Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/54/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov matky: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. XXX/XX-XX a otca: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Andrej Bryja, advokát so sídlom R. XX, T., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/16/2018-21 zo dňa 12.06.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) upravil stretávanie sa otca U. W., nar. XX.XX.XXXX s maloletým U., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. tak, že dieťa si prevezme v mieste bydliska matky v určený deň, hodinu a na tom istom mieste dieťa v určený deň a hodinu matke odovzdá. Matke I. D. uložil povinnosť maloletého U. na stretnutie s otcom náležite pripraviť, v určenom mieste a čase otcovi odovzdať; po skončení stretnutia dieťa od otca prevziať v určenom mieste a čase. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 360 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) s tým, že bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému U., ktoré konanie sa už na Okresnom súde Námestovo vedie pod vyššie uvedenou spisovou značkou. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého nie sú manželia, aktuálne ani nežijú v spoločnej domácnosti, a to od 24. marca 2018, kedy sa z nej odsťahovala matka spolu s dieťaťom. Od narodenia maloletého U., t.j. od XX.XX.XXXX do odchodu zo spoločnej domácnosti sa o dieťa starali obaja rodičia spoločne. Z návrhu matky vo veci samej o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného neboli zistené žiadne závažné dôvody, pre ktoré by sa otec s dieťaťom nemohol stretávať. Čas stretávania, ktorý navrhol otec dieťaťa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je podľa presvedčenia súdu prvej inštancie primeraný veku dieťaťa a jeho potrebám a tiež dennému režimu. Vychádzajúc z práv dieťaťa na oboch rodičov, z práva na stretávanie sa s každým z rodičov, aj s tým, s ktorým aktuálne nežije, súd prvej inštancie návrhu otca vyhovel, pričom v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému U..

2. Proti uvedenému uzneseniu matka (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie uviedla, že

s napadnutým rozhodnutím nemôže súhlasiť predovšetkým pre udalosti, ktoré nastali po podaní návrhu vo veci samej - o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Uvedený návrh pritom podala z dôvodu, že už psychicky nezvládala tlak otca, ktorý ju neustále psychicky týral, urážal, slovne na ňu útočil, pričom tak robili aj jeho rodičia a súrodenci. Po tom, ako opustila spoločnú domácnosť, sa správanie otca vôbec nezmenilo aj napriek tomu, že očakávala zmenu. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že sa viac venoval opísaniu vzťahu rodičov dieťaťa, aj keď sa mal viac venovať opísaniu jeho vzťahu s maloletým U.. V nadväznosti na uvedené odvolateľka uviedla, že otec sa už od narodenia o dieťa nezaujímal, nikdy mu nič nekúpil, žiadnu hračku, oblečenie, celú detskú výbavičku zakúpila matka sama zo svojich úspor. Maloletý U. ako každé dieťa potrebuje, aby sa mu rodič venoval, trávil s ním čo najviac času, avšak otec takýmto rodičom nie je. Od narodenia sa o maloletého U. starala matka sama. Otec jej párkrát pomohol s kúpaním a kŕmením a okrem uvedeného ničím iným. Všetko bolo na pleciach matky. To platí aj o zabezpečovaní materiálnych potrieb rodiny. V tomto smere sa tvrdenia otca nezakladajú na pravde. Otec bol celý deň v práci, preto aj nemohli byť zistené žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o maloletého. Od času, ako matka opustila spoločnú domácnosť, otec sa s maloletým stretol len 2-krát, vždy za prítomnosti matky, keďže sa o maloletého U. nevie sám postarať. Poslednýkrát sa otec s dieťaťom stretol dňa 29.04.2018, pričom po stretnutí priniesol matke syna, ktorý je na ňu citovo naviazaný, uplakaného, bojazlivého, vyplašeného, ktorého musela 3 hodiny nosiť na rukách, aby sa aspoň trochu upokojil. S poukazom na uvedené preto žiadala, aby sa otec stretával so synom len v jej prítomnosti, keďže nevie, ako s ním trávil čas, čo sa dialo počas stretnutí, čo spôsobilo, že sa maloletý U. vrátil uplakaný, vystrašený a bojazlivý. Pokiaľ by v skutočnosti otcovi záležalo na synovi, tak ako to prezentuje, tak miesto toho, aby svoju pozornosť venoval matke a útočil na ňu, mal by sa tešiť z každej sekundy, ktorú trávi so synom, mal by sa venovať len jemu, hrať sa s ním a pod., avšak on to nerobí. Rovnako nemožno opomenúť, že maloletý U. má 8 mesiacov a má zavedený svoj určitý denný režim, na ktorý je zvyknutý a nie je vhodné, aby bol tento jeho režim narušený tým, že bude tráviť skoro celý deň mimo domova, na ktorý je zvyknutý a ktorý mu je známy a bude bez svojej matky, na ktorú je naviazaný, zvyknutý tráviť s ňou celý deň, zaspávať v jej náručí, hrať sa s ňou a bude s otcom, ktorého nepozná a ktorý sa o neho nikdy nestaral, nezaujímal sa o neho, nehral sa s ním, nevenoval mu všetku svoju pozornosť. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že vydané napadnuté uznesenie nie je v záujme maloletého dieťaťa a ani vhodné pre jeho zdravý vývoj. S poukazom na uvedené v skutočnosti odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň v roku v sobotu od 10.00 do 13.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná pripraviť maloletého na stretnutie s otcom.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Tiež uviedol, že matka svoje tvrdenia, ktoré produkuje v odvolaní, nikdy nepreukázala. Pokiaľ aj tvrdí, že syn bol na stretnutí uplakaný a bojazlivý, je to preto, lebo mu syna dávala rozrušeného, pretože sa s ním hádala. Vyslovil presvedčenie, že matka mu chce zabrániť styku so synom, aby naňho a jeho rodinu zabudol. V skutočnosti nie syn, ale matka je naviazaná na syna a bráni otcovi v stretávaní sa s ním. Matka veľmi dobre vie, čo so synom otec pri stretnutí robí, pretože jej vždy podrobne opísal, kedy papal, spal a to isté požaduje aj od nej. Pri preberaní syna má matka vždy nejaké nevhodné komentáre. V týchto pokračuje (v podobe písania SMS správ) aj po stretnutí otca s dieťaťom. Matke v skutočnosti vadí, že otec sa vie so synom pohrať, pomaznať, venuje sa mu po celý čas ich stretnutia. Stretnutia za prítomnosti matky by viedli len k hádkam a stresovaniu dieťaťa. Syn u otca pokojne zaspí a spí dlho. Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti, túto si otec zatiaľ plní predbežne v rozsahu 60,- eur mesačne, ktorá zodpovedá potrebám syna, ako aj súdmi určovaného výživnému v nevyhnutnej miere.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 04.07.2018 uviedol, že s vydaným neodkladným opatrením súhlasí, pretože toto rozhodnutie rešpektuje právo oboch rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa a zachováva právo maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi.

5. Matka vo svojej odvolacej replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia, s vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 .

8. Odvolacie námietky matky dieťaťa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

9. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Existenciu tejto potreby dočasnej úpravy bude preto možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. Obzvlášť v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 111 je potrebné starostlivo posúdiť, či sú splnené, resp. osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetných konaniach je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP, a to aj za situácie ich zjavného rozporu so záujmami jeho rodičov, pretože sleduje záujem na zdravom fyzickom a psychosociálnom vývoji maloletého dieťaťa.

11. V danom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že doposiaľ zistené skutočnosti osvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi maloletého U. z dôvodu, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi. O nutnosti vydania neodkladného opatrenia svedčia nielen tvrdenia otca, ale tiež aj správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.05.2018 a 04.06.2018. Potreba stretávania sa dieťaťa s oboma rodičmi je odôvodnená tým, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby nadviazalo rovnaký citový vzťah k obom rodičom z hľadiska jeho ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja. S prihliadnutím na miesto bydliska tak matky, ako aj otca a tiež skutočnosť, že otec sa môže stýkať so synom len jedenkrát v týždni, odvolací súd považoval aj rozsah trvania stretnutia otca so synom za primeraný. Tiež preto, lebo doposiaľ neboli zistené žiadne skutočnosti (aj napriek tvrdeniam matky), že by sa otec o dieťa nevedel riadne postarať. Napokon od jeho narodenia až do rozpadu spoločnej domácnosti žili obaja rodičia spoločne a museli sa teda podieľať na výchove maloletého dieťa spoločne.

12. Pokiaľ matka v rámci svojich odvolacích námietok argumentovala tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, je potrebné uviesť, že podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred rozhodnutím vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu (správy kolízneho opatrovníka). Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Súd nemôže vopred neodkladným opatrením prejudikovať meritórne rozhodnutie vo veci samej, v danom prípade o úprave styku otca s maloletým.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430