Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-159-2017.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/159/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX V., 2./ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, za účasti združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.664,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 280/2014-208 zo dňa 17. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/280/2014-253 zo dňa 20. septembra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/280/2014-208 zo dňa 17.12.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/280/2014-253 zo dňa 20.09.2017 s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak že:
„Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3998,16 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.09.2011 do 04.11.2012 vo výške 39,55 eur, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 3998,16 eur od 05.11.2012 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania v sume 199,61 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1433,81 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajší účastník na strane žalovaných nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 5C/280/2014-253 zo dňa 20.09.2017 rozhodol tak, že:
„Súd o p r a v u j e štvrtý odsek výroku písomného vyhotovenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C/280/2014-208 zo dňa 17. 12. 2015 na toto znenie:
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, IČO: 42362962 trovy v sume 0 eur, na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 100, § 101, § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“).
4. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa zo dňa 05.09.2007 uzavretá medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) je zmluvou spotrebiteľskou. Mal za preukázané, že žalovaní porušili svoj záväzok splácať úver riadne a včas, na čo ich právny predchodca žalobcu upozornil listom zo dňa 15.07.2009, čím bol splnený predpoklad postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu, ktorý listom zo dňa 16.10.2012 vyzval žalovaných na okamžité uhradenie celej dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie ex offo prihliadal na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. Žalobca v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 4.664,52 Eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 20.09.2010 do 20.08.2017. Žalobca však žalobu podal na súd dňa 21.08.2014 a teda všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 21.08.2011 sú podľa Občianskeho zákonníka premlčané. Žalobcovi teda priznal splátky, ktorých splatnosť nastala po 21.08.2011.
5. Proti I. a III. výroku rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 2./ rade. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania. Súd nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je písomná výzva banky a omeškanie klienta aspoň 90 dní. V konaní nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu pred postúpením pohľadávky, žalovaný nepreukázal odoslanie, resp. doručenie výzvy. Súčasne neboli dodržané všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, keďže bola postúpená aj nezosplatnená časť úveru.
6. K odvolaniu žalovanej v 2./ rade podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšie zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Je toho názoru, že ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi tak nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal tiež na výzvu zo dňa 15.07.2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách ukladá.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 05.09.2007 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovaným úver vo výške 110.000 Sk (3.651,33 Eur). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.08.2017. Dňa 27.09.2012 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, predmetom ktorej bola pohľadávka banky voči žalovaným. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum poslednej úhrady žalovaných je 11.05.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní 1255 dní.
9. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou.
10. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
11. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na podmienku, ktorá pred postúpením pohľadávky bankou na iný subjekt musí byť splnená, a to podmienka predchádzajúcej výzvy, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Prvoinštančný súd následne uviedol, že banka nebola viazaná doručovaním výzvy v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. S uvedeným názorom sa však odvolací súd nestotožňuje, a to z nasledujúcich dôvodov:
12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009)
13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
14. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkom - žalovaným. Tým, že by banka výzvu neadresovala dlžníkom, resp. táto skutočnosť by nebola v konaní preukázaná, neposkytla by mu dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť. Aktívna legitimácia žalobcu by preto nebola ani čiastočne daná.
15. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.
16. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. bola dodržaná. K podaniu zo dňa 23.01.2015 žalobca síce pripojil listinu nazvanú „Výzva“
zo dňa 05.09.2007, kde ako adresát je označený žalovaný v 1./ rade, o doručení tejto výzvy však nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca nepredložil ani výzvu, ktorá by bola adresovaná žalovanej v 2./ rade. Za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno považovať ani „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 16.10.2012. Odvolací súd teda má za to, že predchádzajúca výzva žalovaným nebola doručená.
17. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu (požiadavka predchádzajúcej písomnej výzvy) zistiť, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky veriteľa na žalobcu.
19. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).