Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-228-2018.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Subarea
31C/228/2018
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: U.. P. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX S., proti žalovanému : M. I., s.r.o., G.: XX XXX XXX, sídlom U. XXX, XXX XX U., o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 01.10.2018 doručila Okresnému súdu Malacky žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 16.07.2018 z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.01.2009 je neplatná a určenia, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 15.01.2009 vo vzťahu k bytu č. 1 situovaného v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. trvá. Žaloba vo veci samej bola odôvodnená tým, že dňa 15.09.2009 bola medzi pôvodným vlastníkom F. C. a U.. E. F. uzatvorená nájomná zmluva k predmetu nájmu dvom bytom označeným ako č. 1, č. 2, situovaných v katastrálnom území S., zapísaných na LV XXXX, súpisné číslo XXXX, vchod 1. W. č. X bol vydražený v auguste XXXX žalovaným a aktuálnym vlastníkom bytu č. X je U.. E. F.. Nájom bol pôvodne dohodnutý vo výške XXX,XX€ bez energií a služieb. Na byte č. X sa vyskytli vady, na ktorých opravu nemal mať pôvodný vlastník finančné prostriedky a bol uzatvorený dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa k bytu X upravilo nájomné vzhľadom na vady. Dňa 20.08.2013 potom ako žalovaný nadobudol v dražbe byť č. 1, pôvodný nájomca previedol práva a povinnosti z nájomnej zmluvy na žalobkyňu. Žalobkyni mala byť dňa 19.07.2018 doručená listina označená ako výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 15.01.2009. Žalobkyňa namieta rozpor nájmu s dobrými mravmi, skutočnosť, že od 20.08.2013 žalovaný musel vedieť, že nájomca nemá povinnosť platiť nájomné, pre vážne vady na byte č. 1, namietala, že výpoveď bola podpísaná neoprávnenou osobou. Právne argumentovala § 687 ods. 1, § 698 ods. 1, § 698, § 673 Občianskeho zákonníka .
2. Súčasne s podaním žaloby vo veci samej podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni užívať byť č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod 1, ktorý je zapísaný na LV XXXX pre katastrálne územie Trenčín, a ktorý tvorí predmet nájomnej zmluvy zo dňa 15.01.2009 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tým, že z opísania skutočností a predložených dôkazov je zrejmá vôľa žalovaného vylúčiť žalobkyňu z užívania bytu bez relevantného a zákonného dôvodu. Žalovaný mal začať trestným oznámením, pokračovať v zastrašujúcich výzvach na zaplatenie nájomného a neoprávnenej výpovede z nájmu. Z týchto úkonov má byť zrejmé, že žalovaný nechce, aby žalobkyňa predmetný byt užívala na svoje účely, ale čo najskôr sa vysťahovala a zaplatila bezdôvodné nájomné. Žalobkyňa sa obáva ako bude žalovaný postupovať po uplynutí výpovednej doby, nakoľko podľa nej už zo súčasných úkonov žalovaného je zrejmá tendencia stupňovať jednotlivé kroky voči žalobkyni tak, aby žalovaná predmetný byt opustila. Obáva sa, že žalovaný jej bude znepríjemňovať užívanie bytu, že neoprávnene vnikne do bytu. Žalobkyňa zdôraznila, že daný byt používa ako priestory, kde
má uskladnené listinné veci v súvislosti výkonom svojej činnosti ako orgánu verejnej moci. Obáva sa, že žalovaný bude pravidelne vstupovať do bytu č. 1 bez vedomia žalobkyne, že žalovaný podnikne kroky, aby žalobkyňa sa nemohla dostať do predmetu nájmu, nakoľko zo správania žalovaného má byť zrejmé jeho vôľa dostať sa do bytu č. 1 čo najskôr. Uviedla, že do bytu č. 1 boli vložené značné investície a teda pre žalovaného by bolo výhodné byt č. 1 prenajať za oveľa výhodnejších podmienok. Tvrdila, že sa chce bezdôvodne obohatiť na veciach a zariadeniach. Žalobkyňa sa stále nezdržiava v byte č. 1, pretože nie je obývateľný, a preto nie je možné zabezpečiť, aby sa cez deň alebo v noci v byte nachádzala a ochránila ho pred neoprávneným vniknutím žalovaného. V prípade, ak by došlo k tomu, že žalovaný vnikne do bytu č. 1 alebo by sa pokúsil vniknúť do bytu, udávala, že by nemala k dispozícii účinnú a rýchlu právnu ochranu. Podľa žalobkyne by nebolo správne, férové, aby jej nebola poskytnutá predbežná súdna ochrana pred premysleným konaním žalovaného, ktorý si neplné a zanedbáva svoje povinnosti ako prenajímateľ bytu. Záverom uviedla, že žalovaný potom čo spoločenstvo sa začalo brániť voči neplatičovi, žalovaný chce doslova vysťahovať žalobkyňu z bytu, pravdepodobne za tým účelom, aby mohol byt prenajať a dostať sa tak k potrebným finančným prostriedkom.
3. Žalobkyňa spolu so žalobou vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručila súdu nasledujúce listinné dôkazy: nájomnú zmluvu zo dňa 15.01.2009, výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX katastrálne územie S., dodatok č. X zo dňa 05.01.2013 k nájomnej zmluve zo dňa 15.01.2009,výzvu na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby na súd zo dňa 23.05.2018, odpoveď žalobkyne na výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.2018, plná moc zo dňa 23.05.2018, časť znaleckého posudku č. 77/2018 znalca G.. T. I..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ( ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
9. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
10. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
11. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa predovšetkým neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa sa návrhom neodkladného opatrenia domáhala, aby jej bolo umožnené zo strany žalovaného vlastníka bytu užívať byt, ktorý je predmetom uzatvorenej nájomnej zmluvy. V danom prípade však žiadnym spôsobom neosvedčila predloženými listinnými dôkazmi, alebo aspoň jej tvrdeniami, že by jej žalovaný v užívaní bytu bránil, snažil sa ju násilne vysťahovať, znemožňoval jej akokoľvek užívanie bytu. Podľa skutkových okolností žaloby vo veci samej žalovaný ako vlastník bytu mal dať žalovanej z nájmu výpoveď, pričom žalovaná si uplatnila na súde svoje právo v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, domáhať sa neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že účinky výpovede z nájmu v prípadne uplatnenia tohto prostriedku nápravy nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Žalobkyňa je teda priamo zo zákona chránená účinkami začatia konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie je výnimočný inštitút, na ktorého uplatnenie je nevyhnutná existencia bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. A teda napríklad osvedčenie situácie, kedy by sa vlastník bytu v rozpore s právom svojvoľne alebo násilne snažil vypratať nájomcu a podobne. Avšak takáto situácia nebola žalobkyňou osvedčená. Žalovaný dňa 23.05.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, z predmetného podania nevyplýva, že by si žalovaný svoje tvrdené právo uplatňoval násilne alebo výhražne, pričom vo výzve je uvedené, že ide o upozornenie pred podaním žaloby na súd, pričom právo každého je, aby si svoje tvrdené subjektívne právo uplatnil na súde. Následne mala byť žalovanej doručená výpoveď z nájmu bytu, pričom ani z tohto listinného dôkazu nevyplýva, že by sa žalovaný vyhrážal žalobkyni násilným vyprataním nehnuteľnosti, zamedzením prístupu do nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že žalovaný mal posielať žalovanej zastrašujúce výzvy, čo súdu neosvedčila. Samotná tvrdená skutočnosť, že žalovaný nechce, aby žalobkyňa nehnuteľnosť obývala, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobkyne má byť z úkonov žalovaného zrejmá tendencia stupňovať jednotlivé kroky, pričom ani túto skutočnosť neosvedčila a zostala iba v pozícii subjektívnych tvrdení žalobkyne. Ďalej žalobkyňa iba všeobecne uvádzala, že sa bojí, že by jej žalovaný znepríjemňoval užívanie bytu bez uvedenia konkrétnych skutočností. V žalobe ani netvrdila, že by žalovaný od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti v roku 2013 vykonal voči žalobkyne nejaké úkony, dopustil sa konania, ktorým by sa jej snažil znepríjemňovať užívanie nehnuteľnosti, násilne sa snažiť o jej vypratanie, zamedzoval jej prístup do nehnuteľnosti. Súd musí konštatovať, že žalobkyňa ani vo vzťahu k osvedčeniu bezodkladnosti úpravy pomerov neuniesla bremeno tvrdenia. Z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyvodiť, že žalobkyňa stále predmetný byt užíva, má do neho prístup a obáva sa, že by žalovaný mohol do neho počas jej neprítomnosti vstúpiť, keďže v ňom nie je stále a má v ňom predovšetkým uschované listinné materiály. Obavy žalobkyne, že by žalobca vstúpil do jej bytu, keď tam nebude prítomná, sú opäť len subjektívne tvrdenia na podklade ktorých nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, pričom neodkladné opatrenie ani v navrhovanom výroku nesleduje zákaz žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, prípadne do nej vstupovať. Žalobkyňa tvrdila, že v prípade neoprávneného vstupu by nemala možnosť sa brániť, čo možno vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže súd už vyššie uviedol, že účinky výpovede z nájmu bytu nastávajú až právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie a predovšetkým nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
13. O náhrade trov konania, súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.