Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/84/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej, v právnej veci žalobcu: CBRE s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 35 819 804, právne zastúpeného: Mičinský & Partners s.r.o., so sídlom Antolská 6/3936, Bratislava - Petržalka 851 06, IČO: 51 296 969, proti žalovanému: AU Optronics (Slovakia) s. r. o., so sídlom Bratislavská 517, Trenčín 911 05, IČO: 44 461 496, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 35Cb/1/2018-54 zo dňa 7. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.09.2018 sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k stavbe súpisné číslo XXX, druh X M. I. E., postavenej na parcele č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie L., obec Y., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.05.2013 vo výške 88.710 Eur s príslušenstvom. Návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, v zmysle ktorej žalobca opakovane poskytoval žalovanému služby v oblasti sprostredkovania prenájmu nehnuteľností a žalovaný mu uhrádzal dohodnutú zmluvnú odmenu. Žalobca takto sprostredkoval žalovanému prenájom jeho priestorov spoločnosti Adient Slovakia s.r.o. Za túto činnosť vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 88.710 Eur, a preto vystavil žalovanému faktúru č. 181100050 z 15.02.2018. Z dôvodu neuhradenia tejto faktúry zo strany žalovaného, podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Žalobca ďalej návrh zdôvodnil tým, že má informácie o predaji nehnuteľnosti žalovaného, ktorá predstavuje jeho najvýznamnejší majetok. Žalovaný bez riadneho odôvodnenia odmietol pohľadávku uhradiť, pričom v minulosti v obdobných prípadoch odmeny opakovane hradil. Žalovaný je síce slovenskou spoločnosťou, ale jeho jediný spoločník je z S. a jeho jediný konateľ z P.. Jeho jediným najvýznamnejším majetkom je nehnuteľnosť, ktorú predáva a nemá iný majetok podobnej hodnoty. Preto existuje podľa žalobcu obava, že žalovaný chce ukončiť svoje aktivity v Slovenskej republike, čím nemusí mať v budúcnosti v SR žiadne väzby, majetok a pod. Žalobca nadobudol dôvodnú obavu, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená možnými snahami žalovaného previesť nehnuteľnosť a zbaviť sa tak majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 343 ods. 1-3, § 344, § 324 ods.1,

§ 325 ods.1, § 326 ods.1 a § 328 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie žalovaného smerujúce k predaju nehnuteľnosti na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh nehnuteľnosti súd prvej inštancie považoval žalobcom priložené informačné memorandum za informačný leták vypracovaný a určený potencionálnym investorom. Investícia do nehnuteľnosti žalovaného však automaticky nemusí smerovať k predaju nehnuteľnosti. Za relevantné nepovažoval súd prvej inštancie ani úvahy žalobcu o možnom ukončení podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky. Z mailovej komunikácie z 07.08.2018 predloženej žalobcom priamo nevyplýva zámer žalovaného predať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako to tvrdí žalobca v návrhu. Pokiaľ ide o odosielateľa komunikácie p. U., súdu prvej inštancie zo žiadneho priloženého dokladu nie je zrejmé, či ide o osobu oprávnenú konať v mene žalovaného. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia rozhodnutia zdôraznil, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Súd musí vždy zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. V danom prípade však zásada primeranosti splnená nie je, nakoľko cena nehnuteľnosti žalovaného, na ktorú žalobca navrhol zriadiť záložné právo, je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. Keďže nebolo zo strany žalobcu preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie návrh na jeho nariadenie zamietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h) . Zdôraznil, že žalobca jednoznačne preukázal konanie žalovaného k predaju nehnuteľnosti. Uviedol, že investičný leták jednoznačne preukazuje zámer žalovaného nehnuteľnosť predať, pretože táto skutočnosť vyplýva nielen zo samotného textu letáku (napr. na str. 3 sa uvádza, že nehnuteľnosť bola postavená pre AU Optronics v roku 2010 a v súčasnosti ako možnosť kúpy a následného čiastočného prenajatia, alebo v časti kde sa píše, že nehnuteľnosť je na 97 % prenajatá (str. 1,4). Samotný dokument „investičný leták, resp. memorandum“ sa podľa obchodných zvyklostí na trhu s realitami používa na oslovenie potencionálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Iný účel tento dokument nemá. Preto záver súdu, že investícia do nehnuteľnosti žalovaného automaticky nemusí smerovať k predaju nehnuteľnosti, je nesprávny. Informačný leták jednoznačne smeruje k osloveniu potencionálnych kupcov nehnuteľnosti a je relevantným dôkazom preukazujúcim úmysel žalovaného nehnuteľnosť predať. Aj e-mail od p. U. je dôkazom o plánovanom predaju nehnuteľnosti. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že z ničoho nevyplýva, že p. U. je osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, považoval žalovaný za prílišný formalizmus pri hodnotení dôkazov. P. U. je súčasťou čínskeho, resp. taiwanského manažmentu žalovaného a tento mail preukazuje snahu žalovaného o predaj nehnuteľnosti. Žalovaný zdôraznil, že v danej veci je splnená podmienka primeranosti. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri vyhodnotení ceny nehnuteľnosti, na ktorú sa odvoláva. Žalovaný vlastní okrem samotnej výrobnej haly, (na ktorú žalobca žiadal zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením) aj pozemky vo výmere cca 200.000 m2, evidovaných na tom istom liste vlastníctva, ako je nehnuteľnosť označená v návrhu. Žalobca primerane navrhol zriadiť záložné právo len na samotnej výrobnej hale, a nie na hodnotných pozemkoch, ktoré žalovaný tiež vlastní. Žalobca postupoval v súlade so zásadou primeranosti a samotná vyššia cena nehnuteľnosti ako hodnota zabezpečovanej pohľadávky nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Skutočnosť, že žalobca považuje svoju pohľadávku za relevantnú a domáha sa jej plnenia súdnou cestou, preukazuje žalobca aj platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.09.2018, ktorý v čase podania návrhu ešte nemohol byť predložený. Žalobca zdôraznil, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú splnené, existuje obava, že exekúcia žalobcu bude ohrozená a bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa majetku zbavuje - predáva predmetnú nehnuteľnosť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zriadi záložné

právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť uvedenú v návrhu, za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.05.2013 vo výške 88.710 Eur s prísl.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by vznikol dôvod na jeho dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky. Spoločnosť žalovaného je silne etablovaná na Slovensku a má 109 zamestnancov. Aktívne pracuje na ďalších investičných akvizíciách v oblasti priemyslu a logistiky. Nemá záujem ukončiť činnosť na Slovensku. O dobrej ekonomickej kondícii žalovaného svedčí veľké aktívum na peňažných trhoch v hodnote viac ako 4 milióny Eur. Žalovaný investoval do moderného technologického závodu v Y. viac ako 191 milión Eur. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 10.05.2013 uzavrel so žalovaným Sprostredkovateľskú zmluvu, ktorej predmetom je záväzok žalobcu vyvíjať činnosť, aby žalovaný ako prenajímateľ mal príležitosť uzavrieť zmluvy o nájme v objekte priemyselného areálu v Y. na G. ulici. Žalobca si uplatňuje nárok na províziu v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy. Poukazujúc na túto zmluvu ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka žalovaný zdôraznil, že vykonávanie paralelnej sprostredkovateľskej činnosti tak pre žalovaného ako aj súčasne pre spoločnosť Adient Slovakia, s.r.o., ako budúceho nájomcu malo za následok zánik nároku žalobcu na províziu v zmysle zmluvy. Nie je pravdou, že žalovaný bez riadneho odôvodnenia odmieta uhradiť žalobcom určenú pohľadávku. V danej veci bolo žalobcovi poskytnuté písomné stanovisko a dňa 07.03.2018 prebehlo aj osobné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným. Konanie vo vzťahu k predmetnej pohľadávke je v súčasnosti evidované na Okresnom súde Banská Bystrica. Argumentáciu žalobcu, že budúca pohľadávka by mohla byť ohrozená jediným spoločníkom žalovaného, ktorý má sídlo v Malajzii a jeho jediným konateľom s domicilom v Číne, je nerelevantná. Jediný spoločník žalovaného - spoločnosť AU Optronics (L) Corp. je renomovaným zahraničným investorom a svetovým lídrom v oblasti moderných technológií, ktorý dosahuje obrat 3 miliardy Eur a má viac ako 45.000 zamestnancov. Výrobný, výskumný a technologický závod v Y. patrí medzi najdôležitejšie investície žalovaného v Európe. Nie je pravdou, že žalovaný chce ukončiť podnikateľské aktivity na Slovensku. Žalovaný uviedol, že na Slovensku bude naďalej pôsobiť a nevyvíja žiadnu činnosť k ukončeniu prevádzky a výroby. Zdôraznil, že nesprávnou akceptáciou návrhu by došlo k hrubému porušeniu zásady primeranosti do majetkových pomerov žalovaného. Pohľadávka je uplatňovaná vo výške 88.170 Eur, pričom hodnota nehnuteľností, na ktoré žiada žalobca zriadiť záložné právo je v hodnote viac ako 90 miliónov Eur. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej žalovaný uviedol, že z dôvodu podpory svojej argumentácie v najbližšej dobe zloží sumu 100.000 Eur do solúčnej úschovy na Notárskom úrade u notára JUDr. Martina Vlhu, PhD., so sídlom v Bratislave. Táto suma bude vyplatená strane sporu, ktorá bude v konaní úspešná. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je dostatočne, zákonne a presvedčivo odôvodnené, a preto je aj preskúmateľné. Zo zisteného stavu veci súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver. Nebol zistený taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces.

12. Podľa § 387 ods. 2 , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, dôvody uznesenia sú zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva nasledovné. 14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá môže byť neskôr judikovaná alebo už judikovaná bola, s cieľom zamedziť možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

15. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť jeho základné predpoklady: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom je potrebné aplikovať aj princíp proporcionality, ktorý pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný rešpektovať. Odvolací súd akcentuje, že dokazovanie sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení nevykonáva, ale súd ktorý rozhoduje o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí mať osvedčenie, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že protistrana, proti ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu. V prípade, že by došlo k narušeniu proporcionality, takéto rozhodnutie by zakladalo jeho nesprávnosť z hľadiska absencie účelnosti.

17. Odvolací súd mal preukázané, že je nesporné, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil v upomínacom konaní a vo veci bol vydaný platobný rozkaz na zaplatenie žalovanej sumy, ktorej vymáhanie si chce žalobca zabezpečiť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa môže cítiť ohrozený a mať zo svojho pohľadu dôvodné obavy o uspokojenie svojej pohľadávky, avšak odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie musel prihliadať na zásadu primeranosti pri rozhodovaní o návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Sporná suma medzi stranami sporu predstavuje 88.710 Eur s príslušenstvom, avšak hodnota majetku podľa výpisu v listu vlastníctva XXXX, k.ú. L. je nepochybne neporovnateľne vyššia, už len pokiaľ ide o samotnú administratívnu výrobnú halu (bez pozemkov). Vzhľadom na zásadu proporcionality a hodnotu nehnuteľnosti (administratívna výrobná budova s.č. XXX na pozemkoch p.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, na ktoré žiadal žalobca zriadiť záložné právo vo svoj prospech, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože navrhované obmedzenie presahovalo rozsah adekvátnosti subjektívneho práva žalobcu. 18. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, aj keď podľa zásady

úspechu obsiahnutej v ust. § 255 ods. 1 by mu náhrada trov patrila; žalovanému však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .