Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-35-2018.pdf
PDF · 73.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Pospechom so sídlom Lichnerova 23, Senec proti žalovanému: N. X., narodená XX.X.XXXX, bytom V. 71X/XXX, S. Q. o zaplatenie 1.387,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 826,56 eur s úrokom z omeškania z tejto čiastky v sadzbe 5 % ročne od 18.4.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.387,44 eur so zmluvnou pokutou v sadzbe 0,04 % denne a s úrokom z omeškania v sadzbe 0,4 % ročne z 1.387,44 eur od 18.4.2016 pokým táto čiastka nedosiahne 1 500 eur a následne úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky 95,94 eur. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaný dohodnutým spôsobom nevrátil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 2. Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to zmluva o úvere (čl. 6 - 7), oznámenie o schválení úveru (čl. 8), všeobecné podmienky (čl. 9 - 12), výpis splátok (čl. 14), oznámenie o zosplatnení s doručenkou (čl. 15 - 16), pokus o zmier (čl. 17), z ktorých boli zistené nasledovné, medzi stranami nesporné, skutočnosti: Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 13.3.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver 1 500 eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť spolu s úrokom v 36 splátkach po 53,08 eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 17,77 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 26,87 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 34,42 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že ako poplatok za poskytnutie úveru bude zaplatených 150 eur, ktoré boli započítané pri poskytnutí úveru, a preto bolo žalovanému poskytnutých len 1 350 eur. Okrem toho spolu so zmluvou o úvere žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o poskytnutí služby, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru platiť 34,16 eur mesačne. 2.2.2016 žalobca žalovanému doručil výzvu, v ktorej ho vyzval, že ak nezaplatí omeškané splátky, úver sa celý stane platným po uplynutí 15 dní. Žalovaný žalobcovi zaplatil 523,44 eur. 3. Na medzi stranami uzavretú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), a to podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie úveru za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie,
podľa ktorého mal žalovaný zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. To žalobcovi umožnilo, že žalovanému v skutočnosti neposkytol úver 1 500 eur, ale len 1 350 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak je v zmluve o úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje až 10 % dohodnutého úveru. 4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah poskytovania osobitných služieb, pričom za tieto služby mal žalovaný žalobcovi pri každej splátke úveru platiť odplatu 34,16 eur mesačne. Na základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov. Došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že v súvislosti s úverom budú žalovanému poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný sa podpísaním týchto dvoch listín žalobcovi zaviazal za poskytnutie úveru 1 500 eur zaplatiť v 36 týždenných splátkach po 87,24 eur 3 140,34 eur a nie 1 910,88 eur v 36 splátkach po 53,08 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vychádzala zo splátky 53,08 eur a poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, pričom účelom tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobca simuloval existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov. Preto treba aj z tohto dôvodu uzavretú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sú v súvislosti so zmluvou o úvere simulované také dojednania, ktoré veriteľovi umožňujú ponúkať dlžníkovi také osobitne spoplatnené služby, ktorých odplata nie je zahrnutá vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ak tieto služby nemajú osobitný a samostatný hospodársky význam pre dlžníka. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keďže dohodou poskytované služby sú bez akékoľvek samostatného ekonomického významu. Preto ani nemožno hovoriť o dvoch samostatných zmluvách, či právnych vzťahoch, keďže je zrejmé, že obe listiny sa viažu k jednému úveru. 5. V takto zistenom neplatnom právnom vzťahu žalobca žalovanému poskytol 1 350 eur, pričom žalovaný mu zaplatil len 523,44 eur, a preto sa žalovaný rozdielom medzi týmito čiastkami 826,56 eur na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobcu získal plnenie bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe sčasti o zaplatenie tejto istiny vyhovel. Na zaplatenie v žalobe uplatnenej čiastky bol žalovaný žalobcom vyzvaný, čo spôsobilo splatnosť tejto pohľadávky uplynutím 15 dní od 2.2.2016. Nezaplatením žalobcom uplatnenej čiastky sa žalovaný podľa § 563 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 560,88 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty bola žaloba zamietnutá, keďže pre neplatnosť uzavretej zmluvy, na zaplatenie tejto čiastky nebol žiaden dôvod. 6. Vzhľadom na to, že žaloba bola v pomere približne 40 % zamietnutá a vo zvyšnom pomere jej bolo vyhovené, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.