Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-29-2018.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: CESTY NITRA, a.s., so sídlom Murgašova 6, 949 78 Nitra, IČO: 34 128 344, proti žalovanému: QINN INVEST s.r.o., so sídlom Mánesova 4757, 430 01 Chomutov, Česká republika, IČO: 602 81 359, spoločnosť podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: QINN INVEST, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 629 631, zastúpený: Mgr. Michaela Janečková, advokátka, so sídlom Osuského 32, 851 03 Bratislava - Petržalka, IČO: 40 373 258, o zaplatenie 19 301,13 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/41/2015-163 zo dňa 30.05.2017
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/41/2015-163 zo dňa 30.05.2017 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19 301,13 eura s príslušenstvom tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a taktiež paušálnu náhradu nákladov v sume 40 eur.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 531 ods. 1 - 4, § 532 Obč. zák., § 313, § 314, § 315 ods. 1 - 3, § 316 ods. 1 - 2, § 317, § 318, § 319, § 320, § 321 ods. 1 - 4, § 322 ods. 1 - 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obch. zák. a čl. 1, čl. 4, čl. 25 ods. 1, čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení podľa ktorých žalobca ako zhotoviteľ realizoval dielo pre spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o. - práce na stavbe „Vendo Park Galanta“, a to na základe zmluvy o dielo č. 200-31-03-S. Žalobca dielo riadne vykonal a vyzval spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o. na jeho prevzatie. Vykonaním diela vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela. Spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o. však za dielo nezaplatila. Žalobca následne uzatvoril zmluvu - Dohodu o prevzatí dlhu so žalovaným. Predmetom tejto dohody bolo prevzatie dlhu spoločnosti OTNAVA Galanta, s.r.o. vo výške 207 077,99 eura žalovaným. Žalovaný sa ako subjekt, ktorý prevzal dlh za spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o., zaviazal tento uhradiť v dvoch častiach. Prvú časť vo výške 187.776,86 eur bol povinný uhradiť žalobcovi do siedmych dní odo dňa uzatvorenia dohody, pričom k úhrade prvej časti dlhu aj skutočne došlo. Druhá časť vo výške 19 301,13 eura mala byť uhradená do siedmych dní od predloženia
bankovej záruky financujúcou bankou veriteľa, ktorou je Komerční banka, a.s. pobočka zahraničnej banky Bratislava. K úhrade druhej časti však nedošlo, a to napriek tomu, že žalobca predložil žalovanému bankovú záruku. Žalovaný podľa žalobcu až do súdneho konania obsah bankovej záruky nenamietal a nerozporoval. Podľa žalovaného sa však strany dohodli, že po každom čiastkovom plnení sa banková záruka doplní do pôvodnej výšky. Zároveň žalovaný namietal, že neudelil súhlas s jednostranným vyhlásením banky o bankovej záruke. Žalobca sa k týmto tvrdeniam žalovaného vyjadril, a uviedol, že ich považuje za účelové a za snahu žalovaného oddialiť plnenie svojej povinnosti, nakoľko žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal.
4. Žalovaný v konaní tiež nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení o tom, že sa so žalobcom dohodli na tom, že po každom čiastkovom plnení sa banková záruka doplní, rovnako tak nepreukázal, že mali záujem dohodnúť si so žalobcom podmienky pre vyplatenie zaručenej sumy v bankovej záruke. Predloženie bankovej záruky ako splnenie podmienky pre uhradenie druhej časti prevzatého dlhu bolo v konaní preukázané, čo žalovaný ani nerozporoval. Obsah záručnej listiny a podmienky vyplatenia sumy na základe bankovej záruky podľa súdu nie sú podstatnou náležitosťou dohody o prevzatí dlhu. Ak mal žalovaný záujem si tieto so žalobcom dohodnúť, mohol tak urobiť, avšak ich nedohodnutie nespôsobilo neplatnosť dohody o prevzatí dlhu. Preto súd dospel k záveru, že na základe platnej dohody o prevzatí dlhu si žalobca oprávnene uplatnil nárok na úhradu druhej časti dlhu, ktorý prevzal žalovaný za spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o.. To, že dlh žalovaný v druhej časti (19 301,13 eura) neuhradil, v konaní nebolo sporné.
5. V časti predstavujúcej úrok z omeškania súd rovnako žalobcovi vyhovel, keď na úrok z omeškania má žalobca zákonný nárok v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že žalovaný je v omeškaní s plnením pohľadávky.
6. Súd ďalej priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
7. Súd v konaní zároveň zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Pěchotu, ktorého právny zástupca žalovaného navrhol v konaní vypočuť. Skutočnosti dôležité pre toto súdne konanie, ktoré by sa výpoveďou svedka mali preukázať, neboli jednoznačne zrejmé.
8. Súd má právomoc konať v danej veci s poukazom na voľbu právomoci, keďže strany dohody o prevzatí dlhu medzi sebou dohodli, že ak vzniknutý spor nevyriešia strany vzájomnou dohodou, bude spor predložený na riešenie v prvom stupni na Okresný súd v Nitre. Je teda zrejmé, že strany si dohodli súd, ktorý má právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že úspech žalobcu v konaní je 100 %.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že banková záruka č. 1550035029 zo dňa 01.04.2015 predložená žalobcom nezodpovedá dohode medzi žalobcom a žalovaným a navyše obsahuje podmienky, ktoré žalovaný nemôže splniť, nakoľko nevstúpil do všetkých práv a povinností zhotoviteľa stavby - spoločnosti OTNAVA Galanta, s.r.o., za ktorú záväzok splniť prevzal. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného navrhol výsluch p. D. až pred záverečnými rečami nie je v rozpore s právnou úpravou, nakoľko tento návrh na vykonanie dôkazu bol urobený pred tým, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
11. Skutočnosť, že Dohoda o prevzatí dlhu neobsahuje presné znenie bankovej záruky neznamená, že žalobca je oprávnený predložiť žalovanému akékoľvek znenie bankovej záruky. Financujúca banka na poskytnutie plnenia z bankovej záruky požaduje splnenie podmienok zo strany žalovaného, na ktoré tento však nie je oprávnený, nakoľko nie je zmluvnou stranou uzatvorenej Zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a objednávateľom - spoločnosťou OTNAVA Galanta, s.r.o. Žalovaný nie je v postavení objednávateľa a aj keď banková záruka je podľa vyjadrenia banky „abstraktná“, nemôže žalovaný vystavovať „fiktívne“ „vyhlásenia, že je oprávnený žiadať splnenie záväzku klienta zo zmluvy na odstránenie reklamovaných vád“.
Predložené znenie podmienok bankovej záruky svedčí tomu, že banková záruka bola pripravená pre spoločnosť OTNAVA Galanta, s.r.o., ktorá jediná mohla splniť v nej určené podmienky. Banková záruka nebola vystavená v zmysle dohody medzi žalobcom (ako klientom banky) a žalovaným ako veriteľom, žalovaný neudelil súhlas so znením predloženej bankovej záruky, a teda nedošlo k riadnemu predloženiu bankovej záruky, čím pre žalovaného nezačala plynúť 7-dňová lehota na zaplatenie žalovanej sumy.
12. Aj keď banková záruka vzniká jednostranným právnym úkonom, t. j. vystavením záručnej listiny bankou „ručiteľský vzťah“ nemôže vzniknúť len na základe vôle banky, ale žalovaný ako veriteľ musí prejaviť súhlas s jednostranným vyhlásením banky. Na uvedené skutočnosti súd mal prihliadať a mal skúmať platnosť tohto právneho úkonu, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný namietal jeho neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Danou námietkou žalovaného sa súd vo svojom odôvodnení nezaoberal, použil len citáciu paragrafov Obchodného zákonníka týkajúcich sa bankových záruk.
13. Podľa slovenských právnych predpisov nie je dohoda o miestnej príslušnosti iného než príslušného súdu v zmysle OSP (ktorý bol vtedy účinný) pre oblasť obchodných sporov možná. Čiže pokiaľ by mali mať v danej súdnej veci právomoc slovenské súdy, miestne príslušným by mal byť všeobecný súd odporcu podľa jeho sídla, t. j. Okresný súd Banská Bystrica.
14. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.08.2017, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca nepopiera, že o znení Dohody neprebiehali medzi ním a žalovaným rokovania, avšak táto skutočnosť nemá nijaký vplyv na prejednávanú vec, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by výsledkom akéhokoľvek rokovania malo byť určité znenie bankovej záruky, resp. znenie ustanovenia Dohody bankovej záruky sa týkajúce, v inom znení, než uvádza Dohoda.
15. Žalobca v konaní preukázal a opätovne uvádza, že až do podania odporu žalovaným, znenie bankovej záruky nebolo rozporované a samotná banková záruka nebola žalovaným žalobcovi vrátená. Žalobca zároveň v prvostupňovom konaní preukázal konkrétne podmienky pre splnenie bankovej záruky na základe vyjadrenia banky a zároveň, že poskytnutá banková záruka je abstraktná, t. j., že banka pristúpi k plneniu na podklade výzvy žalovaného bez skúmania prípadných námietok žalobcu k poskytnutiu takéhoto plnenia. Žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedka - p. D. bol výlučne snahou žalovaného a oddialenie vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo potvrdzuje skutočnosť, že napriek niekoľkým predchádzajúcim úkonom žalovaného, ani v jednom žalovaný nenavrhol vykonanie dôkazu výsluchom takéhoto svedka.
16. V uvedenom prípade sa nejednalo o výlučnú miestnu príslušnosť a súd túto nemal povinnosť skúmať. Navyše, ak žalovaný mal pochybnosť o príslušnosti súdu na konanie vo veci, mal tak urobiť pri prvom úkone, ktorý žalovanému patril, t. j. v rámci podaného odporu. Žalovaný však túto príslušnosť nenamietal a prvýkrát vyjadril pochybnosť o príslušnosti súdu až v podanom odvolaní.
17. Žalobca má za to, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a dôvodne nevykonal výlučne dôkaz navrhnutý žalovaný, ktorý bol jednak jediným predloženým návrhom na dokazovanie a bez akéhokoľvek odôvodnenia opodstatnenosti takéhoto návrhu. Žalobca má za to, že súd dospel ku správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.
18. K podanému písomnému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.10.2017, v ktorom opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že napriek tomu, že Dohoda o prevzatí dlhu neobsahuje výslovné znenie bankovej záruky, ktorú je žalobca povinný predložiť na účely úhrady žalovanej sumy žalovaným, ako ani ďalšie obsahové náležitosti bankovej záruky, či podmienky jej vystavenia, bola žalovanému predložená Banková záruka č. 1550035029 zo dňa 01.04.2015, ktorá obsahuje podmienky, ktoré žalovaný nemôže splniť, a to s ohľadom na skutočnosť, že nevstúpil do všetkých práv a povinností spoločnosti OTNAVA Galanta, a.s. vyplývajúcich jej zo Zmluvy o dielo č. 200-31-03-S zo dňa 16.05.2014 uzatvorenej medzi OTNAVA Galanta, s.r.o. a žalobcom, ale žalovaný vyššie uvedenou Dohodou o prevzatí dlhu prevzal „iba“ finančný dlh.
19. Chybne vystavenú a a z toho dôvodu neplatnú záruku nie je možné konvalidovať akýmsi stanoviskom banky, ale banka mala vstaviť a žalovanému predložiť novú bankovú záruku vystavenú riadene, v súlade s Dohodou o prevzatí dlhu. Iba na základe riadne vystavenej a predloženej bankovej záruky vznikne žalovanému povinnosť v zmysle Čl. 2 ods. 1 Dohody o prevzatí dlhu.
20. Žalovaný nevrátil Bankovú záruku č. 1550035029 zo dňa 01.04.2015, ako nesprávnu a neplatnú, žalovaný uvádza, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, či záväzkového vzťahu so žalobcom.
21. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.10.2017 s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca trvá na tom, že v prvostupňovom konaní preukázal konkrétne podmienky pre splnenie bankovej záruky, aj na základe vyjadrenia banky a zároveň, že poskytnutá banková záruka je abstraktná, t. j. , že banka pristúpi k plneniu na podklade výzvy žalovaného bez skúmania prípadných námietok žalobcu k poskytovaniu takéhoto plnenia. Žalobca trvá na tom, že podmienky bankovej záruky sú zrejmé a splniteľné.
22. Žalobca má za to, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a dôvodne nevykonal výlučne dôkaz navrhnutý žalovaným, ktorý bol jednak jediným predloženým návrhom na dokazovanie a bez akéhokoľvek odôvodnenia opodstatnenosti takéhoto návrhu. Žalobca má za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
23. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.02.2018, pričom v obsahu poukázal už na skutočnosti uvedené v podanom odvolaní s tým, že žalovaný má za to, že súd pri posudzovaní a stanovení povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 19 301,13 eura pochybil, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril písomne žalobca podaním zo dňa 19.02.2018 v ktorom už s poukazom na predchádzajúce vyjadrenie opätovne poukázal na to, že žalovaný v celom konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že s obsahom žalobcom predloženej bankovej záruky nesúhlasí. Ním navrhnutý výsluch B.. D. prišiel účelovo pred vyhlásením dokazovania za skončené a súdu nevysvetlil, resp. neodôvodnil, či a k čomu sa má navrhnutý svedok vyjadriť. Neopodstatnenosť takéhoto návrhu nebola len názorom žalobcu, ale aj súdu, ktorý nepripustenie takéhoto návrhu v dostatočnej miere odôvodnil.
25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.1 CSP), oprávneným subjektom a zároveň stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom napadnutého rozhodnutia, byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pričom teda odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.
26. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 19 301,13 eura s príslušenstvom.
27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda žalobcom uplatnený nárok považoval za dôvodný.
28. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že jeho záväzok voči žalobcovi v sume 19 301,13 eura nie je splatný, nakoľko zo strany žalobcu neboli splnené dohodnuté podmienky po znení bankovej záruky a podmienky dohodnuté v Dohode o prevzatí dlhu zo dňa 27.01.2015 a taktiež namietal príslušnosť Okresného súdu Nitra na rozhodnutie vo veci.
29. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Vychádzajúc z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo v konaní nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 27.01.2015 k uzavretiu Dohody o prevzatí dlhu v celkovej sume 207 077,99 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v dvoch splátkach, a to v prvú časť v sume 187 776,86 eura bezodkladne, najneskôr do 7. dní odo dňa uzavretia tejto dohody. Druhú časť vo výške 19 301,13 eura bezodkladne, najneskôr do 7. dní od predloženia bankovej záruky Komerčnou bankou a.s., pobočka zahraničnej banky Bratislava. Uvedené vyplýva z čl. 2 bod. 1 Dohody. Predmetom konania, teda bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie druhej časti peňažného záväzku. Vychádzajúc z obsahu čl.2 bod. 1 Dohody, teda vyplýva, že splatnosť sumy 19 301,13 eura nastáva jednak bezodkladne, čo by však významovo k tomuto pojmu znamenalo, že splatnosť nastáva okamžite, a teda dňom podpísania Dohody. Súčasne však v tomto článku je uvedené, že splatnosť nastáva do 7. dní od predloženia bankovej záruky. Je zrejmé, že splatnosť bola dohodnutá duplicitne a oba spôsoby sa navzájom vylučujú. Pokiaľ sa teda obe zmluvné strany, ako aj súd prvej inštancie, zamerali na posúdenie splatnosti druhej časti záväzku v lehote 7. dní od predloženia bankovej záruky, v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovanému bola predložená Banková záruka č. 1550035029 zo dňa 01.04.2015 a žalovaný bol žalobcom dňa 13.04.2015 vyzvaný na zaplatenie druhej časti prevzatého dlhu v sume19 301,13 eura. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom článku 2 bod 1 nie sú uvedené žiadne ďalšie podmienky, skutočnosti ani špecifikácie ohľadne samotnej bankovej záruky, a preto akákoľvek argumentácia žalovaného súvisiaca s jej neplatnosťou a tým aj nesplatnosťou druhej časti záväzku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave, pričom v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. S uvedeným súvisí aj nedôvodnosť vykonania dôkazu ohľadne vypočutia svedka D.. Uvedený svedok svojou výpoveďou nemohol nahradiť absentujúcu písomnú časť špecifikujúcu náležitosti a podmienky predloženia bankovej záruky žalovanému, čo nebolo písomne dohodnuté zmluvnými stranami.
31. S poukazom na uvedené, ako aj ďalšie dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a to aj pokiaľ sa týka právomoci rozhodovania vo veci Okresným súdom Nitra, pričom v tomto smere súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoju príslušnosť, ako aj právomoc konať vo veci s odkazom na príslušné články Nariadenia EP č. 1215/2012, a teda odvolací súd sa teda opätovne nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní.
32. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a súčasne žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že tieto priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania.
33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).