Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného Q.N. M., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 29. októbra 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

Q. M., narodený XX.XX.XXXX v W., trvalé bydlisko Y., V. Y. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa 01.11.2016 v čase o 12:30 hodine v W. ako vodič z povolania osobného motorového vozidla značky Dacia Logan, modrozelenej metalízy EČ: C. cúval z parkoviska od W. S. v W. na ulici F. C. X na hlavnú komunikáciu, pričom dostatočne nesledoval situáciu za vozidlom, v dôsledku čoho došlo k zrážke zadnej časti vozidla s chodkyňou - poškodenou P. S., ktorá v tom čase stála na chodníku, čím porušil ustanovenie § 22 odsek 2 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a poškodenej spôsobil zlomeninu horného ramienka lonovej kosti vľavo a sedacej kosti vľavo s posunutím úlomkov, trieštivú zlomeninu dolného konca ramennej kosti vľavo s posunutím úlomkov vyžadujúce si operáciu s dobou liečenia 5 mesiacov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, a

- P. S., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko K. XXXX/X, W., so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 12. júna 2017 obžalobu sp. zn. Pv 961/16/2204 (ďalej len obžaloba) na Q. M. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 29. októbra 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 157 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 4 odsek 1 písmeno c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 4 odsek 2 písmeno d) veta pred bodkočiarkou zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Podľa § 9 odsek 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa § 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Správne obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, teda spáchaný závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti. Za porušenie dôležitej povinnosti sa považuje porušenie takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. V praxi sa touto povinnosťou rozumie nielen povinnosť uložená podľa zákona, ale aj uložená inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. aj pravidlami cestnej premávky). Medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Výpočet všetkých dôležitých povinnosti vodiča motorového vozidla nie je možné, pretože význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý na konkrétnej dopravnej situácii. Treba hodnotiť také porušenie povinnosti vodiča, ktoré môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu. V tomto prípade obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 22 odsek 2 zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Porušenie tejto povinnosti má spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, preto ide o porušenie dôležitej povinnosti. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom trestný čin spáchal z vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o treste S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, poškodenú, svedkyňu, so súhlasom strán oboznámil čítaním závery znaleckého posudku a tiež relácie (správy) na obžalovaného a ďalšie listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom vyplynulo, že je ženatý a má dve maloleté deti vo veku 5 a 6 rokov, jedno chodí do školy, druhé do škôlky, obe v mieste bydliska. Okrem motorového vozidla nevlastní žiaden majetok. Aktuálne je 5. mesiac na PN-ke, posunula sa mu platnička, tlačí mu to na nerv, nemôže dobre chodiť, dobral injekčnú liečbu a teraz rehabilituje. Dostáva nemocenskú 230 €. V dôsledku dlhov z minulosti, ktoré nezavinil, no súdy prehral (ešte podal dovolanie), bol nútený podať návrh na osobný bankrot, vec je aktuálne v štádiu riešenia. Býva v Y. v nájomnom obecnom byte spolu s manželkou a deťmi, za byt mesačne platia 325 €. Obžalovaný ďalej uviedol, že jeho manželka pracuje v zahraničí ako opatrovateľka s príjmom cca. 650 € netto, chodí tam na turnusy, dva týždne je doma a dva týždne v cudzine. Manželka má vodičské oprávnenie, i rodičia obžalovaného majú vodičské oprávnenie, tí ale nejazdia. Keď je manželka v cudzine, o deti sa stará obžalovaný sám, lebo manželkini rodičia žijú v zahraničí a jeho rodičia, ktorí síce žijú v W., ale sú už vyššieho veku a majú zdravotné problémy, mu nepomáhajú. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenú P. S. (ďalej len poškodená) po nehode sám odviezol do nemocnice. Neskôr sa zaujímal aj o jej zdravotný stav, ale sestra poškodenej mu povedala, nech to nechá tak, preto sa viac o poškodenú nezaujímal. Poškodená po nehode nechcela ani len odviesť do nemocnice, reagovala negatívne na jeho návrhy. Čo sa týka škody, nárok poškodenej na jej náhradu nespochybňuje, no dosiaľ jej nič nezaplatil, nemá z čoho. Prišli mu dva listy, v ktorých ho žiadali o náhradu škody, jeden písaný ručne, druhý oficiálny. Podľa neho by sa poškodená mala obrátiť na jeho vtedajšieho zamestnávateľa, keďže on tú nehodu spôsobil ako zamestnanec spoločnosti W. S., s.r.o. pri výkone povolania. Ani vo sne by ho nenapadlo, že jeho zamestnávateľ nemá vozidlo povinne zmluvne poistené. Obžalovaný ale vie, že vozidlo malo havarijné poistenie, z toho by sa to mohlo zaplatiť. Tiež má vedomosť, že poškodenej jeho bývalý zamestnávateľ dosiaľ nič nezaplatil, no jeden z majiteľov sa pred ním vyjadril, že je ochotný poškodenej časť škody nahradiť. V minulosti bol priestupkovo postihnutý za menšie priestupky na úseku cestnej premávky, no vodičské oprávnenie, ktoré ma desať rokov, nikdy zadržané nemal. Čo sa týka priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, v minulosti mal nezhody s manželkou, vadili sa o deti, ale už je to za nimi. Obžalovaný ďalej uviedol, že skutok ľutuje a v pojednávacej miestnosti sa poškodenej ospravedlnil. V záverečnej reči žiadal súd, aby mu neukladal trest zákazu činnosti, lebo to bude likvidačné ani nie tak pre neho, hoci on sám so sebou musí jazdiť autom po lekároch a na rehabilitácie, ale hlavne pre jeho rodinu, lebo nebude mať kto deti voziť na krúžky a po lekároch, keď manželka nebude doma. Z výsluchu poškodenej P. S. (ďalej len poškodená) vyplynulo, že trvá na náhrade škody na zdraví vyčíslenej v znaleckom posudku, pričom žiada nahradiť aj náklady spojené s jej pobytom v zariadení sociálnych služieb R., kde bola umiestnená po dopravnej nehode z dôvodu, že potrebovala celodennú starostlivosť. Ďalej uviedla, že dosiaľ jej žiadna škoda nahradená nebola, ani ju nikto ohľadom škody nekontaktoval. Kvalita života sa jej po nehode zhoršila o 75%, pred nehodou bola samostatná, teraz je v bežných veciach odkázaná na pomoc svojej sestry. Zostali je trvalé následky v podobe obmedzenia hybnosti ruky. V záverečnej reči žiadala, aby súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody, lebo ona tie peniaze potrebuje, keďže ako dôchodkyňa iný príjem ako dôchodok nemá a kvôli tomu pobytu v R. sa zadlžila. Či vyzvala listom obžalovaného k náhrade škody, to si nepamätá, sú to už dva roky. Z výsluchu svedkyne J. S. vyplynulo, že poškodená je jej sestra, že si s obžalovaným po nehode vymenili telefónne čísla, že obžalovaný jej telefonoval a informoval sa o zdravotnom stave poškodenej a že mu povedala, aby poškodenej nevolal, lebo je pripútaná na lôžku, má fixovanú ruku a nemôže prijímať telefonáty. Čo sa týka zdravotného stavu poškodenej, tento sa jej podľa svedkyne po nehode výrazne zhoršil, svedkyňa jej musí so všetkým pomáhať. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona obžalovanému žiadne

listy ohľadom náhrady škody nepísala, pochybuje, že ich písala poškodená, možno to bola jej neter, ktorá sa o prípad zaujímala. Zo znaleckého posudku číslo 10/2017 vypracovaného znalcom V.. Ľ.Y. K., ktorý súd so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje u poškodenej spolu čiastku 8.653,40 € Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej o predbežnej výške 4.327,80 Eur. Z evidenčnej karty vozidla evidenčného číslo (ďalej len EČV) C vyplynulo, že vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla je N. A.. Z výzvy na úhradu poistného z 8.7.2016 vyplynulo, že N. A. bolo predpísané havarijné poistné na vozidlo EČV C. XXXBS vo výške 114,93 € za obdobie od 7.8.2016 do 7.8.2017. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný má evidované jedno odsúdenie Okresným súdom Piešťany z roku 1999 za majetkovú trestnú činnosť, ktoré má už zahladené, takže sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zo správy REGOB vyplynulo, že obžalovaný je ženatý, má dve maloleté deti (narodené v roku 2012 a 2013) a trvalý pobyt má na adrese uvedenej vo výroku. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má vodičský preukaz skupiny B od 03.10.2008. Za to obdobie má evidovaných jedenásť priestupkov na úseku cestnej premávky, išlo o priestupky menšej závažnosti. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR okrem spomínaných priestupkov v doprave súd zistil, že sa obžalovaný dopustil aj dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie nevedie. Rovnaké závery vyplynuli aj z registra STA a z databázy súdnych konaní, z ktorej zároveň vyplynulo, že sa vedie na Okresnom súde Trnava konanie o oddlžení. Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom Y. vyplynulo, že obžalovaný žije v obci v nájomnom obecnom byte, má dve deti a jeho správanie dosiaľ nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti W. S., s.r.o., so sídlom na F. C. X, W., od 10/2016 do 12/2017. Od 1/2018 do 30.6.2018 bol zamestnaný v spoločnosti S. B. H.-R. s.r.o. so sídlom v K., aktuálne poberá nemocenské vo výške 236,10 €. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti viackrát evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, naposledy v roku 2016. Na úrad chodil pravidelne, no spolupráca s ním bola komplikovaná, nakoľko bol výbušnej a agresívnej povahy. Od 02/2012 je vedený ako poberateľ prídavku na dieťa. K výroku o treste Za súdený prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 1 až 5 rokov, prípadne niektorý z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri konkrétnych úvahách o druhu trestu súd dospel k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody, lebo pre uloženie niektorého z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody (peňažného trestu, trestu povinnej práce) pre obžalovaným deklarovanú nemajetnosť a zdravotné problémy neboli splnené zákonné podmienky. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona) a to nielen s poukazom na realizované vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj jeho postoj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona), mu nebolo možné priznať vzhľadom na početné priestupky spáchané na úseku cestnej premávky a fakt, že súdený trestný čin bol práve v doprave. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich nad priťažujúcich okolnosťami (2:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov. V rámci tejto sadzby potom súd obžalovanému vymeral trest na dolnej hranici zákonného rozpätia, konkrétne vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu podmienečne odložil, keďže trest odňatia slobody neprevyšoval dva roky a vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, bol súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Skúšobnú dobu mu súd určil na 2 roky, teda v dolnej polovici zákonného rozpätia, ktorú považoval za primeranú okolnostiam prípadu aj osobe obžalovaného. Obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, konkrétne vo výmere 20 mesiacov, teda o 4 mesiace nižší ako bol trest pôvodne uložený trestným rozkazom, keďže druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor, súd nie je viazaný (§ 355 odsek 3 Trestného poriadku). Pri znížení trestu zákazu činnosti súd zohľadnil argumenty uvádzané obžalovaným o tom, že by trest v pôvodnej výmere 2 roky neprimerane postihoval členov jeho rodiny, čo je v zmysle ust. § 34 odsek 3 Trestného zákona potrebné eliminovať, ale nie až do takej miery, aby trest zákazu činnosti nebol uložený vôbec ako žiadal obžalovaný. Neuloženie trestu zákazu činnosti by v súdenom prípade totiž nebolo úmerné (proporcionálne) následkom trestného činu v podobe ťažkej ujmy na zdraví u poškodenej s trvalými následkami, významu porušenej dôležitej povinnosti, zavineniu ležiacemu výlučne na bedrách obžalovaného ako aj faktu, že obžalovaný už pred skutkom nebol práve disciplinovaným vodičom. Rovnako by neuloženie trestu zákazu činnosti nesplnilo účel trestu z hľadiska individuálnej, ale ani z hľadiska generálnej prevencie. Záverom možno uviesť, že práve takto uložené tresty v ich súhrne považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočné tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložené tresty zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

K výroku o náhrade škody Čo sa týka nárokov na náhradu škody, súd poškodených odkázal postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na civilný proces, lebo na rozhodnutie o týchto nárokoch by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne predĺžilo trestné konanie, keďže otázka viny a trestu bola vyriešená už na prvom hlavnom pojednávaní. V stručnosti k tomu treba uviesť, že predložené dôkazy neumožňovali vyvodiť jednoznačný záver, či osobné motorové vozidlo značky F. R. EVČ C. U., modrozelenej metalízy, bolo alebo nebolo povinne zmluvne poistené, ktorá otázka má významný vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu škody v tomto tzv. adhéznom konaní, keď vo vyšetrovacom spise absentovalo akékoľvek potvrdenie o tejto skutočnosti. Iba z výpovede obžalovaného vyplynulo, že predmetné vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, no malo byť havarijne poistené. Avšak vo vyšetrovacom spise je doložená len výzva na úhradu havarijného poistenia adresovaná vlastníkovi vozidla N. A., ktorá nijako nedokazuje, že havarijné poistné skutočne zaplatené bolo. K tomu mal byť už v prípravnom konaní vypočutý vlastník vozidla N. A., ktorý sa mal okrem uvedeného vyjadriť aj ďalším relevantným otázkam typu, či a z akého titulu predmetné vozidlo používal zamestnávateľ obžalovaného, či nehodu spôsobil obžalovaný pri plnení pracovných úloh a pod. Okrem toho treba poukázať na to, že znalec v posudku vypracovanom už 7.2.2017, t. j. necelé tri mesiace po nehode, ustálil aj sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej, hoci toto je možné vyčísliť spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví v zmysle ust. § 8 odsek 4 zákona NR SR číslo 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Poškodená taktiež v konaní nijako nepreukázala, že v zariadení R. skutočne bola a ani to, koľko ju tento pobyt stál /napr. písomným potvrdením o pobyte, dokladom o úhrade a pod./. Nemenej významná skutočnosť brániaca rozhodnúť na hlavnom pojednávaní o uplatnených nárokoch bola tá, že voči obžalovanému prebieha na Okresnom súde Trnave konanie o konkurze a oddlžení fyzickej osoby, kde prípadné vyhlásenie konkurzu na obžalovaného vyvolá účinky predpokladané zákonom NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku súd nemal vedomosť o tom, či k vyhláseniu konkurzu došlo. Bude úlohou poškodených, aby si eventuálne vyhlásenie konkurzu na obžalovaného ustrážili a včas prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.