Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-132-2017.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/132/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Lukáš Kočnar - PRO - FACTOR, IČO: 34 792 937, Františkánska 4, 917 01 Trnava, zastúpený: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50481355, proti žalovanému 1. SOLARNY DOM, s.r.o., IČO: 47 585 650, Seredská 4090/18, 917 05 Trnava, žalovnaému 2. X. R., Q. XXXX/XX, XXX XX K., obaja zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50217020, o zaplatenie 486,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. apríla 2017 č.k. 25Cb/249/2016-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť zaplatiť žalobcovi 468 eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 234 eur od 27.12.2015 do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 234 eur od 22.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur a súdny poplatok a to tak, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2. Súd prvej inštancie vydal dňa 26.8.2016 č.k. 25Cb/249/2016-21 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu a uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť zaplatiť sumu 468 eur s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 234 eur od 27.12.2015 do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 234 eur od 22.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur tak, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosti druhého žalovaného, ktorý platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 25Cb/249/2016-42 zo dňa 3.10.2016, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade podali včas odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením.
3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 468 eur a 0,1% úrok z omeškania denne zo sumy 234 eur od 30.12.2015 do zaplatenia, 0,1% úrok z omeškania denne zo sumy 234 eur od 22.01.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní. Výrokom II. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur do 3 dní. Výrokom III. rozhodol tak, že konanie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zo sumy 234 eur od 27.12.2015 do 29.12.2015 zastavil. Výrokom IV. rozhodol tak, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Žalobca podal proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) C.s.p., v ktorom namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní pochybil, nakoľko výroky napadnutého rozsudku nesmerujú voči obom žalovaným, keď vo výrokovej časti rozsudku uviedol len žalovaného, pričom nešpecifikoval, ktorého z dvoch žalovaných zaviazal uhradiť žalobcovi istinu s
príslušenstvom a trovy konania. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal s námietkami oboch žalovaných, keď v odôvodnení najviac v odseku 16. uviedol, že zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie boli znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobca na spravodlivý proces, a že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti s použitím § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. V zmysle § 18 ods. 1 C.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Výrok rozsudku je konečným vyjadrením úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Predstavuje výsledok komplexnej činnosti, pri ktorej súd posudzuje žalobný návrh so zreteľom na skutkový stav zistený dokazovaním a jeho právne posúdenie. Výrok rozsudku je determinovaný žalobným návrhom v takom znení, aké žalobca uviedol v žalobe, alebo aké pripustil súd v uznesení, v prípade zmeny žaloby. Povinnosťou súdu je rozhodnúť o celej prejednávanej veci v zmysle § 212 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo zakladá inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom nekorešponduje ani so žalobným návrhom, ani s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko žalobca sa žalobným návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom žalobcovi s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, keď súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom žalovanému, teda nie je zrejmé ktorému žalovanému, a prečo len žalovanému, keď v odôvodnení uviedol, že zaviazal žalovaných 1. aj 2. na zaplatenie žalovanej sumy, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a zmätočným, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Odvolací súd však považoval za potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní o trovách konania je nutné vo výroku uviesť, voči komu súd priznáva nárok na náhradu trov konania, čo vo výroku IV. napadnutého rozsudku absentuje.
10. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť vo vzťahu k obidvom žalovaným, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
12. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.