok na náhradu trov konania žalovanému, aj keď úspešnému účastníkovi nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).