Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/221/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej: K. L., G.. XX.XX.XXXX, K. I. E., o zaplatenie 646,85 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 646,85 Eur s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 16.11.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách na základe ktorej jeho právny predchodca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby za podmienok uvedených v zmluve ako aj vo všeobecných obchodný podmienkach. Žalovaná sa zároveň zaviazala uhrádzať za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve ako aj v cenníku. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby a to vystavením faktúr, pričom žalovaná neuhradila takéto faktúry. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola vyúčtovaná z titulu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej tak tá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

2. Následne súd doručil žalovanej žalobu a vyzval ju, aby sa v zmysle § 167 ods. 2 k nej vyjadrila. Žaloba bola doručená žalovanej fikciou doručenia podľa § 106 ods. 3 v spojení s § 116 ods. 2, 3 CSP. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu / elektronickým podaním zo dňa 22.10.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní/ ako aj žalovaná, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a to v zmysle § 180 CSP.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to žalobu, zmluvu o postúpení pohľadávok, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 14-24, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, zmluvu o poskytovaní verejných služieb, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, cenník - časť A z čl. 35-45, cenník časť B z čl. 46-56, faktúry z čl. 57-61,

výzvu k úhrade z čl. 62, faktúru z čl. 72, vyjadrenie žalobcu z čl. 73, 75, elektronické podanie žalobcu zo dňa 22.10.2018 a oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., uzatvorila so žalovanou dňa 16.11.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorú tá uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe takejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej program služieb Happy XS NAJ za dohodnutú cenu, ktorú mala uhrádzať žalovaná. Zároveň v ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej jej mal poskytovať program služieb Happy XS NAJ po dobu 24 mesiacov, pričom jej poskytol aj mobilný telefón značky LG Spirit za akciovú kúpnu cenu vo výške 9 Eur. Zároveň v takomto dodatku si zmluvné strany dojednali pre prípad porušenia záväzku viazanosti a to najmä nezaplatenie ceny za poskytnutie služby riadne a včas zmluvnú pokutu, ktorej základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať bola dohodnutá vo výške 210 Eur. Zmluvná pokuta sa mala vypočítať podľa vzorca: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). Súčasťou uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s., Cenník pre poskytovanie služieb - časť A a Cenník pre poskytovanie služieb - časť B. Faktúrou zo dňa 07.12.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 89,27 Eur, faktúrou zo dňa 08.01.2016 sumu 217,15 Eur, faktúrou zo dňa 08.07.2016 sumu 193,34 Eur, faktúrou zo dňa 08.02.2016 sumu 2,10 Eur a faktúrou zo dňa 29.12.2015 sumu 150 Eur. Následne právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v spojení s dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj jednotlivých príloh k zmluve o postúpení pohľadávok /čl. 14 až 24/ postúpil svoje pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Žalobca výzvou k úhrade vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 845,17 najneskôr do 28.10.2017 s tým, že ak nezaplatí tak vymáhanie takejto pohľadávky sa stane nákladnejším.

6. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a),

c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

7. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

8. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. (2) Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

11. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania elektronických telekomunikačných služieb, uzavrel so žalovanou ako nepodnikateľom a fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok, na základe ktorej poskytoval žalovanej dohodnuté telekomunikačné služby. Žalovaná predmetnú zmluvu a jej dodatok uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom samotná zmluva a jej dodatok mali formulárový charakter a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná tak nemohla ovplyvniť ich obsah, ale musela ich prijať ako celok, alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak súd považoval právneho predchodcu žalobcu za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by takéto služby boli poskytované, resp. predmetné zmluvy boli uzatvárané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovanej. Súd aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu dospel k názoru, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore a to, že by mu platným spôsobom boli postúpené pohľadávky z jednotlivých faktúr. Súd v konaní je povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách určuje, že podnik - právny predchodca žalobcu môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto výzve v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 dní. Zároveň z článku 3 bod 1 písm. j/ Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb tiež vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal právo postúpiť pohľadávku voči účastníkovi ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal splnenie takýchto zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, pretože nepredložil žiadnu výzvu od právneho predchodcu žalobcu o tom, že by ten vyzval žalovanú na splnenie svojho peňažného záväzku voči podniku a tiež nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanej resp. jej súhlas s postúpením pohľadávky. Keďže v konaní neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, tak takéto postúpenie je neplatné z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože aj keď bola žalovaná v súdnom konaní úspešná v celom rozsahu, tak súd jej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).