Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom Y. K. B. XX, právne zastúpený: JUDr. Karol Ševec, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanej: Q.. I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V., W. 4, právne zastúpená: V. A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., IČO: 36492086, so sídlom Prešov, Masarykova 13, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2017 č.k. 15C 343/2014 - 116 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 30.09.2014 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie BSM sumu 10.256,92 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe tvrdil, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 16C 125/2011 - 34 zo dňa 22.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011.

3. Asi mesiac pred uzatvorením manželstva žalovaná kúpila trojizbový byt, avšak kedy bol vklad vlastníckeho práva povolený do katastra nehnuteľností nevie.

4. Byt sa nachádza v V. na ulici W. č. X a ide o byt č. 3, vo vchode 4, na prvom poschodí bytového domu súp. č. XXXX na LV č. XXXX, kat. úz. V..

5. Na kúpu uvedeného bytu žalovanej poskytol úver jej zamestnávateľ K. banka W. republiky v sume XXX.XXX,- Sk, ktorý počas manželstva v celosti splatili.

6. Na rekonštrukciu uvedeného bytu si vzali úver od B., a.s., v sume XXX.XXX,- Sk, ktorý taktiež počas manželstva splatili.

7. Vychádzajúc z predpokladu, že byt patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, žalobca má nárok v rámci vyporiadania BSM na to, čo zo spoločného majetku vynaložil na osobný majetok žalovanej.

8. Celkom na úveroch zaplatili sumu 618.000,- Sk, čo činí 20.513,84 Eur a na podiel žalobcu pripadá 10.256,92 Eur.

9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Vyporiadava zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie podielov bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.066,18 Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého strany sporu boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/125/2011-34 zo dňa 22.9.2011. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 17.10.2011. Žalovaná má v priamej starostlivosti dcéru pochádzajúcu z rozvedeného manželstva maloletú W. E., nar. XX.X.XXXX. Žalovaná poukázala na zdravotné problémy dcéry, ktorá je držiteľkou preukazu G., je autistka, z ktorého dôvodu sa jej žalovaná musí osobne a celodenne venovať. Žalovaná nemá okrem štátnych dávok žiadny iný príjem. Zdravotné problémy má aj žalovaná, pričom jedná sa o viaceré vážne diagnózy, ktoré jej neumožňujú riadne sa zamestnať. V neposlednom rade poukázala na dôvody rozpadu manželstva, ktorými bola predovšetkým nová známosť žalobcu.

11. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľnosti okres V., obec V., katastrálne územie V., na LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu tak, ako je v žalobe popísaný na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu V XXXX/XX. Žalovaná je tiež spoluvlastníčkou parcely, na ktorej je postavený bytový dom v spoluvlastníckom podiele XX/XXXX (LV č. XXXX, kat. úz. V.).

12. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretou medzi B., a.s. so sídlom v O. a žalobcom ako dlžníkom, žalovanou ako spoludlžníkom súd zistil, že zmluva bola uzavretá dňa X.X.XXXX a dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 220.000,- Sk (7.302,66 Eur). Z potvrdenia B. banky zo dňa 2.2.2015 vyplýva, že úver bol splatený dňa 20.5.2009.

13. Podľa oznámenia K. banky W. žalovanej bol poskytnutý úver na kúpu bytu v celkovej výške 392.030,- Sk (13.013,01 Eur) na základe Zmluvy o úvere č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatkov. Od 1.6.1996 do úplného splatenia úveru do 5.11.2010 bolo splatených 12.622,96 Eur istiny. Čo do úrokov bolo do úplného zaplatenia uhradených 206,73 Eur. Údajmi disponuje K. až od 1.1.2006, údajmi do 31.12.2005 K. nedisponuje z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty archivácie.

14. Právny zástupca za žalovanú v písomnom stanovisku súdu doručenom dňa 5.4.2017 navrhol žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že nespochybňuje čerpanie úverov v priebehu manželstva v celkovej výške 673.311,58 Eur, čo predstavuje 22.349,84 Eur, a teda ideálny podiel pre každú zo strán je 11.174,92 Eur. Nespochybnil ani dôvod poskytnutia finančných prostriedkov, a teda úver poskytnutý K. na kúpu bytu a spotrebný úver od B. na jeho rekonštrukciu. Žalovaná však zdôraznila, že oba úvery boli splatené ešte počas trvania manželstva. V danom prípade tak neexistuje stav v súlade s ust. § 149 OZ, teda že spoločný majetok existoval v dobe vyporiadania. V rámci O. nemožno prihliadať na už uhradený dlh alebo zaniknutú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalovanej potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaná v odôvodnení svojho vyjadrenia cituje napr. rozhodnutie KS I. XCo/XXX/XXXX a tiež poukazuje aj na zákonnú fikciu, podľa ktorej je možné vyporiadať iba tie hodnoty a investície tvoriace súčasť BSM, ktoré účastníci urobia predmetom konania v rámci trojročnej lehoty od zániku BSM. V danom prípade strany sporu už nevlastnia žiaden spoločný majetok.

15. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej uviedol, že s právnym názorom strany žalovanej nie je možné súhlasiť s odkazom na ust. § 150 OZ, ktorého významom je, aby nedochádzalo k obohateniu jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do BSM, a teda na úkor manžela druhého. V neposlednom rade zrekonštruovaný byt existuje a jeho výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Tiež sa právny zástupca žalobcu nestotožnil s argumentáciou protistrany odkazom na rozhodnutia NS ČR 22Cdo/2674/2012 alebo NS SR 22Cdo/1112/2006.

16. Súd vec právnej posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

17. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 OZ, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec do vlastníctva pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom manželstva zanikne i BSM a po jeho zániku sa vykoná vyporiadanie v rámci zásad uvedených v § 150 za predpokladu, že sa vyporiadanie nevykonalo dohodou a za včasného podania návrhu na súd v lehote 3 rokov. Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM sú upravené v § 150 tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov stará o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Nejedná sa pritom o výdavky vynaložené na bežnú osobnú spotrebu, pokiaľ finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva na veci, ktoré v čase zániku manželstva neexistujú.

18. V konaní nie je medzi stranami sporu sporné, že v priebehu trvania manželstva bývalí manželia splácali úvery poskytnuté Národnou bankou SR pre žalovanú za účelom kúpy bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovanej. Úver bol podľa vyjadrenia NBS splácaný od 1.6.1996 do 5.11.2010 v celkovej výške 12.622,96 Eur istina + 206,73 Eur úroky. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 1.6.1996. Je preto nesporné, že úver poskytnutý NBS pre žalovanú za účelom financovania kúpy bytu bol splácaný zo spoločných peňažných prostriedkov.

19. Ďalej je nesporné, že strany sporu ako manželia čerpali úver vo B., a.s. v postavení dlžník spoludlžník na základe zmluvy zo dňa 8.6.2004 vo výške 220.000,- Sk, teda 7.302,66 Eur a tento bol splatený 20.5.2009, teda nepochybne sa čerpal a aj splatil počas trvania manželstva. Medzi stranami nebolo sporné, že finančné prostriedky slúžili na rekonštrukciu bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovanej.

20. Každý manžel má právo požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho vlastný majetok. V zmysle zákonného ust. § 150 je potrebné v konaní vykonať zápočet. V danom prípade sa tým rozumie, že manželia jednak uhradia svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným majetkom manželov. V danom prípade je povinnosťou žalovanej uhradiť svoje záväzky voči spoločnému majetku. Cieľom zápočtov je navrátiť do spoločného majetku to, čo bolo vynaložené na výlučný majetok niektorého z manželov, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Zatiaľ čo vyporiadať je možné len majetok, ktorý ako spoločný existoval ku dňu zániku BSM u zápočtov je situácia zložitejšia. Zákon uvádza len povinnosť zápočty realizovať je teda jasné, že musí ísť o náklady vynaložené pred zánikom spoločného majetku. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, že pre vyporiadanie vnosov nie je daný zákonný nárok s odôvodnením, že úvery boli splatené počas trvania manželstva. Takáto argumentácia nemá oporu v ust. § 150 , ktorý výslovne uvádza povinnosť manžela nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok. Zákon pritom neuvádza, žeby sa malo jednať ešte o nesplatené pasíva, inak by predmetné ustanovenie strácalo svoj význam. Súd preto považoval za dôvodné žalobnému návrhu vyhovieť, pričom vychádzal zo súm podľa vyjadrení peňažných ústavov. Napriek tvrdeniu oboch strán, že úver od K. predstavoval 398.000,- Sk, teda 13.211,17 Eur v konaní je významné to, akou sumou sa splácal od uzavretia manželstva, pričom z podanej správy K. je nesporné, že od 1.6.1996, čo je aj deň uzavretia manželstva strán sporu do úplného splatenia úveru dňa 5.11.2010 bolo splatených 12.622,96 Eur titulom istiny a 206,73 Eur titulom úrokov, spolu 12.829,69 Eur po pripočítaní úveru z VÚB 7.302,66 Eur, spolu 20.132,35 Eur, teda ideálny podiel na každého z bývalých manželov predstavuje 10.066,18 Eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi.

21. Súd nie je viazaný návrhom pokiaľ ide o cenu veci a spôsob vyporiadania. Návrhom je viazaný len v tom zmysle, že musí o vyporiadaní rozhodnúť.

22. Súd zohľadnil okolnosti na strane žalovanej spočívajúce v jej nepriaznivom zdravotnom stave, ako aj zabezpečovanie priamej starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré tiež trpí závažnými zdravotnými problémami a to v tej podobe, že umožnil žalovanej uhradiť vyrovnávací podiel v lehote 90 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s pôvodným návrhom žalovanej, podľa ktorého by jej malo byť umožnené uhradiť vyrovnávací podiel v 20,- Eur splátkach, nakoľko takýto postup by bol nepochybne odmietnutím spravodlivosti. Splácanie vyrovnávacieho podielu by trvalo viac ako 40 rokov, čím by nebola zachovaná spravodlivosť a rovnosť medzi sporovými stranami.

23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 a § 257 CSP.

24. Podľa názoru súdu prvej inštancie konanie o vyporiadanie BSM je síce návrhovým, sporovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán. Aj keď súd má za to, že v konaní bol prevažne úspešný žalobca, na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 257 C.s.p., pričom výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd na strane žalovanej, ktorá preukázateľne trpí vážnymi zdravotnými problémami, jej nepriaznivý zdravotný stav, ako aj zdravotný stav dieťaťa pochádzajúceho z manželstva žalovanej neumožňuje zabezpečiť si adekvátny príjem. Z uvedeného dôvodu súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

25. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. tak, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.256,92 Eur (309.000,- Sk) čo predstavuje 1 -vicu sumy úverov, ktoré stranám sporu boli poskytnuté bankami (618.000,- Sk). V skutočnosti však na týchto úveroch zaplatili sumu 673.311,58 Sk, čo predstavuje sumu 22.349,84 Eur (ideálny podiel tak predstavuje pre každú zo strán sumu 11.174,92 Eur). Oba tieto úvery boli stranami sporu ako manželmi splatené ešte počas trvania manželstva. Je potrebné uviesť, že spolu so žalobcom nevlastnia už žiaden spoločný majetok - aktíva. Podľa názoru odvolateľky, pokiaľ ide o spoločné dlhy, tieto možno v rámci vyporiadania BSM vyporiadať medzi stranami sporu len pri tzv. širšom vyporiadaní, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho-ktorého majetku patriaceho do masy BSM, prípadne povinnosti výplaty, ako aj o osobe preberajúcej ten-ktorý záväzok. Neexistencia aktív tak neumožňuje vyporiadať pasíva. Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.

27. Ďalším dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

28. Po odchode žalobcu z domácnosti sa na bankovom účte, ktorého majiteľom bol žalobca nachádzali spoločné finančné prostriedky strán sporu. Tieto finančné prostriedky spoločne nadobudli počas manželstva a tieto patrili do BSM. Napriek tejto skutočnosti však žalovaná po odchode žalobcu z domácnosti s týmito finančnými prostriedkami nemala možnosť disponovať. Nemá však vedomosť o výške týchto spoločných finančných prostriedkov na bankovom účte a to ani z času, kedy žalobca z domácnosti odišiel, ani z času zániku BSM. Žalobca tieto finančné prostriedky do svojho návrhu na vyporiadanie BSM nezahrnul.

29. Písomným vyjadrením zo dňa 04.04.2017 žalovaná požiadala súd, že v prípade, ak žalobu nezamietne a bude v konaní pokračovať, aby pri vykonávaní dokazovania vo veci zabezpečil z úradnej moci výpisy z účtu žalobcu, a to z času, kedy žalobca zo spoločnej domácnosti odišiel, ako aj z času, kedy došlo k zániku BSM, nakoľko tieto spoločné finančné prostriedky taktiež patria do objemu majetku patriaceho do BSM a aj tieto prostriedky je potrebné vyporiadať. Súd však tento dôkaz nevykonal a vo veci rozhodol. Tento postup súdu podľa názoru žalovanej bol nesprávny z dôvodu, že nedošlo ani k zisteniu stavu bankového účtu, ani k žiadnemu zápočtu tejto sumy so sumou, ktorú požadoval žalobca v žalobe na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

30. Vo vyššie uvedenom vyjadrení zo dňa 04.04.2017 žalovaná súčasne poukázala aj na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, teda na základné zásady, na základe ktorých by malo byť BSM vyporiadané. Rešpektujúc zásadu parity a v súvislosti s vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami

poukázala na to, že v danom prípade je pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM potrebné prihliadnuť okrem iného aj na ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Súd sa zároveň nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej o tom, že žalobca počas trvania manželstva býval v jej byte, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, tento byt plne užíval, a preto je potrebné prihliadnuť pri vyporiadaní BSM aj na túto skutočnosť.

31. Súd nesprávne zistil výšku splateného úveru, nakoľko vo svojom odôvodnení uvádza, že hodnota úveru bola v sume 13.013,01 Eur, pričom následne uvádza, že úplne bol úver splatený dňa 05.11.2010 v sume 12.622,96 Eur, čo je suma nižšia ako suma, ktorá žalovanej bola poskytnutá z Národnej banka Slovenska vo forme úveru.

32. Súd v bode 17. odôvodnenia rozsudku uviedol, že považoval za dôvodné žalobnému návrhu vyhovieť, pričom vychádzal zo súm podľa vyjadrení peňažných ústavov.

33. V ďalšej časti podaného odvolania žalovaná poukazuje na procesnú vadu, keď posledné pojednávanie (pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok) sa uskutočnilo dňa 12.10.2017 na Okresnom súde Prešov. Na tomto pojednávaní súd odročil pojednávanie na deň 10.11.2017 práve za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Toto nariadené pojednávanie bolo však dňa 07.11.2017 z dôvodu PN zákonnej sudkyne odročené na neurčito, čo samozrejme akceptovala. Následne žalovanej bolo dňa 08.12.2017 doručené predvolanie na pojednávanie na termín 15.12.2017. Na tomto pojednávaní sa zúčastnila prostredníctvom právneho zástupcu a súd na tomto pojednávaní bez ďalšieho vyhlásil odvolaním napádaný rozsudok. Medzi jednotlivými pojednávaniami, na ktorom boli prednesené záverečné reči a na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, tak uplynula doba viac ako 30 dní, ktoré predpokladá zákon v ustanovení § 219 ods. 2 CSP.

34. Na záver podaného odvolania žalovaná poukázala na „tvrdosť“ napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktorej nič nemení ani argumentácia súdu o poskytnutí lehoty 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia na plnenie súdom uloženej povinnosti a toto nemožno vzhľadom na vykonané dokazovanie považovať za zohľadnenie okolností na jej strane spočívajúce v jej nepriaznivom zdravotnom stave, ako aj zabezpečovaním priamej starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré tiež trpí závažnými zdravotnými problémami ako to uviedol súd vo svojom odôvodnení.

35. Prípadným právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej zaplatiť na vyporiadanie BSM žalobcovi sumu 10.066,18 Eur z dôvodu jej finančnej či zdravotnej situácie, ktorá je zrejmá z obsahu súdneho spisu, bez primeranej možnosti sumu splácať v splátkach, dôjde k tomu, že spolu s dcérou nevyhnutne prídu o strechu nad hlavou, nakoľko objektívne nie je v jej silách uhradiť žalobcovi sumu, ktorú jej uložil súd predmetným napádaným rozhodnutím.

36. Súd na jednej strane sa zameral na to, že žalovanou navrhované splácanie vyrovnávacieho podielu na vyporiadanie BSM mesačne v sume 20 Eur by nebolo spravodlivé a nebola by zachovaná rovnosť strán, ale na druhej strane výrok, ktorým žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 10.066,18 Eur považoval za spravodlivé a nezohľadnil napr. aj tvz. zásadu upravenú v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka týkajúcej sa výkonu práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov, podľa ktorej zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

37. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

38. Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať iba ten majetok, či hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do 3 rokov od jeho zániku.

39. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nebral zreteľ na uplatňovanú pohľadávku žalovanou ohľadne finančných prostriedkov na jeho účte, na ktoré poukazuje v závere vyjadrenia zo dňa 04.04.2017 z dôvodu, že rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a lehota na rozšírenie masy BSM uplynula dňa 17.10.2014.

40. Pokiaľ ide o výšku splateného úveru, ktorý poskytla NBS žalovanej, súd prvej inštancie správne vychádzal zo správy banky zo dňa 01.04.2015 aj s poukazom na skutočnosť danú § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca má za to, že súd zohľadnil okolnosti na strane žalovanej a umožnil jej zaplatiť vyrovnávací podiel v lehote 90 dní. Uložením povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 10.066,18 Eur v splátkach po 20 Eur mesačne, by rozhodnutie nesplnilo účel vyporiadania BSM, ktorým je zabezpečenie finančného vyporiadania medzi bývalými manželmi tak, aby každý z bývalých manželov nadobudol zo spoločného majetku to, čo mu zo zákona patrí.

41. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

42. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

43. K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť nasledovné.

44. Vo vzťahu k námietke, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď neprihliadol na finančné prostriedky spoločne nadobudnuté a patriace do BSM a nedošlo k zisteniu stavu bankového účtu, ani k žiadnemu zápočtu tejto sumy so sumou, ktorú požadoval žalobca v žalobe, treba uviesť, že v konaní o vyporiadanie BSM majú obidve strany postavenie žalobcu.

45. Súd vyporiadava len ten majetok patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktorý strany urobia predmetom tohto vyporiadania.

46. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 24.10.2014 uviedla, že žaloba nie je dôvodná, keďže medzi stranami sporu došlo k spravodlivému vysporiadaniu majetku, ktorý skutočne patril do BSM.

47. Navrhla uzatvoriť dohodu, či súdny zmier, v zmysle ktorého jej bude uložená povinnosť uhradiť žalobcovi 1.025,69 Eur v 20 Eur-ových mesačných splátkach.

48. Vo vyjadrení doručenom súdu 11.12.2014 na svojom návrhu zotrvala so zvýraznením skutočností, že jej otec daroval 100.000,- Sk na kúpu obývačky a 50.000,- Sk na zakúpenie automobilu B. E..

49. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 právny zástupca žalovanej predniesol vyjadrenie zhodné s horeuvedenými písomnými vyjadreniami žalovanej.

50. Vo vyjadrení doručenom súdu 05.04.2017 žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. U. tým, že oba úvery boli manželmi splatené ešte počas trvania manželstva a v rámci vyporiadania BSM nemožno prihliadať na už uhradený dlh, alebo zaniknutú pohľadávku, neexistencia aktív neumožňuje vysporiadať pasíva a s návrhom žalobcu uvedeným v žalobe nesúhlasí.

51. V záverečnom prednese právneho zástupcu za žalovanú tento navrhol žalobu zamietnuť, poukazujúc na skoršie písomné vyjadrenia žalovanej.

52. Zo žiadnych horeuvedených podaní žalovanej, podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, aby predmetom tohto konania o vyporiadanie BSM malo byť niečo iné, ako predmet vymedzený žalobcom v podanej žalobe.

53. Napokon, treba prisvedčiť aj argumentácii žalobcu, podľa ktorej lehota na rozšírenie masy BSM uplynula dňa 17.10.2014.

54. Čo sa týka procesnej námietky, že súd na vyhlásení rozsudku odročil pojednávanie na viac ako 30 dní (dôvodom bola PN zákonnej sudkyne, č.l. 110 súdneho spisu), tak k tej treba uviesť, že nesplnenie uvedenej procesnej podmienky nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

55. Žalobca urobil predmetom vyporiadania BSM súdom v tejto veci sumu, ktorá bola vynaložená na oddelený majetok žalovanej z prostriedkov patriacich do BSM.

56. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že týmto oddeleným majetkom je byt vo vlastníctve žalovanej, resp. hodnoty, ktorú tento byt tvorila. Opieral sa o ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

57. Tento postup považuje odvolací súd za správny a v tomto smere sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

58. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala tiež na to, že súd prvej inštancie mal zohľadniť vo svojom rozhodovaní aj predposlednú a poslednú vetu citovaného ustanovenia, podľa ktorej „ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

59. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé len tvrdenie odvolateľky, že na uvedené súd prvej inštancie neprihliadal. Neuviedla však, ako nezohľadnením týchto okolností by malo dôjsť k nesprávnosti napadnutého rozsudku. Nebolo preto možné k uvedenému zaujať relevantné stanovisko.

60. Výpočet sumy, na ktorú zaviazal žalovanú súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, a k záverečnej sume dospel výpočtom, ktorý odvolací súd považuje za logický.

61. Ak pri vyčíslení tejto sumy vychádzal zo správy banky, nemožno tomuto postupu súdu nič vyčítať.

62. Napokon, odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie podľa návrhu žalovanej uhradiť vyrovnávací podiel v 20 Eur-ových splátkach by bolo nepochybne odmietnutím spravodlivosti, splácanie by trvalo viac ako 40 rokov, čím by nebola zachovaná spravodlivosť a rovnosť medzi sporovými stranami.

63. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 257 CSP.

65. Odvolací súd ani v tomto štádiu konania nemá dôvod posudzovať náhradu trov konania ináč ako ju posudzoval súd prvej inštancie.

66. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania uvedené v bode 23. napadnutého rozsudku odvolací súd v celom rozsahu preberá aj ako odôvodnenie náhrady trov konania v odvolacom konaní.

67. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).