Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/175/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, V., občan SR, o zaplatenie 808,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/322/2005-130 zo dňa 01.02.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 808,36,- eur s príslušenstvom titulom poskytnutého a nevráteného úveru na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.1999 s odloženou splatnosťou kúpnej ceny. 20.01.2014. Vychádzal zo zistenia, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu dňom 21.04.2000. 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 22.04.2000 a keďže žaloba bola podaná dňa 04.10.2004, žalobca uplatnil zaplatenie peňažného dlhu po uplynutí premlčacej doby. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „zákona č. 250/2007 Z. z.") bol súd povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), konštatujúc, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu ale nevyplýva, že by mu v konaní vznikli akékoľvek trovy, pričom tento nárok si ani neuplatnil. Preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že nie je jednoznačne preukázané, že došlo k zosplatneniu dlžnej sumy ku dňu 21.04.2000, preto premlčanie malo byť posúdené u každej splátky jednotlivo. Nesúhlasí s posúdením uplatneného nároku ako premlčaného, keď žalovaný námietku premlčania jednoznačne nevzniesol. Zastáva názor, že aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a pod. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR č.k. III. ÚS 348/06-42 zo dňa 8.3.2011. Rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 sp.zn. PL. ÚS 11/2016 bolo konštatované, že sporné zákonné ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala však sporová strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, 359, 360 ods. 1 , preskúmal

napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Žalobca vo svojom odvolaní predovšetkým uvádza odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

6. Jediným dôvodom, na základe ktorého súdu prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, bolo zistenie, že právo žalobcu je premlčané. Vo všeobecnosti k záveru o premlčaní práva môže súd dospieť na základe námietky strany sporu, resp. tak, ako v danom prípade pri aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný v prejednávanej veci nevzniesol námietku zaujatosti (v písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu, ani do zápisnice z pojednávania).

8. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania okresného súdu bezpochyby mal povinnosť priamo zo zákona aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však bola situácia už odlišná.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna dňa 7. februára 2018 rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, „...že pri aktuálnej koncepcii „prekluzívneho premlčania" sa žalovaný stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania, v istom zmysle objektom a takýmto objektom sa stáva aj samotný proces. Možno konštatovať, že právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. Podľa poznatkov zo súdnej praxe právna úprava svojím nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom

- spotrebiteľom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí zodpovednejší sa často na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo podľa procesného práva vedie automaticky k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie. Vychádzajúc z perspektívy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu ako objektívnej hodnoty, ale aj z praktických skúseností, že úprava často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným, ústavný súd konštatoval, že na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky zvlášť formou právnej pomoci, a preto daná úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa. Ústavný súd vyjadril presvedčenie, že zákonodarca má v rukách miernejšie prostriedky na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov. V hre môže byť úprava poučovacej povinnosti či angažovanie centra právnej pomoci, v širšom zmysle úverová, sociálna politika krajiny vôbec. Taktiež už aktuálny Civilný sporový poriadok procesne chráni slabšiu stranu vrátane spotrebiteľov. Ústavný súd tiež poukázal na nedávne rozhodnutú vec Európskym súdom pre ľudské práva C 42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, ktoré naznačuje, že ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru. Pri novom zákonodarnom procese bude potrebné brať do úvahy tak rovnosť medzi dlžníkmi, spotrebiteľmi a nespotrebiteľmi, ako aj medzi veriteľmi a spotrebiteľmi".

10. Vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa mala spotrebiteľom poskytnúť ochrana spotrebiteľských vzťahov vo vzťahu k nekalým praktikám dodávateľov pri uplatňovaní ich premlčaných nárokov a ktoré v prejedávanej veci aplikoval pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie. Aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. bola pri rozhodovaní v prejednávanej veci zásadná. Odvolací súd musel pri svojom rozhodovaní už z konštatovanej neústavnosti tohto ustanovenia vychádzať.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval premlčanie žalobcom uplatneného práva. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (§ 391 ods. 2 .

13. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 a § 262 ods. 1 rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

14 . Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430