Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/133/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: K. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom ul. R. E. XXXX/XX, XXX XX. Y., proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o určenie, že úverové zmluvy sú bezúročné, bez poplatkov a neplatné, o zaplatenie 3.376,66 eur a o finančné zadosťučinenie vo výške 700,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 27. júla 2017 č.k. 21Csp/57/2017-111, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu tak, že: I. Žaloba žalobcu zo dňa 16.03.2017, ktorou žiadal, aby súd určil, že Úverová zmluva č. 4503045399 zo dňa 12.03.2015, Úverová zmluva č. 4606016400 zo dňa 02.06.2016 a Zmluva o revolvingovom úvere č. 6505040152, ktorá je súčasťou Úverovej zmluvy č. 4503045399 zo dňa 12.03.2015, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, sú bezúročné, bez poplatkov a neplatné, sa zamieta. II. Žaloba žalobcu zo dňa 16.03.2015, ktorou žiadal, aby súd určil, že je na základe Úverovej zmluvy č. 4503045399 zo dňa 12.03.2015, Úverovej zmluvy č. 4606016400 zo dňa 02.06.2015 a na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 6505040152 zo dňa 12.03.2015, dlžný žalovanému sumu 2.979,02 eur a že žalovaný je povinný mu zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 700,- eur sa zamieta. III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením zo dňa 04.04.2018 č.k. 21Csp/57/2017-147 opravil zrejmú nesprávnosť vo výroku III. rozsudku, teda v časti týkajúcej sa rozsahu nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, citoval ustanovenia § 137 a ďalej uviedol nasledovné: „Cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, žeby súd mal rozhodovať aj o neplatnosti úverových zmlúv. Z predpisov na ochranu spotrebiteľov však vyplýva, že súd z úradnej povinnosti rozhoduje o tom, či sa úverová zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Aj v tom prípade je predpokladom pre takéto rozhodnutie existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem predpokladá, že medzi sporovými stranami existuje aktuálne stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by mala byť zárukou odstránenia budúcich sporov účastníkov. Nemôže sa jednať len o zbytočne vyvolané konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne konanie. Určovacia žaloba musí slúžiť potrebám praktického života a musí vytvoriť pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán. V danom prípade by určenie neplatnosti sporných úverových zmlúv neodstránilo stav právnej neistoty, to znamená, nemohlo by zabrániť veriteľovi (žalovanému) domáhať sa vrátenie poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Veriteľ by sa mohol domáhať vrátenia toho, čo žalobcovi podľa úverových zmlúv poskytol. Vyriešiť otázku, či bolo plnené na existujúci, alebo neexistujúci záväzok, možno v danej veci najmä v konaní o návrhu na plnenie z úverových zmlúv. Je možné pochopiť neistotu žalobcu o tom, že nevie, koľko v skutočnosti žalovanému dlhuje. Túto otázku je možné v konečnom dôsledku vyriešiť práve v konaní o plnenie. Z týchto dvoch dôvodov súd žalobu o určenie, že zmluvy sú bezúročné, bez poplatkov a neplatné, zamietol. Pokiaľ súd žalobu zamietne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, alebo ak určenie právnej povinnosti nevyplýva z osobitného predpisu, nie je potrebné ďalej skutkový stav hodnotiť. Nad tento rámec súd poznamenáva: Sporné úverové zmluvy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, najmä obsahujú konkrétne určenie úroku za poskytnutie úveru, ktorý je možné považovať za obvyklý a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úverové zmluvy obsahujú aj údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý síce nie je vymedzený dátumom, ale počtom splátok. Každej osobe s ukončeným základným vzdelaním je jasné, že úver bol poskytnutý na tri roky. Úverové zmluvy obsahujú aj zákonom predpísaný údaj o výške mesačnej splátky úveru a jej splatnosť. Splátka úveru však nie je rozdelená na istinu a na úroky za poskytnutie úveru. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Klára Bíroová, zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. K sporným úverovým zmluvám žalobca pripojil aj splátkový kalendár, kde je uvedená splatnosť a výška jednotlivých splátok, ako aj aktuálne úhrady týchto splátok a z toho vyplývajúci dlh. Zmluva navyše obsahuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť. Aj táto suma umožňuje spotrebiteľovi (žalobcovi) bez ťažkostí a s istotou svoj záväzok úver vrátiť identifikovať. Predložené sporné zmluvy sú bez problémov čitateľné (bez použitia optických pomôcok) a obsahujú aj zákonom predpísaný údaj o ročnej percentuálnej priemernej miere nákladov. Je treba žalobcovi prisvedčiť, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky a to čo sa týka poplatkov za upomienky. Upomienky zasiela žalobca vo svojom vlastnom záujme a náklady za túto činnosť nemôže prenášať na spotrebiteľa. Okrem toho dohodnuté poplatky za upomienky sú neprimerane vysoké a nemorálne, takže aj z tohto dôvodu je možné dohodu o poplatkoch za upomienky považovať za neplatnú. Táto zmluvná podmienka však je z hľadiska ostatných záväzkov úverových zmlúv nepodstatná a jej neplatnosť nemôže mať za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy. V súvislosti so spornými úverovými zmluvami sporové strany osobitne uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa priamo netýka záväzkov z úverovej zmluvy, ale slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného na vrátenie úveru. Čo sa týka dohôd o zrážkach zo mzdy, okresný súd v spore vedenom pod sp. zn. 21Csp 99/2017 rozhodol, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné a žalobcov zamestnávateľ nemôže tieto dohody realizovať a vykonávať z jeho mzdy zrážky. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada. Ak by aj existoval naliehavý právny záujem, prípadne osobitný predpis, ktorý by zaväzoval súd k určeniu neplatnosti úverových zmlúv, súd by žalobu žalobcu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože nezistil zásadný rozpor úverových zmlúv s predpismi na ochranu spotrebiteľov. Z týchto dôvodov súd zamietol aj žalobu v časti, ktorou žalobca žiadal o určenie jeho aktuálneho dlhu voči žalovanému na základe sporných úverových zmlúv vo výške 2.979,02 eur. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľov, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom osobitnými predpismi zodpovedá. Pretože žalobca ako spotrebiteľ nebol v spore úspešný a súd neurčil, že sporné úverové zmluvy sú bezúročné, bez poplatkov a neplatné, súd žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 700 € zamietol. Súd návrh v tejto časti zamietol aj preto, že tento návrh žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch rozhodne vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 citovaného zákona).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol: „Na veci mám naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žaloba podaná žalobkyňou je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Moja žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba (viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je moje právo ohrozené. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či zmluva je spotrebiteľská a či obsahuje neprijateľné podmienky a nekalé podmienky. V žalobe zo dňa 16.03.2017 žalobca uviedol, že pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úrok a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako to bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver sa považuje ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nevie, prečo v predmetnom rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/57/2017-111 sa píše len, že v predmetných zmluvách chýba údaj doba trvania a termín konečnej splatnosti. Žalobca dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/311/2013 zo dňa 8.9.2014 a Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/316/2014 zo dňa 26.11.2014, ktoré svedčia o tom, že termín konečnej splatnosti musí byť v zmluve uvedený jedným konkrétnym dátumom, a to deň, mesiac a rok. Rozsudky sú priložené k odvolaniu. Predmetný rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/57/2017-111 je hanbou pre celé slovenské súdnictvo a ja ako žalobca s ním nesúhlasím v celom rozsahu. Takýto rozsudok je poškodzovanie žalobcu ako spotrebiteľa zo strany súdu - marenie vymoženosti práva žalobcu, a to dosiahnuť bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetných úverov. Je neprípustné, aby v rovnakej veci počas štyroch pojednávaní sa ani raz nespomenul naliehavý právny záujem (ani protistrana nenamietala naliehavý právny záujem) a istina ešte nebola zaplatená a v predmetnom prípade sudca zamietol žalobu a predmetné zmluvy sú v rozpore so zákonom o úveroch 129/2010 Z.z. Ešte raz dáva žalobca do pozornosti rozsudok okresného súdu č.k. 7C/460/15-160 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/183/2017 a predmetnú zmluvu č. 5022922, ktorú uzatvoril Y. V. z Centra právnej pomoci s nebankovkou Consumer Finance Holding a.s. Vážený pán sudca JUDr. Pagáč by si mal obidva rozsudky prečítať, pretože ani členovia senátu Krajského súdu v Žiline sa nestotožňujú s rozsudkom zo Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a Klára Bírová. Žalobca dáva do pozornosti aj právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/99/2017, v ktorom sa členovia senátu taktiež nestotožnili s rozsudkom zo Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a Klára Bírová. Rozsudok zo Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a Klára Bírová je adresovaný zákonodarcovi Slovenskej republiky.“

3. Žalovaná strana v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo všetkých svojich výrokových častiach zákonné, spravodlivé a vecne správne a dostatočne odôvodnené. V tomto vyjadrení sa žalovaná strana vyjadrila aj k jednotlivým bodom podaného odvolania a navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

8. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ úspešný nebol, a teda plný úspech mala žalovaná strana, ktorej odvolací súd z tohto dôvodu priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430