Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/208/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. N. D., bytom I. XX, XXX XX H. H. zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom R. XX, XXX XX H. H., proti žalovanému: Ľudovít Snovák, miesto podnikania Hruštín, Zamost 108/40, IČO: 40 988 937 zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anton Slamka, advokát, so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX S. Y., o zaplatenie 274,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/156/2013-177 z 15. novembra 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 274,79 EUR s úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 24. 08. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 56 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody, ktorú mu žalovaný spôsobil pri vykonávaní stavebných prác v jeho bytoch v H. H., a to zničením parapetnej dosky, poškodením vnútornej strany vstupných dverí do bytu a likvidáciou splachovacej nádoby. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že jednak poprel, že by došlo k poškodeniu parapetnej dosky, tým, že splachovaciu nádobu vyviezol na skládku so súhlasom žalobcu, ale aj tým, že obe veci boli opotrebované a nie v takej hodnote, ako si uplatnil žalobca. K poškodeniu vnútornej strany vstupných dverí bytu sa žalovaný nevyjadril, a to ani v rámci svojho výsluchu. Hoci žalovaný aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 poprel, že by v rámci stavebných prác pre žalobcu poškodil parapetnú dosku na okne v byte žalobcu, toto tvrdenie žalobcu bolo preukázané výsluchmi svedkov

- I. G., I. D. a výška škody je preukázaná odborným vyjadrením znalca Ing. Čierneho, ktoré predložil žalobca. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu aj v rámci svojho výsluchu poprel, že by došlo k poškodeniu parapetnej dosky, čo je v rozpore s tvrdeniami svedkov I. G. a I. D., ktorí pracovali na stavbe pre žalovaného a tvrdili, že parapetnú dosku síce odstránili, ale urobili tak na pokyn žalobcu. Tvrdenie žalovaného je teda v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, preto ho súd nepovažuje za preukázané. Čo sa týka poškodenia vnútornej strany vstupných dverí do bytu, žalovaný sa k nemu v rámci svojho výsluchu nevyjadril - existenciu poškodenia nepoprel ani nepotvrdil, avšak z fotodokumentácie zo stavby, ktorú predložil žalobca, je evidentné, že došlo k poškodeniu vstupných dverí ich zašpinením od omietky, ktorú žalovaný ( resp. osoby, ktoré v jeho mene pracovali pre v byte žalobcu ) pripravoval vo vstupnej miestnosti do bytu. Z tejto fotodokumentácie je zrejmé, že k poškodeniu vstupných dverí došlo v čase, keď v byte pracoval žalovaný, resp. jeho pracovníci. Títo potvrdili ( svedkovia I. G., I. D. ), že dvere nezabezpečili pred poškodením omietkou, čo svedkovia I. G. a I. D. odôvodnili tým, že žalobca im povedal, že dvere sa budú meniť. Súd výpovede týchto svedkov, ktorí tvrdili, že pokyn na zničenie parapetnej dosky im dal žalobca a žalobca im aj povedal, že vstupné dvere sa budú meniť, považuje za nevierohodné. Z výpovedí svedkov, ktorí pracovali v byte žalobcu v mene žalovaného vyplynulo, že

pracovné pokyny im vydával žalovaný; žalobca bol podľa svedka I. D. počas prác v byte len dva krát, a to nad ránom a potom poobede; ďalší svedok uviedol, že žalobca sa v byte zdržal len 10-20 minút. Súd ich výpovede nepovažuje za vierohodné aj preto, že svedok U. D., ktorý tiež v byte pracoval, potvrdil, že práce ukončili predčasne a žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že žalobca bol s ich prácou nespokojný. Je nelogické, aby došlo k zastaveniu prác zo strany žalobcu, ak by pokyny na odstránenie parapetnej dosky dal samotný žalobca a keby aj vyjadril súhlas s možným poškodením vstupných dverí do bytu, ako tvrdia svedkovia I. G. a I. D.. Svedok U. D. sa ohľadne prítomnosti žalobcu v byte dokonca vyjadril tak, že žalobca bol v byte len raz a pozeral sa, ako pracujú. Neuviedol nič o tom, že by im žalobca dal nejaké pokyny ohľadne stavebných prác. Výška škody na vstupných dverách je preukázaná odborným vyjadrením znalca Ing. Čierneho, ktoré predložil žalobca. Čo sa týka likvidácie splachovacej nádoby, o tej žalovaný tvrdil jednak, že bola opotrebovaná a že ju na skládku vyviezol na pokyn žalobcu, toto jeho tvrdenie nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Zo záznamu , ktorý uskutočnil S. D., ktorý na pokyn žalobcu kontroloval oba byty žalobcu, vyplynulo, že WC nádoba bola nová a dňa 12. 8. 2011 bola zavesená na stenu kúpeľne bytu na ul. T. a dňa 17. 8. 2011 táto nádoba už v byte nebola. Z cenníka, ktorý si zabezpečil žalobca prostredníctvom internetu, súd zistil, že cena tejto splachovacej nádoby je 32,40 EUR. Súd preto žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil škodu, ktorú si uplatnil a tiež náklady na zistenie výšky škody, vyplatené žalobcom znalcovi Ing. Ivanovi Čiernemu. Spolu s istinou súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj úrok z omeškania vo výške, aká vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, odo dňa doručenia žaloby žalovanému, keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzval na náhradu škody skôr, než doručením žaloby. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech.

2. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, kde namietal subjekt na strane žalovaného. V žalobe, ktorá bola súdu doručená dňa 13.08.2013, bola ako žalovaný uvedená osoba U. G., s miestom podnikania Hruštín 108 (84), s identifikačným číslom 43 709 982. Žalobca sám priložil výpis so živnostenského registra na subjekt s identifikačným číslo 43 709 982 s miestom podnikania Hruštín 84. Tento subjekt však nie je totožný so subjektom, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie. Je to osoba s rovnakým obchodným menom, s iným identifikačným číslom a iným miestom podnikania. Žalobca až po námietke žalovaného, že osoba ktorá je uvedená v platobnom rozkaze je iný podnikateľský subjekt, na pojednávaní dňa 21.10.2014, označil žalovaný subjekt, kde uviedol nové IČO (40 998 937), čo nie je identifikačné číslo žalovaného, pretože podľa výpisu so živnostenského registra má žalovaný IČO: 40 988 937 a taktiež uviedol nové miesto podnikania Hruštín, Za most 108/40, ktoré je miestom podnikania žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že žalobcom vykonaná zmena v označení žalovaného nemá predpísané formálne náležitosti s tým, že opätovne nebolo správne uvedené IČO žalovaného. Súd považoval ústne vyjadrenie žalobcu, na pojednávaní dňa 21.10.2014 týkajúce sa nového označenia žalovaného, za dostatočné a nevenoval sa ďalej tejto skutočnosti. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.11.2017 prostredníctvom svojho zástupcu vzniesol námietku premlčania, pretože podľa jeho názoru, ak bol označený ako žalovaný až dňa 21.10.2014; t. j. po dobe viac ako 3 roky odo dňa, kedy mal pre žalobcu vykonávať murárske práce, pri ktorých mal žalobcovi spôsobiť škodu, uplynula už trojročná premlčacia doba, počas ktorej sa mohol žalobca domáhať svojho nároku voči žalovanému, podaním žaloby na súde. Súd sa nevysporiadal s touto skutočnosťou, ani s námietkou premlčania a v odôvodnení svojho rozsudku sa tejto skutočnosti nedotkol. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú aj z dôvodov, že žalobcovi nespôsobil škodu, ktorej sa voči nemu žalobca domáha. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a uveril neobjektívnemu tvrdeniu žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností a s nimi súvisiacej právnej úpravy žalovaný žiada, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/156/2013 zo dňa 15. novembra 2017 v zmysle ust. § 388 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a zaviaže žalobcu náhradou trov konania vo výške 100%, prípadne aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3.V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku do výroku II. a III. podal odvolanie aj žalobca. Podľa žalobcu výrok II. je nejasný a nezrozumiteľný, lebo nie je z neho zrejmé, čo je zvyšná časť, v ktorej súd žalobu zamieta a táto skutočnosť nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie výrokov II. a III. nemožno považovať za jasné, presvedčivé a preskúmateľné, čím bolo porušené právo strán na spravodlivý proces. Žalobca mal vo veci samej, t.j. čo do žalovanej istiny plný úspech a preto mu mal súd priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ako príslušenstvo si žalobca v podanej žalobe uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. zo sumy 274,79 za obdobie od 17. 08. 2011 (deň nasledujúci po vzniku škody, vychádzajúc zo skutočnosti, že škodca sa o škode dozvedel v deň, keď ju

spôsobil) do zaplatenia. Pred začatím konania vo veci samej, na pojednávaní konanom dňa 21 10. 2014, žalobca vzal svoj návrh v časti príslušenstva čiastočne späť, a to v časti úroku z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 274,79 € za obdobie od 17.08. 2011 do 12.08. 2013 a žiadal priznať úrok z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 274,79 € za obdobie od 13. 08. 2013 (deň nasledujúci Do dni doručenia žaloby na súd) do zaplatenia. Okresný súd v napadnutom rozsudku priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75 % (správne mal priznať 5,5 0/0) p. a. zo sumy 274,79 € za obdobie od 24. 08. 2013 (deň, kedy súd doručil žalobu žalovanému) do zaplatenia. Takto súdom stanovený počiatok úročenia omeškania je úplne mimo dispozičnej sféry žalobcu a závisí len od úkonu súdu, ktorým je doručenie žaloby žalovanému. Za tejto situácie je pre žalobcu nemožné určitým spôsobom v žalobe žiadať priznanie úroku z omeškania od konkrétneho dňa a z toho vyplývajúcej konkrétnej výšky tohto úroku, ktorého sadzba sa môže práve v tomto medziobdobí zmeniť. Pre porovnanie úspechu a neúspechu v spore súd nemôže brat' do úvahy príslušenstvo pohľadávky, ktorého konečná suma sa až do dňa úplného zaplatenia istiny nedá určiť a bude sa dať vypočítať až po úplnom zaplatení istiny. Do tohto dňa sa bude suma úroku z omeškania každým dňom navyšovať. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, avšak na porovnanie úspechu a neúspechu vo veci (nie v jej príslušenstve - § 255 ods. 1 nemožno snáď dopočítať úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, lebo ani tento deň nie je v dispozičnej sfére žalobcu a pri takomto výklade by napr. prieťahy súdu v konaní boli na jeho ťarchu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zrušil a výrok III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, kde zároveň uviedol, že okresný súd vykonaným dokazovaním riadne a úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a jeho rozhodnutie je v tomto výroku vecne správne. V podanej žalobe došlo k chybe v písaní identifikačného čísla žalobcu. Žalovaný ako zhotoviteľ (a súčasne podnikateľ) porušil svoju povinnosť určenú mu § 632 Obč. zákonníka a nevydal žalobcovi ako objednávateľovi (a súčasne spotrebiteľovi) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky obsahujúce stanovené náležitosti. Pokiaľ by bol žalovaný takéto potvrdenie žalobcovi vydal, žalobca by bol informovaný, s kým vôbec uzavrel zmluvu o dielo. Označenie žalovaného bolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie upresnené, všetky chyby žalobcu v písaní boli opravené a v napadnutom rozsudku je správne a úplné. Premlčacia námietka žalovaného je nedôvodná. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil, lebo je vecne správny, výrok II. napadnutého rozsudku zrušil a výrok III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za účelové a nesúhlasí s jeho právnym odôvodnením. Vzhľadom k tomu, že rozsudok považuje v celom rozsahu za nesprávny, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. dň CSP, nebude sa k jednotlivým častiam odvolania žalobcu podrobne vyjadrovať.

6. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku, kde uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nedôvodné, nesúhlasí s neodôvodneným názorom žalovaného o účelovosti tvrdení žalobcu. Svoje odvolanie odôvodnil v súlade s na vec sa vzťahujúcimi predpismi a na podanom odvolaní v celom rozsahu trvá.

7. Krajský súd ako súd odvolací na základe podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa ust. § 391 ods. 1 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

12. V súlade s § 220 ods. 2 musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

13. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho čo odvolatelia uviedli vo svojich odvolaniach, musel odvolací súd konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené v tej časti, ktorou súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj v časti, kde rozhodoval o trovách konania. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V dôsledku nedostatku dôvodov, resp. chýbajúcich dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

14. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b) a podľa ust. § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom rozhodnutí posúdi okresný súd aj námietky strán uvedené v podaných odvolaniach.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430