Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sd/107/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., Z. X. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kubíkom, Poľná 9, Dunajská Streda proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmaní rozhodnutí odporkyne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011 p o t v r d z u j e. II. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.7.2006 na 1 970,- Sk mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -II. zo dňa 30.8.2012 p o t v r d z u j e. III. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.7.2007 na 2 094,- Sk mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -III. zo dňa 30.8.2012 p o t v r d z u j e. IV. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.7.2008 na 2 199,- Sk mesačne a od 1.1.2009 na 73 eur mesačne p o t v r d z u j e. V. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o prepočte sumy invalidného dôchodku v sume 2 199,- Sk, ktorý predstavuje 73 eur mesačne a jeho zvýšení od 1.1.2009 na 78,10 eur mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -V. zo dňa 30.8.2012 p o t v r d z u j e. VI. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2010 na 80,50 eur mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -VI. zo dňa 30.8.2012 p o t v r d z u j e. VII. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2011 na 82 eur mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -VII. zo dňa 30.8.2012 p o t v r d z u j e. VIII. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X -VIII. zo dňa 30.8.2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2012 na 86,80 eur mesačne p o t v r d z u j e. IX. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku p o t v r d z u j e. X. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.8.2006 a následných zvýšeniach podľa zákonných predpisov p o t v r d z u j e. XI. Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 30.8.2012 o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku od 28.1.2006 na sume 1 904,- Sk mesačne p o t v r d z u j e. XII. Štátu sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. XIII. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.

Návrhom zo dňa 07.09.2011, doručeným odporkyni dňa 08.09.2011, sa navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.08.2011, ktorým táto postupom podľa ust. § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. navrhovateľke priznala od 03.02.2006 čiastočný invalidný dôchodok v sume 1.859,-Sk mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011, a to počnúc od 28.1.2006, keď v uvedenej sume bola zahrnutá úprava podľa zák. č. 306/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení a zvýšenie podľa zák. č. 222/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Zároveň navrhovateľka žiadala preskúmať ďalšie rozhodnutia, ktorými odporkyňa vyššie uvedenú sumu priznaného čiastočného invalidného dôchodku postupom podľa ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. postupne valorizovala, až sa táto ustálila k 01.01.2011 na sume 82 eur mesačne. Návrhom zo dňa 28.11.2011, doručeným odporkyni 07.12.2011, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09. 2011 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, ktorým bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 08.08.2011 v časti odôvodnenia. Návrhom zo dňa 13.09.2012, doručeným súdu dňa 18.09.2012, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08. 2012, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a rozhodnutí z 30. augusta 2012 o zvýšeniach poberaného invalidného dôchodku. Ďalším návrhom zo dňa 09.11.2012, doručeným súdu dňa 15.11.2012, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a súčasnom priznaní invalidného dôchodku od 28.01.2006 podľa ust. § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s tým, že jej zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok a rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 01.08.2006 a následných zvýšeniach podľa zákonných predpisov. Súčasne sa uvedeným opravným prostriedkom navrhovateľka domáhala nadbytočne aj preskúmania rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2012, ktorým odporkyňa zrušila svoje rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.

2.

V odôvodnení napadnutých rozhodnutí bolo konštatované, že invalidný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, pričom bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku - fiktívneho zárobku, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 1 600,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 41 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 39 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 39 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 0 rokov a vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 0 rokov. V odôvodnení rozhodnutia odporkyne bolo konštatované, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne, čo predstavuje invalidný dôchodok celkom, pričom čiastočný invalidný dôchodok je 50% tejto sumy, t.j. 512,- Sk mesačne. Dôchodok bol vymeraný podľa právnych predpisov platných pred 1. októbrom 1988 v sume 527,- Sk (t.j. 50% zo sumy 1 054,- Sk), pretože takto vypočítaný dôchodok je vyšší, pričom za čiastočne invalidnú bola navrhovateľka uznaná podľa § 37 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

3.

Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie, doručeným odporkyni 8.9.2011, pričom žiadala znovu posúdiť svoj zdravotný stav, nakoľko určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60%) nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Poukázala na to, že pri posúdení jej zdravotného stavu dňa 14.7.2011 neboli v zápisnici zachytené všetky zdravotné defekty a subjektívne ťažkosti, ktorými trpí a ktoré uvádzala do zápisnice, resp. tieto neboli zaznamenané v znení ako boli vymenované v lekárskej správe doc. MUDr. Ľ. J., CSc. . Uviedla, že dôkazmi (vyjadreniami jej bývalých nadriadených pracovníkov) chcela poukázať na to, že v minulosti síce vykonávala zárobkovú činnosť, ale iba za celkom osobitných podmienok (nie samostatne, ale za pomoci kolegov) a za cenu neznesiteľných bolestí, v dôsledku ktorých bola nútená ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Za tohto stavu mala za to, že zo strany odporkyne nedošlo k úplnému a presnému zisteniu

skutkového stavu veci. Rozhodnutie preto považovala za nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, bez toho, že by z odôvodnenia jednoznačne vyplývalo, ako odporkyňa postupovala pri určení výšky čiastočného invalidného dôchodku. V tejto súvislosti poukázala aj na nezrovnalosti ohľadne prijatia jej žiadosti o dávku sociálneho poistenia, datovanej dňom 10.9.2008, ku ktorej bola pripojená lekárska správa ošetrujúceho lekára zo dňa 18.9.2008, pričom žiadosť bola zaevidovaná na pobočke Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede až dňa 28.1.2009, t.j. po viac ako 4 mesiacoch. Ďalej namietala, že odporkyňa, resp. jej pracovníci jej neumožnili nahliadnuť do spisového materiálu. Poukázala tiež na to, že napadnuté rozhodnutia jej boli doručené obyčajnou poštovou zásielkou nie doporučene do vlastných rúk. Tiež namietala, že odporkyňa nerozhodla o trovách konania, ktoré jej vznikli nie v konaní pred súdom, ale v rámci správneho konania v súvislosti s účasťou jej právneho zástupcu na ústnom pojednávaní pred posudkovým lekárom (tieto jej vznikli po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 1So/92/2010 zo dňa 17.5.2011), pričom jej bolo iba oznámené, že tieto sa jej nepriznávajú, ale nebolo o týchto jej trovách konania rozhodnuté rozhodnutím.

4.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2011, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pri preskúmavaní námietok navrhovateľky, odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011, ktorým bolo doplnené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Poukázala na to, že invalidný dôchodok navrhovateľky bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, pričom bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky fiktívny zárobok, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 1 600,- Sk. V tejto súvislosti poukázala na to, že fiktívny zárobok v roku 1989 bol už spomínaných 1 600,- Sk, pričom dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne. Tento bol vypočítaný podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 1988, t.j. podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože takto vypočítaný dôchodok bol pre navrhovateľku výhodnejší. K sume 1 024,- Sk patrí zvýšenie podľa zákona č. 76/1979 Zb. o sociálnom zabezpečení v sume 30,- Sk mesačne, invalidný dôchodok je 1 054,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% z uvedenej sumy, t.j. 527,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení v sume 1 226,- Sk a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v sume 106,- Sk mesačne, čiastočný invalidný dôchodok preto navrhovateľke patrí v sume 1 859,- Sk mesačne.

5.

Krajský súd preskúmal na základe návrhu navrhovateľky napadnuté rozhodnutia, nariadil vo veci pojednávania ako aj znalecké dokazovanie a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu ako aj znaleckým posudkom č. 01/13 zo dňa 25.1.2013 dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľky.

6.

Tunajší súd v predmetnej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 43Sd/107/2011-192 dňa 9.7.2013, keď navrhovateľkou napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s posudzovaním jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, ani so závermi znaleckého posudku vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa jej názoru má nárok na invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%. Následne Najvyšší súd SR uznesením č.k. 9So/119/2013-221 zo dňa 26.11.2014 rozsudok tunajšieho súdu, ktorým boli potvrdené rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8.8.2011 v spojení s ďalšími šiestimi rozhodnutiami zo dňa 8.8.2011 a zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011 a zmenovými rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými opravnými prostriedkami navrhovateľky a nerozhodol o všetkých, navrhovateľkou napadnutých, a v čase jeho rozhodovania existujúcich rozhodnutiach odporkyne.

7.

V predmetnej veci Krajský súd v Trnave opätovne rozhodol dňa 12.10.2015, keď rozsudkom č.k. 43Sd/107/2011-264 potvrdil jednotlivé odporkyňou vydané rozhodnutia. Zo strany odvolacieho súdu, na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľky, bolo konštatované, že tunajší súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pretože v jeho odôvodnení absentuje vysvetlenie, ako vec právne posúdil z hľadiska relevantných ustanovení zákona. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (Nálezy Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), keď povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, aby bolo presvedčivé. Tiež poukázal na to, že v prípade, ak odporkyňa rozhoduje viacerými rozhodnutiami o nároku, znížení dávky, zvýšení (valorizácii) dávky od rozličných dátumov, resp. rozhodne o uložení povinnosti uhradiť neprávom vyplatené sumy a ak sú aj tieto rozhodnutia namietané, súd musí posúdiť, či všetky rozhodnutia preskúma v jednom súdnom konaní a či konanie o návrhu na ich preskúmanie spojí na spoločné konanie, alebo či ich preskúmanie vylúči na samostatné konanie. Zdôraznil, že ak tieto rozhodnutia preskúmava v jednom súdnom konaní, je povinný zaoberať sa s každým rozhodnutím samostatne (uznesenie NS SR sp. zn. 9So/193/2014 zo dňa 27.4.2016).

8.

Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok.

Podľa § 37 ods. 3 vyššie uvedeného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí sa rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí sa rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa dávka prizná najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 13 vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 149/1988 Zb. a § 2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 290/1994 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Podľa § 185 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

9.

Z pripojeného spisového materiálu odporkyne súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, jej zdravotný stav posúdil dňa 14.7.2011, 28.10.2011 príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia - pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede, 23.11.2011 a 30.7.2012 posudkový lekár ústredia, ktorý vyriekol záver, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky predstavuje 60%, a teda táto bola uznaná naďalej za čiastočne invalidnú. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka namietala, že nedošlo k objektívnemu posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovými lekármi odporkyne, tak súd uznesením zo dňa 12.11.2012, č.k. 43Sd/107/2011-140 ustanovil znalca z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ktorého úlohou bolo zhodnotiť zdravotný stav navrhovateľky so zameraním sa na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 01/13 zo dňa 25.1.2013 konštatoval, že zo súdno - lekárskeho hľadiska u navrhovateľky nejde o detskú mozgovú obrnu, ale o kombinovanú vrodenú vývojovú poruchu, ktorá pozostáva z deformity prstov pravej ruky - so zrastením druhého a tretieho prsta, ktoré boli riešené plastickou operáciou, z ich vrodeným skrátením vo všetkých článkoch, s poruchou úchopovej funkcie ako aj skrátením ľavej dolnej končatiny o 2,5 cm. V tejto súvislosti konštatoval, že nakoľko sa jedná o vrodené skrátenie všetkých článkov prstov pravej ruky so zrastením druhého a tretieho prsta, s ktorými sa navrhovateľka narodila, nie je možné, že po uplynutí 30 rokov počas dospelosti došlo k oslabeniu funkcie, predovšetkým úchopovej funkcie, ktorú počas detstva, počas štúdia na základnej a strednej škole a v práci bez problémov používala. Uviedol, že nemala žiadne obmedzenie, čo sa týka výberu povolania, keď pediater potvrdil, že navrhovateľka môže vykonávať prácu zdravotnej sestry, ku ktorej neodmysliteľne patrí bezchybná úchopová schopnosť pravej ruky. Preto tvrdenie navrhovateľky, že svoju pracovnú činnosť vykonávala za asistencie inej zdravotnej sestry nemožno považovať za pravdivé, pretože v prípade existencie takého zdravotného postihnutia, ktoré osobu obmedzuje na výkon pracovnej činnosti, by jej toto povolanie nebolo odporúčané a povolené od samého začiatku, nakoľko pri výkone zdravotnej sestry je nutná bezchybná jemná motorika prstov u oboch rúk. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a prílohy č. 4 hodnotil druh zdravotného postihnutia u navrhovateľky nasledovne: kapitola XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 28b strata úchopovej schopnosti ruky na dominantnej končatine s tým, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil vo výške 60%, t.j. vo výške ako určili posudkoví lekári odporkyne. Uvedené zhodné závery posudkových lekárov ako aj súdom do konania pribratého znalca považoval súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov.

10.

Po prvom zrušení rozhodnutia krajského súdu Najvyšším súdom SR, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie o nové posúdenie navrhovateľky posudkovým lekárom za účasti odborného lekára - neurológa a v prítomnosti navrhovateľky, a to na základe aktuálnych lekárskych nálezov predložených zo strany navrhovateľky. Z posudku posudkového lekára ústredia sociálnej poisťovne zo dňa 12.5.2015 vyplýva, že z vyšetrení predložených navrhovateľkou je zrejmé, že postihnutie pohybového aparátu žiadateľky je trvalého charakteru a bolo už posudkovo zohľadnené pri predchádzajúcich posúdeniach jej zdravotného stavu, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená pre postihnutie navrhovateľky mimoriadne priaznivo, pretože napr. v prípade úplného ochrnutia celej končatiny je v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (kapitola VI, oddiel B, položka 1). V prípade navrhovateľky posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil choroby podporného a pohybového aparátu (kapitola XV, oddiel G - postihnutie končatín, položka 28b.) - strata úchopovej schopnosti pravej ruky na dominantnej hornej končatine, Q74 s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená vo výške 60%. Posudkový lekár ďalej vo svojom odbornom posudku zo dňa 12.5.2015 uviedol, že z doloženého jednorázového psychiatrického vyšetrenia, kde je konštatovaná depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, nemožno usudzovať, že ide o ochorenie, ktoré by podmieňovalo zmenu určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podrobnejší psychologický nález navrhovateľky svedčí skôr pre porušené adaptačné mechanizmy povahou ovplyvnenej osobnosti, než pre psychické ochorenie. Jej zhoršený zdravotný stav je podmienený vrodeným postihnutím pohybového aparátu, ktoré bolo opakovane posúdené a k posudkovo podstatnej zmene zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo, a preto posudkový lekár zotrval na výroku, že navrhovateľka je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie zdravotného stavu poistenca vyžaduje odborné znalosti, preto je pri priznávaní alebo odnímaní dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom zverené posudkovým

lekárom sociálnej poisťovne. Súd predovšetkým poukazuje na zhodné závery posudkových lekárov, ktoré sú totožné aj so závermi súdom do konania pribratého znalca, pričom navrhovateľka nepredložila dôkazy, ktoré by tieto posudky spochybnili alebo ktoré by potvrdili iný rozsah zdravotného poškodenia, než bol ich posudkami ustálený. Znovuposúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonané dvomi posudkovými lekármi (MUDr. V. Q. a MUDr. L. F.) a za účasti odborného lekára - neurológa (MUDr. B. CSc.), pričom výrok posudku je taký, že navrhovateľka je od 25.11.1989 čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. c) zák.č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zák.č. 107/1999 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka značne sťažené všeobecné životné podmienky. Od 1.1.2004 a od 1.8.2006 je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 1.1.2004 vo výške 50% a od 1.8.2006 vo výške 60%. Tieto skutočnosti uvádzané vyššie platia aj po zrušení druhého rozsudku vydaného tunajším súdom pod č.k. 43Sd/107/2011 dňa 12.10.2015, odvolacím súdom.

11.

V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že odporkyňa o uplatnenom nároku navrhovateľky rozhodovala viacerými rozhodnutiami a v prípade, že tieto rozhodnutia súd preskúmava v jednom súdnom konaní, je povinný sa zaoberať s každým rozhodnutím samostatne.

12.

Ako je uvádzané v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.8.2011 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľke v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.9.2011, tak invalidný dôchodok navrhovateľky bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky fiktívny zárobok, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 1 600,- Sk. Dôchodok ku dňu vzniku nároku je 64% priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 024,- Sk mesačne a bol vypočítaný podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 1988, t.j. podľa zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože takto vypočítaný dôchodok je pre navrhovateľku výhodnejší. K sume 1 024,- Sk patrí zvýšenie podľa zák. č. 76/1979 Zb. o sociálnom zabezpečení v sume 30,- Sk mesačne, invalidný dôchodok je 1 054,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% z uvedenej sumy, t.j. 527,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zák. č. 306/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení v sume 1 226,- Sk a zvýšenie podľa zák. č. 222/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v sume 100,- Sk mesačne, a preto navrhovateľke patril pôvodne čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1 859,- Sk mesačne. Tento výpočet bol zo strany odporkyne realizovaný správne, s uvedením spôsobu ako odporkyňa dospela k jeho výške, pričom ide o rozhodnutie odporkyne uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ako I. Toto konštatovanie platí aj pre navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.8.2012, ktorým bol navrhovateľke zvýšený čiastočný invalidný dôchodok, v tomto prípade od 28.1.2006 na sumu 1 904,- Sk mesačne, pričom spôsob výpočtu bol realizovaný zhodne ako v napadnutom rozhodnutí I. s tým rozdielom, že v rozhodnutí XI. bola zhodnotená u navrhovateľky doba štúdia od 1.9.1985 do 24.11.1989.

13.

Taktiež bol správny postup odporkyne aj ohľadne jednotlivých rozhodnutí vydaných odporkyňou uvedených vo výrokovej časti rozsudku ako II., III., IV., pretože valorizácia invalidného dôchodku bola realizovaná v súlade so zákonom ako aj platnými právnymi predpismi. Samotné pravidelné zvyšovanie dôchodkových dávok je realizované za účelom udržania kúpy schopnosti poberateľov dôchodkov a tým aj dosiahnutej životnej úrovne, pričom percento zvýšenia dôchodkových dávok je vždy v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Toto isté konštatovanie sa týka aj navrhovateľkou napadnutých rozhodnutí uvedených vo výrokovej časti rozsudku pod číslom VI., VII. a VIII., keď aj v týchto rozhodnutiach bol vždy percentuálne, resp. konkrétnou sumou zvýšený invalidný dôchodok navrhovateľky od 1.1.2010 o 3,05 % mesačnej sumy, čo predstavuje o 2,40 eur mesačne (VI.), od 1.11.2011 o 1,8% mesačnej sumy, čo predstavuje 1,50 eur mesačne (VII.) a od 1.1.2012 o 3,3% mesačnej sumy, čo predstavuje zvýšenie o 2,80 eur mesačne (VIII.). Možno konštatovať, že aj táto valorizácia bola realizovaná v súlade so zákonom, keď percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa vždy vykoná na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydaného v predchádzajúcom roku.

14.

Pokiaľ ide o navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti rozsudku ako V., tak týmto rozhodnutím došlo k prepočtu sumy dôchodku podľa § 293ar zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 659/2007 Z.z. zo slovenskej meny 2 199,- Sk mesačne na menu euro, čo mu zodpovedá suma 73 eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok bol navrhovateľke od 1.1.2009 zvýšený na 78,10 eur mesačne, t.j. o 6,95% mesačnej sumy dôchodku, čo predstavuje zvýšenie o 5,10 eur mesačne a to na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 450/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009.

15.

Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2012 uvedené vo výrokovej časti rozsudku ako IX. tak týmto rozhodnutím bola správne zamietnutá žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku postupom podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, na základe jej žiadosti bolo potrebné opätovne preskúmať jej zdravotný stav podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. V dávkovom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nie je invalidná, pričom posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je obsahom lekárskej správy - odborného posudku o invalidite zo dňa 30.7.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie tohto posudkového záveru. Nakoľko sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku nezmenili, naďalej navrhovateľke patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľky podľa predpisov účinných do 31.12.2003, keď bola jej žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietnutá. Vzhľadom k tomu, že žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa § 70 ods. 1 tohto zákona. Bolo zistené, že navrhovateľku je potrebné považovať za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo bolo konštatované v lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 30.7.2012, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie tohto posudkového záveru. V tomto rozhodnutí bol uvedený spôsob výpočtu, na základe ktorého bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 439/2004 Z.z. priznaný invalidný dôchodok od 28.1.2006 v sume 3 385,- Sk mesačne. Súčasne podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 529/2006 Z.z. navrhovateľke od 28.1.2006 zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume, t.j. 1 904,- Sk mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení, v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z.z. jej bol od 1.7.2006 zvýšený na 3 587,- Sk mesačne.

16.

Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2012 uvedené vo výrokovej časti rozsudku ako X., tak týmto rozhodnutím bol navrhovateľke podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšený invalidný dôchodok od 1.8.2006 na 4 264,- Sk mesačne z dôvodu, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky od 1.8.2006 predstavuje 60% a z tohto dôvodu preto došlo k navýšeniu sumy invalidného dôchodku. V rámci tohto rozhodnutia došlo k prepočtu sumy dôchodku podľa § 293ar ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 659/2007 Z.z., na základe čoho navrhovateľke patrí k 1.1.2009 invalidný dôchodok v sume 158 eur mesačne, ktorý bol na základe jednotlivých opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšený od 1.1.2009 na sumu 169 eur mesačne, od 1.1.2010 na sume 174,20 eur mesačne, od 1.1.2011 na sumu 177,40 eur mesačne a od 1.1.2012 na sumu 183,30 eur mesačne, keď aj v týchto prípadoch bola valorizácia ako aj samotný prepočet na menu euro realizovaná v súlade so zákonom ako platnými právnymi predpismi.

17.

Z pripojeného spisového materiálu súd zistil, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok si navrhovateľka prvýkrát uplatnila prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede dňa 28.1.2009, čo vyplýva aj z odtlačku pečiatky opatrenou pobočkou Sociálnej poisťovne, pričom čiastočný invalidný dôchodok jej bol priznaný od 28.1.2006, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok v

súlade s ust. § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka nepreukázala, že by žiadosť o invalidný dôchodok podala skôr, jej návrh na vypočutie svedkyne MUDr. G. súd nepovažoval za dôvodný, pretože pokiaľ by navrhovateľka vedela listinným dokladom preukázať, že svoju žiadosť o invalidný dôchodok si uplatnila skôr, tak takýto doklad by súdu sama predložila.

18.

K námietke navrhovateľky ohľadom zasielania rozhodnutia správneho orgánu obyčajnou poštovou zásielkou je potrebné uviesť, že podľa § 212 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručeným rozhodnutia do vlastných rúk, alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky. Znamená to, že rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok sa nemusí doručovať „do vlastných rúk“.

19.

Na základe oboznámenia sa s obsahom spisu súd skonštatoval, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že odporkyňa správne aplikovala príslušné zákonné ustanovenia, správne postupovala pri výpočte čiastočného invalidného dôchodku, pričom na základe riadne vykonaného dokazovania dospela k správnemu záveru, tak ako to je uvedené v napadnutých rozhodnutiach.

20.

Posudkoví lekári sa vysporiadali s aktuálnymi nálezmi a vyšetreniami ako aj navrhovateľkou uvádzanými zdravotnými ťažkosťami, tieto posudky sú úplné a je potrebné z nich vychádzať. Pokiaľ navrhovateľka požadovala, aby bol znovuposúdený jej zdravotný stav na základe novo doložených lekárskych nálezov (lekárske nálezy zo dňa 14.11.2016, 28.11.2016, 13.12.2016 a 12.1.2017), tak súd k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky nepristúpil, pretože tieto lekárske nálezy sú z obdobia roku 2016 a 2017, pričom napadnuté rozhodnutia vychádzali zo zdravotného stavu navrhovateľky zisteného v čase kedy bola posudzovaná. Ak by súd vykonal nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, tak vydané rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne by už podliehali prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. a nebolo by možné tieto rozhodnutie preskúmať v rámci tohto konania, t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľka v správnom konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo potvrdil aj znalecký posudok č. 01/13 zo dňa 25.1.2013 Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľka opätovne požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

21.

S poukazom na vyššie zistené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutia odporkyne uvedené vo výrokovej časti rozsudku I. až XI. ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 250q ods. 3 O.s.p.

22.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke bolo uznesením tunajšieho súdu 43Sd/107/2011-261 zo dňa 28.10.2015 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, tak navrhovateľku súd nezaviazal k zaplateniu trov konania štátu za vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo realizované na základe jej návrhu ako aj v jej prospech, pričom znaleckým dokazovaním sa nepotvrdil iný rozsah zdravotného poškodenia u navrhovateľky v porovnaní so závermi posudkových lekárov.

23.

O trovách štátu súd rozhodol tak, že štátu nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom aj tlmočné bude zaplatené zo štátnych prostriedkov.

24.

O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.