Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-47-2018.pdf
PDF · 107.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.: G., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: D. I., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale A. O., ul. G. č. XXX, t.č. bytom O., ul. Y. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom P., ul. D. č. XXX/XX, a otca: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale A. O., ul. G. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom P., ul. U. č. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/52/2017-32 zo dňa 12. marca 2018, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. a V. potvrdzuje.
Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 1P/52/2017-32 zo dňa 12.03.2018 rozhodol, že maloletý G., nar. XX.XX.XXXX a maloletý D., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia (výrok I.). Otec maloletých detí, E. I., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého G., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne a na maloletého D., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom 21.11.2017 do budúcna (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2018 vo výške 350 eur na maloletého G. a vo výške 283 eur na maloletého D. je otec povinný zaplatiť do rúk matky v mesačných splátkach vo výške 30 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia (výrok III.). Vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka detí návrhom podaným dňa 21.11.2017 žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť na každé dieťa prispievať sumou 120 eur mesačne počnú od 01.09.2017 do budúcna a upraviť styk otca s deťmi. Vo výpovedi upravila návrh tak, že žiadala určiť výšku výživného pre maloletého G. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého D. vo výške 100 eur mesačne. Otec detí nesúhlasil s výškou výživného. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine"). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva matka od doby, kedy sa kedy sa
odsťahovala s deťmi zo spoločnej domácnosti. Otec nemal žiadne námietky k vykonávanej starostlivosti o deti a ani kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky. Obaja rodičia zhodne prehlásili, že nie je problém v tom, že starostlivosť bude vykonávať matka a nie je potrebné ani upravovať styk otca s deťmi, pretože sa vedia dohodnúť a otec sa s deťmi pravidelne stretáva. Súd na základe zhodného prejavu oboch rodičov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodiča sú oprávnení deti zastupovať aj spravovať ich majetok a neupravil styk otca s deťmi. Bol toho názoru, že pre maloleté deti je najlepší záujem zabezpečený pri vzájomnej zhode ich rodičov. Na základe zhodného prejavu rodičov neupravoval ani styk otca s deťmi. Čo sa týka výživného, sám otec potvrdil, že jeho príjem predstavoval v roku 2017 sumu cca 1.100 eur mesačne v čistom. Vychádzajúc z tohto priznaného príjmu otca, súd návrhu matky v časti výšky výživného vyhovel. Otec je schopný zo svojho príjmu zabezpečiť platenie výživného vo výške, ktorou budú pokryté všetky hmotné potreby maloletých detí. Súd neprihliadol na dôvody otca, pre ktoré nesúhlasil s touto sumou, pretože splácanie pôžičiek nemá prednosť pred výživným. Napokon obaja rodičia maloletých detí majú tú istú povinnosť, spoločne pôžičky vrátiť z čoho vyplýva, že platením pôžičiek je zaťažená aj matka deti. Matka potreby maloletých deti zabezpečuje svojou celodennou osobnou starostlivosťou. Súd priznal výživne počnúc dňom podania návrhu súdu t.j. od 21.11.2017. V časti o priznanie výživného od 01.09.2018 do podania návrhu zamietol, pretože matka nepreukázala dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý nebol podaný návrh súdu ihneď po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, resp. ihneď potom, keď otec na výživu maloletých deti neprispel žiadnou sumou. Za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2018 vznikla otcovi povinnosť zaplatiť na výživné pre maloletého G. vo výške 350 eur (10 dní mesiaca november 2017 - 40 eur + 3x 120 eur = 400 eur - 50 eur zaplatených v mesiaci november 2017), na maloletého D. vo výške 283 eur (za 10 dní mesiaca november 2017 - 33 eur + 3x 100 eur = 333 eur - 50 eur = 283 eur), na zaplatenie ktorého podľa § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p." povolil otcovi detí mesačné splátky na každé dieťa vo výške 30 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia dlžného výživného. Pri stanovení mesačných splátok súd prihliadal na skutočnosť, že otec zmenil zamestnanie, nie je známy jeho príjem a za mesiac január až február 2008 dosiahol minimálny príjem. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p." a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu. V podaní zo dňa 10.04.2018 uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým jeho výrokom z odvolacích dôvodov špecifikovaných v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p." a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že podrobne odôvodní odvolanie v lehote 30 pracovných dní. V doplnení odvolania zo dňa 14.05.2018 došlého okresnému súdu dňa 16.05.2018 otec detí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že odvolanie v prvom rade opravuje v tom znení, že napáda len výrok II. a III. rozsudku. Mal za to, že prvostupňový súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti vôbec neprihliadal na jeho príjmy a oprávnené výdavky, ktoré je každý mesiac povinný vynaložiť. Uviedol, že pracuje ako živnostník a jeho hrubý mesačný príjem je okolo 1.100 eur mesačne. Ako výdavky pravidelné mesačné (osobné ako aj spojené so starostlivosťou a splácaním spoločného rodinného domu) uviedol: poistka 1 - 42,32 eur, poistka 2 - 35,79 eur, odvody do Sociálnej poisťovne - 146,35 eur, odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne - 61,85 eur, výdavky na telefónne služby (priemerne) - 25 eur, splátka úveru v PSS - 142,97 eur, splátka úveru v SLSP - 240,25 eur, elektrina - 74 eur, internet - 10 eur, splátka za plyn - 200 eur, strava - 130 eur, oblečenie, drogéria - 20 eur. Uvádzal, že listinné dôkazy preukazujúce vyššie uvedené výdavky boli predložené súdu už na pojednávaní konanom dňa 12.03.2018. Ďalej sa otec detí nestotožňoval ani s tvrdením, že splácanie pôžičiek nemá prednosť pred výživným. Ide totiž o splácanie pôžičiek, z ktorých finančných prostriedkov toho času ešte manželia postavili rodinný dom v obci A. O., ktorý mal byť domovom aj pre ich spoločné maloleté deti. Matka sa však dobrovoľne koncom augusta 2017 odsťahovala zo spoločnej domácnosti ku svojim rodičom do O.. V rodinnom dome, na ktorom viaznu ťarchy ostal bývať on. Matka potom nemá žiadnu motiváciu tieto pôžičky splácať. Ďalej uviedol, že sa s matkou detí v čase, keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti ústne dohodli, že on bude prispievať na obe deti sumou 100 eur mesačne a výlučne sám bude splácať pôžičky v SLSP a Prvej stavebnej sporiteľni, čo od septembra manželia aj dodržiavali avšak matka následne podala návrh v tomto konaní, o ktorom ho dopredu nijakým spôsobom neinformovala. Taktiež otec detí sa po rozhodnutí súdu dozvedel, že so svojou priateľkou čakajú v septembri 2018 narodenie dieťaťa, voči ktorému mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť ako aj k jeho priateľke. Poukázal aj na to, že okrem príjmov, ktoré matka detí priznala v konaní, má táto aj iné príjmy, ktoré zamlčala nakoľko je vyštudovaná kaderníčka a túto prácu vykonávala aj popri
rodičovskej dovolenke. Počas spoločného spolužitia si takto dokázala privyrobiť priemerne 250 eur až 300 eur mesačne. Ďalej otec detí namietal, že mu nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri určovaní výšky výživného na jednotlivé dieťa, keďže matka nepreukázala žiadne ich oprávnené výdavky. Z vykonaného dokazovania teda nie je zrejmé, v akej miere sa na výžive maloletých detí má podieľať matka a či on neuhrádza až 100 % všetkých výdavkov ich maloletých detí. Mal za to, že sa nechce vyhýbať plateniu výživného, ale vzhľadom na svoje majetkové pomery, je výška výživného určená súdom neprimerane vysoká. Je schopný platiť na maloletého G. sumou 80 eur mesačne a maloletého D. sumou 70 eur mesačne. Otec detí žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby výrok II. a III. zmenil tak, že je povinný prispievať na maloletého G. sumou 80 eur mesačne a maloletého D. sumou 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zameškané výživné je povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 30 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia. K odvolaniu pripojil preukaz pre tehotné.
3. Matka detí sa k odvolaniu otca detí písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca detí navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Svoje vyjadrenie opieral o skutočnosť, že matka detí odišla zo spoločnej domácnosti do rodinného prostredia svojej matky, kde musela podmienky bývania prispôsobiť potrebám detí bez pomoci otca. Poukázal aj na to, že správanie otca voči deťom bolo nezodpovedné, nakoľko od odchodu matky zo spoločnej domácnosti od mesiaca september 2017 do termínu pojednávania 12.03.2018 prispel na výživu detí len dvakrát v celkovej sume 200 eur. Ďalej uviedol, že matka na súdnom pojednávaní predložila výdavky spojené so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti, taktiež poukázala, že obidve detí sú v starostlivosti viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva, z čoho jej plynú zvýšené výdavky. Okrem toho poukázal na to, že matka v súčasnej dobe nie je schopná zvýšiť svoj príjem zmenou zamestnania, kde by nepracovala na skrátený úväzok, nakoľko musí sprevádzať deti do a zo školského zariadenia.
5. Matka detí ani otec detí na vyjadrenie opatrovníka detí písomne nereagovali.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
7. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bol rozsudok okresného súdu ohľadom výrokov týkajúcich sa určenia výživného a súvisiaceho výroku o zameškanom výživnom, zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného a trovách konania.
8. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.
9. Z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práve. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorý sa navonok prezentuje. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ odvolací súd doplnil dokazovanie dôvodom bola doba, ktorá uplynula od rozhodnutia okresného súdu (12.03.2018) a možné predpokladané zmeny v súvislosti s nástupom maloletého D. do 1. ročníka základnej školy a pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane otca detí. V rámci neho mal zistené z písomného vyjadrenia matky detí zo dňa 11.10.2018, že maloletý G. je t.č. žiakom 4. ročníka Základnej školy v Lokci. Maloletý D. nastúpil do 1. ročníka základnej školy, v ktorej súvislosti mala matka detí zvýšené výdavky súvisiace s nákupom potrieb do školy, aktovky, školských pomôcok, učebných materiálov a oblečenia. Otec sa na týchto výdavkoch nepodieľal. Matka detí obidvom deťom platí v škole obedy - 26 eur, ZRPŠ - 7 eur a školský klub - 8 eur na každé z nich. V auguste 2018 matka detí absolvovala opakovaný (z dôvodu recidívy) operačný zákrok kŕčových žíl. Vzhľadom na uvedený zdravotný problém už nemôže vykonávať prácu kaderníčky. Je zamestnaná ako upratovačka u Základnej školy s materskou školou v Lokci na polovičný pracovných úväzok, a to od 10.04.2018 na dobu neurčitú. Jej priemerná mesačná mzda predstavuje 250 eur mesačne. Ďalej matka detí poukázala na to, že výdavky, ktoré prezentoval otec v odvolaní, a to najmä odvody do sociálnej poisťovne a splátky úverov v skutočnosti neplatí. Ona žije u svojej matky nakoľko nemá iné možnosti bývania. Požiadala preto Obec Lokca o pridelenie nájomného bytu. Uvedené tvrdenia listinne preukázala. Zo správy od zamestnávateľa matky detí vyplýva, že jej priemerný čistý mesačný príjem za čas od 9/2017 do 9/2018 predstavoval sumu 261,96 eur. Otec detí v podaní z 15.10.2018 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosti k dcére D. I.. Matka dcéry s ním nebýva v spoločnej domácnosti, ale u svojich rodičov v Zákamennom. Takmer každý víkend však trávi s maloletou D. a jej troma dcérami u neho v jeho rodinnom dome v A. O.. Ďalej uviedol, že k maloletej nemá určené výživné rozhodnutím súdu. Maloletej kupuje 7 - 8x do mesiace dojčenské mlieko zn. BEBA, ktoré je zatiaľ na lekársky predpis s doplatkom 4,90 eur za jedno balenie, keďže sa narodila predčasne. Inak na jej výživu neprispieva, nakoľko mu to jeho finančné možnosti nedovoľujú. V prvom rade uhradí splátky všetkých úverov a pôžičiek a niekedy mu neostane ani na platby za služby spojené s užívaním rodinného domu, s ktorým platením mu často pomáha priateľka. Svoje tvrdenia otec detí tiež listinne preukázal. Podanie matky detí bolo doručené otcovi detí a kolíznemu opatrovníkovi detí a naopak podanie otca detí bolo doručené matke detí a kolíznemu opatrovníkovi detí. Listiny neboli účastníkmi konania spochybnené. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 204 C. s. p. nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz listinami na pojednávaní. 11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom detí vznesené a mal za to, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Poukazovanie otca detí na jeho príjem v hrubom vyjadrení, potom ako tento na pojednávaní pred okresným súdom jednoznačne uviedol, že suma 1.100 eur predstavuje jeho čistý mesačný príjem, považoval za účelové. Okrem toho otcom detí označované výdavky celkove predstavujúce sumu 1.128,53 eur (poistka 1 - 42,32 eur, poistka 2 - 35,79 eur, odvody do Sociálnej poisťovne - 146,35 eur, odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne - 61,85 eur, výdavky na telefónne služby (priemerne) - 25 eur, splátka úveru v PSS - 142,97 eur, splátka úveru v SLSP - 240,25 eur, elektrina - 74 eur, internet - 10 eur, splátka za plyn - 200 eur, strava - 130 eur, oblečenie, drogéria - 20 eur) v podstate predstavujú sumu jeho čistého mesačného príjmu. Aj preto jeho tvrdenie o hrubom príjme nemohol považovať za pravdivé. Tiež okresný súd správne neprihliadol na platby úverov aj keď boli použité na stavbu rodinného domu, pretože výživné má prednosť pred takýmito výdavkami. Okrem toho matka detí v odvolacom konaní preukázala upomínanie zo strany peňažných ústavov na nesplácanie úverov otcom detí. Pokiaľ ide o matku detí táto preukázala, že okrem pracovného príjmu iný príjem nemôže mať nakoľko jej to nedovoľuje zdravotný stav. Matka detí si však s ohľadom na
vek detí plní k nim vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Aj napriek uvedenému by jej plnenie tejto povinnosti neumožňoval ani dosahovaný nízky príjem. Podľa odvolacieho súdu matka detí preukázala aj potreby maloletých detí spojené s ich vekom a návštevou základnej školy či predškolského zariadenia (stravné, školský klub u maloletého G. - č.l. 8-9 spisu, prehľad výdavkov - č.l. 27 spisu). Skutočnosť, že maloletý D. nastúpil do 1. ročníka základnej školy síce znamenala zvýšenie jeho potrieb, ale vzhľadom na pribudnutie vyživovacej povinnosti otcovi detí k maloletému dieťaťu nemohla byť dôvodom na zmenu rozhodnutia v prospech maloletého či naopak otca detí. V odvolaní otec detí mylne poukazuje aj na vyživovaciu povinnosť k svojej priateľke vo vzťahu, s ktorou mu vznikla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Partnerský vzťah ani konkubinát čiže vzťah druha a družky nezakladá vznik vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z príjmu otca detí v sume 1.100 eur mesačne predstavuje súdom určené výživné na obe deti 20 % z jeho príjmu, čo zodpovedá zaužívanej súdnej praxi, podľa ktorej by výživné platené rodičom malo podľa okolností prípadu dosahovať 20 % až 30 % z jeho príjmu. I keď rozsah výživného v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným sa má dieťaťu zabezpečiť taká životná úroveň, ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti, resp. sa podieľali na úhrade výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov, nemožno pominúť spotrebný charakter výživného s tým, že i odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, ktorá je daná zásadne ich vekom, zdravotným stavom, výdavkami, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s návštevou školy, na úhradu ich mimoškolských aktivít, najmä na úhradu kultúrnych, športových potrieb a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého G. sumou 120 eur mesačne a maloletého D. sumou 100 eur mesačne, ktorá suma je primeraná i odôvodnená potrebám maloletých detí. Zistené pomery tak zodpovedajú zákonným hľadiskám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery). Za správne považoval odvolací súd aj určenie počiatku výživného (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), ktorým bol deň podania návrhu matky detí. Vzhľadom na nedostatočné plnenie vyživovacej povinnosti otcom detí bolo odôvodnené aj rozhodnutie súdu o zameškanom výživnom, ktoré povolil otcovi detí splácať v určených mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a súvisiacich výrokoch IV. a V. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku I., ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keď vo vzťahu k výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia súd po jeho preskúmaní podľa § 65 C. m. p. nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).