Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-122-2017.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Tarantulas, s.r.o. so sídlom Sadová 142/20, 921 01 Piešťany, IČO: 36 254 223, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Ficekom, advokátom so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému STAVHIT, s.r.o., v likvidácii, so sídlom M. Bela 61/2, 920 01 Hlohovec, IČO: 44 743 050, zastúpený: BEDNÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.548,55 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cb/340/2016-55, zo dňa 23.03.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 548,55 eur s 9,25 % úrok z omeškania ročne od 30.05.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu žalovanú istiny s prísl. s poukazom na to, že na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným, predmetom ktorej bolo dodanie materiálu a vykonanie prác, požadované plnenie poskytol, za čo mu ale žalovaný odmieta uhradiť vyúčtovanú cenu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že právny vzťah medzi ním a žalobcom nevznikol, pretože nebola uzatvorená žiadna zmluva, na základe ktorej by bol žalobca povinný dodať tovar, na ktorý poukazuje a tento ani nebol zo strany žalovaného prevzatý, pretože prevzatie bolo podpísané V. U., ktorý nie je konateľom žalovaného, ani osobou oprávnenou v jeho mene konať. Konateľom žalovanej spoločnosti je Samuel Žák, ktorý jediný je oprávnený uzatvárať zmluvy, preto ak uvedená osoba od žalobcu nejaký tovar a práce prevzala, je táto povinná zaplatiť príslušnú odplatu.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, vypočul svedkov V. U. a J. B., právnych zástupcov strán sporu a konateľa žalobcu Y. X. a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.
5. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 536, § 537, § 546, § 548 a § 550 Obchod. zák., keď právny vzťah medzi stranami vyhodnotil ako uzatvorenie zmluvy o dielo, ktoré bolo z vykonaného dokazovania preukázané. Medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah,
predmetom ktorého bolo vykonania prác na bytovom dome I. XX, V.. Konanie preukázalo, že žalobca na základe výzvy žalovaného vypracoval cenovú ponuku pre rekonštrukciu osvetlenia na predmetnom bytovom dome. Dodávky materiálu a vykonanie prác organizačne zabezpečoval v konaní vypočutý svedok V. U., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom žalovaného v pracovnom zaradení stavebný technik - stavbyvedúci. Vykonanie prác žalobcom potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa B., ktorá zastupovala vlastníkov bytov v bytovom dome, na ktorom boli práce žalobcom vykonané. Žalovaný tvrdenia žalobcu o vyhotovení cenovej ponuky a jej prijatí nespochybnil, za dodaný materiál žalobcovi zaplatil, čím potvrdil vznik a existenciu a obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom. Dokazovanie tiež preukázalo, že žalobca pracoval na stavbe ako subdodávateľ žalovaného na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce v rozsahu určenom cenovou ponukou. Pôsobenie svedka V. U. pri zhotovovaní diela sa uskutočnilo z titulu jeho postavenia ako zamestnanca, aby harmonizoval vykonávanie prác a dodávok na diele, čo vyplývalo i z jeho pracovnej pozície, k čomu prvoinštančný súd poukázal na ust. § 15 Obchod. zák., preto námietky žalovaného, ktorý uvádzal, je uvedený svedok nemal právo v jeho mene vystupovať súd prvej inštancie neprijal. Okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu súd prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 v spojení s § 369 Obchod. zák. uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, keď vznik omeškania so zaplatením posudzoval 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia, čo žalovaný nerozporoval. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré žiadal priznať od 07.05.2014 a súd ich priznal od 30.05.2014 súd túto skutočnosť vyhodnotil ako nepatrný neúspech, ktorý sa pri rozhodovaní o trovách konania nemusí vziať do úvahy.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia. Odvolateľ trval na tvrdení, že V. U. nebol osobou, ktorá bola oprávnená dielo prevziať, pretože žalovaný je právnickou osobou, ktorá koná výlučne prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca a na plnenie uvádzané žalobcom nie je možné aplikovať právnu úpravu vyplývajúcu z § 15 ods. 1 Obchod. zák., nakoľko pracovná pozícia V. U., ktorý bol stavbyvedúci, mu nedáva oprávnenie prevádzkovať a riadiť podnik. Uvedená osoba nebola konateľom žalovaného, a teda ani osobu, ktorá by žalovaného mohla akýmkoľvek spôsobom zaväzovať, V. U. nemal ani podpisové právo, ani pečiatku, z čoho jasne vyplýva, že napriek pozícii stavby vedúceho, ktorú zastával, nebol oprávnený zaväzovať žalovaného k akémukoľvek úkonu, teda ani prevziať ukončenie zákazky. K riadnemu prevzatiu tovaru ani prác, ktoré vykonal žalobca zo strany žalovaného nedošlo, preto mu nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie ceny za dielo. Okrem toho odvolateľ uviedol, že konanie V. U. voči žalovanému ako jeho zamestnávateľovi nebolo korektné a preto jeho výpoveď je potrebné vyhodnotiť ako účelovú v snahe poškodiť žalovaného.
7. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 12.06.2017 vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť, pretože žalovaný odvolanie založil na rovnakej obrane a tvrdeniach, ako uvádzal v písomných vyjadreniach, podľa ktorých svedok U. nebol poverený ho zastupovať, ani ho svojimi úkonmi zaväzovať. S výsluchu v konaní vypočutých svedkov ale bolo jednoznačne preukázané, že uvedená osoba bola pri podpise zmluvy o dielo so zástupkyňou vlastníkov bytového domu predstavená ako osoba, ktorá z organizačného hľadiska bude zabezpečovať zateplenie bytového domu, organizovať práce a postup a so všetkými problémami sa má obracať na neho. Výpoveď uvedenej svedkyne nebola zo strany žalovaného ničím spochybnená a ako účelová sa javí argumentácia odvolateľa o zaujatosti svedka V. U., ktorý mal byť bývalým zamestnancom žalovaného, k čomu ale žiadny relevantný dôkaz zo strany žalovanej spoločnosti nebol produkovaný. Zo strany žalovaného nebolo vykonanie prác žiadnym spôsobom spochybnené, preto jeho obranu označil žalobca za vykonštruovanú a účelovú.
8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené s výzvou na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorému bola výzva doručená dňa 28.06.2017, žalovaný nereagoval.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.
10. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
11. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodov, ktoré odvolateľ súd podradil pod odvolací dôvod, podľa ktorého prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 písm. h/ C.s.p. )
13. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
14. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s odkazom na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd poukazuje na právnu úpravu uvedenú v ust. § 15 Obchod. zák., o ktorej odvolateľ tvrdí, že ju nemožno aplikovať, pretože pracovná pozícia stavbyvedúceho U. nesúvisí s organizačnou štruktúrou podniku ani jeho riadením . Odvolací súd označuje tento argument za účelový, pretože uvedený svedok vykonával len úkony, ktoré sú pri jeho pracovnom zaradení obvyklé . Podpísaním dokladu o ukončení
diela sa len verifikoval stav, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúry oprávneným, pričom ide úkon, ktorý priamo s činnosťou na stavbe súvisí. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný ako zhotoviteľ mal uzatvorenú zmluvu o dielo č. 2/11/2012 s objednávateľom, ktorým boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu I. XX/XXX-XXX v V., ktorí boli zastúpený správcom. Žalovaný nepopieral, že predmetné dielo zhotovil, ale popieral, vznik záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorý časť diela ako subdodávateľ vykonal a to z dôvodu, že tovar a práce, ktoré žalobca žiada zaplatiť neboli prevzaté konateľom žalovaného, ale jeho zamestnancom, a tak nedošlo ku vzniku obchodného vzťahu, na základe ktorého by mal žalovaný plniť. Existenciu plnenia, spočívajúceho v dodaní materiálu a prác, za ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému cenu ale žalovaný nepopieral, a v súdnom konaní ani neoznačil žiaden iný subjekt, ktorý by bol odinštalovanie svietidiel a montáž nových vykonal, rovnako ako inštaláciu snímačov a zapojenie.
16. Na podporu správnosti záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a preukázanie neopodstatnenosti odvolania odvolací súd uvádza, že v danej veci je potrebné vziať do úvahy, že predmetné plnenie označil žalovaný ako zhotoviteľ diela v bode X. Zmluvy o dielo č. 2/11/2012 ako benefit, ktorý poskytuje objednávateľovi , vykonanie ktorého nebolo objednávateľom popreté a v súdnom konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by vznik zmluvy v ústnej forme a samotnú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu spochybnila. Námietka žalovaného, že jeho zamestnanec, ktorý vykonával na stavbe funkciu stavbyvedúceho nebol oprávnený za žalovaného konať, pretože nebol jeho štatutárnym orgánom a nebolo mu udelené osobitné plnomocenstvo je z tohto hľadiska a skutkového zistenia irelevantné .Koordinovanie stavebných prác a ich prevzatie stavbyvedúcim po ukončení sú úkony, ktoré sú pri stavebnej činnosti, ktorú má ako predmet podnikania žalovaný uvedenú vo výpise z obchodného registra obvyklé, preto nemožno tvrdiť, že ak so žalobcom ako subdodávateľom komunikoval stavbyvedúci ako zamestnanec žalovaného, nespájajú sa s jeho úkonmi žiadne účinky a naviac, žalovanému bolo za dielo, k zhotoveniu ktorého sa zmluvou o dielo zaviazal zaplatené a to vrátane plnenia a prác, ktoré vykonal žalobca.
17. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný ničím nevyvrátil žalobcom uvádzané skutočnosti a dôkazy, ktorými by ich spochybnil nepredložil, hoci ho táto povinnosť v súvislosti s unesením dôkazného bremena zaťažovala.
18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie žalovanej strany, zrozumiteľne svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a naň poukazuje. Žaloba o zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania je dôvodná, súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a preto odvolanie podané žalovanou stranou sporu je nedôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).