Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. R., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Q. Y. XXX/XX, právne zastúpená V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Bratislava, Furdekova 16, adresa pre doručovanie: Žilina, Kysucká cesta 8405/16C; a otec H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. R., G. XXX/XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, so sídlom F., M. R. D. XX, o úpravu stretávania otca s maloletou, v štádiu konania o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/111/2018-74 zo dňa 12.7.2018 a proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/111/2018-136 zo dňa 5.9.2018 zo dňa takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/111/2018-74 zo dňa 12. júla 2018.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/111/2018-136 zo dňa 5. septembra 2018

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením z 12.7.2018 okresný súd v rámci neodkladného opatrenia nariadil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. každý nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. s tým, že dieťa od matky prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po skončení stretnutia matke na tom istom mieste odovzdá; matke zároveň uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom pripraviť a v určenom čase mu ho odovzdať. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh otca zamietol a vyslovil, že neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Vychádzal z toho, že je potrebné bezodkladne upraviť styk otca s maloletou W.. Zdôraznil, že z prístupu otca je zrejmé, že mu na maloletej záleží. Rodičia spolu nežijú od mája 2018, od ktorého obdobia sa otec s dcérou nestretáva. Okresný súd konštatoval, že je pre dieťa veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov a pokiaľ by sa s otcom nestýkalo, došlo by k citovému strádaniu a k pretrhnutiu všetkých citových väzieb. Zároveň presné určenie pravidiel prinesie väčšiu stabilitu i do vzájomných vzťahov rodičov. 3. Za dostačujúci považoval okresný súd vyššie vymedzený rozsah stretnutí, z ktorého titulu v prevyšujúcej časti (niekoľkohodinové stretnutia v párnom týždni a osobitná úprava počas sviatkov, resp. prázdnin) návrh otca zamietol. Prítomnosť matky pri stretnutiach nevyhodnotil ako potrebnú, lebo otec sa vie o dieťa postarať. Samotná matka túto skutočnosť uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne osobnej starostlivosti o maloletú W.; hoci v neskoršom štádiu konania začala tvrdiť niečo iné. Okresný súd rodičom pripomenul, že v záujme maloletého dieťaťa sa musia povzniesť nad svoje osobné rozpory a nezhody. Ak im záleží na celkovom vývoji dieťaťa, racionálne zmenia svoj prístup k dotknutým záležitostiam. Doplnil, že dôkladné posúdenie všetkých rozhodných okolností bude predmetom konania a rozhodovania vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a zamietnutia návrhu otca. Poukazovala na to, ako „hrozivo“ prebiehalo spolužitie jej a maloletej v čase, keď bývali u otca dieťaťa a jeho rodičov; bola zastrašovaná, manipulovaná, psychicky a fyzicky týraná. Rodičia otca jej bránili v riadnej starostlivosti o dieťa, absolútne nevhodne reagovali na bežné okolnosti, zakazovali matke chodievať na návštevu k jej rodičom atď. Z daného prostredia musela doslova „premyslene utiecť“; v spojitosti s nadväzným správaním sa otca a jeho rodičov matka podala trestné oznámenie. Bola/je presvedčená, že rodičia otca sú „fanatickí kresťania, príslušníci nejakej inej cirkvi alebo zoskupenia“ a hrozí sa toho, že by takíto ľudia mohli maloletú ovplyvňovať alebo vychovávať. 5. Matka mala za to, že záujem otca o dcéru je len predstieraný, aby vyhovel jeho rodičom. Po úteku z ich domácnosti sa maloletej začalo dariť, robí veľké pokroky. Matka uviedla, že dovolila otcovi, aby maloletú videl (čo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamlčal), otec si však dieťa len „letmo pozrel“ v postieľke a už iba presviedčal matku na návrat do domácnosti jeho rodičov. Odvolateľka žiadala, aby nebolo rozhodované o úprave stretnutí skôr, ako sa dôsledne vyšetria pomery a psychický stav otca dieťaťa a jeho rodičov.

6. Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu bezprostredne nevyjadril; iba uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 7. Otec žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť. Kategoricky (a súčasne značne podrobne) popieral odvolateľkin opis spoločného spolužitia v domácnosti jeho rodičov a osobitne opis okolností týkajúcich sa starostlivosti o maloletú W.. Poukazoval na to, že v prvotnom návrhu matky (bezprostredne po jej odchode zo spoločnej domácnosti) nie je ani zmienka o týraní, manipulovaní a pod.; naopak, sama matka uvádzala, že jej otec vypomáhal so starostlivosťou o dcéru. Otec dával do pozornosti aj ďalšie zásadné rozpory vo vyjadreniach matky a uvádzal viaceré nedostatky v starostlivosti matky o maloletú W.. Obdobne ako matka (ale samozrejme v opačnom nazeraní), i otec označil za úplne nevhodné výchovné prostredie domácnosť rodičov matky maloletej. 8. Trestné oznámenia sú podľa neho len vymyslenými a vyfabulovanými obvineniami s cieľom zdiskreditovať osobu otca. On sa snažil riešiť situáciu aj prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú snahu matka taktiež neakceptovala. Dodal, že matka napriek vykonateľnosti napadnutého uznesenia nariadenú úpravu styku vôbec nerešpektuje.

9. V následnej reakcii matka zotrvala na všetkých dovtedy uvádzaných skutočnostiach. Doplnila, že aj k zmene priezviska maloletej (pôvodne H.) na priezvisko R. bola donútená, resp. zmanipulovaná. Uviedla, že ona netrpí žiadnou duševnou poruchou, ani utkvelými predstavami, ako sa ju snaží účelovo prezentovať otec; v danej spojitosti súhlasila s vyšetrením jej zdravotného/psychického stavu a súčasne navrhla, aby takéto vyšetrenie absolvoval i otec. Útoky, ktorých sa stala obeťou v domácnosti otca, neoznámila príslušným orgánom len zo strachu. Matka ďalej uviedla, že otec ju nútil k potratu a neštítil sa v období tehotenstva ju udrieť. V danom období si taktiež našiel inú známosť. Dodala, že pomoc zo strany rodičov otca nemôže byť „smerodajnou zárukou“ v otázkach riadnej starostlivosti o maloletú; starostlivosť počas stretnutí s ňou má prednostne zabezpečovať otec dieťaťa.

10. Otec sa v rámci výsluchu rodičov vykonanom odvolacím súdom taktiež v plnej miere zotrval na prvotnom vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že o dcéru má záujem a hoci rozsah stretnutí upravený napadnutým uznesením z 12.7.2018 nepovažuje za dostačujúci, žiada, aby aspoň v tomto základnom vymedzení bol potvrdený a matkou i náležite rešpektovaný.

11. Napadnutým uznesením z 5.9.2018 okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou W. každý prvý pondelok v mesiaci v čase od 13.00 do 15.00 hod., a to výlučne za prítomnosti zamestnanca kolízneho opatrovníka. Konštatoval, že takáto úprava styku nie je v záujme maloletej. Obavu matky, že pokiaľ otcovi dcéru odovzdá, „už ju neuvidí“, vyhodnotil okresný súd ako neopodstatnenú. Zároveň mal za to, že matka neosvedčila jej tvrdenia, že by otec ohrozoval život a zdravie maloletej. Okresný súd opakovane aj v „druhom“ uznesení apeloval na rodičov, aby sa povzniesli nad vzájomné nezhody a rozpory. Dodal (taktiež opakovane), že pre rozhodnutie vo veci samej bude potrebné vykonať dôkladné posúdenie všetkých relevantných okolností.

12. Matka napadla odvolaním aj dotknuté uznesenie a domáhala sa jeho zmeny tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené. Poukazovala na to, že otec po vydaní uznesenia z 12.7.2018 sa dňa 20.7.2018 agresívnym spôsobom (spolu s jeho rodičmi) dožadoval výkonu jeho

rodičovských práv. Na základe daného incidentu matka nadobudla pocit strachu „o existenciu svoju, maloletej a taktiež celej svojej rodiny“. 13. Matka - v podstate zhodne s odvolaním proti uzneseniu z 12.7.2018 - tvrdila, že stretnutie od piatka 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. je vzhľadom na vek dieťaťa neprimerane rozsiahle, pričom otec sa o dcéru nevie postarať. Doplnila, že otec sa nezúčastnil konzultácie na ÚPSVaR.

14. Otec žiadal (aj) uznesenie z 5.9.2018 potvrdiť. V podstatnej časti argumentoval zhodne, ako v súvislosti s „prvým“ uznesením a poukázal i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že matkou navrhované riešenie nie je možné realizovať. Otec zdôraznil, že napriek vykonateľnosti uznesenia z 12.7.2018 mu matka neumožňuje stretnutia s dcérou. Okresný súd už medzičasom nariadil aj výkon dotknutého uznesenia/rozhodnutia, keď nezistil žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré matka neodovzdala dieťa otcovi.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 a po doplnení dokazovania (výsluchom rodičov) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) potvrdil napadnuté uznesenia podľa § 387 ods. 1 CSP. 16. Vzhľadom na identický predmet (dočasná úprava stretávania otca s maloletou, ktorú - rovnako dočasne - má matka zverenú do osobnej starostlivosti) oboch napadnutých uznesení krajský súd považoval za žiaduce rozhodnúť o nich súčasne. Prihliadol pritom nielen na dostačujúci stupeň osvedčenia (s poukazom na doplnenie dokazovania bezprostredne odvolacím súdom až presahujúci rozsah vyžadovaný zákonom) rozhodných okolností, ale tiež na potrebu čo najvčasnejšieho a najplynulejšieho meritórneho konania a rozhodnutia, ku ktorému prispeje aj to, ak spis vyložene formálne a neúčelne nebude vrátený súdu I. inštancie, aby ho tento vzápätí opätovne predložil súdu odvolaciemu.

17. Krajský súd (aj) s poukazom na obsah tvrdení rodičov v jednotlivých vyjadreniach považoval za nutné vykonať ich osobný výsluch. V jeho rámci bolo zistené, že počas víkendu začínajúceho piatkom 12.10.2018 bolo matkou po prvý krát rešpektované neodkladné opatrenie o úprave styku. Dotknuté stretnutie otca s dieťaťom sa uskutočnilo v celom nariadenom rozsahu, t.j. od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Hoci obaja rodičia - v podstate pokračujúc v trende svojich doterajších (neprimeraných, zveličujúcich nedostatky vždy toho druhého) argumentácií - sa snažili interpretovať danú udalosť vo svetle pre seba priaznivejšom, z ich výsluchu bolo zrejmé, že stretnutie prebehlo bez akýchkoľvek zásadnejších problémov. Taktiež vo vzťahu k preberaniu, resp. odovzdávaniu dieťaťa neboli zistené/ prezentované žiadne komplikácie. 18. Aktuálne matka ako študentka denného štúdia pokračuje v stredoškolskom štúdiu na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. Počas jej neprítomnosti sa o maloletú W. stará jej matka. Otec medzičasom už dokončil stredoškolské štúdium a momentálne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti na pozícii vodiča; má podanú žiadosť o prácu v Policajnom zbore SR, pričom zatiaľ neobdržal vyrozumenie. Zdravotný stav maloletej je dobrý; závažnejšie ochorenie, ktoré prekonala v minulosti (čierny kašeľ) je preliečené a nezanechalo žiadne nepriaznivé následky. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v oboch domácnostiach; v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V domácnosti otca, resp. jeho rodičov bolo šetrenie vykonané až po odchode matky a maloletej W.; materiálne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú sú vytvorené (aj) v dotknutej domácnosti. Za súčasného stavu odporučil ponechať úpravu styku nariadenú uznesením o neodkladnom opatrení z 12.7.2018. Vzhľadom na matkou prezentovanú obavu z otca (vrátane neochoty byť s ním v jednej miestnosti) a ňou podané trestné oznámenia kolízny opatrovník nateraz upustil od ďalšej (párovej) terapie rodičov. 19. Zo zhodných vyjadrení rodičov vyplynulo, že v prípade ani jedného z trestných oznámení matky nebolo voči otcovi vznesené obvinenie. V jednom prípade bola vec postúpená na eventuálne posúdenie priestupkovej zodpovednosti; v ďalšom prebiehajú procesné úkony príslušných orgánov Policajného zboru SR.

20. Krajský súd sa stotožňuje s určujúcim východiskom okresného súdu o dôležitosti (zachovania) prítomnosti obidvoch rodičov v živote maloletého dieťaťa, vrátane nadväzujúceho konštatovania o hrozbe pretrhnutia citových väzieb. Pokiaľ k takejto situácii dôjde, neraz ide o stav veľmi ťažko zvrátiteľný a fakticky až nemeniteľný, čo spôsobuje trvalé citové odlúčenie dieťaťa od jedného z rodičov, vylúčenie jeho pozitívnych a podnetných vplyvov a v konečnom dôsledku spôsobuje zásadné emocionálne ochudobnenie dieťaťa, ktoré je v jeho psychike prítomné nielen po celý ďalší (adolescentný) vývoj, ale až do dospelosti. Napriek tomu, že rodičia doslova súťažia v rámci svojich vyjadrení o to, kto dokáže viac

vykresliť toho druhého v negatívnom svetle ako rodiča nespôsobilého zabezpečiť primeranú starostlivosť o dieťa, z ich bezprostredného výsluchu a najmä z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že základná schopnosť postarať sa o dieťa je daná u každého z nich. 21. Rovnako je však nepochybné, že bez pomoci starých rodičov by ani jeden z rodičov samostatne nedokázal maloletej poskytnúť v úplnom rozsahu náležitú starostlivosť; už len v otázke bývania (ako jednej z elementárnych potrieb maloletého dieťaťa) sú obaja rodičia fakticky odkázaní na bývanie v domácnosti/v dome ich rodičov. Nadväzne je úplne bezpredmetné namietanie či už zo strany otca alebo matky, že druhému rodičovi v starostlivosti o maloletú W. pomáhajú jeho rodičia.

22. Matka ani v rámci výsluchu pred odvolacím súdom nedokázala vierohodne vysvetliť zásadnú zmenu v jej vyjadreniach, keď pôvodne výslovne tvrdila, že otec jej so starostlivosťou o dcéru pomáhal a neskôr

- a to absolútne diametrálne odlišne - uvádzala, že otec sa o dcéru vôbec nezaujíma. Taktiež skutkovo konkrétnejšie nedokázala vymedziť okolnosti, ktoré by relevantne spochybňovali dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k bezprostrednej osobnej starostlivosti o maloletú počas stretnutí s otcom. 23. Naproti tomu značne tendenčne vyznieva argumentácia matky, že maloletá W. je dieťa v tak nízkom veku, že vyžaduje trvalú prítomnosť matky. Pokiaľ matka od septembra tohto roku je dennou študentkou strednej školy, je nepochybné, že maloletá výraznú časť dňa trávi bez prítomnosti matky. Vzhľadom na potrebu prípravy na vyučovanie je súčasne opodstatneným súvisiaci predpoklad, že nepôjde len o čas, ktorý matka strávi na školskom vyučovaní, či cestovaním naň (i dotknutý rozsah je pritom zásadný), ale aj o čas (minimálne jeho časť) priebežnej každodennej prípravy na vyučovací proces.

24. Okresný súd náležite zdôraznil povinnosť rodičov racionalizovať ich prístup k rodičovským právam a povinnostiam. Hoci krajský súd sa pred začatím osobného výsluchu rodičov snažil výrazne rodičom dohovoriť, vysvetliť im nevhodnosť doterajších postojov, z neskorších reakcií (ešte v rámci daného procesného úkonu) je veľmi pravdepodobné, že bez odbornej (externej) pomoci rodičia nedokážu ku vzniknutým problémom pristúpiť vecne a tieto (vy)riešiť. Odporúčania konajúcich súdov si rodičia síce vypočujú, resp. prečítajú, ale riadiť sa nimi reálne nemienia. 25. V danej spojitosti je na zváženie pri meritórnom rozhodovaní uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa príslušnej terapii. Pokračovanie v aktuálnom trende ich prístupu, ktorý je navonok prezentovaný v obsahu jednotlivých vyjadrení, totiž nepovedie k ničomu inému, ako k eskalácii „súdivosti“ v otázkach rodičovských práv a povinností a tak takmer k permanentnému stresu, ktorý zásadným spôsobom bude zasahovať i maloletú W., čo však absolútne nie je v jej záujme. Inými slovami, ak rodičia budú pokračovať v nastúpenom nevhodnom spôsobe výkonu rodičovských práv (vrátane ich neadekvátneho uplatňovania v konaniach pred súdom), bude nevyhnutný razantnejší zákrok „štátu“, ktorý v konečnom dôsledku môže vyústiť až do zákazu styku oboch rodičov s maloletou W.. Z ich osobného výsluchu sa (minimálne) javí, že ani jeden z rodičov si dostatočne neuvedomuje nielen túto hrozbu konzekvencií svojho správania, ale dostatočne nerozumie ani podstate zodpovednosti rodiča (tak právnej, ako i ľudsky prirodzenej) voči vlastnému dieťaťu.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.