Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-119-2018.pdf
PDF · 98.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/119/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: BERHAM, spol. s r.o., IČO: 26349337, Třemošná, Dolany čp. 12, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou KORABOVA & LOVICH s.r.o., IČO: 50131931, so sídlom v Bratislave, Záborského 42 proti povinnému: W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou, Železničná 98, Považská Bystrica o vymoženie 48.738,72 Kč a 700,98 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.11.2015, č. k. 12Er/308/2011-98, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.
III. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 2.11.2015, č. k. 12Er/308/2011-98 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 248,93 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.2.2011, sp. zn. 17Ro/44/2011. Dňa 6.5.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním predmetnej exekúcie. Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní dostatok finančných prostriedkov ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je liečený na diagnózu schizofrénia bez predpokladu vyliečenia, je invalid bez predpokladu nájsť si adekvátnu prácu so mzdou. Dávky od štátu vyčíslil vo výške 72 eur, ktoré potrebuje na lieky. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na vek povinného, ktorý predpokladá zlepšenie jeho zdravotného stavu a zamestnanie sa ako aj na to, že exekučným titulom bola oprávnenému priznaná náhrada škody spôsobená úmyselnou trestnou činnosťou. Oprávnený sa nazdával, že povinný pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie využil právne služby, a preto jeho nemajetnosť nie je v súlade s jeho finančnou situáciou. Súdny exekútor so zastavením konania z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasil z dôvodu, že momentálny stav povinného neumožňujúci uspokojenie pohľadávky oprávneného môže byť len dočasný. Sociálna poisťovňa dňa 5.2.2015 oznámila, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku od 30.07.2012, t.č. vo výške 83,90 eura a ošetrujúca lekárka povinného MUDr. B. W., psychiater, oznámila, že vzhľadom na zdravotný stav povinného je trvalý pracovný pomer málo pravdepodobný. Zo spisu exekútora bolo zistené, že do rozhodnutia bola v exekúcii vymožená suma 20 eur, a to 9.7.2013 v sume 10 eur a dňa 19.9.2013 v sume 10 eur. Exekúcia prebieha od 14.4.2011 a majetkové pomery povinného boli zisťované zo správy povinného
o jeho majetkovej situácii, exekučnými príkazmi na začatie exekúcie a exekučnými príkazmi do bánk pôsobiacich na Slovensku, opakovanými lustráciami v Sociálnej poisťovni, IRIS, katastri nehnuteľností a v bankách, opakovaným pokusom o spísanie hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Lustráciami sa nepodarilo zistiť exekvovateľný majetok povinného, pokusy o súpis majetku boli neúspešné. Dom patrí rodičom povinného. Od otca povinného exekútor zistil, že sa tam nenachádzajú veci, ktoré by patrili povinnému. Povinnému je vyplácaný dôchodok, ale pre jeho nízku výšku nemožno z neho vykonávať zrážky. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil, nakoľko mal za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom nejde len o aktuálny stav, ale o stav dlhodobý, bez očakávania, že by sa mal v dohľadnej dobe zmeniť. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 5 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 248,93 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby sudca súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) odvolaniu oprávneného v celom rozsahu vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne ako nedôvodný, príp. aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne ako nedôvodný. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ošetrujúca lekárka M.. B. W. síce oznámila, že vzhľadom na zdravotný stav povinného je u neho trvalý pracovný pomer málo pravdepodobný, avšak týmto vyjadrením nevylúčila možnosť trvalého pracovného pomeru v prípade povinného. Mal za to, že schizofrénia je síce vážne duševné ochorenie, no v súčasnosti je pomocou liekov porovnateľne liečiteľná ako iné vážnejšie telesné ochorenia, preto je predpoklad, že povinný bude schopný zabezpečiť si zamestnanie primerané jeho zdravotnému stavu aspoň na čiastočný úväzok. Uviedol, že stanovisko ošetrujúcej lekárky povinného neposkytuje komplexný prehľad o jeho zdravotnom stave, na základe čoho nie je možné objektívne určiť, že povinným uvádzaná duševná choroba je natoľko vážna, že v dôsledku nej nie je schopný sa zamestnať. Na základe vyššie uvedeného mal oprávnený za to, že povinný sa bez adekvátneho dôvodu snaží vylúčiť možnosť zadováženia akejkoľvek pracovnej činnosti vyhovujúcej jeho zdravotnému stavu, pri ktorej by pripadalo do úvahy pokračovanie vo vedenom exekučnom konaní. Vyššie uvedené konanie povinného je podľa názoru oprávneného v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal rovnako na skutočnosť, že Exekučný poriadok neuvádza medzi dôvodmi zastavenia exekúcie dôvod zdravotný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.6.2013, sp. zn. 7Er/1/2006 zo dňa 20.6.2013. Bol názoru, že nemajetnosť povinného z obsahu exekučného spisu nevyplýva. Oprávnený poukázal na profil povinného na sociálnej sieti Facebook v časti práca a vzdelanie, v ktorej uvádza, že pracuje pre spoločnosť L & G armierungen, Eisenleger manager Zürich, Switzerland. V závere odvolania oprávnený upriamil pozornosť súdu na charakter vymáhanej pohľadávky. Exekučným titulom je platobný rozkaz, na základe ktorého bol povinný zaviazaný nahradiť škodu, o ktorej rozhodol súd v nadväznosti na trestný rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/83/2010, ktorým bol povinný uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery (úmyselného trestného činu).
5. Povinný vo vyjadrení zo dňa 7.2.2016 k odvolaniu oprávneného uviedol, že s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí a považuje ho za správne. Názor oprávneného, že je predpoklad, že sa popri schizofrénii dokáže zamestnať, považoval povinný za neodborný, nakoľko oprávnený nie je lekár. Uviedol, že aj napriek liečbe nie je práceschopný, nedokáže vykonávať ani fyzickú prácu ani psychickú, pretože sa rýchlo vyčerpá. Od 21.9.2015 do 21.11.2015 bol opätovne hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Rožňave, preto akékoľvek vyjadrenia oprávneného o prognóze jeho ochorenia považoval len za špekulatívne. Ku profilu na sociálnej sieti Facebook, v ktorom má povinný uvedené, že pracuje pre švajčiarsku firmu uviedol, že túto skutočnosť tam uviedol len z frajerstva, lebo tam nechcel napísať, že je invalid. Toto tvrdenie oprávneného nemožno brať do úvahy, nakoľko Facebook nie je inštitúcia, ktorá by preukazovala pravdivé informácie. Povinný v závere vyjadrenia poukázal na uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.3.2015, sp. zn. 10Er/669/2011,
ktorým súd exekúciu voči nemu ako povinnému zastavil. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
13. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 12Er/308/2011 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 14.4.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.2.2011, č.k. 17Ro/44/2011-54, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2011. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 6.5.2011 poverenie na výkon exekúcie.
14. Povinný podal dňa 28.8.2013 súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je liečený na psychiatrii na diagnózu schizofrénia, kde nie je predpoklad vyliečenia sa. Vzhľadom k tomu si nevie nájsť adekvátnu prácu so mzdou, prostredníctvom ktorej by mohol splatiť svoj dlh.
15. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho uznesením zo dňa 5.11.2013, č.k. 12Er/308/2011-34 zamietol, nakoľko mal za to, že súdny exekútor nemal preukázanú nemajetnosť povinného a oprávnený trval na pokračovaní exekúcie.
16. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal odvolanie povinný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.6.2014, č.k. 13CoE/81/2014-59 tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nepripojil si exekútorský spis, EX 43/2012, z ktorého by zistil, aké úkony urobila súdna exekútorka za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, ďalej aké sú jeho zárobkové a majetkové pomery a či sa tieto od začiatku exekúcie zmenili a pod.. Taktiež súd prvej inštancie nevyzval lekára povinného z odboru psychiatria na vyjadrenie sa k jeho zdravotného stavu a k prípadnému zamestnaniu povinného s poukazom na jeho diagnózu schizofrénia, a to vzhľadom na námietku oprávneného, že povinný by sa mohol v budúcnosti zamestnať, a teda by sa zvýšil jeho príjem, z ktorého by bolo možné postupne uspokojovať pohľadávku oprávneného.
17. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava dňa 2.2.2015 oznámila súdu prvej inštancie, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku od 30.7.2012, t.č. v sume 83,90 eura. Ošetrujúca lekárka povinného, psychiatrička M.. B. W. dňa 11.5.2015 oznámila súdu prvej inštancie, že povinný trpí duševnou poruchou
Schizoafektívna porucha, je psychiatricky liečený na psychiatrickom oddelení NsP Rožňava. Uviedla, že vie o tom, že povinný sa snaží zamestnať a v krátkych intervaloch aj niekde pracoval. Jeho ochorenie je však procesuálne, to znamená, že sa vracia a pacienti s jeho diagnózou majú oslabenú schopnosť výkonnosti a adaptability. Perspektíva na trvalý pracovný pomer povinného sa jej javila ako málo pravdepodobná.
18. Podaním zo dňa 15.6.2016 oznámil oprávnený súdu prvej inštancie, že povinný bol v období od 7.3.2016 do 18.3.2016 na základe pracovnej zmluvy zamestnaný u zamestnávateľa spoločnosti O. na pracovnej pozícii operátor výroby, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj zo strany bývalého zamestnávateľa povinného prostredníctvom e-mailu zo dňa 24.5.2016. Na základe elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni poverená súdna exekútorka zistila, že povinný bol od 23.5.2016 vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa spoločnosti Q. SK s. r. o., T.: XX XXX XXX, so sídlom M. Q. XXXX/X, E.. S poukazom na aktuálne informácie zistené v priebehu exekúcie oprávnený navrhol, aby ich príslušný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadnil.
19. Odvolací súd z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že za obdobie od októbra 2016 do októbra 2018 bol povinný zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, avšak vždy len krátke obdobie (niekoľkých dní, resp. týždňov). Jedná sa o spoločnosť Y. s. r. o., IČO: XXXXXXXX, B. XX, K. (obdobie zamestnania povinného od 2.11.2016 - 11.11.2016); spoločnosť K. sk, s.r.o., T.: XXXXXXXX, I. 1, Z. pri M. (obdobie zamestnania povinného od 25.11.2016 - 14.12.2016); spoločnosť P. Q. s. r. o., IČO: XXXXXXXX, O. štepnici 1, K. (obdobie zamestnania povinného od 3.4.2017 - 12.4.2017); spoločnosť N. N. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, I. XX, K. (obdobie zamestnania povinného od 29.5.2017 - 22.6.2017) a spoločnosť A. O. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, P. B, K. (obdobie zamestnania povinného od 4.12.2017 - 18.2.2018). Povinný poberá invalidný dôchodok v úhrnnej výške 184,40 eura.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
21. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.
22. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
23. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 40/2012 vyplýva, že súdna exekútorka v rámci exekúcie vykonala rozsiahle šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností ako aj osobnými návštevami v mieste bydliska povinného za účelom zistenia vlastníctva a vykonania súpisu hnuteľných vecí povinného. Zo šetrení súdnej exekútorky ako aj z oznámení povinného vyplýva, že povinný trpí psychickým ochorením (schizofréniou), kvôli ktorému dlhodobo nie je zamestnaný. Povinný bol podľa zistení v Sociálnej poisťovni síce zamestnaný v niekoľkých spoločnostiach, avšak vždy len na pár dní, resp. týždňov. Uvedená skutočnosť len potvrdzuje to, čo súdu oznámila ošetrujúca lekárka povinného (psychiatrička), že u povinného je perspektíva na trvalý pracovný pomer málo pravdepodobná. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na argumentáciu oprávneného ohľadne možnosti trvalejšieho zamestnania povinného. Z lustrácií súdnej exekútorky ďalej vyplýva, že táto nezistila u povinného žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo exekútora na náhradu trov exekúcie.
24. Čo sa týka námietky oprávneného uvedenej v odvolaní, že povinný na svojom profile na sociálnej sieti uvádza, že je zamestnaný v spoločnosti L. túto námietku súd považoval za irelevantnú, nakoľko informácie uvedené na tejto sociálnej sieti nemajú pre konanie na súde žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu a zároveň z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný v súčasnosti nie je zamestnaný, ani pre uvedenú spoločnosť nepracoval.
25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
26. Oprávnený však odvolaním napadol aj výrok o trovách konania.
27. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 16.12.2015), t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.). V konaní však už postupuje podľa C.s.p. účinného v čase rozhodovania.
28. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
29. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
30. Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
31. Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťal možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.
32. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
33. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, o náhrade ktorých sa vo veci opätovne rozhodne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).