Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/342/2012

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného maloletého C. I., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. Z. XXX, zastúpeného matkou T.. Q. I., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. Z. XXX, ako zákonnou zástupkyňou, zastúpenou JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou so sídlom Bratislava - Ružinov, Ružová dolina 10, proti povinnému Y.C. I., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. F. XXX, E. Č. K. Z. U., O. XXX, Č. P., o vymoženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.

II. Súd exekúciu zastavuje.

III. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Janecovi, so sídlom Bratislava, Račianska 109/C, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 € do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

IV. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom z 8.6.2012, doručeným súdnemu exekútorovi 14.6.2012, sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného výživného v sume 6 816,02 €, dlžného výživného od 1.2.2012 do 31.5.2012 v sume 1 000 €, bežného výživného v sume 250 € mesačne, náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 300,02 € a náhradu trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/13/2011-125 z 23.1.2012, vykonateľného 13.2.2012 a právoplatného 1.3.2012.

2. Súd 3.7.2012 poveril vykonaním exekúcie Mgr. Jána Janeca. Súdny exekútor vydal 7.8.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo 9.10.2017 doručené do vlastných rúk povinného. Ten podal 23.10.2017 na pošte C. X námietky proti exekúcii.

3. Súd konštatuje, že námietky boli podané včas a oprávnenou osobou.

4. Povinný námietky odôvodnil tým, že oprávnený prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne inicioval okrem prebiehajúceho exekučného konania aj ďalšie exekučné konanie v Českej republike, v rámci ktorého bola na vymáhanú pohľadávku vymožená suma 586 886,45 Kč. Bolo uhradené ako celé dlžné výživné, tak i výživné bežné do októbra 2017, pretože od októbra 2016 bola vyživovacia povinnosť znížená na čiastku 180 € mesačne. Má za to, že v rámci exekúcie, ktorá sa vedie v Českej republike, mu bola zrazená a oprávnenému vyplatená suma 548 162 Kč. Boli teda splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, pretože nielen že bol zaplatený dlh na bežnom výživnom, ale riadne je platené aj výživné bežné.

5. Dňa 9.11.2017 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Z návrhu vyplýva, že oprávnený žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že touto exekúciu doteraz nebola vymožená žiadna čiastka a táto exekúcia je bezvýsledná.

6. Dňa 21.5.2018 si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € a DPH vo výške 6,64 €.

7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 50 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

9. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

11. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Pri rozhodovaní o výške trov exekúcie súdneho exekútora súd aplikoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len "vyhláška").

17. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

18. Podanie povinného súd vzhľadom na to, že bolo podané v lehote na podanie námietok proti exekúcii, posúdil ako námietky proti exekúcii. Účelom konania o námietkach proti exekúcii je posúdenie, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Aby bol povinný v námietkovom konaní úspešný, musel by preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Žiadnu takúto skutočnosť povinný nepreukázal ani netvrdil. Akákoľvek suma, ktorá bola vymožená v rámci exekučného konania, sa považuje za sumu vymoženú v exekučnom konaní a nie je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Skutočnosť, že povinný má uhradené dlžné výživné a bežné výživné je riadne platené, a to na základe exekúcie vedenej v Českej republike, tiež nie je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Keďže povinný v konaní nepreukázal dôvod, pre ktorý by bolo možné námietkam proti exekúcii vyhovieť, rozhodol súd tak, že námietky proti exekúcii ako zamietol.

19. Oprávnený však sám navrhol zastavenie exekúcie. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť /R 50/2004/. Preto súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie oprávneného exekúciu zastavil.

20. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 € bez toho, aby bližšie skúmal rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Z exekučného súdneho spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky (prevzal poverenie na vykonanie exekúcie), preto mu nárok na minimálnu odmenu vznikol. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu podľa § 196 EP priznal aj náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 33,19 €, teda v sume 6,64 €.

21. O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 EP k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Výnimkou je len niektorý z prípadoch stanovených v § 203 EP, a to, že k zastaveniu exekúcie dôjde zavinením oprávneného, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V posudzovanej exekučnej veci však nedošlo ani k jednému z uvedených prípadov. K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného ani z dôvodu, že by na povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň nie je možné skonštatovať, že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený síce formálne inicioval zastavenie exekúcie, ale len ako reakciu na to, že prebiehajúca exekúcia sa javí ako bezvýsledná, a povinný začal vplyvom exekúcie prebiehajúcej v Českej republike platiť už aj bežné výživné. Preto by bolo neprimerane tvrdé, ak by súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, keď iba formálne podal návrh na zastavenie exekúcie.

22. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený návrhom na zastavenie exekúcie z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie, avšak k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným došlo len pod vplyvom správania sa povinného počas exekúcie vedenej v Českej republike (povinný začal riadne platiť aj bežné výživné). Z uvedeného dôvodu by mal byť povinný zaviazaný povinnosťou nahradiť trovy exekúcie oprávneného. Oprávnený si však náhradu trov exekúcie pri zastavení exekúcie neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.