Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/126/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Z. I., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt E. J. XXXXX/X, XXX XX G., právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému LEFEROVIČ Slovensko, s.r.o., so sídlom Odborárska 23, 831 02 Bratislava, IČO 47 317 132, právne zastúpenému JUDr. S. I., advokátkou, so sídlom kancelárie Y. XX, XXX XX G., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 17Cb/3/2018-56 zo dňa 6. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa na zabezpečenie pohľadávky žalobcu 38 688 eur s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica zriaďuje záložné právo žalobcu (i) k pozemkom zobrazeným ako parcely registra C vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G. : číslo XXX/X o výmere 171 m2 ostatné plochy, číslo XXX/XX o výmere 59 m2 ostatné plochy, číslo XXX/XX o výmere 18 m2 zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/XX o výmere 18 m2 zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/XX o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/XX o výmere 7 m2 zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/XX o výmere 64 m2 zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/X o výmere 167 m2 zastavané plochy a nádvoria; (ii) k pozemkom zobrazeným ako parcely registra C vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G. : číslo XXX/X o výmere 694 m2 ostatné plochy, číslo XXX/X o výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria; (iii) k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 2/6 k pozemku zobrazenému ako parcela registra E zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G. : číslo XXXX, o výmere 101 m2 orná pôda a (iv) k spoluvlastníckemu podielu žalovaného 32/512 k pozemku zobrazenému ako parcela registra E zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G. : číslo XXXX o výmere 1347 m2, trvalé trávne porasty.

2. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu. Z listín, ktoré žalobca priložil k návrhu, mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 1.6.2018 domáha proti žalovanému v upomínacom konaní zaplatenia 38 688 eur (čl. 26 - 28), a to na základe toho, že (i) žalobca uzavrel so žalovaným 28.3.2017 kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu kúpnu cenu 25 000 eur, ktorú mu doteraz nezaplatil (kúpna zmluva čl. 10 - 11) a (ii) Ing. Z. N. uzavrel so žalovaným 11.4.2017 kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 17 940 eur, žalovaný zaplatil len 4 252 eur (kúpna zmluva čl. 12 - 13). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.3.2018 postúpil Ing. Z. N. svoju pohľadávku voči žalovanému z tejto kúpnej zmluvy 13 688 eur na žalobcu (zmluva o postúpení pohľadávok čl. 14 - 15). Žalovaný ako vlastník apartmánov prevádza jednotlivé apartmány v apartmánovom bývaní v katastrálnom území G. (čl. 20 - 21). Proti konateľovi žalovaného Ing. K. I. sa

vedie konkurzne konanie (čl. 16 - 19). Žalovaný okrem vyššie opísaného dlhu žalobcovi dlhuje zo zmlúv o investícií 401 379,98 eur, pričom tieto dlhy riadne nespláca (uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/11/2018-69 z 24.5.2018). Žalovaný je vlastníkom a spoluvlastníkom pozemkov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia (výpisy z listov vlastníctva čl. 22 - 25). Z uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je veriteľom žalovaného, pričom pohľadávka žalobcu nie je žiadnym spôsobom zabezpečená. Žalovaný má voči žalobcovi viacero dlhov, ktoré žalovaný nespláca, na konateľa žalovaného prebieha konkurzné konanie a žalovaný prevádza svoj majetok na tretie osoby. Preto je prítomná obava, že exekúcia zatiaľ v upomínacom konaní uplatnenej pohľadávky bude ohrozená. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že podľa § 343 ods. 1 a 2 zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo k uvedeným pozemkom a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch žalovaného.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP. S poukazom na výrok uznesenia, odôvodnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom a závery súdu prvej inštancie, žalovaný uviedol, že základnými predpokladmi zriadenia zabezpečovacieho opatrenia sú : návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V konkrétnostiach žalovaný dôvodil, že žalobca má evidovať dlh voči žalovanému vo výške 38 688 eur s príslušenstvom titulom predložených kúpnych zmlúv. Žalovaný má za to, že svoj záväzok z predmetných kúpnych zmlúv v plnom rozsahu uhradil a nemá voči žalobcovi žiadny dlh. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal trvanie a dôvodnosť nároku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. IV. kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.2017, resp. 21.4.2017, v zmysle ktorých je kupujúci oprávnený bezodkladne po uhradení kúpnej ceny podľa čl. III. týchto zmlúv podať na príslušný katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva. V zmysle výpisu LV č. XXXX sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX/ X parc.č. XXXX/X, k.ú. G. I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2017, V-345/2017, a kúpnej zmluvy zo dňa 21.4.2017, V-344/2017. Je zrejmé, že žalovaný uhradil kúpnu cenu vo výške a za podmienok podľa čl. III. v kúpnej zmluve zo dňa 21.4.2017 a kúpnu cenu vo výške a za podmienok podľa čl. III. v kúpnej zmluve zo dňa 11.4.2017 uzatvorenej s Ing. Z. N.. Na základe uvedeného bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Pokiaľ žalobca uvádza, že časť kúpnej ceny vo výške 4 252 eur podľa čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2017 bola predávajúcemu Ing. Z. N. žalovaným uhradená, nie je logické, prečo by žalovaný neuhradil druhú časť kúpnej ceny, či výšku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.4.2017. V prípade, ak by kúpna cena nebola uhradená, mal žalobca možnosť vykonať potrebné právne úkony na prerušenie, resp. zastavenie vkladového konania, čo neurobil. Podaniu žaloby v upomínacom konaní a návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepredchádzala zo strany žalobcu žiadna predžalobná výzva, žalovanému boli doručené už len rozhodnutia súdov. Toto správanie žalobcu považuje žalovaný za špekulatívne a v konečnom dôsledku za zjavné zneužívanie práva v zmysle čl. 5 CSP. V konaní pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 11C/11/2018 podal žalovaný proti uzneseniu č.k. 11C/11/2018-69 zo dňa 24.5.2018 odvolanie a v upomínacom konaní sp.zn. 5Up/330/2018 o zaplatenie 401 379,98 eur titulom zmlúv o investícii vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, podal odpor. V odvolaní a v odpore žalovaný poukázal na to, že v žalobách sám žalobca uvádzal, že v prospech neho boli pripísané bližšie nekonkretizované platby vo výške 493 000 eur od žalovaného, ktoré si však žalobca neoprávnene započítal na základe predložených oznámení o započítaní pohľadávok voči iným subjektom: voči fyzickej osobe Ing. K. I. vo výške 288 000 eur zo dňa 10.5.2018, voči právnemu predchodcovi spoločnosti REZIDENČNÉ PROJEKTY s.r.o. (DERCON INDUSTRIES s.r.o., IČO: 47 317 558) vo výške 155 000 eur zo dňa 10.5.2018 a voči právnemu predchodcovi spoločnosti Hirondelle s.r.o. (LEBICH s.r.o., IČO: 46 559 302) vo výške 50 000 eur zo dňa 10.5.2018. Z uvedeného nie je zrejmé, aké vzájomné pohľadávky mali medzi sebou žalobca a uvedené subjekty, v akej výške, z akého titulu, kedy došlo k ich vzájomnému krytiu, kedy nastala splatnosť a či ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalovanému tiež nie je zrejmé, akým právnym titulom žalobca započítal prijaté platby od žalovaného voči iným subjektom. Z konania žalobcu žalovaný vyvodil zjavné zneužitie práva. Keďže žalovaný tvrdí, že neexistuje peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému nemôže dôjsť ani k splneniu podmienky nebezpečenstva ohrozenia exekúcie. S poukazom na čl. 20 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný zdôraznil, že tieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ich nerešpektovaním dochádza k zásahu, ktorý nie je primeraný a preto je aj nezákonný. Nariadené zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie údajnej pohľadávky žalobcu vo výške 38 688 eur sa vzťahuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a č. XXXX, ktorých trhová hodnota zjavne niekoľkonásobne prevyšuje

sumu 38 688 eur. Zabezpečovacie opatrenie je v plnom rozsahu je neprimerané vo vzťahu k údajnému právu, ktorého budúci výkon má byť ohrozený. Špekulatívne správanie žalobcu v tomto smere vidí žalovaný v tom, že žalobca nežiadal zabezpečiť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, a ktoré približne odzrkadľujú hodnotu údajnej peňažnej pohľadávky, ale pozemky, ktoré presahujú uplatnený peňažný nárok. Žalovaný podniká v oblasti investičnej výstavby, ktorej základom je získavanie finančných prostriedkov ako preddavkov na kúpnu cenu od potencionálnych záujemcov bytových a nebytových priestorov na základe zmlúv. Uvedené je zrejmé už zo samotnej povahy nehnuteľností, na ktoré bolo vydané zabezpečovanie opatrenie v konaní sp.zn. 11C/11/2018, a z realizácie mnohých projektov, ako je napr. projekt „rekonštrukcia chaty Dukla“. Zásahom do vlastníckych práv žalovaného sa zasahuje do ekonomickej činnosti žalovaného, ktorá je nevyhnutná pre plnenie povinností žalovaného voči tretím osobám. Žalovaný mal v rámci svojej podnikateľskej činnosti záujem zrekonštruované apartmánové byty a nebytové priestory ďalej ako developer projektu predávať budúcim záujemcom a za týmto účelom zverejňoval v čase výstavby, resp. pred výstavbou a rekonštrukciou, inzercie na predaj bytov a nebytových priestorov, ktoré aj uskutočňoval. Táto podnikateľská činnosť žalovaného sa nemôže považovať za účelové a cielené zbavovanie sa majetku s cieľom vyhnúť sa uhrádzaniu záväzkov voči žalobcovi. Na strane žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne neexistencia dôvodnosti a trvania peňažného nároku žalobcu a s tým súvisiaceho nebezpečenstva ohrozenia exekúcie. Dochádza k zasahovaniu do podnikateľskej činnosti žalovaného v neprimeranom rozsahu a k porušovaniu ústavných práv žalovaného. Súd prvej inštancie na základe ponúknutých dôkazných prostriedkov nesprávne uzavrel osvedčenie zákonných podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.7.2018 k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný síce uvádza dôvody odvolania, avšak absentuje akákoľvek argumentácia, ktorá by existenciu odvolacích dôvodov preukazovala. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že jedinou skutočnosťou, na ktorú sa žalovaný odvoláva je účelové spochybňovanie pohľadávky žalobcu. Žalovaný pri koncipovaní odvolania vychádzal z princípov, ktoré sa vzťahujú na predbežné opatrenie, opomenul však princípy a ustanovenia novej právnej úpravy. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia a posilnenie postavenia veriteľa. Úlohou zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnutie reálneho uspokojenia budúcej pohľadávky veriteľa. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené požiadavky podľa § 343 ods. 1 a logickým výkladom týchto predpokladov možno dospieť k záveru, že v prípade odvolania žalovaného tento musí uviesť, ktorý zo zákonných predpokladov na vydanie uznesenia o zriadení záložného práva nebol splnený, a teda v čom spočíva vada rozhodnutia. Uvedené nebolo zo strany žalovaného vykonané. Pokiaľ žalovaný svoju procesnú obranu zakladá na namietaní existencie peňažnej pohľadávky a na to akcesoricky nadväzujúcej neexistencie obavy o zmarenie exekúcie, je potrebné zdôrazniť, že skúmanie peňažnej pohľadávky je predmetom samotného konania. Žalobca dal do pozornosti, že konateľ žalovaného bol súčasne konateľom spoločností LEBICH s.r.o. (v súčasnosti Hirondelle s.r.o.) a DERCON INDUSTRIES s.r.o. (v súčasnosti REZIDENČNÉ PROJEKTY s.r.o.), ktoré sú v súčasnosti neaktívnymi spoločnosťami bez majetku a sú právnymi nástupcami niekoľkých desiatok spoločností. Tieto spoločnosti vykazujú dlhy vo verejných registroch a ich súčasnými konateľmi sú zahraničné osoby figurujúce v niekoľkých desiatkách až stovkách neaktívnych spoločností. Voči konateľovi spoločnosti je vedené konkurzné konanie, v ktorom konateľ deklaruje, že je nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Za daného stavu, pri existencii niekoľkých „schránkových firiem“, ako i konkurznom konaní na majetok konateľa žalovaného, považuje žalobca za osvedčenú hrozbu ujmy jeho práv. Vyčkávaním na ďalšie prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalším úkonom, vrátane prevodov majetku žalovaného, pri ktorých by bola ochrana vo vzťahu k žalobcovi výrazne znížená. V prípade zrušenia zabezpečovacieho opatrenia by sa pohľadávka žalobcu stala z hľadiska jej vymožiteľnosti nedobytnou. Pokiaľ žalovaný namieta primeranosť zásahu, poukázal žalobca na to, že proporcionalita nie je uvedená ako zákonný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nakoľko zabezpečovacím opatrením nie je, na rozdiel od iných inštitútov, ukladaná povinnosť. Opodstatnenosť námietky neprimeranosti možno pripustiť len vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe je výnimku potrebné vykladať vždy reštriktívne. Žalobca splnil náležitosti na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a spoľahlivo osvedčil obavu o výkon rozhodnutia. Žalovaný neuvádza žiadne tvrdenia smerujúce voči zákonným náležitostiam návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, napadnutým uznesením nie je žalovanému ukladaná žiadna povinnosť. Námietky žalovaného svojim obsahom smerujú voči peňažnej pohľadávke, a nie voči

konaniu o zabezpečovacom opatrení. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podaním zo dňa 30.7.2018 žalobca predložil súdu uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 19.1.2016 a prehlásenie zo dňa 19.1.2016, ktorým spoločnosť X-SLIDE GROUP s.r.o., IČO: 47 317 132, uznala čo do dôvodu a výšky (prevzatie peňažnej sumy od žalobcu vo výške 612 000 eur za účelom získania podielu 60 % z čistého zisku z investícií podľa zmlúv o investíciách) a tento dlh sa zaviazala uhradiť v termínoch uvedených v jednotlivých zmluvách.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.8.2018 k vyjadreniu žalobcu s poukazom na obsah tohto vyjadrenia zdôraznil, že procesná obrana žalovaného je správna, nakoľko ak peňažný nárok neexistuje, nie je možné poskytnúť takému právu ochranu v podobe zabezpečovacieho opatrenia. Nariaďovanie zabezpečovacích opatrení na pohľadávky, ktoré neexistujú by smerovalo k svojvoľnému uplatneniu práva, kde by si na základe neexistujúcej pohľadávky mohol ktokoľvek zabezpečiť majetok tretej osoby bez právneho dôvodu. Žalobca síce predložil listiny, ktorými chcel preukázať existenciu peňažného nároku, žalovaný má však za to, že predmetné listiny preukazujú opak tvrdený žalovaným (neexistencia pohľadávky). Zopakovaním odvolacích tvrdení mal žalovaný za to, že z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností mal žalobca poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby marenia exekúcie, nakoľko tvrdenia o majetkových pomeroch tretích osôb odlišných od žalovaného túto obavu neosvedčujú. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval tvrdenia týkajúce sa neprimeranosti údajnej peňažnej pohľadávky a trhovej hodnoty nehnuteľností, tvrdenia o špekulatívnom správaní sa žalobcu. K listinám, uznanie dlhu a prehlásenie zo dňa 19.1.2016, ktoré žalobca predložil, žalovaný uviedol, že tieto listiny nepreukazujú vznik kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2017 a zo dňa 21.4.2017, nakoľko z dátumov možno postrehnúť, že v čase ich podpísania kúpne zmluvy, z ktorých vznikla údajná pohľadávka, ešte neexistovali. Žalobca sa vo vyjadrení pokúša navodiť dojem, že ide o účelové spochybnenie peňažného nároku. Účelové a špekulatívne konanie je práve konanie na strane žalobcu, ktorý pred podaním žaloby a návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom nespochybnil vklad do katastra nehnuteľností ani nevyzval žalovaného na doplatenie kúpnej ceny. Rovnako za účelový krok možno považovať aj fakt, že žalobca nežiadal zabezpečiť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, ale nehnuteľnosti, ktoré výšku pohľadávky niekoľkonásobne prevyšujú. Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 a odvolacími dôvodmi žalovaného podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok a procesného postupu, ku ktorým odvolací súd prihliadol z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

11. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie

opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, uplatnená alebo judikovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný z hľadiska osvedčovania. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Z hľadiska osvedčenia by mal navrhovateľ/žalobca poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci.

12. Nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal po podaní žaloby proti žalovanému o zaplatenie 38 688 eur s príslušenstvom, ktorú podal dňa 1.6.2018 na Okresný súd Banská Bystrica (upomínacie konanie). V čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie mala pohľadávka žalobcu výšku 38 688 eur s príslušenstvom. Tvrdeným právnym dôvodom uplatnenej pohľadávky, ktorej zabezpečenie zriadením záložného práva žalobca navrhoval, bolo zaplatenie kúpnej ceny vo výške 25 000 eur na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.4.2017 medzi žalobcom v postavení predávajúceho a žalovaným v postavení kupujúceho za nehnuteľnosť : parc. KNC č. XXXX/X, záhrada o výmere 1 414 m2, kúpnej cenu vo výške 13 688 eur na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.4.2017 medzi Ing. Z. N. v postavení predávajúceho a žalovaným v postavení kupujúceho za nehnuteľnosť: parc. KNC č. XXXX/X, záhrada o výmere 1 794 m2 a zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.3.2018 medzi žalobcom v postavení postupníka a Ing. Z. N. v postavení postupcu vo výške 13 688 eur.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorých súd prvej inštancie uvádza skutočnosti osvedčené zo žalobcom predložených listín (odsek 1. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie) ako aj so záverom súdu prvej inštancie (odsek 2. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie), z ktorého vyplýva osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a existencie prevodov majetku žalovaného na tretie osoby. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca konkretizoval a špecifikoval v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a na ktoré súd prvej inštancie zriadil sudcovské záložné právo vo výroku napadnutého uznesenia, sú spôsobilým predmetom zálohu v intenciách § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného.

14. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal listinami, ktoré žalobca predložil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osvedčené, že žalovaný reálne vykonáva právne úkony, ktorými predáva majetok a v evidencii nehnuteľností je na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, obec a k.ú. G. a LV č. XXXX, obec a k.ú. G., vyznačená plomba na základe konkrétneho vkladového konania pod V-XXX/XXXX. Aj napriek skutočnosti, že predmetné vkladové konanie súvisí s predajom apartmánového bývania (stavba súp.č.XX na parc. KNC č. XXX k.ú. G. - byt č. X na 1. poschodí vo vchode č. 4, podiel 13756/58906 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku, podiel 47624/58906 na pozemku parc. KNC č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2) a žalovaný, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného, podniká v predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom a ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností, svoje odvolacie tvrdenie, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa zasahuje do ekonomickej činnosti žalovaného, ktorá je nevyhnutná pre plnenie povinností žalovaného voči tretím osobám, v odvolaní nielen neosvedčil, ale vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých bolo zriadené sudcovské záložné právo, nekonkretizoval.

15. Navrhované zabezpečenie pohľadávky žalobcu sa týka zriadenia záložného práva na časť majetku, ktorý žalovaný doposiaľ vlastní a ktorý, ako vyplýva z LV č. XXXX, obec a k.ú. G., z LV č. XXXX, obec a

k.ú. G., z LV č. XXXX, obec a k.ú. G. a z LV č. XXXX, obec a k.ú. G., je zaťažený zákonným záložným právom (inžinierske siete). Podľa predložených listov vlastníctva zo dňa 31.5.2018 (v spise č.l. 22-25) ani v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia dňa 6.6.2018 nebola na nehnuteľnostiach vyznačená žiadna plomba na základe vkladu do katastra nehnuteľností.

16. Skutočnosť, že žalobca nenavrhoval zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv zo dňa 11.4.2017 a zo dňa 21.4.2017, keď žalovaný vykonáva úkony smerujúce k zániku vlastníckeho práva časti jeho majetku, nepovažoval odvolací súd za jediné a rozhodujúce kritérium pre zamietnutie návrhu žalobcu na zriadenie sudcovského záložného práva na iných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Za splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno zriadiť záložné právo na majetok dlžníka bez obmedzenia jeho rozsahu len na tie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu medzi stranami sporu. Z hľadiska primeranosti vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenie žalovaného, že hodnota nehnuteľností, na ktorých sa má zriadiť záložné právo, niekoľkonásobne prevyšuje sumu 38 688 eur peňažnej pohľadávky, za neosvedčené. Podľa názoru odvolacieho súdu je to práve žalovaný ako vlastník nehnuteľností, ktorý má možnosť v rámci svojej procesnej obrany poprieť tvrdenia žalobcu vrátane predložia listín osvedčujúcich hodnotu nehnuteľností pri rešpektovaní účelu zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v posilnení postavenia veriteľa. Z hľadiska proporcionality zriadenie sudcovského záložného práva neobmedzuje žalovaného za daného osvedčeného stavu vo vykonávaní podnikateľskej činnosti v rámci predmetu podnikania pri bežnej činnosti ani pri disponovaní s ňou z hľadiska obsahu vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka).

17. Odvolacie tvrdenia žalovaného, ktorými argumentoval neexistenciou peňažnej pohľadávky žalobcu sú tvrdeniami s charakterom dokazovania vo veci samej a následného posudzovania podľa hmotného práva vo veci samej. Pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobstoja ani tvrdenia žalovaného o špekulatívnom správaní žalobcu a o zjavnom zneužívaní práva.

18. Odvolací súd pri posudzovaní, či tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú takými podstatnými odvolacími tvrdeniami, ktoré svojím významom zakladajú spochybnenie názoru a záverov súdu prvej inštancie o osvedčení existencie obavy ohrozenia exekúcie, za súčasného rešpektovania osobitného procesného pravidla podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP, uvádza, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil súd prvej inštancie splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správne. Tieto predpoklady, tak ako ich odvolací súd uviedol v odseku 11. tohto odôvodnenia, musia byť splnené súčasne. Žalobca splnil zákonné predpoklady, ktorými sú samotný návrh, spôsobilý predmet záložného práva, existujúca peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá nie je doposiaľ judikovaná, ako aj predpoklad existencie obavy ohrozenia exekúcie pre navrhované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Skutkové tvrdenia žalobcu podporené listinami, na ktoré sa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odvoláva a ktoré predložil (§ 326 ods. 1, 2 v spojení s § 344 dali konajúcemu súdu možnosť subsumovať tvrdený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu a dospieť tak preskúmateľným spôsobom k záveru o splnení predpokladov pre nariadené zabezpečovacie opatrenie. V súvislosti ohrozením exekúcie žalobca/veriteľ tvrdil a osvedčil také konkrétne úkony dlžníka/žalovaného, z ktorých bolo možné v čase rozhodovania súdom prvej inštancie o návrhu s čo možno najvyššou mierou pravdepodobnosti vyvodiť, že uskutočnené úkony dlžníka/žalovaného týkajúce sa jeho majetku môžu mať z obligačného aj vecného hľadiska vplyv na kvalitu a kvantitu majetku v takom rozsahu, že vymoženie pohľadávky v exekúcii je dôvodne ohrozené čo i len sčasti. V prípade úspechu žalobcu vo veci samej dochádza k zániku zabezpečovacieho opatrenia výkonom záložného práva podľa § 343 ods. 3 a v prípade neúspechu žalobcu vo veci samej dochádza k jeho zrušeniu postupom podľa § 335 CSP, prípadne pre zrušenie zabezpečovacieho opatrenia budú platiť ustanovenia § 334 a § 338 v spojení s § 344 CSP.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 o veci samej, či už meritórnym alebo nemeritórnym rozhodnutím.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .