Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/132/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne: K. R., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom S. XXX, proti žalovanému: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D. XXX, zast. JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom Q. XX, M. E., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 22.12.2017 č.k. 9C/83/2013-139 a o odvolaní žalovaného proti časti toho istého rozsudku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v spore strán o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že : I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemkom vedeným na LV č. XXXX k.ú. K. D. ako E-KN parc. č. 403 zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2 a E-KN parc. č. 404 zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 s tým, že tieto prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.553,11 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni a žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: Keďže medzi stranami sporu nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. V ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené záväzné poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, pričom na prvom mieste je uvedené reálne rozdelenie veci. Aj v zmysle intencii rozhodnutia odvolacieho súdu, okresný súd rozhodol, že za účelom zistenia či sporné pozemky sú reálne deliteľné, bude vykonané znalecké dokazovanie. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že s prihliadnutím na účelné využitie pozemkov nie je reálne deľba možná, reálne rozdelenie pozemkov by prichádzalo do úvahy len za predpokladu ich zlúčenia, v čom súd osobne nevidel problém, keďže spoluvlastníkmi oboch pozemkov sú výlučne len strany

sporu, ale následne na pojednávaní sa znalkyňa vyjadrila, že pri takomto rozdelení pozemkov, ako to načrtla v znaleckom posudku pod bodom 2.3.2 str. 5, by mal žalovaný problematický prístup nákladnými motorovými vozidlami k hospodárskym budovám po pravej strane z pohľadu jeho rodinného domu. Súd potom dospel k záveru, že v prípade ak by rozhodol o reálnej deľbe pozemkov v zmysle posledného návrhu žalobkyne, pripusteného na pojednávaní dňa 7.11.2017, zodpovedajúceho náčrtu v znaleckom posudku pod bodom 2.3.2 str. 5, medzi stranami sporu by dochádzalo k ďalším súdnym sporom, pričom rozhodnutie súdu o žalobe, predpokladá riešenie existujúceho sporu medzi stranami tak, aby sa v budúcnosti predchádzalo ďalšiemu prípadnému reťazeniu súdnych a prípadne aj iných sporov medzi stranami. Súd potom pristúpil v poradí k ďalšiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom prihliadol na skutočnosť, že predmet sporu predstavuje dvor súvisiaci s rodinným domom a hospodárskymi budovami žalovaného. Žalobkyňa neuviedla žiaden konkrétny realistický účel využitia predmetných pozemkov, pre ktorý by bolo namieste prikázať pozemky do jej vlastníctva. Keďže v súčasnosti existuje reálna potreba žalovaného využívať sporné pozemky v súvislosti so svojimi stavbami, súd potom, keďže nie je viazaný návrhmi strán sporu rozhodol tak, že prikázal sporné pozemky v celosti do vlastníctva žalovaného. V tejto súvislosti uvádza, že veľkosť podielov strán sporu je len jedným kritériom, ktoré vzhľadom na zistené okolnosti prípadu musí ustúpiť kritériu účelného využitia veci a toto nepochybne svedčí žalovanému. Keďže súd prikázal pozemky do vlastníctva žalovaného, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke primeranú náhradu, pričom vychádzal z výpovede znalkyne, ktorá stanovila hodnotu sporných pozemkov 11,23 eur/m2, čo po prepočte predstavuje čiastku 1.553,11 eur (výmera oboch pozemkov 181 m2 x podiel navrhovateľky 990/1296 rovná sa zaokrúhlení 138,3 m2 x 11,23 eur/m2). Pri rozhodovaní o trovách konania súd však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným inak ako cestou súdu a podať tak predmetnú žalobu, keďže žalovaný dlhodobo sám užíval predmetné pozemky a iba on mal z užívania pozemkov úžitok a prospech a dohoda medzi stranami sporu neprichádzala do úvahy. Žalobkyňa tak bola úspešná a to minimálne v časti, v ktorej súd vyhovel jej žalobe a zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd síce vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k pozemkom inak ako žiadala žalobkyňa, predmetné pozemky prikázal do vlastníctva žalovanému, dalo by sa síce hovoriť o úspechu žalovaného, pretože žalovaný takýto postup súdu aj navrhol, ale na druhej strane neponúkol žalobkyni adekvátnu sumu za m2, v tomto smere súd vychádzal až z vykonaného znaleckého dokazovania a nemožno tak v konečnom dôsledku hovoriť ani o úspechu žalovaného. Súdu sa preto zjavilo spravodlivým pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na vyššie citované dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznať ani žalovanému ani žalobkyni.

2. Proti celému rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, podľa ktorej názoru súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ďalej vo svojom odvolaní okrem iného uviedla, že súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že som vlastníčkou pozemku parc. KN-C 635 k.ú. K. D. na ktorom je postavená garáž a ktorý hraničí s pozemkom parc. KN-E ě. 404, ktorý je predmetom sporu a taktiež so spoločným dvorom pozemkom parc. KN-E ě. 405, za rovnakých priestorových podmienok vo vzťahu k hospodárskej budove žalovaného. Možno prehlásiť, že účelnosť využitia reálne rozdelených pozemkov je daná dĺžkou a šírkou spoločného dvora, ktorý zasahuje až k rodinnému domu žalovaného a nie hospodárskou budovou. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením súdu prvej inštancie v tom. že veľkosť podielov strán sporu je len jedným kritériom, ktoré vzhľadom na zistené okolnosti prípadu musí ustúpiť kritériu účelného využitia veci, ktoré nepochybne svedčí žalovanému. Ide o tvrdenie prispôsobené jednoznačne v prospech žalovaného keď zo súdnej praxe je zjavné, že pri kritériách podľa ktorých súd je povinný postupovať sa vychádza najmä zo slov ,, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", z ktorých možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone /prioritu má veľkosť spoluvlastníckeho podielu/. Hľadisko účelného využitia veci sa v súdnej praxi uplatňuje najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Na základe doteraz uvedených skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v mysle súdom pripustenej zmeny žalobného návrhu týkajúcej sa reálnej deľby pozemkov a ich prikázania

do vlastníctva účastníkov konania podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Priznal žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia pred súdmi oboch inštancií v celom rozsahu.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdil ako vecne správny a z dôvodov v ňom uvedených. Žalovaný však podal zároveň odvolanie voči druhej časti rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a uviedol nasledovné: „Podľa nášho názoru súd mal žalovanému priznať trovy konania, a to z toho dô vodu, lebo od podania žaloby navrhoval a predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré jednoznačne smerovali k tomu, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní preukázal, že súd rozhodol zákonne, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam a prikázal tieto za náhradu žalovanému v celku. Ak žalovaný navrhoval zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam s tým, aby za spoluvlastnícky podiel bola určená náhrada v čiastke 320,86 eur, vychádzal z hodnoty, ktorú v žalobe navrhovala žalobkyňa, teda 2,32 eur/m2. Z našej iniciatívy vyšiel návrh na vypočutie znalkyne k ohodnoteniu pozemkov v trhovej hodnote. Táto sa na pojednávaní, a to dňa 7.12.2017 aj k trhovej hodnote vyjadrila a to tak, že určila ich cenu na 11,23 eur/m2. My sme neboli proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva za náhradu, len sme nemohli rešpektovať návrh na dohodu s takým obsahom, ako ju predkladala žalobkyňa, lebo taký návrh nebol návrhom, ktorý by bol riešil vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam v takom rozsahu, ako boli akceptované v minulosti. Podľa § 257 môže súd výnimočne prihliadnuť na okolnosti hodné osobitného zreteľa a trovy konania nepriznať. V tomto prípade nejde o takýto výnimočný prípad, a preto rozhodnutie v tejto časti nenaplnilo skutkovú podstavu § 257 CSP. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby odvolací súd výrok II. rozsudku zmenil tak, že prizná trovy konania prvostupňového a aj odvolacieho súdu žalovanému v hodnote 100 %.“

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Rovnako, pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči časti rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúcej sa

náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval aj v tejto časti rozsudok okresného súdu za správny a zákonný, pričom aj v tejto časti svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní ani jeden z odvolateľov úspešný nebol, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadne zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430