Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/136/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Erben & Erben, advokátska kancelária, Znievska 10, Bratislava, IČO: 35 724 111, zastúpený: RASLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: FK DAC 1904, a.s., Športová 4744, Dunajská Streda, IČO: 36 233 846, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, Bratislava, o zaplatenie 2.052,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/86/2013-246 zo dňa 12.12.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.052,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 2.052,- eur od 24.09.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, právny predchodca žalobcu advokát JUDr. Pavol Erben poskytol žalovanému právne služby, za ktoré žiadal uhradiť sumu vo výške 2.052,- eur, ktoré plnenie žalovaný odmieta.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca ako právny zástupca žalovaného nepostupoval v jeho záujme a nerešpektoval jeho pokyny.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, štatutárny orgán žalovaného, oboznámil sa so zmluvou o poskytovaní právnej pomoci, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná spoločnosť dňa 01.08.2011, stranami sporu predloženými dôkazmi a dospel k záveru, že námietky žalovaného, ktoré vzniesol proti podanému návrhu sú neopodstatnené.

5. Dokazovanie preukázalo, že právny predchodca žalobcu zastupoval žalovaného na základe samostatne udelených plných mocí na zastupovanie v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom SFZ, ktoré žalovaný podpísal a v ktorých súhlasil s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci uzatvorenej dňa 01.08.2011 si strany sporu dohodli odmenu vo výške 180,- eur / hod. bez DPH, čo je v súlade s § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Žalobca od Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci odstúpil a vyúčtoval si zmluvou dohodnutú odmenu faktúrou č. 2012/187 vo výške 2 052 eur, prílohou ktorej bola i špecifikácia poskytnutých služieb.

6. K obrane žalovaného, ktorý namietal, že žiadaná a žalovaná suma nezodpovedá rozsahu vykonaných služieb, pretože okrem iného v konaniach pred Rozhodcovským súdom SFZ ho nezastupoval priamo žalobca, ale substituent, a tak žaloba nie je dôvodná prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorej pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Žalovaný, ktorý súhlasil podpísaním plných mocí s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, žalobcovi neoznámil, že by nesúhlasil s konaním advokáta prostredníctvom advokátskeho koncipienta a teda žalobca konal v súlade so splnomocneniami, ktoré mu žalovaný udelil a žiadne neporušil. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako mandatár voči mandantovi - žalovanému, riadne vykonal činnosť, na ktorú bol povinný a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Po ukončení zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vznikol žalobcovi nárok na odplatu primeranú výsledku dosiahnutého pri zariaďovaní záležitosti a to vo výške žalovanej istiny. Nakoľko bol žalovaný so splnením povinnosti voči žalobcovi v omeškaní súd mu priznal i právo na úrok z omeškania, keď o trovách konania rozhodol s poukazom na právu úpravu uvedenú v § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je odôvodnené tak, ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 220 ods. 2 CSP, keď prvoinštančný súd nevysvetlil, ako jednotlivé argumenty žalovaného posúdil. Žalovaný uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ako vyplýva z rozhodnutia ÚS SR sp.zn. II.ÚS 200/02, ale je potrebné, aby reagovalo na podstatné argumenty účastníka konania a dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému, keď jedným z argumentov v rámci obrany žalovaného bola skutočnosť, že si žalobca uplatňuje svoj nárok „duplicitne“ , dvakrát fakturuje úkon a to ako štúdium podkladov, ktorý úkon v skutočnosti vykonal iba raz. Žalobca zastupoval žalovaného v konaniach na Rozhodcovskom súde SFZ proti bývalým hráčom žalovaného, konkrétne išlo o konanie žalovaného voči W., B. a A., v predmetných troch konaniach žalobca žalovanému vystavil faktúry, z ktorých prvá časť sa týkala W. a B. a to faktúra č. 2012/110 a faktúra č. 2012/110, druhá časť sa týkala A.. K faktúram boli prílohy s rozpisom jednotlivých úkonov a u všetkých troch hráčov bol fakturovaný úkon „štúdium podkladov“. Tento úkon žalovaný uhradil, ale následne vystavil žalobca faktúru č. 2012/187, kde si uplatňuje nárok z konania, ktoré sa opäť týka zastupovania žalovaného v rozhodcovských konaniach proti uvedeným trom hráčom a žalobca si znovu fakturuje odmenu za úkon „štúdium podkladov“, ktoré ale zrejme účelovo nazval ako „štúdium ďalších podkladov“, hoci mu v priebehu právneho zastúpenia žalovaný neodovzdal žiadne ďalšie podklady. Komunikácia, ktorou žalovaný preukazoval opodstatnenosť žalovanej istiny nebola z dôvodu, že z konaní vyšli nové skutočnosti najavo, ale z dôvodu, že došlo u žalobcu k personálnym zmenám a jeho nová koncipientka JUDr. B. požadovala od žalovaného tie isté vysvetlenia, ktoré už predtým poskytol JUDr. Erbenovi, alebo jeho koncipientovi Mgr. Q.. Za nedôvodnú označil žalovaný i náhradu za telefonickú komunikáciu, ako si vyčíslil vo faktúre č. 2212/187. V súdnom konaní predložené Čestné vyhlásenie Mgr. Q. a JUDr. B. považuje za neopodstatnené a žiadny advokát nemôže mať nárok na odmenu za úkony, ktoré v skutočnosti nevykonal, na čo opakovane odvolávajúci sa žalovaný poukazoval i v rámci svojho záverečného vyjadrenia, ale z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva, ako sa súd s touto otázkou vyporiadal, čo založilo odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie a k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide teda o takzvanú inú vadu konania, keď prvoinštančný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a rozsudok sa stal nepreskúmateľným. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že právny predchodca žalobcu porušil v súvislosti s mandátnou zmluvou i povinnosť advokáta riadiť sa príkazmi klienta a to menovite príkazom o osobnej účasti v rozhodcovskom konaní, čo mal prvoinštančný súd jednoznačne preukázané, žalobca tak nekonal v súlade s vôľou klienta, napriek tomu prvoinštančný súd žalobe vyhovel s tým že žalobcovi vznikol nárok na odplatu s poukazom na splnomocnenia. Takéto rozhodnutie považuje odvolateľ za arbitrárne. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil žalobcovi svoj nesúhlas s konaním advokátskeho koncipienta pred rozhodcovským súdom je z hľadiska samotného konania irelevantné a nesprávne, pretože nie je významné, či právne úkony koncipienta sú platné a žalovaného zaväzujú, ale ide o to, že pri poskytovaní právnych služieb žalobca nekonal v súlade s mandátnou zmluvou a príslušnými právnymi predpismi, ktoré upravujú výkon advokácie. JUDr. Erben, ako advokát nerešpektoval pokyny žalovaného, proti jeho vôli za neho konal

advokátsky koncipient, čo nemá za následok neplatnosť úkonov, ale porušenie povinnosti advokáta podľa § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 zákona o advokácii.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žaloba, ktorý navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Prvoinštančný súd jasne odpovedal na všetky skutkovo relevantné otázky, ako vyplýva i z nálezu ÚS SR IV.ÚS 358/09, na ktorý i žalovaný poukázal, a čím vlastne vyvrátil svoju argumentáciu, na ktorej založil odvolacie dôvody. Fakturácia odmeny je zrozumiteľne vysvetlená už pri podaní žalobcu zo dňa 24.01.2015 a v zhrňujúcom podaní zo dňa 01.04.2016, keď je preukázané, že k žiadnej duplicitnej fakturácii nedošlo, čo žalovaný ignoruje, ale zrejme vedomý si svojej zlej dôkaznej situácie účelovo spochybňuje dôkazy, ktoré boli predložené v jeho neprospech, ktorými sú úradné záznamy bývalých koncipientov žalobcu, ktoré si obsahom i súdneho spisu. Žalovaný nemôže tvrdiť, že nesúhlasil s konaním koncipientov a toto ho prekvapilo, pretože sám s oboma koncipientami dlhodobo komunikoval a to tak s Mgr. Q. ako aj s Mgr. B., ktorá nahradila Mgr. Q.. Žalovaný pritom trvale ignoruje fakt, že pri podpisovaní plnomocenstva súhlasil s možnosťou zastupovania koncipientom a tento súhlas nikdy neodvolal, preto jeho tvrdenia o nesúhlase sú nepravdivé.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému s výzvou na podanie odvolacej repliky, ktorý ju podal podaním zo dňa 10.05.2017. Vzhľadom na obsah odvolacej repliky odvolací súd konštatuje, že v nej žalovaný zotrváva na tvrdeniach, ktoré uviedol v odvolaní a naviac reaguje na vyjadrenie žalobcu v súvislosti s vyhlásením koncipientov Mgr. Q. a Mgr. B., pretože títo boli zamestnancami právneho predchodcu žalobcu, advokáta JUDr. Erbena a vykonávali úkony na základe jeho poverenia. Právny predchodca žalobcu uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci priamo so žalovaným, ide teda o dohodu o splnomocnení, ktorá na rozdiel od splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu upravuje vnútorný vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, pričom zástupca je zaviazaný konať iba v rámci oprávnenia, ktoré mu vyplýva z udelenej plnej moci. Žalovaný dal žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi pokyn, aby sa pojednávania na Rozhodcovskom súde SFZ zúčastnil osobne a nedal sa zastupovať koncipientom, čo ale žalobca nerešpektoval, čím porušil uvedené zmluvné ustanovenie. Informácie o tom, že splnomocnený advokát sa môže dať zastupovať advokátskym koncipientom považuje žalovaný za informáciu pre tretiu stranu, voči ktorej má zástupca konať, čo sa štandardne uvádza v splnomocneniach, vždy však za advokát koná na základe podmienok vopred dohodnutých s klientom a podľa jeho pokynov. Žalovaný zotrváva na tom, že dal pokyn svojmu právnemu zástupcovi, aby pred rozhodcovským súdom konal výlučne osobne, čo ale žalobca nerešpektoval, čím porušil Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Žalovaný upozornil aj na to, že prvoinštančný súd opakovane v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že právny predchodca žalobcu konal v rozpore s mandátnou zmluvou a porušil povinnosti advokáta, že konal proti vôli klienta, pri zastupovaní porušil jednu z najdôležitejších povinností, ktorú mal uloženú zákonom o advokácii, napriek tomu ale rozhodol v rozpore s uvedenými časťami odôvodnenia, čo zakladá arbitrárnosť takéhoto rozhodnutia. Tvrdenie súdu, že porušenie povinnosti nekonať osobne, ale prostredníctvom koncipienta nemalo z dôvodu uplatnenia domnienky za následok porušenie povinnosti podľa § 33 ods. 1 Obč. zák. voči tretím osobám, a s tým spojenú neplatnosť právnych úkonov ale nevyvracia fakt, že JUDr. Erben ako právny predchodca žalobcu svoje povinnosti porušil, pričom ani vo svojom vyjadrení žalobca neuviedol, prečo nemal povinnosť riadiť sa príkazmi svojho klienta.

10. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 07.07.2017 zotrval na skutočnostiach a tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu, argumenty žalovaného označil za nepochopiteľné a nepresvedčivé, keď neustále opakuje údajnú duplicitnú fakturáciu, čo je ale zavádzajúce. Žalobca považoval za potrebné poukázať i na zámer, ktorý mal žalovaný v danom čase a to snahu zmariť jednotlivé pojednávania opakovanou neúčasťou na nich, nechcel akceptovať upozornenie od žalobcu, že takýto postoj a postup má kontraproduktívne účinky, kedy môže byť rozhodnuté i kontumačne, pričom bola povinnosť advokáta dostupnými legálnymi prostriedkami takémuto postupu zabrániť. Nakoľko v rozhodnom čase bol žalobca mimo územia SR, museli niektoré úkony zabezpečiť jeho koncipienti. Žalobca a jeho právny predchodca ale konal čestne, svedomito a využíval všetko, čo považoval z hľadiska presvedčenia pre svojho klienta za prospešné a ak mal žalovaný za to, že koná v jeho neprospech mal plnomocenstvo vypovedať, čo neurobil, preto námietka, že žalobca konal v rozpore s jeho pokynmi je účelová.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§

356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a je ho potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

12. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

13. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 390 C.s.p.

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd s poukazom na nález Ústavného súdu sp.zn. III.ÚS 5/2018 vzal do úvahy, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, ktorý ale bol pre procesné nedostatky zrušený, čo znamená, že v súčasnosti prebiehajúce odvolacie konanie už preskúmava v poradí druhé rozhodnutie prvoinštančného súdu.

15. Súd prvej inštancie poukázal na Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.08.2011, ktorú uzatvorili strany podľa § 566 a nasl. Obchod. zák. ako zmluvu mandátnu, z ktorej nesporne vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca bol oprávnený poskytovať žalovanému právnu pomoc na základe tejto zmluvy, podľa ktorej mal žalobca so žalovaným dohodnutú odmenu vo výške 180,- eur / hod. bez DPH. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie žalovanej istiny, ktorú si uplatnil žalobca titulom zastupovania žalovaného v konaniach pred Rozhodcovským súdom SFZ, ktorý nárok žalovaný odmietal zaplatiť s poukazom na to, že v konaní pred rozhodcovským súdom ho nezastupoval osobne advokát, ale jeho koncipient. K uvedenému prvoinštančný súd vzal do úvahy predložený dôkaz, a to listiny označené ako „Plná moc“ zo dňa 15.05.2012, 16.05.2012 a 22.08.2012, ktorými žalovaný splnomocnil žalobcu na zastupovanie v jednotlivých konaniach vedených medzi žalovaným a S. W., L. A., D. B., U. B.. Z uvedených splnomocnení vyplýva, že žalobca výslovne súhlasil s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, z uvedeného dôvodu na argumentáciu odvolateľa, ktorý poukazoval na to, že trval výlučne na tom, aby ho v konaní zatupoval splnomocnený advokát, ani odvolací súd, tak ako prvoinštančný súd neprihliadol a tento argument považoval za nepreukázaný.

16. K námietkam žalovaného o duplicitne uplatňovaných úkonoch odvolací súd zdôrazňuje, že iba v konaniach vedených s účastníkmi S. W., L. A. a D. B. ide o štúdiu ďalších podkladov a o úkon označený ako prípravu k vyjadreniam k žalobe. K tvrdeniu, že by za tieto úkony už raz žalovaný zaplatil, ale nebol súdu predložený žiaden dôkaz. Odvolací súd vzal do úvahy, že prílohou k faktúre č. 2012/110-1.časť sú účtované úkony označené ako štúdium podkladov pri S. W., D. B., ale nie je účtovaný úkon vyjadrenie k žalobe, čo znamená, že sa nejedná o duplicitný úkon a rovnako tomu tak je i pri prílohe k faktúre č. 201/110-2.časť, kedy pri L. A. tiež nie je účtovaný úkon označený ako príprava vyjadrenia k žalobe, pričom ide o úkony, za ktoré advokátovi prislúcha odmena.

17. K argumentácii odvolávajúceho sa žalovaného, ktorý poukazuje na to, že žiadne rokovania s ním ako klientom zo strany žalobcu neboli uskutočnené ani telefonická a mailová komunikácia v rozsahu, ako si uplatnil žalobca, odvolací súd konštatuje, že existencia týchto úkonov bola súdu preukázaná dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, konkrétne podanie Mgr. L. B., ktoré bolo zaslané mailom žalovanému v dňoch 13.09.2012, 20.09.2012, 12.09.2012 (č.l. 211), z ktorých jasne vyplýva, že v tom čase koncipientka žalobcu Mgr. L. B. sa opakovane snažila získať od žalobcu konkrétne dôkazy v súvislosti so zastupovaním žalovaného v konaniach vedených s hráčmi W., A., B. a B., v ktorých i podrobne vysvetľuje potrebu a relevanciu ňou žiadaných listín pre konanie pred rozhodcovským súdom a žiada o ich poskytnutie žalovaného mailom zo dňa 12.09.2012 v čase o 09:37 hod. a opakovane dňa 12.09.2012 o 16:56 hod., dňa 13.09.2012 o 11:04 hod., Z uvedenej mailovej korešpondencie je preukázané, že úkony zo strany žalobcu prostredníctvom jeho koncipientky voči žalovanému boli realizované, i keď na niektoré žalovaný nereagoval, ale tým je preukázaný opak tvrdenia žalovaného. Uvedené dôkazy svedčia o komunikácia medzi žalobcom i keď prostredníctvom jeho koncipientky a žalovaným, čím je vyvrátené tvrdenie žalovaného, že sa žiadna komunikácia neuskutočnila. Práve z korešpondencie medzi žalovaným a JUDr. B. je vidieť snahu žalovaného o naťahovanie rozhodcovského konania, čo je síce z hľadiska opodstatnenosti nároku, ktorý je predmetom tohto sporu irelevantné, ale je ňou vyvrátené tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa žiadna komunikácia neuskutočnila. Uvedené odvolací súd uvádza na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu s tým, že nárok žalobcu je opodstatnený, prvoinštačný súd preto správne rozhodol, keď žalobe vyhovel, odvolací súd sa s takýmto rozhodnutím stotožňuje a podľa § 387 ho potvrdzuje.

18. V závere prvoinštančný súd zdôrazňuje, že preskúmaním dôkazov a záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd nebolo preukázané žiadne duplicitné účtovanie rovnakých úkonov, preto ani tvrdenie , že išlo o duplicitu úkonov z dôvodu personálnych zmien neobstojí. Práve z komunikácie vyplynulo, že žalobca sa prostredníctvom advokátskej koncipientky opakovane snažil získať od žalovaného dôkazy, ktorými by na Rozhodcovskom súde SFZ uspel, čo sa mu zrejme nepodarilo, to ale nezakladá dôvod, aby mu nevznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej odmeny. K predmetným záverom odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel bez ohľadu na vyjadrenia Mgr. Q. a JUDr. B., ktoré označil odvolávajúci sa žalovaný za predpojaté vzhľadom na vzťah podriadenosti uvedených koncipientov voči JUDr. Erbenovi, pričom ale uvedené osoby v čase podania svojich vyjadrení už v tomto postavení voči žalobcovi neboli.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný nie sú dané, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).