Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/89/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: T.P.T. - Slovakia, s.r.o., IČO: 36 458 775, Hraničná 2, Poprad, zastúpeného advokátkou Mgr. Luciou Lorenčíkovou so sídlom v Poprade, proti žalovanému: PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., IČO: 31 630 405, Drieňová 766/27, Žilina, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Burian & partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cb 68/2016-68 z 2. februára 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania hnuteľnej veci - pohyblivého poloautomatického vibračného lisu typu PTL-1A na tom základe, že má k nej vlastnícke právo v dôsledku dohodnutej výhrady vlastníckeho práva v kúpnej zmluve č. 1/2009, ktorou tento lis predal žalovanému, a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe skutkového zistenia, že 18. mája 2009 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá písomná kúpna zmluva č. 1/2009, ktorej predmetom bol predaj a kúpa uvedeného vibračného lisu. Kúpna zmluva obsahuje ods. 5.2, podľa ktorého predmet zmluvy do vlastníctva kupujúceho prechádza až uhradením kompletnej ceny predmetu zmluvy. Žalobca tento lis žalovanému aj reálne odovzdal 2. júna 2009. V tento deň bol ku kúpnej zmluve uzavretý dodatok č. 1, v ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli na zaplatení kúpnej ceny v mesačných splátkach po 4.000 € počnúc 30. júnom 2009 a končiac 30. júnom 2010. Žalovaný zaplatil do júna 2014 z týchto splátok sumu približne 37.000 €, neuhradených zostalo približne 15.500 €. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23 K 11/2014-223 zverejneným v Obchodnom vestníku 17. júla 2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému. Žalobca si svoju pohľadávku z uvedenej kúpnej zmluvy do tohto reštrukturalizačného konania neprihlásil. Uznesením toho istého súdu č. k. 23 K 11/2014-469 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného a reštrukturalizácia bola skončená.

3. Z takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie uzavrel, že aby žalobca mohol účinne uplatňovať nárok na vydanie lisu, musel by najskôr od kúpnej zmluvy odstúpiť v čase, keď bol žalovaný v omeškaní so splátkami. Žalobca od zmluvy neodstúpil, dostal sa teda do postavenia veriteľa žalovaného ohľadom neuhradenej časti kúpnej ceny. Tento nárok na doplatenie kúpnej ceny však zanikol potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., pretože si ho žalobca v reštrukturalizácii neprihlásil. Zánikom tejto pohľadávky boli naplnené podmienky kúpnej zmluvy pre

nadobudnutie vlastníctva sporného lisu, ktorú treba považovať za zaplatenú právoplatnosťou uznesenia súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného. K tomu dňu žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetu kúpnej zmluvy, teda k spornému lisu. Súd prvej inštancie záverom pripomenul, že práva patria bdelým a žalobca mal v prerokúvanej veci buď žalovať zaplatenie kúpnej ceny, alebo prihlásiť svoju pohľadávku v reštrukturalizácii.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom zmeniť ho a žalobe vyhovieť, eventuálne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Právne posúdenie súdom prvej inštancie nepovažoval za správne, pretože podľa neho nie je možné súhlasiť s tým, že výhrada vlastníctva sa má uplatňovať odstúpením od zmluvy zo strany oprávnenej osoby. Takisto nesúhlasil s tým, že vlastnícke právo mohol žalovaný nadobudnúť spôsobom, akým to v prerokúvanej veci uviedol súd prvej inštancie. Výhrada vlastníctva má chrániť veriteľa, ktorý zo zmluvného záväzku splnil v celosti pri uzavretí zmluvy, a jeho podstatou je, aby sa jedna zo zmluvných strán nestala vlastníkom veci tradičným spôsobom (prevzatím). Výhrada vlastníctva sa nemôže uplatňovať odstúpením od zmluvy, ktoré má iné právne následky a jedným z následkov je zrušenie zmluvy a vzájomné vrátenie plnení z iného právneho titulu (§ 457 Obč. zák.). Žalobca tiež nebol povinný uplatňovať peňažnú pohľadávku, keďže výhrada vlastníctva má slúžiť práve na to, aby bol chránený až do momentu splnenia záväzku. Žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetu žaloby, ktorým je stále žalobca. Občiansky zákonník nepozná spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva schválením reštrukturalizačného plánu. Záverom vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadňoval spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami.

5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že omeškaním so zaplatením kúpnej zmluvy vzniklo žalobcovi právo oznámiť žalovanému, že od kúpnej zmluvy odstupuje, a žiadať vrátenie predmetu kúpy. Až keby ho žalovaný dobrovoľne nevydal, mohol by sa žalobca domáhať jeho vrátenia reivindikáciou. Žalobca sa tu domáha v podstate vrátenia veci z platného záväzku - kúpnej zmluvy, čím žalobca koná protichodne. Podľa žalovaného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva okamihom márneho uplynutia lehoty na uplatnenie práva na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny zo strany žalobcu. Podľa žalovaného musí uplatnenie výhody vlastníckeho práva podliehať vzájomnému plneniu za stavu, že prevažná časť kúpnej ceny bola zo strany kupujúceho uhradená. Podstatou reštrukturalizácie je ochrana dlžníka pred veriteľmi, pričom slúži najmä na odvrátenie úpadku. Všetci veritelia dlžníka majú rovnaké možnosti si pohľadávky prihlásiť. Žalobca mal vedomosť o zlej finančnej situácii žalovaného, ktorý meškal so splátkami kúpnej ceny, napriek tomu si výhradu vlastníctva neuplatnil, ale čakal na zaplatenie zvyšku ceny. V dôsledku toho možno vychádzať z absencie záujmu žalobcu na predmete kúpy. Žalobca sa domáha vydania predmetu kúpy, o ktorý nejavil záujem, a až potom, keď si uvedomil, že si zabudol prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. si môžu veritelia voči dlžníkovi uplatňovať len prihlásené nároky, pričom ide o všetky nároky, nielen finančné nároky. Takisto mohol svoj nárok uplatniť podľa § 120 ods. 5 cit. zák. ako zabezpečenú pohľadávku, čo však nevyužil. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, stratil by sa význam a podstata reštrukturalizácie, ale aj právnej istoty a princípy spravodlivosti.

6. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike odkázali na svoje skoršie stanoviská, na ktorých zotrvali.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), a potom, čo stranám dal priestor vyjadriť sa k použitiu iného ustanovenia právneho predpisu (§ 382 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Ešte pred meritórnym prieskumom napadnutého rozsudku neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3 K 11/2017 uverejneným v Obchodnom vestníku s účinkami k 29. júlu 2017 bolo voči žalovanému začaté konkurzné konanie, ktoré však bolo uznesením uverejneným s účinkami k 4. novembru 2017 prerušené, zrejme kvôli podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Na základe tohto návrhu bolo uznesením sp. zn. 2 R 2/2017 začaté reštrukturalizačné konanie s účinkami k 12. januáru 2018, následne však bolo toto konanie zastavené uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2 R 2/2017 z 9. februára 2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoKR 5/2018-159, ktorých právoplatnosť bola v Obchodnom vestníku oznámená s účinkami

k 7. máju 2018. Následne Okresný súd Žilina pokračoval v konkurznom konaní sp. zn. 3 K 11/2017, počas ktorého bol zrejme znova podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, ďalšie reštrukturalizačné konanie však bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9 R 2/2018. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 C. s. p.) nebol na majetok žalovaného ani vyhlásený konkurz, ani povolená reštrukturalizácia, takže nenastali žiadne účinky na prebiehajúce súdne konania (§ 47 ods. 1 resp. § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.). Samotné začatie konkurzného konania má za následok len prerušenie exekúcií podľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. zák., nemá však vplyv na prebiehajúce sporové konania. V dôsledku toho nič nebránilo odvolaciemu súdu dnešného dňa vyhlásiť tento rozsudok postupom podľa § 219 C. s. p.

9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise a medzi stranami ani neboli sporné.

10. Žalobca sa prerokovanej veci domáhal vydania poloautomatického vibračného lisu, teda hnuteľnej veci s tvrdením, že žalovaný mu ho zadržuje. Hoci žalobca právny základ svojej žaloby presne neoznačil (nebol na to povinný), z prednesov právnej zástupkyne na pojednávaní 2. februára 2017 možno vyvodiť, že žalobca svoj nárok zakladá na tom, že je naďalej vlastníkom tohto lisu. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu možno posúdiť, že žalobca sa ako vlastník domáha ochrany voči tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä žiada vydanie veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje a to podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom nároku žalobcu ale je, aby bol vlastníkom veci, aby žalovaný jeho vec zadržoval, t. j. mal ju aspoň v detencii, a aby takéto zadržovanie bolo bezprávne, teda neopieralo sa o žiaden právny dôvod. Žaloba pritom tvrdí, že tento lis síce odovzdal žalovanému na základe kúpnej zmluvy č. 01/2009, ale v zmysle § 445 Obchod. zák.sa obe strany tejto zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k nemu nadobudne žalovaný až úplným zaplatením celej kúpnej ceny, k čomu doteraz nedošlo.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca stratil vlastnícke právo k spornému lisu, pretože tento názor je dôsledkom povrchnej interpretácie zákonných ustanovení upravujúcich účinky reštrukturalizácie. Súd prvej inštancie v prerokovanej veci poukazoval na § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (zjavne v znení účinnom do 31. decembra 2015, porovnaj § 206c ods. 1 cit. zák.), podľa ktorého v zásade právo uplatňovať svoje nároky i počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácie riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Toto ustanovenie je doplnené v rovnakom zmysle ustanovením § 155 ods. 2 cit. zák. (ktoré súd prvej inštancie necitoval), podľa ktorého zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Už tu je zrejmé pochybenie súdu prvej inštancie, keď okamih zániku pohľadávok neprihlásených veriteľov viazal na právoplatnosť uznesenia o potvrdení plánu reštrukturalizačného plánu, hoci z cit. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. zjavne vyplýva, že týmto okamihom môže byť najskôr okamih zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Okrem toho však súd prvej inštancie celkom v rozpore so znením § 120 ods. 1 ako aj § 155 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. dospel k záveru, že pohľadávky veriteľov neprihlásené v reštrukturalizácii zanikajú. Z oboch citovaných ustanovení však celkom zjavne vyplýva, že tieto pohľadávky nezanikajú, zaniká len možnosť ich vymáhať voči dlžníkovi. Pojem „nemožno vymáhať“ je odlišným pojmom od pojmu „pohľadávka zaniká“. Uvedená formulácia podľa odvolacieho súdu znamená len toľko, že zaniká právo veriteľov uplatňovať tieto pohľadávky na súde, resp. na inom príslušnom orgáne, teda zaniká nárok ako jedna zo zložiek práva, nezaniká však samotné právo. Jednotlivé pohľadávky neprihlásených veriteľov tak podľa odvolacieho súdu existujú ďalej ako tzv. naturálne záväzky, s režimom podobným, aký je upravený v § 455 ods. 2 Obč. zák. pre určité druhy nevymáhateľných plnení. Znamená to, že pokiaľ dlžník po skončení reštrukturalizácie dobrovoľne takúto vymáhateľnú pohľadávku splnil, nešlo by o bezdôvodné obohatenie, pretože právny dôvod tohto plnenia stále existoval. Nemohol by sa teda takého plnenia domáhať naspäť, rovnako sa však veriteľ nemôže domáhať toho, čo dlžník nechce plniť dobrovoľne

12. V prerokovanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v čase začatia reštrukturalizačného konania voči žalovanému mal žalobca voči nemu pohľadávku na doplatenie približne 15.500 € ako zvyšku kúpnej ceny za dodaný sporný lis, ktorú si ale v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil. Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil reštrukturalizáciu, pričom toto uznesenie bolo nesporne zverejnené v Obchodnom vestníku v súlade s § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. V dôsledku toho zaniklo žalobcovi právo vymáhať pohľadávku na doplatenie zvyšku kúpnej ceny voči žalovanému, nezanikla však samotná táto pohľadávka. V dôsledku toho nie je správny záver súdu prvej inštancie, že táto pohľadávka zanikla a žalovaný sa tak stal vlastníkom predmetu kúpy, teda sporného lisu. Naopak, pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezanikla, stala sa len nevymáhateľnou, zo žiadneho ustanovenia však tento prípad nemožno vyvodiť, že by samotný zánik vymáhateľnosti pohľadávky mal mať za následok to, že by sa na pohľadávku malo hľadieť ako na splnenú. Nemožno teda akceptovať záver súdu prvej inštancie, že by zánik vymáhateľnosti pohľadávky mal mať rovnaké právne účinky ako je splnenie, teda nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu kúpy žalovaným. Už len na dôvažok sa dodáva, že samotná reštrukturalizácia nemohla mať vplyv ani na vlastnícke právo žalobcu k predmetnému lisu, keďže podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. (ktorý súd prvej inštancie takisto vôbec neaplikoval) sa nepeňažné pohľadávky (teda zjavne aj pohľadávka na vydanie veci, nech už sa zakladá na akomkoľvek právnom titule) neuplatňujú prihláškou. Na tieto pohľadávky tiež nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, v dôsledku čoho sa na ne nevzťahuje ani citovaný § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.

13. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca je aj naďalej vlastníkom sporného lisu, pretože neboli naplnené podmienky dohodnuté v súlade s § 445 Obch. zák. v ods. 5.2 kúpnej zmluvy č. 01/2009. Medzi stranami ďalej nebolo sporné ani to, že žalovaný má sporný lis v súčasnosti v držbe, v dôsledku čoho tento lis zadržuje v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. a je pasívne legitimovaný pre žalobu o jeho vydanie. Kľúčovou otázkou však podľa odvolacieho súdu zostáva posúdiť, či žalovaný zadržiava tento lis neoprávnene. Ako už bolo uvedené, z ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. celkom zjavne vyplýva, že vlastník sa nemôže domáhať vydania veci od kohokoľvek, kto ju má u seba, ale len od toho, kto ju má u seba protiprávne, teda kto nemá žiadne právo mať u seba. Právo mať vec u seba sa môžete zakladať, či už na zákone (napr. zádržné právo podľa § 151s Obč. zák.), alebo na dohode (zmluve) s vlastníkom. Typickým príkladom je napr. zmluva o výpožičke alebo nájomná zmluva, kedy sa vlastník nemôže voči nájomcovi ani vypožičiavateľovi domáhať počas trvania zmluvy vydania svojej veci ani s odkazom na § 126 ods. 1 Obč. zák., pretože sám súhlasil s tým, že vec bude v držbe inej osoby. Preto ju táto osoba nemôže držať „neoprávnene“ v zmysle cit. ustanovenia.

14. V tu prerokúvanej veci sa žalovaný stal držiteľom sporného lisu na základe toho, že mu ho žalobca dodal a odovzdal. Právnym dôvodom, prečo tak žalobca postupoval, bola existencia kúpnej zmluvy č. 01/2009 medzi stranami, v ktorej žalobca vystupoval v pozícii predávajúceho a o ktorej nebolo sporné, že sa podľa § 261 Obch. zák. spravuje Obchodným zákonníkom. Z § 411 Obch. zák. vyplýva, že predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar a umožniť mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. Z citovaného ustanovenia podľa odvolacieho súdu vyplýva zároveň zodpovedajúce právo kupujúceho tovar prevziať a mať ho na základe kúpnej zmluvy u seba. Predávajúci odovzdaním predmetu kúpy kupujúcemu plní svoju zákonnú povinnosť z § 411 Obchd. zák., čím oprávnene prevádza držbu (detenciu) predmetu kúpy na kupujúceho, ktorý sa od tohto okamihu stáva držiteľom veci a jeho držba sa zakladá na riadnom právnom titule. Predávajúci tak počas trvania kúpnej zmluvy nie je oprávnený domáhať sa vydania predmetu kúpy od kupujúceho, pretože by tým konal v rozpore so svojou povinnosťou vyplávajúcou z § 411 Obch. zák. Povinnosť uvedená v tomto ustanovení sa totiž na predávajúceho vzťahuje bez ohľadu na to, či spolu s odovzdaním veci prechádza na kupujúceho aj vlastnícke právo. Naopak, povinnosť predávajúceho odovzdať tovar kupujúcemu je od úpravy prechodu vlastníckeho práva oddelená, čo zreteľne vyplýva z jeho osobitnej úpravy v § 444 a § 445 Obch. zák. Predávajúci je teda povinný odovzdať kupujúcemu vec aj v prípade, že v kúpnej zmluve si dojednali výhradu vlastníckeho práva, teda výhradu, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho až zaplatením kúpnej ceny (§ 445 Obch. zák.). Ani dohodnutie si výhrady vlastníckeho práva samo osebe totiž nezbavuje predávajúceho povinnosti odovzdať kupujúcemu tovar v lehotách upravených v § 414 až § 416 Obch. zák., čo v prípade absencie inej dohody znamená jeho dodanie v primeranej lehote. Ako už bolo uvedené, kupujúci je po dodaní tovaru oprávnený mať tento tovar u seba, pretože práve dodanie tovaru je jedna zo základných povinností predávajúceho podľa kúpnej zmluvy, čomu korešponduje právo kupujúceho mať tovar na základe zmluvy u seba. Toto právo kupujúceho by mohlo zaniknúť jedine v prípade, že by došlo k

zrušeniu, príp. inému zániku samotnej kúpnej zmluvy, teda k odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého je kupujúci oprávnený mať tovar u seba.

15. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že v prerokúvanej veci vo výsledku obstojí názor súdu prvej inštancie a žalovaného o tom, že žalobca nemá nárok na vrátenie sporného lisu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že tento lis žalobca žalovanému odovzdal 2. júna 2009 na základe uvedeného § 411 Obch. zák., pretože sa k tomu zaviazal kúpnou zmluvou č. 01/2009. Žalovaný tento lis prevzal ako kupujúci na základe tejto zmluvy, na čo mal právo, a tým mu vzniklo právo mať tento lis u seba a užívať ho. Pokiaľ teda zmluva nebola zrušená alebo inak nezanikla, žalovaný má aj naďalej právo mať tento lis u seba na jej základe. V dôsledku toho nie je naplnená podmienka § 126 ods. 1 Obč. zák., že by žalovaný tento lis žalobcovi zadržiaval neoprávnene. Naopak žalovaný ho zadržiava oprávnene ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, a žalobca to v odvolaní vyslovene potvrdil, že by došlo k zrušeniu alebo zániku zmluvy odstúpením alebo iným spôsobom. Pokiaľ teda táto zmluva trvá, nemožno detenciu žalovaného považovať za neoprávnenú a nemožno teda dospieť k záveru, že by lis žalobcovi zadržiaval neoprávnene. Žalobca teda nespĺňa podmienky § 126 ods. 1 Obč. zák. na to, aby sa mohol domáhať vydania tohto lisu od žalovaného, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil.

17. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, v dôsledku čoho mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

18. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).