Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-58-2018.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/58/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného W.. R. E. , pre trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, o odvolaní obžalovaného W.. R. E. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z 23.05.2018, sp. zn. 1T/89/2008 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 29. októbra 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok.
Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku s a trestné stíhanie proti obžalovanému W.. R. E., narodenému XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom T., ulica D. číslo XXX/XX, pre skutok v obžalobe Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z 20.08.2008, sp. zn. Pv 738/2002, právne kvalifikovaný ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona číslo 457/2003 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
ako štatutárny zástupca, majoritný vlastník a zároveň generálny riaditeľ spoločnosti M. a.s., so sídlom D. XXXX, P., v období od 1.1.1999 do 31.8.2000 v P., napriek tomu, že z miezd zamestnancov boli zrazené finančné prostriedky vo výške 1.275.324,-Sk, určené na splatné dane, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, tieto v deň výplat na jeho pokyn neboli odvedené určeným príjemcom, ale boli použité na iné účely v spoločnosti, pričom takto Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany neuhradil sumu 307.783,-Sk, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Topoľčany sumu 224.344,-Sk, Spoločnej zdravotnej poisťovni, pobočka Nitra sumu 19.637,-Sk, Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo, pobočka Nitra sumu 15.545,-Sk, Zdravotnej poisťovni Sidéria - Istota, expozitúra Topoľčany sumu 3.565,-Sk, Zdravotnej poisťovni Perspektíva Bratislava v konkurze sumu 2.461,-Sk, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany sumu 76.752,-Sk a Daňovému úradu Topoľčany sumu 625.236,-Sk,
z a s t a v u j e , pretože je premlčané.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W.. R. E. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 zákona č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že:
ako štatutárny zástupca, majoritný vlastník a zároveň generálny riaditeľ spoločnosti M. a.s., so sídlom D. XXXX, P., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v Topoľčanoch napriek tomu, že zo miezd zamestnancov boli zrazené finančné prostriedky určené na splatné dane, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
tieto v deň výplat na jeho pokyn neboli odvedené určeným príjemcom, ale boli použité na iné účely v spoločnosti, pričom takto Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany neuhradil sumu 238.547,-Sk (8.991,10 Eur), Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Topoľčany sumu 77.412,- Sk (2.569,61 Eur), Spoločnej zdravotnej poisťovni, pobočka Nitra sumu 2.761,- Sk (91,65Eur), Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo, pobočka Nitra sumu 8.339,- Sk (276,80 Eur), Zdravotnej poisťovni Sidéria - Istota, expozitúra Topoľčany sumu 1.612,- Sk (53,50 Eur), Zdravotnej poisťovni Perspektíva Bratislava v konkurze sumu 1.739,- Sk (57,72 Eur), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany sumu 18.355,- Sk (609,27 Eur) a Daňovému úradu Topoľčany sumu 283.630,- Sk (9.414,73 Eur),
Za tento trestný čin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 256a odsek 1 Trestného zákon trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, výkon ktorého mu podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorke Okresnej prokuratúry Topoľčany oznámený vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 23.05.2018 v ich prítomnosti, ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 19.07.2018 a to tvrdením, že za aktuálnej právnej kvalifikácie obžalovaného súdom prvého stupňa, kedy trestná sadzba za trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bola až na dva roky, bolo potrebné zastaviť trestné stíhanie nakoľko trestnosť činu zanikla uplynutím trojročnej premlčacím doby (§ 67 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), a to dňa 12.08.2002. Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie zastavil.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný ako aj jeho obhajca zotrvali na dôvodoch písomne vypracovaného odvolania.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, vzhľadom na aktuálnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, s prihliadnutím na sadzbu za daný trestný čin ako aj moment vznesenia obvinenia mal za to, že v danom prípade možno predpokladať, že zanikla trestnosť činu. Uvedenú skutočnosť ponechal na zváženie odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobu, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie podané obžalovaným je dôvodné.
Odvolací súd v rámci revíznej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia zistil, že orgány činné v trestnom konaní zadovážili dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku ), ktoré by mali vplyv na zistenie skutkového stavu veci alebo na porušenie práva obžalovaného na jeho obhajobu.
Skutkové závery uvedené v skutkovej vete vo výroku o vine v napadnutom rozsudku, vychádzajú z výsledkov vykonaného úplného a zákonného dokazovania a zodpovedajú kritériám vyplývajúcim z ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
K takýmto skutkovým záverom dospel súd prvého stupňa po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku.
Aj krajský súd z dostupných a zadovážených dôkazov dospel k totožnému zisteniu ako súd prvého stupňa, že bolo bezpochyby preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Pokiaľ ide o konanie obžalovaného, súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní 23.05.2018 dospel k záveru, že v posudzovanom prípade v konaní obžalovaného nejde o trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (trestná sadzba 3 až 10 rokov), ale o menej závažný trestný čin, a to trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (trestná sadzba až na 2 roky alebo peňažným trestom), tak okamihom tohto zistenia mal sa vyrovnať aj s otázkou jeho trestnosti z hľadiska premlčania trestného stíhania. Z hľadiska dĺžky premlčacej doby nie je podstatné ako skutok kvalifikoval v obžalobe prokurátor alebo policajný orgán pri vznesení obvinenia, rozhodujúca je skutočná povaha trestného činu ako ju vyhodnotil súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa v tomto smere nebol dôsledný, pretože opomenul sa s daným stavom vyrovnať.
Podľa § 67 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných trestných činoch.
V prejednávanej veci trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bol spáchaný 12.08.1999 a premlčacia doba začala plynúť od spáchania trestného činu, preto pre predmetný skutok muselo byť vznesené obvinenie obžalovanému v lehote do 12.08.2002, čo sa nestalo, keďže obvinenie bolo vznesené až 18.11.2003, preto trestnosť činu v tomto prípade zanikla ešte pred vznesením obvinenia dňa 12.08.2002.
Podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vzal za dokázané, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a napokon (a predovšetkým) s poukazom aj na všetky vyššie uvedené právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, na podklade odvolania obžalovaného podľa § 320 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému pre skutok v obžalobe Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z 20.08.2008, sp. zn. Pv 738/2002, právne kvalifikovaný ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 v znení zákona číslo 457/2003 Z.z. zastavil, pretože je premlčané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).