Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/91/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. októbra 2018 prejednal odvolanie prokurátorky, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/48/2018 z 30.8.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/48/2018 zo dňa 30.8.2018.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/48/2018 z 30.8.2018, bol obžalovaný S. W. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s prihliadnutím k § 138 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období najmenej od roku 2013 až doposiaľ, v novostavbe rodinného domu v W. bez súpisného čísla (rodinný dom bez kolaudácie), okr. Námestovo, ako aj na iných miestach, pod vplyvom alkoholických látok, opakovane napádal svoju manželku Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX takým spôsobom, že jej vulgárne nadával, že je „iba kurva, ktorá sa kurví“, vyhrážal sa jej, že jej zničí život, že ju zabije, zakope za dom, že má zakopanú zbraň, že ju obleje kyselinou, pričom ju aj fackal a tiež sa stalo, že ju ťahal za vlasy a takýmto konaním vyvolával u poškodenej Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Za to súd obžalovanému S. W. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/136/2017 z 27.3.2018, právoplatný dňa 21.6.2018. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, u ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátorky. Prokurátorka v písomnom odôvodnení podaného odvolania úvodom opísala výrokové časti napadnutého rozsudku okresného súdu a stručne opísala doterajší priebeh trestného konania. Nestotožnila sa s úvahami okresného súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a nesúhlasila s právnou kvalifikáciou skutku. V ďalšom považovala uložený trest odňatia slobody za neprimerane mierny a nedostatočný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o vine a vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, rozhodol sám vo veci a obžalovanému uložil spravodlivý trest. Obžalovaný sa k dôvodom odvolania prokurátorky písomne vyjadril prostredníctvom obhajcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, aby odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por., teda aby odvolanie prokurátorky zamietol ako nedôvodné.

Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por. podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2 Tr. por., ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátorky bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.

Obsah pojmu „skutok“ je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods. 3, § 199 ods. 3, § 235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul. Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na trestné stíhanie obžalovaného S. W. mal krajský súd za jednoznačne preukázané, že právne posúdenie skutku uvedené v napadnutom rozsudku okresného súdu nereflektovalo na zabezpečené a vykonané dôkazy v trestnom konaní. Z obsahu spisového materiálu a z obsahu skutkovej vety napadnutého rozsudku je možné vyvodiť záver, že obžalovaný S. W. svojej manželke (blízkej osobe) spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a citovým vydieraním. Týmto skutkovým zisteniam, ktoré sú podložené vykonanými dôkazmi, musí zodpovedať aj právna kvalifikácia skutku. Okresný súd skutok nesprávne právne posúdil, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s prihliadnutím k § 138 písm. d) Tr. zák., pričom správne mal byť skutok posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Predmetom útoku pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby je blízka osoba (v tomto prípade manželka), ktorá je aj pojmovým znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný S. W. konaním, ktoré sa mu kladie za vinu naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu, keď svojej blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, a to spôsobmi hore uvedenými (bitie, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, vyvolávanie strachu alebo stresu a citové vydieranie).

Krajský súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacej námietke prokurátorky, ktorou mala za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, a to podľa § 208 ods. 3 písm. d) s poukazom na to, že obžalovaný konal po dlhší čas. Druhostupňový súd pripomína, že pre posúdenie otázky, či obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas je rozhodujúca nie len celková doba jeho konania, ale je potrebné prihliadnuť aj na

spôsob, početnosť a intenzitu tohto konania. Len zo samotného časového vymedzenia skutku (5 rokov) nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), ale je kumulatívne potrebné aby toto konanie bolo možné považovať aj z hľadiska materiálnej závažnosti za intenzívne. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu, ktorá však v tomto prípade nebola preukázaná do takej miery, aby bolo možné vysloviť, že obžalovaný konal po dlhší čas. Krajský súd konštatuje, že po formálnej stránke spáchanie skutku obžalovaným naplnilo znaky páchania skutku po dlhší čas, avšak samotná intenzita, resp. frekvencia, akou sa mal obžalovaný skutku dopustiť, nie je v takom rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po celý tento čas túto trestnú činnosť páchal tak, aby naplnila znaky trvania po dlhší čas.

V súvislosti s ohraničením páchania skutku obžalovaným odvolací súd uvádza nasledovné. Prvostupňový súd v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia ustálil trvanie páchania skutku tak, že obžalovaný mal tento páchať v období najmenej od roku 2013 až doposiaľ. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosti uvedené v rámci opisu skutku musia zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a stavu veci, ktoré v tomto prípade nezodpovedajú ohraničeniu páchania skutku. Zo spisového materiálu je nesporné, že k ukončeniu páchania trestnej činnosti došlo obmedzením osobnej slobody obžalovaného dňa 7.12.2017 a následne bol obžalovaný vo výkone väzby, ktorá trvá doposiaľ. Po tomto období nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný vo svojom konaní pokračoval tak, ako to ustálil okresný súd. Krajský súd preto uzatvára, že v novom rozhodnutí okresného súdu bude potrebné skutkovú vetu v časti ohraničenia páchania skutku upraviť tak, aby zodpovedala výsledkom vykonaného dokazovania a skutok ohraničiť obmedzením osobnej slobody obžalovaného.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú dané dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. Po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por. s poukázaním na to, že vo veci treba po doplnení dokazovania urobiť nové rozhodnutie, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd sa v novom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom vysporiadať aj s ďalšími argumentmi, uvedenými v podanom odvolaní. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu, vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.

Pre tieto dôvody krajský súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.