Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 1.958,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 13.6.2017, č. k. 8C/98/2016-58, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 22,50 eur s prísl. zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.932,59 eur s prísl. do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,24%.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nesplácal splátky úveru riadne a včas, preto žalobca po predchádzajúcich výzvach pristúpil dňom 29.3.2016 k zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, vychádzajúc z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX s výnimkou nároku na zaplatenie poistného a úroky z omeškania z nezaplatených úrokov. Pokiaľ ide o poistné zdôraznil, že žalobca nepreukázal uzatvorenie poistnej zmluvy medzi ním a žalovaným. Aj keď súčasťou úverovej zmluvy je prehlásenie, že žalovaný prevzal a oboznámil sa s poistnou zmluvou a všeobecnými podmienkami a že pristupuje k poistnej zmluve, ide o formulárovú zmluvu, pričom uvedené prehlásenie je jej súčasťou. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uzavretiu poistného vzťahu, keďže nepredložil poistnú zmluvu, z ktorej by tento nárok na poistné mal vyplývať. Taktiež žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevedel, či uzatvoril so žalobcom takúto zmluvu. Zamietol preto žalobu v rozsahu 2,96 eur titulom poistného, na ktoré boli započítané splátky do predčasného zosplatnenia a 1,48 eur uplatňovaných žalobou ako osobitného nároku. Rovnako ako nedôvodný vyhodnotil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dohodnutých úrokov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil. Zvyšok nároku považoval za opodstatnený a rovnako nevyhovel žalovanému pokiaľ ide o povolenie splátok. Príslušenstvo pohľadávky, ktoré vo vzťahu k žalobcovi priznával, súd prvej inštancie odôvodnil § 517 ods. 2 a o trovách konania strán rozhodol, podľa úspechu vo veci v zmysle § 255 a 256 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal v čas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Žalobca tvrdí, že pokiaľ súd považoval jeho návrh za neúplný, ako to vyplýva z

odôvodnenia rozhodnutia, mal ho vyzvať na doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP v znení platnom do 30.6.2016. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania a jeho rozhodnutiu nepredchádza faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, aj keď takúto povinnosť súd mal, bola tým žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku uplatňovaného návrhom na začatie konania. Súd nevyzval žalobcu, aby preukázal vznik poistenia, resp., žeby súčasne s úverovou zmluvou došlo k uzavretiu poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto časti ohľadom takto uplatneného nároku teda nerozhodol správne a ďalej žalobca poznamenáva, že poistenie nie je súčasťou istiny nároku, ale žalobca nárok vyplývajúci z poistenia uplatnil samostatne priamo v petite žaloby. Pokiaľ ide o úroky z omeškania z obchodného úroku, rovnako nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a tvrdí, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Má za to, že požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý predpokladá aj rozhodnutie KS Prešov, sp. zn. 4Cob/62/2007. Rovnako tvrdí, že vo veci v štádiu prvoinštančného konania mal úspech v rozsahu 100% a v zmysle všetkých týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný sa vyjadril v tom zmysle, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Má za to, že je podané len účelovo. Navrhuje žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov odvolacieho konania, čo odôvodňuje svojím nepriaznivým finančným stavom, nakoľko je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 378, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu bola dňa 23.7.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vo vzťahu k žalovanému poskytnutý v rozsahu 2.000,- eur. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach po 30,- eur. Termín prvej splátky bol stanovený na 24.8.2015 a konečná splatnosť úveru bola určená na 22.7.2024. Celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť predstavovala 3.300,- eur, RPMN úveru bola 13,23%, priemerná RPMN bola uvedená ako 16,33%. Žalovaný mal taktiež splácať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,74,- eur mesačne.

7. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na predmetný právny vzťah aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný, ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti.

8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V dôsledku spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu je potrebné rovnako aplikovať osobitné právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa.

9. K námietke žalobcu v tom zmysle, že súd prvej inštancie ho nevyzýval na preukázanie uzavretia poistenia, odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec je ovládaná zásadou kontradiktórnosti a súd nemá povinnosť vyzývať strany, aby predkladali dôkazy. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci. Bol povinný hodnotiť stranami sporu prednesené dôkazy. Pokiaľ sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace o jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dokazovania. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti

a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku.

10. Ak si žalobca žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie poistného, bol povinný preukázať nielen uzavretie poistnej zmluvy so spotrebiteľom, ale aj to, či si spotrebiteľ uzavretie poistnej zmluvy slobodne vyjednal. Zmluva o úvere, ktorú predložil žalobca sa v bode 2.8 odvoláva na poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky, ktoré však žalobca nepredložil. Len samotná zmienka o poistení v zmluve o úvere nie je dostatočným dôkazom o platnom uzavretí poistnej zmluvy.

11. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu je potrebné poukázať na to, že úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia chápe peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ak k jeho zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká i akcesorický záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť vzniknuté úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, dlžník sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov), tak veriteľ nemá, keďže Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva (do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002).

12. K samotnému vyčísleniu pomeru úspechu žalobcu v konaní súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad, určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, teda strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu môže ísť o plný úspech iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, a teda, ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy ma úspech čiastočný. V takom prípade súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nakoľko žaloba žalobcu bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, žalobcovi nebolo možné priznať nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, čo súd prvej inštancie správne zohľadnil.

13. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto žalobca nemá nárok na náhradu trov a pokiaľ ide o žalovaného, tomuto v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).