Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-1-2018.pdf
PDF · 106.84 KB
No categories available
27Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. T. X/A, W., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 576,00 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 576,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 3.1.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o zaplatenie sumy 576,00 € s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 1.3.2018 čl. 27 odmietol žalobu v časti ročného úroku z omeškania pre jeho neurčitosť.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu dňa 17.12.2017 (správne 17.12.2014) č. XXXXXXXXX, ktorá neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), g), h), i), j), k), l), z) zák. č. 129/2010 Z.z., preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver bol poskytnutý vo výške 600,- € a žalobca zaplatil celkom sumu 1.176,- €, preto sa domáha zaplatenia sumy 576,- € z titulu bezdôvodného obohatenia. V úverovej zmluve nie je jasne a zrozumiteľne uvedený dátum konečnej splatnosti, RPMN a odplata. Poistenie úveru nie je individuálne vyjednané.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania. K namietanej končenej splatnosti úverovej zmluvy uviedol, že na prvej strane je uvedený termín konečnej splatnosti 17.12.2015, pričom sa zaviazal zaplatiť dlh jednou splátkou vo výške 1.176,- €, preto v zmluve neabsentuje rozpis splátok. Ku konečnej splatnosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.22016 C - 42/15. Ďalej uviedol, že vzorec výpočtu RPMN je uvedený vo Všeobecných obchodných podmienkach aj v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Žalobca musí preukázať, že vzorec výpočtu RPMN je nesprávny, nakoľko v zmluve neabsentuje. Odplata bola dohodnutá vo výške 180,- €, t.j. 30 % RPMN, pričom priemerná RPMN bola 15,89% čo je v zmluve uvedené. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/19958 Z.z.
4. V replike žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. V zmluve nie je uvedená správa výška RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, adresa veriteľa, na ktorej môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, úrok 66% nie je správne uvedený. Zmluva obchádza zákon o
najvyššej prípustnej RPMN a úroku. Neurčitosť niektorej z obsahových náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/914/2015 zo dňa 22.3.2017.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe. K námietke chýbajúcej adresy veriteľa na podanie reklamácie uviedol, že v hlavičke zmluvy je adresa sídla veriteľa (viď rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 27Csp/136/2017 zo dňa 23.1.2018).
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
8. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 17.12.2014 súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu č. 202902561, podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,00 €, ktorý sa zaviazal zaplatiť spolu s odplatou a úrokom 576,00 €, celková čiastka 1.176,00 €. Odplata je 180,00 € čo predstavuje RPMN 30%. Úrok 66% ročne predstavuje sumu 396,00 €. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1.176,00 €, ak nie je dohodnuté inak do 17.12.2015, čo je termín konečnej splatnosti úveru. Žalobca bral na vedomie, že priemerná RPMN je 15,89%. V záhlaví zmluvy je presne uvedená adresa veriteľa. K úverovej zmluve žalobca pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2014, ktoré obsahujú vzorec na výpočet RPMN. Ďalej pripojil rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.12.2014. Dohodu o plnení v splátkach zo dňa 17.12.2014, ktorou sa dohodli na zmene úverovej zmluvy a to tak, že žalobca zaplatí celkovú čiastku 1.176,00 € v 12. mesačných splátkach po 98,00 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Výška RPMN je 300,29%. Žalobca bral na vedomie, že priemerná RPMN je 15,16%.
10. Z predložených potvrdení banky súd zistil, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 10,00 € dňa 22.6.2016 a sumu 1.166,- € dňa 8.7.2016.
11. Žalobca dňa 24.5.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 576,- € do 14 dní od doručenia výzvy.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „ZoSU“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j, k), y) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom v súčasnosti: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti: 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Súd vo veci postupoval podľa § 297 písm. b/ CSP, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup, pričom je iba na rozhodnutí súdu, či takýto postup zvolí (prípadný súhlas či nesúhlas strán nie je podstatný). Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v písm. b/, a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (čo neznamená automaticky, že žalobe musí byť vyhovené) a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.
14. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
15. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
16. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
17. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 600,00 €. Žalobca z titulu úveru uhradil žalovanému 1.176,00 € čo nebolo sporné.
19. Nakoľko strany sporu uzatvárali spotrebiteľský úver, a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a ZoSU), keďže žalovaný pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca mal postavenie spotrebiteľa, pretože ako je uvedené vyššie bol poskytnutý úver za iným účelom ako na podnikanie. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je ZoSU, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. Úverová zmluva musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy vrátane Dohody o plnení v splátkach uzatvorenej v rovnaký deň, súd zistil, že v dohode o plnení v splátkach chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dohode sa uvádza len výška mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov ako celku. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa.
21. Zmluva obsahuje dva údaje o RPMN a to 30% v zmluve a v Dohode o plnení v splátkach uzatvorenej v rovnaký deň 300,29%. Tento údaj o výške RPMN, je zjavne neprimerane vysoký a nepravdivý. Z titulu úveru 600,- € mal žalobca vrátiť do 12 mesiacov o 576,00 € viac než mu bolo vyplatené, celkové náklady žalobcu sú 96% z vyplatenej sumy. Podľa názoru súdu ani jeden z údajov nie je pravdivý. Rovnako v zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN 15,89% a v Dohode o plnení v splátkach je uvedená 15,16%, čiže v rovnaký deň žalovaný uviedol dve rozdielne hodnoty priemernej RPMN platné v čase uzatvorenia zmluvy. Okrem argumentácie uvedenej vyššie žalovaný uvedením dvoch rozdielnych údajov o RPMN a priemernej RPMN zavádza žalobcu, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, ktorý údaj je pravdivý. Pričom ide o povinnú náležitosť úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) a y) ZoSÚ, nakoľko aj tieto údaje majú vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu.
22. Okrem toho v časti RPMN zmluva neobsahuje vzorec na výpočet RPMN, tento je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok avšak bez uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov čo je tiež náležitosťou zmluvy uvedenou v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU.
23. Uzatvorená zmluva teda nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), k), y) ZoSU a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na
zaplatenie úroku z úveru, ani odplaty, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola vyplatená suma 600,00. € a zaplatil 1.176,00 €, teda zaplatil o 576,00 € viac ako bol povinný. O uvedenú sumu sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal žalovaný nárok na plnenie úroku a odplaty, a teda žalobca nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol plne úspešný, súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).