Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/190/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, v zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Bratislava, Ul. Svornosti č. 43, IČO: 47255773, proti žalovanému: Š. J., F.. XX.XX.XXXX, T. A., P. T. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 604,56 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,56 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 604,56 Eur s príslušenstvom, pričom poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca a to spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzatvoril so žalovaným dňa 5.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXX. Na základe uzavretej úverovej zmluvy jeho právny predchodca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške vo výške 700,- Eur, pričom ten sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 12.09.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 30.10.2014. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal uhradiť aj náklady spojené s úverom, ktoré pozostávajú zo zmluvného úroku a administratívneho poplatku v celkovej výške 241,50 Eur. Administratívny poplatok predstavuje najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu. Okrem toho uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial s.r.o. so žalovaným dňa 05.09.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru/poskytnutí služby komfort, pričom ide o dobrovoľnú doplnkovú službu na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému za poplatok službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto služby sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok, tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. Výška odmeny za takúto službu bola dojednaná v sume 360,50 Eur a žalovaný ju mal zaplatiť formou 60 týždenných splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru a prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 12.09.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 30.10.2014. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 1.302 Eur /istina vo výške 700 Eur, úrok a administratívny poplatok 241,50 Eur, odmena za zabezpečenie splátok úveru 360,50 Eur/, pričom ten vykonal úhrady len v rozsahu 697,44 Eur. Konečná splatnosť úveru ako aj predmetnej služby nastala 30.10.2014. Následne právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpil

pohľadávku zo zmluvy o úvere ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu, pričom zmena v osobe veriteľa bola oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 604,56 Eur s tým, že žalobca si uplatňoval sumu 194,56 Eur z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sumu 168,50 Eur z titulu nezaplatenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok a náhradu nákladov spojených s úverom vo výške 241,50 Eur.

2. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk, a to dňa 03.09.2018, pričom ho v zmysle § 167 ods. 2 vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a v konaní bol nečinný.

3. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 16.04.2018 zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to čo do sumy 168,50 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť skôr, ako bola žaloba doručená žalovanému tak súd v zmysle § 145 ods. 3 o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval a konal tak len o zvyšku uplatneného nároku.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie zo dňa 29.10.2018, pričom pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý elektronickým podaním zo dňa 26.10.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil, a preto súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle § 180 vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver nesplácal z dôvodu, že stratil zamestnania, pričom aj v súčasnej dobe má nízky príjem. Z uvedených dôvodov tak nevie svoj dlh zaplatiť, ale je ho ochotný splácať formou mesačnej splátky vo výške 20 Eur. Za poskytnutý úver kúpil práčku ako aj chladničku. Pokiaľ ide o výšku úhrad v sume 697,44 Eur, ktorú uviedol žalobca tak tú nespochybňuje s tým, že súhlasí aj s čiastočným späťvzatím žaloby. Jeho mesačný príjem z pracovnej činnosti dosahuje sumu 120 Eur až 150 Eur, pričom má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu vo výške 50 Eur.

5. Súd prečítal listinné dôkazy, a to žalobu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, výpis splátok a úhrad, listinný doklad z čl. 16, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok z čl. 18, predžalobná výzva z čl. 19, podací hárok z čl. 20, výpis z Obchodného registra, zmluva o postúpení pohľadávok, čiastočné späťvzatie žalobcu z čl. 56, lustráciu v Sociálnej poisťovni, elektronické podanie žalobcu zo dňa 26.10.2018, dohodu o pracovnej činnosti a oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s. r. o., uzavrel so žalovaným dňa 05.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 700,- Eur. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splácať formou 60 týždenných splátok vo výške 15,70 Eur, pričom poslednú splátku sa zaviazal zaplatiť vo výške 15,20 Eur. Termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška RPMN bola určená 70,38% a priemerná RPMN bola určená vo výške 46,06 %, pričom celkovú čiastku, ktorú mal zaplatiť žalovaný predstavovala sumu 941,50 Eur. Zároveň celkové náklady žalovaného boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru a bol vyčíslený vo výške 100,80 Eur ako aj poplatkom za garantovanú službu určeným pevnou sumou vo výške 140,70 Eur. Súčasťou takejto zmluvy boli aj úverové podmienky, ktoré boli pripojené a ktoré podrobnejším spôsobom upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 05.09.2013 tiež zmluvu o zabezpečení splátok, predmetom ktorej bola dohoda o tom, že právny predchodca žalobcu žalovanému za dohodnutú odmenu mal počas platnosti tejto zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej následnom použití na úhrady splátky a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Služba bola poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa žalovaný zaviazal, pričom prevzatie hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určeného vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník mal možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej hotovosti na úhradu splátok, ako aj všetky informácie s ňou spojených, a to každý deň v týždni s tým, že za túto službu sa zaviazal žalovaný zaplatiť celkovú odmenu vo výške 360,50 Eur a to formou 60 pravidelných týždenných splátok, pričom 59 týždňov mal splácať splátku vo výške 6,00 Eur a poslednú splátku mal zaplatiť vo výške 6,50 Eur. Podľa článku 2 takejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá táto zmluva na dobu neurčitú a mala

zaniknúť dohodou zmluvných strán, resp. splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu, alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby podľa odseku 1.1. Z prehľadu výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný vykonal celkové úhrady vo výške 637,44 Eur a to v období od septembra 2013 do decembra 2014. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2017 v spojení s z listinným dokladom z čl. 16 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku z titulu vyššie uvedených zmlúv voči žalovanému na žalobcu. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči nemu z titulu zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 05.09.2013 bola postúpená na žalobcu, pričom takéto oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 30.12.2016 za účelom jeho doručenia žalovanému. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 612,83 Eur do 27.08.2017, pričom dňa 18.08.2017 bola takáto predžalobná výzva odoslaná na poštovú prepravu a doručovaná žalovanému. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalobca je zapísaný v takomto registri ako právnická osoba. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1.1.2018 vyplýva, že žalovaný je zamestnaný u zamestnávateľa Valéria Dobrotová, Turčianske Teplice s tým, že vykonáva pomocné práce v bare za dohodnutú odmenu vo výške 3 Eurá/ hod/brutto. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni žalovaného vyplýva, že ten je od 1.1.2018 zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Valéria Dobrotová V& G, Turčianske Teplice, pričom jeho vymeriavací základ za obdobie od januára 2018 do mája 2018 bol v intervale od 0 Eur do 106,56 Eur.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a), b), g), h), i), zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

12. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Súd považoval po vykonanom dokazovaní za nesporné, že právny predchodca žalobcu sa ako právnická osoba v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaoberal poskytovaním spotrebiteľských úverov, pričom ide o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti. Zároveň právny predchodca žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere resp. zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom obe zmluvy mali formulárový charakter, pretože ich obsah pripravoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takýchto zmlúv. Zároveň v čase uzatvárania zmluvy o úvere ako aj zmluvy o zabezpečí splátok úveru bol žalovaný fyzickou osobou, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by pri uzatváraní takýchto zmlúv ten konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. povolania. Z uvedených dôvodov mal tak právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetných zmlúv postavenie veriteľa v zmysle § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľský úveroch a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd za nespornú považoval tiež skutočnosť, že predmetný úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému má vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky povahu spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preto je tak potrebné aplikovať na uvedený právny vzťah ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nadobudol pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok s tým, že postúpenie pohľadávky kvalifikovaným spôsobom oznámil jeho právny predchodca žalovanému. Súd následne preskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že sa v nej uvádza termín konečnej splatnosti výrazom „siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy“ avšak takto uvedený časový okamih nemožno považovať za určenie termínu konečnej splatnosti, ale len spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu tak neuviedol zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože hlavným účelom takéhoto ustanovenia je informovať spotrebiteľa, ktorý nemá dostatočné vedomosti a skúsenosti so spotrebiteľskými úvermi riadnym spôsobom dokedy je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný. V zmluve o spotrebiteľskom úvere tak absentuje zákonná náležitosť a to termín konečnej splatnosti. Okrem toho súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom táto zmluva predstavuje síce samostatnú zmluvu, avšak ide o akcesorickú zmluvu, ktorá nadväzuje na úverovú zmluvu, pretože jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia

je však splácanie poskytnutého úveru za dohodnutý úrok, pričom takáto zmluva je tak podmienená vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide tak o doplnkovú službu, ktorá súvisí so spotrebiteľským úverom a z tohto dôvodu odplata za takúto službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok, a ktorá predstavuje viac ako 50 % samotného poskytnutého úveru by mala byť podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj do RPMN. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu nesprávne uviedol výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, pretože nezahrnul takúto odmenu pri výpočte RPMN a z tohto dôvodu tak RPMN bola uvedená v nižšej výške ako reálne je /skutočná RPMN predstavovala podľa prepočtu súdu približne 228,66%/. RPMN je údaj, ktorý vyjadruje náklady na daný úverový resp. iný finančný produkt, pričom zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí dlžník vynaložiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Ide o náklady spojené s platbou úroku, poplatkoch za uzavretie zmluvy, za vedenie účtu, administratívne náklady ako aj ďalšie iné náklady. RPMN tak musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa, aby si ten mohol porovnať, či úver je pre neho výhodný alebo nie. Údaj o RPMN preto umožňuje spotrebiteľovi porovnať ekonomickú výhodnosť poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu je tak zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bezpoplatková a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahovala zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje takýto právny predpis v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/, j/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, resp. bola nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech žalovanej /nebola zahrnutá odmena za poskytnutú službu do výpočtu RPMN/. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 700 EUR, tak mu vznikol nárok len na finančné prostriedky, ktoré mu aj reálne poskytol s tým, že mu nevznikol nárok na dohodnuté poplatky, resp. úroky. Zároveň pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, tak súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku čoho je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože išlo o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a na jej základe sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že bude žalovaného navštevovať, aby od neho prevzal jednotlivé splátky úveru. Ide tak o vedľajšie dojednania k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože okrem iného zaniká podľa článku 2.1 aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. iným spôsobom. Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné ju posudzovať vo vzájomnej súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru tak nemožno považovať predmet tejto zmluvy za hlavný predmet plnenia, ktorý by bol vylúčený zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je možné preskúmať, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predmetom služby ktorú mal poskytovať právny predchodca žalobcu bolo osobné vyzdvihnutie splátok úveru u žalovaného a to v mieste bydliska dlžníka, resp. na dohodnutom mieste. Miesto plnenia dlhu upravuje okrem iného aj § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak sa strany nedohodnú inak tak dlh sa plní v mieste bydliska dlžníka. Z uvedeného je tak potom zjavné, že záväzok právneho predchodcu žalobcu vyzdvihnúť splátku úveru v mieste bydliska žalovaného nie je žiadnou nadštandardnou službou, ale len povinnosťou, ktorá vyplývala právnemu predchodcovi žalobcu priamo zo zákona. Nemožno tak tvrdiť, že takúto službu právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému nad rámec svojich povinností a v jeho záujme. Hlavným účelom takejto služby je tak záujem veriteľa účtovať si neprimeraný poplatok za vyzdvihnutie splátky u žalovaného a získať tak odmenu. Z tohto dôvodu tak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka má takéto dojednanie v článku 1.1 ako aj 1.2. zmluvy o zabezpečení splátok úveru charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v dôsledku čoho je neplatné. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že v minulosti všeobecné súdy /napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/22/2014 zo dňa 22.10.2014/ určili, že takáto zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru v článku 1.1 a 1.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech slabšej zmluvnej strany. Okrem toho takáto odmena za výber splátok predstavuje viac ako polovicu (50 %) poskytnutého úveru a presahuje tak výrazne dohodnutý úrok ako aj administratívny poplatok, a preto je tak zjavne dojednaná v neprospech žalovaného, pretože ten si ju individuálne nevyjednal, ale podľa názoru súdu mu bola nanútená v súvislosti s poskytnutým úverom, o čom svedčí aj skutočnosť, že obe zmluvy boli uzavreté v rovnaký deň. Takouto službou tak žalovanému nevznikol žiadny benefit, ktorý by bolo možné ohodnotiť dohodnutou odmenou, pretože povinnosť plniť svoj dlh v mieste dlžníka vyplýva aj z Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2,56 Eur, pretože žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol z titulu úveru, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bezpoplatkový, pričom právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 700 Eur a

žalovaný vykonal podľa tvrdení žalobcu, ktoré neboli spochybnené úhrady v rozsahu 697,44 Eur. Zároveň súd žalobu zamietol v časti presahujúcej sumu 2,56 Eur s prísl., pretože v tejto časti bol nárok žalobcu nedôvodný z dôvodu, že zmluva o úvere bola bezúročná a bezpoplatková, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie zmluvných úrokov resp. dohodnutých poplatkov, pričom zmluva o zabezpečení splátok úveru má z vyššie uvedených dôvodov charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v dôsledku čoho nevznikol žalobcovi nárok aj na dohodnutú odmenu vyplývajúcu z takejto zmluvy.

16. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od 17.12.2016 do zaplatenia zo sumy 2,56 Eur vo výške 5,05 % ročne, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mal splatiť úver najneskôr do 30.10.2014, pričom svoj peňažný dlh nezaplatil a preto sa už od 31.10.2014 dostal do omeškania s peňažným plnením. Úroková sadzba bola k 31.10.2014 vo výške 5,05 % , pričom žalobca si však uplatnil úroky z omeškania len od 17.12.2016, a preto mu súd, ktorý je viazaný podanou žalobou priznal úroky z omeškania len od 17.12.2016 do zaplatenia.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, ako aj § 256 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bola v konaní úspešný a to čo do sumy presahujúcej sumu 2,56 Eur s príslušenstvom, resp. žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 168,50 Eur Eur, pretože zobral svoju žalobu čiastočne späť a to bez uvedenia dôvodu. Žalobca bol tak úspešný v konaní v rozsahu 0,42 % a žalovaný v rozsahu 99,58 %, pričom celkový úspech v konaní mal žalovaný v rozsahu 99,16 %. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 . Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).