Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: X.L. D.P., Q.. XX.XX.XXXX, U.Ý. T. R., Q. R.J. Q.Í. Č.. XX, právne zastúpenej: JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69, proti žalovanému: R.K. D.É., Q.. XX.XX.XXXX, U.Ý. T. R., Q. R.J. Q.Í. Č.. XX, právne zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, o zaplatenie sumy 3.847,15 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.02.2018 č.k. 10C 18/2016-94 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.847,15 Eur od 21.01.2016 do 10.05.2016 zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.847,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.847,15 Eur od 11.05.2016 do zaplatenia. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu v pozícii dlžníkov uzatvorili dňa 25.06.2008 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom zmluvu o financovaní bývania. Zmluva bola uzatvorená za účelom financovania účelu úveru do plnej výšky investičného zámeru dlžníkov k objektu úveru na základe tejto zmluvy kombináciou spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru. Z prílohy k úverovej zmluve vyplýva, že z celkovej sumy úveru vo výške 1.800.000,- Sk tvorí hypotekárny úver sumu 1.260.000,- Sk a spotrebný úver sumu 540.000,- Sk. Toho istého dňa bola medzi bankou a Y. X. ako záložcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že voči banke sú zaviazaní splatiť dlh spoločne a nerozdielne, t.j. sú vo vzťahu k banke solidárnymi dlžníkmi. Keďže veľkosť ich podielu na dlhu nebola určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou, uplatní sa princíp parity, teda že ich podiely sú rovnaké. Okrem toho aj ich spoločný byt nadobudnutý na základe úveru sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve strán sporu s podielom každej z nich vo výške 1/2 -vice. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sama uhradila banke splátky za obdobie od 24.01.2014 do 16.12.2015 v celkovej výške 7.694,31 Eur a tak plnila nad rozsah zodpovedajúci jej podielu na dlhu. Z tohto dôvodu žalobkyni vzniklo právo postihu voči ďalšiemu spoludlžníkovi a to žalovanému. Toto právo nie je podmienené tým, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia. Regresný nárok vznikne dňom nasledujúcim po plnení a je uplatniteľný v súdnom konaní. Z tohto dôvodu nebolo možné stotožniť

sa s názorom žalovaného o predčasnom podaní žaloby. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie polovice zo sumy 7.694,31 Eur, ktorej zodpovedá čiastka 3.847,15 Eur.

4. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 11.05.2016. Žalobkyni okrem istiny 3.847,15 Eur boli preto priznané aj úroky z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

5. Vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní sa považovalo za čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania za obdobie od 21.01.2016 do 10.05.2016, a preto v tejto časti bolo potrebné konanie podľa ustanovenia § 144 a nasl. zastaviť.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o postúpení pohľadávky banky na nebankovú spoločnosť toto nebolo žiadnym spôsobom podložené. Ak by aj banka skutočne postúpila pohľadávku na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., musela by túto skutočnosť oznámiť nielen žalobkyni, ale aj žalovanému ako spoludlžníkovi. Okrem toho z obchodného registra bolo zistené, že s účinnosťou od 01.01.2018 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., zanikla v dôsledku rozdelenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s.

7. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním si výpisu z úverového účtu bol zamietnutý, nakoľko takýto návrh žalovaný podal po uplynutí koncentračnej lehoty na podanie návrhov na vykonanie dokazovania, resp. dôkazov, pričom súd nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňou uvádzané sumy boli pripísané na predmetný úver, keďže žalovaný to vo svojich písomných vyjadreniach nenamietal.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 21.02.2018. Nevykonanie potrebného dokazovania malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Do dnešného dňa nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby žalobkyňa riadne zaplatila svoj záväzok, ako aj záväzok žalovaného v prospech záložného veriteľa. Do dnešného dňa zo strany žalobkyne nebola doručená zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si žalobkyňa odvodzuje svoj nárok voči žalovanému, keď stranám sporu okrem hypotekárneho úveru v sume 1.260.000,- Sk bol poskytnutý aj spotrebný úver v sume 540.000,- Sk. Rovnako nebolo predložené potvrdenie, resp. prehľad o priebehu splácania od záložného veriteľa, kedy a v akej výške žalobkyňa zaplatila svoj záväzok ako i záväzok žalovaného z titulu poskytnutého hypotekárneho úveru, ako i z titulu poskytnutého spotrebného úveru. Vôbec nebolo vzaté do úvahy vyjadrenie žalovaného, že nemá žiadnu vedomosť o priebehu splácania jednotlivých úverov a túto informáciu mu záložný veriteľ neposkytol ani na jeho požiadanie z dôvodu, že žalovaný je len spoludlžníkom. Vo veci nebolo jednoznačne preukázané, kto je vlastníkom bankových účtov, na ktoré boli zasielané finančné prostriedky, z ktorých si žalobkyňa odvodzuje svoj nárok voči žalovanému, ktorých úverov sa to má týkať vzhľadom na to, že žalobkyňa pri svojich platbách uvádzala aj rozdielne variabilné symboly. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný tiež preto, lebo z rozsudku nie je jednoznačne evidentné stručné, jasné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti sa považujú za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov sa vychádzalo a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie riadil a ako vec právne posúdil.

10. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej strany sporu ako dlžníci uzatvorili dňa 25.06.2008 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o financovaní bývania. Podľa predloženej zmluvy o financovaní bývania a prílohy tejto zmluvy (č.l. 4 až 7 spisu) uzatvorená zmluva bola kombináciou spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru vo výške 1.260.000,- Sk a účelového spotrebného úveru vo výške 540.000,- Sk. Žalobkyňa tak bez akýchkoľvek pochybností preukázala nielen existenciu hypotekárneho úveru, ale aj existenciu spotrebného úveru poskytnutého zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. Rovnako žalobkyňa predložením potvrdení o hotovostných vkladoch na účet Všeobecnej úverovej banky, a.s., preukázala úhrady realizované v celkovej výške 7.694,31 Eur.

14. Vychádzajúc z týchto listinných dôkazov predložených žalobkyňou ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že finančné prostriedky poukázané žalobkyňou na účet Všeobecnej úverovej banky, a.s., súviseli so splácaním úveru poskytnutého na základe zmluvy o financovaní bývania.

15. Ak žalovaný spochybňuje splácanie úveru žalobkyňou, bolo jeho povinnosťou tieto svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázať. Žalovaný pritom v priebehu celého konania ani len netvrdil na aký iný účel než ten, ktorý súvisel so splácaním úveru poskytnutého na základe zmluvy o financovaní bývania, mali byť žalobkyňou uhradené peňažné prostriedky použité. V tomto smere si teda nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť.

16. Podľa ust. § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

18. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

19. Žalobkyňa v priebehu konania preukázala, že z titulu zmluvy o financovaní bývania uhradila Všeobecnej úverovej banke v období od 24.01.2014 do 16.12.2015 čiastku 7.694,31 Eur.

20. Záväzok vzniknutý na základe zmluvy o financovaní bývania má charakter spoločného záväzku upraveného v ustanovení § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

21. V ustanovení § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravený vnútorný vzťah medzi dlžníkmi. Pritom platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov (§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. Ak žalobkyňa ako jeden z dvoch pasívne solidárnych dlžníkov sama uhradila sumu 7.694,31 Eur, bola oprávnená požadovať od žalovaného ako druhého solidárneho dlžníka náhradu za toto plnenie v rozsahu 1/2 -vice.

23. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval ak žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.847,15 Eur, predstavujúcej polovicu zo sumy 7.694,31 Eur uhradenej žalobkyňou, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).