Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-9-2022.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-11P/9/2022
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky: Ing. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. XXXX/X, XXX XX L. a otca: F.. arch. J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 18.01.2022, označeným ako „Pokračovanie vo výchovnom opatrení - II.etapa, Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP“ sa otec mal. dieťaťa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží mal. dieťaťu ako aj jeho rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (ďalej ako „poskytovateľ 1“), zároveň prostredníctvom občianskeho združenia TENENET (ďalej ako „poskytovateľ 2“) za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu dieťa a rodič, medzi mal. dieťaťom a jeho otcom, a to mal. dieťaťu v trvaní 6 mesiacov, v rozsahu min. 150 hodín, matke i otcovi v trvaní 3 mesiacov a v rozsahu min. 30 hodín prostredníctvom poskytovateľa. Matke zároveň uloží povinnosť, aby na výzvu poskytovateľa 2 zabezpečila telefonický, resp. elektronický kontakt s povereným pracovníkom na stanovenú dištančnú formu terapie, resp. pripravila mal. dieťa a odovzdala ho na stanovenú prezenčnú formu terapie striedavo v Žilinskom a Bratislavskom kraji v sídle poskytovateľov. Otcovi, matke i poskytovateľovi 2 uloží povinnosť každý mesiac podávať súdu správy o priebehu realizácie výchovného opatrenia. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil povinnosť sociálnemu úradu v Ružomberku zabezpečiť v meste Ružomberok hygienicky vhodné, dezinfikované a zaplatené priestory vzhľadom na situáciu Covid-19, povinnosť oznámiť rodičom kontakty a zmluvne zabezpečené miesta, a zároveň, aby im súd uložil povinnosť zaviazať interným listom referentky oddelenia SPODaSK zdržať sa akéhokoľvek priblíženia k osobe mal. dieťaťa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz kontaktovania mal. J. telefonicky, rovnako tak zákaz kontaktovania zamestnancov a spolupracujúcich osôb poskytovateľa 1 a poskytovateľa 2 po celú dobu trvania výchovného opatrenia.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že rozsudkom sp.zn.8CoP/21/2020 Krajského súdu Žilina bolo maloletému dieťaťu, otcovi a matke uložené výchovné opatrenie, a to absolvovať odborné psychologické poradenstvo v špecializovanom zariadení, za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu otca so synom a za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, objasnenia negatívnych dopadov na psychické zdravie maloletého. Tomuto rozsudku predchádzali dve iné rozhodnutia, konkrétne rozsudok Okresného súdu Ružomberok a neodkladné opatrenie Krajského súdu Žilina, ktoré boli sabotované osobami spriaznenými s matkou. Prvý raz advokátmi matky a druhý raz poverenou poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti - psychologičkou. Až tretí pokus o uskutočnenie psychologického poradenstva,
prostredníctvom Tenenet, o.z. sa uskutočnil, a bol čiastočne úspešný. Celé výchovné opatrenie, najmä rozhovory s maloletým sa uskutočňovali dištančne, s prenosom obrazu počas telefonovania. Za reálne dosiahnutie pozitívnych výsledkov a zmien v koexistencii rodiny, v zachovaní rodinných vzťahov detí po rozchode rodičov, navrhol vydanie rozhodnutia, ktorým bude nariadené pokračovanie v uloženom a upresnenom výchovnom opatrení dieťaťu i jeho rodičom. Proti uloženiu a podrobeniu sa výchovnému opatreniu dieťaťa spolu s otcom sa odvolala matka už v konaní 10P/45/2018. V čase trvania výchovného opatrenia matka dokonca úplne prestala s informovaním otca o spoločnom synovi a prestala doručovať aj tú jedinú vetu o maloletom, ktorú posielala otcovi v predchádzajúcom období cca štyri roky. Po doporučení od niektorého zo svojich konzultantov obnovila písanie tej jedinej vety o maloletom. Napriek žiadosti otca o lepšie informovanie, matka nechce informovať a nechce konzultovať ani podstatné veci o maloletom súvisiace so školou a zdravím. Matka nemá chuť a zodpovednosť poskytovať informácie o už uskutočnených skutočnostiach, ale ani o plánovaných činnostiach a úkonoch. Okrem zbierania výziev v konaniach o výkone rozhodnutí a jednej pokuty (počnúc od roku 2012), inú dôraznú sankciu od žiadneho z konajúcich sudcov nespoznala. S tým súvisí sústavné zneužívanie rodičovských práv matkou, a pokračujúce bránenie v realizácii elektronického komunikovania a telefonovania za účelom rodičovskej komunikácie o synovi, s čím sa matka dokonca chválila pred referentkami soc. úradu a súdom. Poskytovanie výchovného opatrenia striedavo v Žilinskom kraji a striedavo v Bratislavskom kraji odôvodní samostatne s dôrazom na osvedčenie a dokazovanie. Obnovenie a upevnenie vzťahu s otcom je v najlepšom záujme pre chlapca, v súlade s právnou istotou dieťaťa a ako absolútna priorita má prednosť pred jeho súčasným denným programom v Ružomberku. Každú z činností denného programu je možné vykonávať aj v Bratislave, a pre chlapca to budú zmeny v jeho najlepšom záujme. Stabilita budúceho výchovného prostredia v porovnaní so súčasným výchovným prostredím je nesporná a zákonmi definovaná. Dieťa je v súčasnosti vychovávané spôsobom, že otec netvorí jeho rodinu a neexistuje, že ďalší členovia rodiny tiež neexistujú. Pritom matka ich osobne pozná. (dôkazy v spisoch doterajších konaní). V doterajších konaniach bola zistená rodinná anamnéza dieťaťa. Na základe poznania práv dieťaťa a práv otca, s prihliadnutím na traumu dieťaťa z absencie otca konštatoval, že súčasťou správneho výchovného opatrenia musí byť aj vykonávací manuál, impulz pre dieťa, že doterajší spôsob nakladania so vzťahom syn - otec bol zo strany matky a jej rodiny nedôvodný, chybný a nezákonný. Pri rešpektovaní vzťahu syn - matka je potrebné a v najlepšom záujme dieťaťa rozvinúť vzťah syn - otec takým spôsobom, aby dieťa zaregistrovalo zásadnú zmenu a vnútorne sa upokojilo a rozšírilo svoje poznanie. Za zásadnú zmenu nemožno považovať povrchne nariadené a vykonané výchovné opatrenie a nezákonné upravený styk s otcom na 7-8 hodín raz za dva týždne. Kde zostalo právo dieťaťa na rodinný život? Dieťa je v súčasnosti vychovávané spôsobom, že ani jeho krstná matka bytom v Ružomberku, zároveň matka dvoch sesterníc, neexistuje a netvorí jeho rodinu. (dôkaz v spise). Obavu z neprimeraného zaťaženia matky z cestovania pri realizácii výchovného opatrenia mimo mesto Ružomberok a v Bratislave, tak časovému, ale aj finančnému, vyjadrili sudkyne Krajského súdu Žilina pri svojom rozhodovaní o výchovnom opatrení. Cesta k psychológovi a jeho pôsobenie pri výchovnom opatrení sa môže dať chápať a predstavovať aj monofunkčne a dogmaticky. Je to vec osobného pohľadu, špekulatívneho uvažovania, životných a rodinných skúseností sudcov, subjektívneho vyhodnocovania dôkazov, nepreštudovania súdneho spisu, zatajovania existencie súdnych konaní a vykonaných dôkazov, ale aj ohýbania práva a zákonov. Pre maloletého navrhol výchovné školenie s programom „prvý kontakt s rodinou“. Následne poukázal na antidiskriminačný zákon. Podľa zákona jeho cestovanie a dochádzanie do Ružomberka má byť vyvážané dochádzaním a cestovaním matky do Bratislavy. Predsedníčka senátu v Žiline, nevidela obavu z jeho neprimeraného cestovania a zaťaženia tak časového, ale aj finančného, čo považoval za diskrimináciu, ohýbanie zákona a ohýbanie práva a preto žiadal o vydanie výrokov 1. a 2. v naformulovanom znení. V súvislosti z ďalšími navrhovanými výrokmi výchovného opatrenia poukázal na skutočnosť, že nemožno ignorovať situáciu s Covid-19 v čase výchovného opatrenia, a doterajší nezáujem referentiek soc. úradu o aplikovanie zákonov v ich každodennej práci. Domáce násilie a týranie dieťaťa je potrebné zastaviť jednoduchým spôsobom, vyňatím dieťaťa z toxického prostredia domácnosti v Ružomberku. Doterajšie apelácie, upozornenia, poučenia sa ukázali ako nedostatočné. Zatváranie očí pred zlým zaobchádzaním, šikanovaním a týraním je vážny problém, ktorý potrebuje adekvátnu reakciu. Faktom ostáva, že matka nemieni zmeniť svoje správanie ani k otcovi spoločného dieťaťa, ani k samotnému dieťaťu. Krikom, ziapaním, zastrašovaním, citovým vydieraním, zákazmi a príkazmi sa deti a najmä mal. J. nevychovávajú. Aj na základe vyjadrenia koncipienta advokátskej kancelárie v priebehu pojednávania 10P/45/2018: „matka nepripravuje dieťa na stretávanie s otcom", je potrebné pokračovať vo výchovnom opatrení. Nevychovávanie dieťaťa ku vzťahu s rodinou otca, ku vzťahu s otcom je neposkytovaním riadnej starostlivosti dieťaťu, porušením zákonov a vážna porucha, nedostatok u matky. Skutočný ciel' správania matky v doterajšom priebehu
výchovného opatrenia je ochrana jej vlastných záujmov, aby sa dieťaťu neotvorili oči, aby ostalo v nevedomosti, bez informácií, aby sa nevytvorila trhlina v klamstvách matky, ktorými je chlapec infikovaný a indoktrinovaný proti svojej rodine z otcovej strany a proti svojmu otcovi. Také správanie matky je neospravedlniteľné konanie proti právam dieťaťa, aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa, Ústavy SR a Zákonom SR. V správe z 09.09.2021 na základe III. výroku Rozsudku č. k.: 8CoP/21/2020 KS Žilina slušne a vecne pomenoval ako prebieha výchovné opatrenie, a v správe z 31.07.2021 opakovane upozornil na predstieranú ochotu, ale najmä na neochotu podriadiť sa výchovnému opatreniu a neochotu vychovávať syna ku vzťahu s otcom a jeho rodinou. Z dôkazov v prílohe je očividné, že matka vo svojom liste Okresnému súdu Ružomberok zo dňa 03.09.2021 zavádzala aj pani psychologičku o dátume, kedy sa posledný raz uskutočnil styk v zmysle rozsudku. Podľa matky v 09/2016, ale podľa dôkazov v prílohe to bolo 25.02.2017. Záver roku od 09/2016 bol charakteristický tým, že nemohol cestovať podľa rozsudku, ale posielal synovi emailom rozprávky - videá, na ktoré nikdy, ani raz nezareagoval. Nesmel telefonovať, nesmel sa s ním rozprávať a nesmel vedieť o existencii poslaných rozprávok. Zároveň záver roku 2016 bol obdobím, keď matka zatajene prihlásila J.ka za žiaka školy, kde ho škola zakaždým prijala za žiaka, ale s porušením zákonov. Keď sa o tom dozvedel, trávil čas písaním odvolaní, aby sa odvolal na školský úrad pre porušenie zákonov. Napriek všetkým chybám nebola riaditeľka školy ochotná postupovať zákonne. Preto pricestoval do RK, predstavil sa triednej učiteľke, bol s J.m 5 minút a vrátil sa do Bratislavy. Následne požiadal o prijatie chlapca za žiaka školy, ktorú navštevoval, hoc nebol jej žiakom. V priebehu roku 2018 matka bránila v telefonovaní v 50% rozsahu termínov, kedy sa telefonovanie malo uskutočňovať. Od 12/2018 začala matka brániť v telefonovaní syna s otcom v plnom rozsahu 100%. Odignorovala doručený návrh Dohody rodičov o J.vom trávení prázdnin v Bratislave. Odignorovala žiadosť, prosbu o oznámenie veľkosti šiat a obuvi, aby mu niečo pekné kúpil a doniesol. Keď chceli viacerí členovia rodiny prísť na sviatok 1.svätého prijímania v roku 2019, tak mu napísala, že styk sa nemôže uskutočniť. Za katastrofálne považoval to, že klamala farárovi a klamstvom o tom informovala aj Okresný súd. Na prvom pojednávaní v roku 2019 sa matka vyjadrila, že syn sa údajne odmieta s ním stretnúť, že jej údajne povedal, ako nebude s ním nikde chodiť. Fakt, že syn kopíruje jej výchovu a správanie, to nevidno? Následne poukázal na zápisnice z pojednávania sp.zn. 10P/45/2018 a 6P/28/2015. Vzhľadom na schopnosť matky emočne manipulovať dieťa, aby bolo jej „vlastníctvom", aby nemalo zabezpečené ani práva na starostlivosť a výchovu otcom, aby nemalo informácie a nepoznalo svoju rodinu, je pravdepodobné, že pri vytváraní konfliktu lojality syna k otcovi použila rovnako nehorázne a ničím nepodložené vyjadrenie akým označila konanie 6P/28/2015. Podľa nesporného vyjadrenia matky: „chcel mi zobrať dieťa". Takým spôsobom dieťaťu prezentovať snahu otca o zabezpečenie dvoch rodičov pre dieťa, je voči dieťaťu surové a bezcitné vymývanie mozgu. V čase výchovného opatrenia pokračuje bránenie v realizácii telefonovania s maloletým, pokračuje zneužívanie rodičovských práv matkou a pokračuje bránenie v poskytovaní informácií o maloletom. V čase výchovného opatrenia pokračuje bránenie aj v realizácii telefonovania s matkou za účelom rodičovskej komunikácie o synovi. Styk s maloletým sa nerealizoval z dôvodu V. výroku Rozsudku v č.k.: 8CoP/21/2020 KS Žilina. Rozsudok Krajského súdu Žilina v č.k.: 8CoP/21/2020 časovo ohraničil výchovné opatrenie, ale definoval ciele výchovného opatrenia ktoré sú z dôvody neochoty matky nesplnené. Mal. J. reálne prichádza o otca, on prichádza o syna. Na zabezpečenie súdom definovaných cieľov je dôvodné nariadiť pokračovanie vo výchovnom opatrení s upresnením priebehu.
3. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom pripojených spisov týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletého J. ako aj s obsahom spisov týkajúcich sa výkonu rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn. 3P/70/2010, 3Em/1/2011, 3P/101/2012, 3Em/1/2012, 5P/82/2012, 2Em/1/2013, 2P/59/2014, 7P/29/2014, 7P/63/2015, 9Em/1/2015, 6P/28/2015, 2P/28/2016, 3Em/2/2016, 2P/36/2016, 9P/30/2017, 10P/45/2018,9Em/1/2022 a 10Em/1/2022. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoP/21/2020 zo dňa 12.03.2021 vyplynulo, že vo výroku o nároku štátu na náhradu trov konania rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 10P/45/2018-579 zo dňa 13.1.2021 potvrdil a v ostatných výrokoch zmenil tak, že uložil výchovné opatrenie mal. dieťaťu ako aj jeho rodičom, a to absolvovať odborné psychologické poradenstvo v špecializovanom zariadení, ktoré si pre svoju osobu každý z rodičov zvolí podľa vlastného výberu a pre osobu maloletého J. ho zvolí matka, a to za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu otca s maloletým J., zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého J., edukatívnej psychoterapie obidvoch rodičov zameranej na objasnenie negatívnych dopadov hyperprotektivity matky a vzťahovačných a kverulantských tendencií otca na psychické zdravie maloletého J., matke a otcovi v trvaní 6 mesiacov a v rozsahu minimálne 30 hodín, ktoré začnú realizovať do uplynutia 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, maloletému J. v trvaní 2 mesiacov a v rozsahu minimálne 15 hodín, ktoré začne realizovať od 120-tého dňa od právoplatnosti tohto rozsudku. Rodičom
uložil povinnosť oznámiť okresnému súdu ako aj ÚPSVaR nimi zvolené špecializované zariadenie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, povinnosť zasielať im správy každé dva mesiace od začatia realizácie výchovného opatrenia o priebehu realizácie výchovného opatrenia. ÚPSVaR uložil povinnosť poskytnúť okresnému súdu súčinnosť, a to sledovaním, či rodičia a maloletý J. realizujú uložené výchovné opatrenie, podaním správy o priebehu realizácie výchovného opatrenia, a to najmenej 30 dní pred uplynutím času jeho trvania. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 28. januára 2014, č.k. 5P/82/2012-448 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2014, č.k. 10CoP/26/2014 v časti o úprave stretávania sa otca s maloletým J.om tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J.om každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme pred bydliskom matky maloletého a po ukončení styku v stanovenom čase maloletého J. odovzdá matke pred bydliskom matky, pričom počas trvania výchovného opatrenia uloženého vo výroku I. tohto rozsudku sa styk otca s maloletým obmedzuje tak, že sa v tomto období nebude realizovať. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoPno/1/2020-639 z 28. februára 2020 a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zo spisu sp.zn. 9Em/1/2022 vyplynulo, že otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2022 domáhal výkonu rozhodnutia uloženého Krajským súdom v Žiline sp.zn. 8CoP/21/2020 zo dňa 12.03.2021 v časti výroku I. nakoľko podľa neho nesplnilo účel, ktoré konanie bolo uznesením č.k. 9Em/1/2022-51 zo dňa 04.02.2022 zastavené. Zo spisu sp.zn. 10Em/1/2022 vyplynulo, že otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2022 domáhal výkonu rozhodnutia uloženého 5P/82/2012-448 z 28.1.2014 v spojení s rozsudkom KS v Žiline č.k. 10CoP/26/2014-518 z 30.4.2014, o informačnej povinnosti matky voči otcovi.
4. Z poslednej správy od poskytovateľa č. 2 doručenej súdu dňa 22.11.2021 k sp.zn. 10P/45/2018 vyplynulo, že v mesiaci október 2021 sa uskutočnili posledné hodiny uloženého výchovného opatrenia s mal. dieťaťom a jeho rodičmi, keď v správe uviedli, že spolupráca v rodine bola bezproblémová, všetci komunikovali. Otec mal. dieťaťu napísal list, v ktorom vysvetľoval prečo nemohol s ním posledných pár rokov tráviť čas, čo mal dieťa prijalo bez emócii a spätnej väzby, a preto by bolo potrebné, aby mu otec napísal ešte jeden list, v ktorom by sa už nevracal do minulosti. Matka bola nimi oslovená s možnosťou predĺženia spolupráce, čo odmietla, nakoľko mala za to, že poradenstvo nič neprinieslo. Následne zo záverečnej správy doručenej súdu dňa 13.12.2021 vyplynulo, že mal. J. odmieta svojho otca na základe skutočností z minulosti, ktoré nemá poriadne spracované a vysvetlené, pričom počas konzultácii s ním sa snažili obnoviť komunikáciu o otcovi, pričom bolo evidentné, že odchod otca a dlhodobé odlúčenie v malom veku ho ranilo, ale je len na nich dvoch ako to budú do budúcna riešiť, pričom by bolo vhodné spoločné stretnutie, kde by si dokázali povedať svoje pocity, ale len v prípade, ak by s tým mal. J. sám súhlasil a bol by to ochotný riešiť takýmto spôsobom, avšak je otázne kedy tento moment nastane, pretože ešte nie je vo veku, kedy si uvedomuje aj potrebu otca a dlhým časovým odlúčením túto potrebu ani nepociťuje.
5. Zo správy od Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok (ďalej len „ÚPSVaR Ružomberok“) zo dňa 28.01.2022 doručenou k sp.zn. 10P/45/2018 vyplynulo, že stretávanie otca s mal. J.om, ktoré bolo upravené po realizácii výchovného opatrenia neprebieha.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 37 ods. 8 zákona č. 36/2005 o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
13. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Účelom tohto inštitútu je preto rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Predpokladmi pri nariadení neodkladného opatrenia sú nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo zabránenie ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, osvedčenie o nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (musí byť osvedčená existencia základných skutočností, z ktorých vyplýva, že nárok existuje, a že jeho predbežnú úpravu si okolnosti nevyhnutne vyžadujú, aby sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody či inej ujmy), odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj vhodnosť a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri tom platí, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti musí byť nariadené veľmi uvážene a po starostlivom skúmaní všetkých dôsledkov, ktoré môžu vo vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom nastať. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.
14. Súd preskúmal návrh otca mal. dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, berúc pritom do úvahy skutočnosti uvádzané v návrhu v kontexte so zákonnou úpravou a zistil, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko ho súd posúdil ako nedôvodný. Vychádzajúc z obsahu návrhu mal súd za to, že v uvedenej veci neboli tvrdené žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť riešenia vzťahov rodičov k maloletému J., resp. skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to v tom zmysle, že by bolo potrebné danú situáciu riešiť formou neodkladného opatrenia tak, ako to otec mal. dieťaťa navrhuje a to, aby súd uložil rodičom mal. dieťaťa ako aj mal. dieťaťu samotnému povinnosť podrobovať sa výchovnému opatreniu, rovnako tak uloženie rôznych povinností sociálnemu úradu a organizáciám, v ktorých by sa malo výchovné opatrenia vykonávať. Výchovné opatrenie (rozhodnutie KS ZA 8CoP/21/2020 zo dňa 12.03.2021) bolo uložené na určitý čas (rodičom na dobu 6 mesiacov a mal. dieťaťu na dobu 2 mesiacov) za účelom obnovenia vzťahu medzi otcom a mal. dieťaťom a po jeho vykonaní na obnovenie styku medzi nimi, rovnako tak za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov mal. dieťaťa, pričom lehota na uskutočňovanie výchovného opatrenia uplynula, čím sa malo obnoviť stretávanie otca so synom v upravenom rozsahu. Stretávanie otca s mal. synom po ukončení výchovného opatrenia aktuálne neprebieha, čo vyplynulo okrem návrhu aj zo správy ÚPSVaR Ružomberok, avšak súd aktuálne nevie komplexne posúdiť, či výchovné opatrenie splnilo účel, keďže súd nespozoroval žiadny pokus zo strany otca o dohodnutie si termínov stretnutí s mal. synom. Otec vo svojom návrhu len zo svojho subjektívneho hľadiska hodnotí správanie matky z rokov 2016 až 2019, a teda z obdobia, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline o uložení výchovného opatrenia. Na jednej strane otec mal. dieťaťa prezentuje záujem o stretnutie s mal. dieťaťom, ktorému má byť bránené zo strany matky a ktorému by malo dopomôcť opätovné uloženie výchovného opatrenia, na druhej strane však žiadnym spôsobom neiniciuje stretnutie s ním, a teda súd nemôže zhodnotiť,
či uložené výchovné opatrenie splnilo účel a zároveň dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia označený otcom - neuskutočňovanie jeho styku s mal. synom z dôvodu bránenia zo strany matky, súd nepovažoval za preukázaný. Súd tiež podotýka, že vo fáze nariadenia neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie, pretože toto môže byť realizované len v základnom konaní. I zákonná lehota, v ktorej súd musí vydať neodkladné opatrenie nasvedčuje tomu, že je nemožné, aby v tejto natoľko preskúmal pomery rodičov a ich dieťaťa, aby mohol posúdiť splnenie účelu výchovného opatrenia, resp. uložiť ďalšie výchovné opatrenie. Súd nespochybňuje snahu otca o obnovenie vzťahu so synom, avšak súd má za to, že hodnotenie splnenia účelu výchovného opatrenia nie je možné realizovať formou neodkladného opatrenia, ale v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10P/45/2018, t.j. v konaní v ktorom bolo obom rodičom a maloletému uložené výchovné opatrenie, keďže sudca ukladajúci výchovné opatrenie vie najlepšie zhodnotiť genézu prípadu a určiť, či v zmysle § 37 ods. 8 zákona o rodine bol dosiahnutý účel výchovného opatrenia, resp. je potrebné v ňom pokračovať alebo uložiť iné výchovné opatrenie, pričom súd po právoplatnosti uznesenia spis sp. zn. 11P/9/2022 za týmto účelom pripojí k sp. zn. 10P/45/2018.
15. V nadväznosti na uvedené súd so zreteľom na charakter a účinky inštitútu neodkladného opatrenia a s tým spojené zákonom vyžadované predpoklady na jeho nariadenie dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje otec maloletého, nie sú dané dôvody prezumované zákonom, keď otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a naliehavej ochrany záujmov maloletého dieťaťa, preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 332 ods. 1 v spojení s § 344 CSP zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.