Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-32-2018.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/32/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2018, v trestnej veci proti obž. M. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/49/2017 zo dňa 26.03.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. M. Y., nar. XX.XX.XXXX U. C., trvale bytom J. T., ul. L. Č.. XXX, okres C., vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod., po ceste č. I/18 za obcou Štrba - Tatranská Štrba, okres Poprad, v smere na obec Važec, k hranici okresov Poprad - Liptovský Mikuláš, viedol motocykel tov. zn. YAMAHA FZ RN 25/II/i, ev. č. C. XXX E., kde v km 584,860 na rovnom úseku cesty, začal s motocyklom brzdiť a dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, čím obmedzil za ním idúce motorové vozidlo tov. zn. VW Golf, ev. č. F. XXX F., vodiča Y. Š., ktoré znížilo rýchlosť jazdy a pokračovalo v jazde za ním, pričom aj napriek tomu, že nemal prehľad o situácii za motorovým vozidlom zn. VW Golf, sa začal otáčať a chcel pokračovať v jazde naspäť smerom na Tatranskú Štrbu v čase, keď poškodený motocyklista Y. L., jazdiaci za ním smerom na Važec, na motocykli tov. zn. Honda CBR125R JC50/1/1, ev. č. T. XXX E., prejdením do protismerného jazdného pruhu predchádzal pomaly jazdiace motorové vozidlo tov. zn. Golf a po jeho predídení aj napriek brzdeniu prednou časťou motocykla narazil do prednej ľavej časti motocykla tov. zn. YAMAHA, nachádzajúceho sa priečne cez vozovku, prednou časťou asi 1 m za stredovou čiarou, v protismernom jazdnom pruhu, poškodený vodič Y. L. pri zrážke motocyklov a páde na vozovku utrpel vnútrokĺbnu zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti a ľavej lakťovej kosti s posunom úlomkov (ľavej hornej končatiny), pomliaždenie pravej ruky a povrchovú odreninu pravého kolena s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 8 - 12 týždňov, ako vodič porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 57 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona peňažný trest vo výške 400,- /štyristo/ eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 20 /dvadsať/ mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, poškodeného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - L. T. M., G.. T.. R. XXX/XX, okres T., Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, 851 04, IČO: 35 937 874 odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný odvolanie proti výroku o vine, výroku o treste a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, a v odôvodnení svojho odvolania vytýkal okresnému súdu, že zásadným spôsobom porušil zásadu prezumpcie neviny a uprel obžalovanému právo na vykonanie dôkazov svedčiacich v jeho prospech tým, že odmietol vykonanie ním navrhovaného dôkazu a existujúce dôkazy vyhodnotil v rozpore s touto zásadou, pričom oprel závery svojho rozhodnutia o dôkaz nevierohodný a nezákonný. Podľa odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal s obranou obžalovaného v časti týkajúcej sa právneho posúdenia porušenia zákona o cestnej premávke č.8/2009 Z.z., ale túto v napadnutom rozhodnutí zamlčal resp. v rozpore s obsahom spisu existenciu jej podstatnej časti poprel, čím porušil právo obžalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tým aj právo na spravodlivý proces, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahovalo logické rozpory a bolo selektívne v tom zmysle, že vytrhávalo z kontextu negatívne skutočnosti v neprospech obžalovaného a obsahovalo zavádzajúce sugestívne vyjadrenia. Tieto námietky potom obžalovaný rozvádza, pričom popri jeho námietkam k hodnoteniu vykonaných dôkazov a k odôvodneniu napadnutého rozsudku treba poukázať predovšetkým na to, že obžalovaný vytkol okresnému súdu, že neodstránil rozpor dvoch znaleckých posudkov, čo podľa obžalovaného mal zabezpečiť nariadením dokazovania a vypracovaním zjednocujúceho posudku znaleckým ústavom, no takýto návrh odmietol, podľa názoru odvolateľa, vágnym odôvodnením, že sa znalecké posudky rozchádzajú iba vo výpočtoch a nie v priebehu nehodového deja. Podľa odvolateľa však takéto odôvodnenie nereflektovalo odlišný pohľad znalcov v otázke vinníka dopravnej nehody, v otázke okolností vplývajúcich na jej priebeh a v otázke vplyvu rýchlosti na vznik dopravnej nehody. Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že konanie trpí podstatnými chybami, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, v dôsledku ktorých bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, svoje skutkové a právne závery týkajúce sa výroku o vine založil okresný súd na skutočnostiach vyplývajúcich z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, popri prečítaných zápisníc o výsluchu svedkýň R.. Y. V. a R.. Y. F., prečítaného znaleckého posudku Y.. Y. N. a prečítaných listinných dôkazov, aj o výpovede obžalovaného M. Y., poškodeného Y. L. a ďalšieho svedka Y. Š. a o výpovede znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V.?, ktorí na hlavných pojednávaniach vypočutí boli. Z predloženého spisu, a to z písomnej formy zápisníc o hlavných pojednávaniach vykonaných v prejednávanej veci na súde prvého stupňa v dňoch 17.01.2018, 19.02.2018 a 26.03.2018 krajský súd zistil, že konajúca samosudkyňa rozhodla podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku tieto zápisnice vyhotoviť len prostredníctvom záznamového zariadenia, pričom pri vykonávaní dokazovania bol do zápisnice o hlavnom pojednávaní zaznamenaný len čas, v ktorom obžalovaný vypovedal /od 09:15 hod. do 9:16/, čas po ktorú trvali otázky prítomného prokurátora kladené obžalovanému /od 9:28 hod. do 9:29 hod./ a čas, kedy podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní došlo k otázke splnomocneného zástupcu /od 9:29 hod. do 9:30 hod./. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní nebol teda zaznamenaný priebeh a obsah samotnej výpovede obžalovaného, ktorú mal v uvedenom čase na hlavnom pojednávaní oznámiť ani priebeh a obsah jemu položených otázok a jeho odpovedí v uvedenom čase trvania hlavného pojednávania. Obdobne súd prvého stupňa konal aj v prípade výpovede svedka, poškodeného Y. L., u ktorej zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že trvala od 9:34 hod. do 9:41 hod., a že mu boli položené aj otázky zo strany prokurátora od 9:42 hod. do 9:43 hod. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní nebol zaznamenaný obsah vlastnej výpovede svedka, priebeh a obsah položených otázok zo strany prokurátora a ani obsah odpovedí svedka na tieto otázky. Ani v prípade výsluchu svedka Y. Š. súd prvého stupňa nepostupoval inak, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva len to, že uvedený svedok bol vypočutý od 11:05 hod. do 11:10 hod. Okresný súd uvedeným spôsobom postupoval aj pri vykonávaní znaleckého dokazovania výsluchom znalcov z odboru cestná doprava K.. Š. Z. a K.. V. V., ktorí, ako to vyplynulo z nimi podaných písomných znaleckých posudkov, dospeli pri svojej znaleckej činnosti napriek rovnakej znaleckej špecializácii k rozdielnym záverom v skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, pričom títo znalci boli vypočutí oddelene na rôznych hlavných pojednávaniach. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.02.2018 tak vyplynulo len to, že znalec K.. Š.M. Z. po tom, čo mu bolo uložené, aby znalecký posudok na čl. 102
až 253, resp. jeho doplnenie nadiktoval priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, vypovedal v čase od 10:18 hod. do 10:34 hod. a podrobil sa výsluchu zo strany obhajcu v čase od 10:35 hod. do 10:58 hod. a zo strany prokurátora v čase od 10:58 hod. do 11:00 hod. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.03.2018 vyplynulo len to, že znalec K.. V. V. po tom, čo mu bolo uložené, aby znalecký posudok na čl. 324 až 366 vyšetrovacieho spisu, resp. jeho doplnenie nadiktoval priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, vypovedal v čase od 12:26 hod. do 12:37 hod. a podrobil sa výsluchu zo strany obhajcu v čase od 12:37 hod. do 12:41 hod. a zo strany prokurátora v čase od 12:41 hod. do 12:42 hod. Možno pre úplnosť dodať, že k zápisniciam o hlavných pojednávaniach súd prvého stupňa pripojil zvukový záznam z týchto hlavných pojednávaní a nikým nepodpísané, neautorizované prepisy týchto záznamov. S postupom okresného súdu pri vykonávaní výsluchu obžalovaného a výsluchoch svedkov Y. L. a Y. Š. a znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. krajský súd nemohol súhlasiť. V dôsledku nesprávneho postupu pri vyhotovovaní zaznamenaného obsahu výpovede týchto dôkazov totiž vznikli pochybnosti o obsahu skutočností, ktoré okresný súd zistil pri samotnom vykonávaní týchto dôkazov a z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí. Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku, predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia. Podľa § 61a Tr. poriadku, ktorého názov znie „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia“, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom. Pravidlá potrebné zachovať pri vyhotovení zápisnice o hlavnom pojednávaní použitím iného vhodného záznamového zariadenia ustanovuje § 58 ods. 5, ods. 6 Tr. poriadku. Krajský súd poukazuje na základnú podmienku pre postup podľa týchto pravidiel, a to, že musí ísť o skutočne „iné vhodné záznamové zariadenie“, a nie akékoľvek záznamové zariadenie spôsobilé zaznamenať zvuk. Ako bolo uvedené vyššie súd prvého stupňa na úvod vyššie uvedených hlavných pojednávaní opatrením určil jediný spôsob vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to použitím záznamového zariadenia, no, nesporne len nedopatrením, reálne nepostupoval tak, ako to predpokladá ustanovenie § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku nie je totiž použitím iného vhodného záznamového zariadenia podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Je teda zrejmé, že hlavné pojednávanie sa zaznamenáva s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku celé od jeho začatia až do jeho skončenia, no nejde v tomto prípade o spôsob vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní v zmysle § 58 ods. 3 Tr. poriadku. Možno poukázať aj na to, že keď z ustanovenia § 61a Tr. poriadku vyplýva, že hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, v rozsahu ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj (popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku) s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku, tak nie je na rozhodnutí predsedu senátu /samosudcu/, či zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie, no pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, ako to vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. por. jeho použitie na rozhodnutí predsedu senátu / samosudcu/ je. Povinnosť zaznamenávať priebeh hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia nielen prostredníctvom písomnej zápisnice (§ 58 Tr. poriadku), ale aj využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku bola do Trestného poriadku zaradená novelou uskutočnenou zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorou sa takáto povinnosť obdobne zaviedla aj v civilnom konaní, s účinnosťou od 01.03.2015. Následne, novelou uskutočnenou zákonom č. 78/2015 Z.z. s účinnosťou od 17.04.2015, sa povinnosť zaznamenávať priebeh trestného konania s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku zúžila iba na hlavné pojednávanie a vo vzťahu k verejnému zasadnutiu iba v časti, v ktorej sa na ňom vykonáva dokazovanie.
Sudca má povinnosť zabezpečiť, aby z každého takéhoto pojednávania bol okrem zápisnice vyhotovený aj zvukový záznam pojednávania (podľa § 61a Tr. poriadku). Záznam (podľa § 61a Tr. poriadku) sa môže vyhotoviť pomocou zabudovaného nahrávacieho zariadenia alebo pomocou prenosného diktafónu. Vyhotovovanie zvukových záznamov (podľa § 61a Tr. poriadku) z hlavného pojednávania, respektíve verejného zasadnutia má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti pojednávania a správania sa všetkých osôb prítomných v pojednávacej miestnosti. Zvukový záznam môže byť použitý aj pri riešení sporov o správnosť protokolácie, prípadne v rámci disciplinárneho konania. Úprava uvedená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorej pokiaľ sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, na ktorom sa vykonáva dokazovanie, zaznamenáva pomocou diktafónu, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania, ako to vyplýva z § 52 ods. 3 vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky vo vzťahu k spôsobu vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní nemá pred Trestným poriadkom prednosť. Trestný poriadok je obsiahnutý v zákone teda v právnom predpise vyššej právnej sily ako spravovací poriadok, ktorý je obsiahnutý „len“ vo vyhláške, pritom právny predpis vyššej právnej sily ruší právny predpis nižšej právnej sily, ak si vzájomne odporujú. Metodický pokyn č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006 vydaného na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia, bližšie vymedzuje pojem technického zariadenia ako technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských súdoch, poskytovateľom je dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s r. o. a prijímateľom je súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Pre presné identifikovanie hovoriacej osoby a jasné zaznamenanie obsahu jej prednesu sú formulované odporúčania pre sudcov a osoby zúčastnené pojednávania treba poučiť o spôsobe udeľovania slova
- zreteľným oslovením osoby a o spôsobe hlásenia sa o slovo, alebo vznesenia námietky - napr. zdvihnutím ruky, alebo iným vhodným spôsobom. Preto krajský súd považuje za nepochybné, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s r. o, pevne zabudované v pojednávacej miestnosti súdu, obsahujúce hardvéru a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“, ktorým diktafón určený na zvukový záznam HP podľa § 61a Tr. poriadku nie je. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky určené ministerstvom spravodlivosti pre iné vhodné záznamové zariadenie tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného metodického pokynu. Pokiaľ teda sudca nezabezpečí vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom senátu, ale ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedi vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie zvukového záznamu, pritom ide o zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý zvukový priebeh hlavného pojednávania zachytáva len priestorovo bez identifikácie hovoriaceho, nie v reálnom čase ale vždy od nuly, s priložením neautorizovaného prepisu zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý bezpečnú identifikáciu hovoriacich osôb neumožňuje, znamená to, že priebeh hlavného pojednávania a dôkazy na ňom vykonané, nie sú zachytené v listinnej podobe zákonným spôsobom, teda sú zachytené postupom odporujúcim zákonu, tým pádom bez záruky správnosti ich záznamu a bez možnosti overenia správnosti ich zachytenia. To ale potom ďalej znamená, že súd prvého stupňa nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania. Ide o chybu konania podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom súd prvého stupňa hlavné pojednávanie vykoná znovu, jeho priebeh a dôkazov na ňom vykonaných zachytí do zápisnice o hlavnom pojednávaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom. To sa týka zaznamenaných výpovedí obžalovaného M. Y. a svedkov Y. L. a Y. Š. a znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V., u ktorých z doterajšieho postupu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by mal dostatočný,
nepochybný a jasný podklad, o ktorý by mohol oprieť svoje rozhodnutie. Z postupu súdu prvého stupňa nebolo jednoznačne zrejmé, ako na hlavnom pojednávaní tieto osoby skutočne vypovedali, pretože ich výpoveď do zápisnice o hlavnom pojednávaní nebola zaznamenaná v súlade so zákonom, teda Trestným poriadkom. Pritom išlo nepochybne o dôkazy od nositeľov skutočností dôležitých pre trestného konanie. Pokiaľ potom súd prvého stupňa oprel napadnutý rozsudok aj o takto vykonané dôkazy, nevychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Keďže tým došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, a to najmä § 278 ods. 2, bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Súd prvého stupňa bude musieť opätovne vypočuť obžalovaného M. Y., poškodeného Y. L., svedka Y. Š. a znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. ich výpovede zaznamenať zákonným spôsobom tak, aby nevznikli pochybnosti ani o postupe pri vykonávaní týchto dôkazov a ani o obsahu výpovedí uvedených osôb na hlavnom pojednávaní. Účelom znaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v príslušnom odbore. Pokiaľ teda súd so závermi znaleckého posudku nesúhlasí a nevyžiada si ďalší znalecký posudok, musí svoj odlišný názor vo vzťahu k hodnoteniu skutkovej okolnosti starostlivo a presvedčivo odôvodniť. Pochybnosť o správnosti znaleckého posudku sa môže opierať napr. o neúplnosť alebo nehodnovernosť materiálu alebo vnútornú rozpornosť, nedostatky v odôvodnení, najmä keď záver nevyplýva logicky z predpokladov príp. o skutočnosť, že znalec použil také metódy, ktoré sú na základe súčasnej úrovne vedeckých poznatkov odmietané alebo sa ukázalo, že znalec sa dopustil nepresností pri výpočtoch alebo nezohľadnil významné skutočnosti komplexne, v ich vzájomných súvislostiach atď. Nejasnosť znaleckého posudku znamená prípad, keď jeho záver alebo odôvodnenie sú neurčité, teda z nich nie je zrejmé stanovisko znalca k položeným otázkam. O neúplný znalecký posudok ide vtedy, ak neobjasňuje všetky okolnosti, ku ktorým by znalec mal zaujať stanovisko. Postup pri odstraňovaní chýb znaleckého posudku upravuje ustanovenie § 146 Tr. poriadku, podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. K doposiaľ nedostatočnému a teda nesprávnemu postupu súdu prvého stupňa pri vykonávaní znaleckého dokazovania možno poukázať aj na ustanovenie § 145 ods. 1, tretia až siedma veta, Tr. poriadku, podľa ktorého znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis. To, samozrejme platí pre obidvoch znalcov tak, aby sa obaja mohli ku konkurenčnému znaleckému posudku vyjadriť a prípadne korigovať svoje závery, či ich naopak, presadiť za pomoci podložených argumentov. Javí sa byť vhodným, vzhľadom na obsah a najmä rozdielne závery znaleckých posudkov, ktoré vo veci podali znalci z odboru cestná doprava K.. Š.M. Z. a K.. V. V. poukázať na skutočnosť, že pokiaľ znalci dospejú k rozdielnym záverom v tej istej otázke, je súd povinný vykonať dôkaz obidvoma znaleckými posudkami, vypočuť spracovateľov obidvoch znaleckých posudkov a pri hodnotení dôkazov a zisťovaní skutkového stavu veci sa s obidvoma znaleckými posudkami vysporiadať tak, aby bolo zrejmé, ktorý z posudkov berie za základ svojho rozhodnutia. To ale znamená aj potrebu, aby súd jasne identifikoval, v čom mal pochybnosti o jednom z takých dvoch znaleckých posudkov, v čom videl jeho nejasnosť či neúplnosť tak, aby zároveň uviedol, z akého dôvodu uveril druhému znaleckému posudku. Samozrejme, po vykonaní výsluchov obžalovaného M. Y. a svedkov Y. L. a Y. Š. a po výsluchu znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. v rámci ktorého súd pristúpi k reálnemu odstraňovaniu prípadných rozporov v ich znaleckých záveroch na jednom hlavnom pojednávaní tak, aby z ich prednesov mohol dospieť k podloženým záverom, po zákonnom, jasnom a úplnom zaznamenaní obsahu a priebehu vykonaných výsluchov, bude súd prvého stupňa môcť aj tieto dôkazy hodnotiť postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku a vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov. Rozhodovaniu o návrhu obhajcu obžalovaného o pribratí iného znalca v danom prípade nepredchádzal postup, ktorý by v dostatočnom rozsahu zodpovedal postupu podľa § 146, prvá veta, Tr. poriadku a až po dôslednej náprave uvedeného stavu bude možné rozhodnúť o návrhu obhajoby, ktorý sa o toto ustanovenie Trestného poriadku opieral. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že dva doposiaľ podané znalecké posudky obsahujú rôzne závery, nie je sama osebe dôvodom pre vyžiadanie posudku znaleckého ústavu, a aj preto by mal
súd konfrontovať znalcov s cieľom zistiť v rámci hodnotenia dôkazov postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ktorý zo znaleckých posudkov vezme za oporu svojho rozhodnutia. Z princípu prezumpcie neviny, vyplývajúceho z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. poriadku pritom možno vyvodiť, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, je nevyhnutné rozhodnúť v jeho prospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti, svedčiace v neprospech obvineného. Okresný súd by sa mal v rámci vykonávania znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy vysporiadať aj s námietkami, ktoré v odôvodnení podaného odvolania namieta obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ak na nich bude obžalovaný trvať, a to v záujme vysporiadania sa s obhajobou obžalovaného tak, ako to vyžaduje základná zásada prezumpcie neviny uvedená v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku v spojení so zásadou hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a zákonnými požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. podanom odvolaní Bez odstránenia vyššie naznačených procesných nedostatkov, nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť, a preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.