Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-442-2017.pdf
PDF · 105.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/442/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ V.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Bc. F. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom Q., C. XXX, obaja žalobcovia zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 15/25, proti žalovaným: 1/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní bytom T. I. nad D., J. K. XX/XX, obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Filip Vavrinčík, advokát so sídlom Nové mesto nad Váhom, Kmeťova 18, o úpravu užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/,2/ a o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/449/2013- 248 zo dňa 20. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súdu prvej inštancie užívanie spoločnej nehnuteľnosti parcely C-KN č. 132, pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom upravil tak, že diely označené na Geometrickom pláne č. 36651133-S-Gb-P-5/2015, autorizačne overené Ing. Rastislavom Petkaničom dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. 48/2015 pod č. 1, 9 a 10 budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/ s tým, že toto právo prechádza s prevodom, resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ na ich právnych nástupcov. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- eur ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Štát má nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením na pojednávaní 28.05.2015, sa žalobcovia domáhali úpravy užívania spoločnej nehnuteľnosti parcely CKN č. 132, k.ú. Nové Mesto nad Váhom nasledovne: diely označené na Geometrickom pláne č. 36651133-S-Gb-P-5/2015 autorizačne overené Ing. Rastislavom Petkaničom dňa 15.01.2015 a úradne overené Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. 48/2015 pod č. 1, 3, 9 a 10 budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/. Diel č. 7 bude vo výlučnom užívaní žalovaných 1/ a 2/. Diely 2,4,5,6 a 8 zostanú v spoločnom užívaní, všetko in rem. Zároveň žiadali, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní ročne hradiť žalobcom 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- eur ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ spoločne (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Nové Mesto nad Váhom, obec Nové Mesto nad Váhom a k.ú. Nové Mesto nad Váhom na LV č. 2424 ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 132 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 (ďalej len „spoločná nehnuteľnosť“). Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi tejto spoločnej nehnuteľnosti sú žalovaný 1/ v podiele 1 a žalovaný 2/ v
podiele 1. Parcela slúži ako spoločný dvor k domovým nehnuteľnostiam účastníkov konania. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C 20/2011-201 zo dňa 11.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 6Co 126/2013-246 zo dňa 25.6.2013, bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti zamietnutý z dôvodu, že pozemok je reálne nedeliteľný. Spoločnosť GEPOS s.r.o. v znaleckom posudku č. 36651133-S-Zp-5/2015 zo dňa 13.01.2015 zamerala parcelu č. 132 v k.ú. Nové Mesto nad Váhom a v zmysle ohliadky zo dňa 11.04.2014 rozčlenili túto parcelu na diely so stanovením výmery týchto dielov a v zmysle tohto rozdelenia vyhotovili geometrický plán pre prípad zriadenia vecného bremena užívania spoločnej nehnuteľnosti. Výsledok týchto zistení uviedli v grafickej, výpočtovej a tabuľkovej časti. Parcela bola rozdelená na 10 dielov: diel č. 1. o výmere 2 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/; diel č. 2. o výmere 21 m2, spevnený pozemok v podbrání, využívaní ako spoločný vstup; diel č. 3. o výmere 11 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou navrhovateľov 1/ a 2/, v rámci ktorej je vybudovaní vstup do pivničných priestorov bytovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/; diel č. 4. o výmere 5 m2, pozemok, ktorý susedí s domovými nehnuteľnosťami účastníkov konania, pričom obe sporové strany majú v tejto časti vybudované okná; diel č. 5. o výmere 28 m2, pozemok, ktorý susedí s domovou nehnuteľnosťou odporcov 1/ a 2/, kde majú umiestnené jednak okná a dvere; diel č. 6. o výmere 15 m2, pozemok, ktorý sa nachádza v stredovej časti spoločnej nehnuteľnosti a nesusedí so žiadnou nehnuteľnosťou, pričom v súčasnosti je využívaný najmä na prechod a prejazd do nehnuteľností odporcov 1/ a 2/; diel č. 7. o výmere 40 m2, na tejto parcele majú odporcovia postavený krb so skladom dreva a spevnenú plochu zamkovou dlažbou. Z tohto dielu majú prístup k CKN parcele č. 129, ktorá je vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ ; diel č. 8. o výmere 15 m2, je časť pozemku, ktorá je situovaná za podnávratím a v súčasnosti slúži najmä na prechod a prejazd pre obe sporové strany; diel č. 9. o výmere 1 m2, na tejto časti pozemku leží obvodový múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/; diel. č. 10 o výmere 2 m2, je pozemok, na ktorom je vybudovaný nosný múr domovej nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/.
3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1 ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1,2, § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spoločného dvora, ktorý tvorí súčasť domových nehnuteľností, pričom sporové strany sa nevedia dohodnúť v akom rozsahu a aký spôsobom budú užívať predmet svojho vlastníctva, nakoľko každá strana nakladá s 50 % podielom. Pod pojmom "hospodárenie so spoločnou vecou" treba rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie spoločnej veci, bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým dohoda, a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp). V prípade, keď sa takáto väčšina alebo dohoda nedosiahne alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2). Rozhodnutie súdu má konštitutívny účinok. Rozsudky vydané o týchto žalobách pôsobia zásadne ex nunc a určujú právne pomery medzi spoluvlastníkmi. Keďže v takomto prípade nejde o vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu, súd je pri rozhodovaní viazaný podaným žalobným návrhom a môže rozhodnúť len tak, že mu vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže teda rozhodnúť o tom, čo žiaden z účastníkov nenavrhuje. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú) a c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný a je potrebné upraviť spôsob a rozsah užívania časti spoločnej veci - dvora, ktorý je v súčasnosti využívaný najmä na prechod a prejazd oboch sporových strán. V rámci dokazovania bol vyhotovený geometrický plán, ktorý parcelu rozdelil na 10 dielov. Zo spoločného dvora spoluvlastníci majú prístup k svojim domovým nehnuteľnostiam, ide o uzavretý dvor, čiže môže slúžiť nielen na oddych ale aj na dočasné skladovanie potrebných vecí využívaných v spoločných domácnostiach. Žalobcovia svoju domovú nehnuteľnosť prerábajú a za účelom dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením požiadali stavebný úrad o príslušné povolenia. Stavebný úrad v tejto veci stavebné konanie prerušil z dôvodu, že zmena stavby sa má udiať aj na spoločnej nehnuteľnosti a žalovaní ako podieloví spoluvlastníci na takýto postup nedali potrebný súhlas. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle platného stavebného povolenia v časti podbránia mali byť vybudované piliere o rozmere 40 x 40 cm na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia žiadajú vykonať zmenu tak, že bude vybudovaný súvislý múr o šírke 30 cm
(diel č. 10 C-KN parcely č. 132 pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom). Nesúhlas žalovaných s takouto zmenou je možné považovať za nelogický, keď novou stavebnou úpravou sa dosiahne, že šírka podbránia bude o 10 cm širšia, čo bude mať vplyv na lepšie využitie spoločného priestoru v podbráni, ako napr. na prechod a prejazd do spoločného dvora. Námietka žalovaných, že týmto postupom sa zlegalizuje čierna stavba, je v tomto konaní irelevantné, nakoľko riešenie otázky čiernej stavby je v kompetencii stavebného úradu a súd upravuje súkromnoprávny vzťah dvoch sporiacich sa spoluvlastníkov. Skutočnosť, že múr je už vybudovaný, z hľadiska posudzovania hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, má význam len v tom smere, že nesúhlas žalovaných a následne neupravenie užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti súdom by spôsobilo ďalšie náklady žalobcov, spojené s odstránením múru a vybudovaním nových pilierov, čo za daného skutkového stavu veci súd považuje za kontraproduktívne. Z týchto dôvodov súd upravil spoluvlastnícke právo k dielu č. 10 C-KN parcely č. 132 pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom tak, že ho ponechal vo výlučnom užívaní žalobcov, nakoľko na tejto časti parcely má ležať, resp. leží, nosný obvodový múr domovej nehnuteľnosti žalobcov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní v zásade nemali žiadne výhrady voči tomu, aby diel č. 1 a 9 C-KN parcely č. 132 pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom, na ktorých je taktiež vybudovaný iný nosný múr domovej nehnuteľnosti žalobcovi, bol len v užívaní žalobcov, teda aj v tejto časti súd návrhu vyhovel. Tento skutkový stav tu bol ešte pred začatím stavebných úprav, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto skutočnosť bola v minulosti medzi predchádzajúcimi vlastníkmi predmetom sporov. Vzhľadom k tomu, že ide o trvalé zastavenie časti spoločnej nehnuteľnosti, súd upravil spoluvlastnícke práva in rem, nakoľko ani pri zmene vlastníka sa nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k inému spôsobu užívania týchto častí spoločnej nehnuteľnosti ako je to v súčasnosti. Keďže sa touto úpravou spoluvlastníckych práv výrazne obmedzil výkon vlastníckeho práva odporcov, súd im priznal peňažnú náhradu vo výške 1,- Eur ročne, ktorá bola pre takýto prípad pôvodne odsúhlasená oboma sporovými stranami. Ak žalovaní v odvolaní voči rozsudku namietali, že cena je príliš nízka, v konaní nenavrhli žiadne nové dôkazy, ktorým by túto skutočnosť potvrdili, resp. by sa bránili tak, že by uviedli konkrétnu sumu, na základe ktorej by žalobcovia mohli zaujať konkrétne stanovisko. Z týchto dôvodov súd ponechal peňažnú náhradu vo výške 1,- euro ročne. Žalobcovia žiadali priznať do výlučného užívania diel č. 3 spoločnej nehnuteľnosti a naproti tomu odporcom priznať diel č. 7. Žalovaní namietali, že nijakým spôsobom nebránia žalobcom užívanie spoločnej nehnuteľnosti, pričom žalobcovia túto námietku nijakým spôsobom nerozporovali. Súd mal za to, že týmto postupom žalobcov by sa v súčasnosti len nahrádzalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, ktoré bolo v inom konaní zamietnuté. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za aktuálneho stavu veci nie je nevyhnutné rozdeľovať užívanie spoločnej parcely spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní dielu č. 3 alebo dielu 7, preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa názoru súdu úprava hospodárenia so spoločnou vecou pri rovnosti hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne príklady, ako chcú diel 3 užívať a že žalovaní im nedali na takýto zámer súhlas, resp. im bránili v tomto zámere akýmkoľvek spôsobom. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal ostatnými námietkami žalovaných, ktoré vzniesli proti navrhovanej úprave užívacích práv k dielu č. 3 a 7 C-KN parcely č. 132 pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom. Medzi stranami sporu v zásade nedochádzalo k výraznejším rozporom alebo námietkam ako sa budú alebo majú užívať diely spornej parcely č. 2, 4, 5, 6 a 8. Žalobcovia žiadali upraviť spoločné užívacie práva k týmto dielom in rem. Žalovaní argumentovali, že budú realizovať prestavbu domovej nehnuteľnosti, ktorá hraničí s dielami č. 4 a 5, a hoci spor trvá už viac ako tri roky, so žiadnymi úpravami žalovaní ešte nezačali, skôr naopak, prejavovali záujem svoje nehnuteľnosti predať tretej osobe. Súd zamietol v tejto časti žalobný návrh z dôvodu, že je viazaný žalobným návrhom, keďže spoločné užívacie práva týchto dielov by ponechal v užívaní sporných strán (in personam), čo žalobcovia nežiadali, s poukazom na to, že v blízkej budúcnosti sa dá predpokladať, že dôjde k inému rozsahu užívacích práv týchto dielov, ak má dôjsť k zmene pomerov ohľadom využívania domových nehnuteľností. Úprava spoločných užívacích práv k týmto dielom in rem by bola neprimeraným obmedzením spoluvlastníka nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá vzhľadom na svoju veľkosť a umiestnenie bude pravidelne meniť svoj charakter a rozsah užívania a využívania spoluvlastníkmi.
5. O trovách konania strán a štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a súvisiacich výrokov o trovách konania strán a štátu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vyhovie ich žalobe v celom rozsahu. Namietali odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedli, že nesúhlasia so zamietnutím zvyšku žaloby, ktorým postupom súd v zásade odoprel stranám sporu právo na súdnu ochranu. Bolo preukázané, že medzi spoluvlastníkmi dlhodobo niet zhody o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, pričom spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti nevyplýva zo zákona. Ako bolo preukázané, že medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nedošlo k dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti a žalobcovia sa žalobou domáhali úpravy užívacích vzťahov k celej spoločnej nehnuteľnosti, nebolo možné úpravu vykonať len v určitej časti a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť, ale bolo možné rozhodnúť len o prípadnej inej úprave užívacích vzťahov, ako bola navrhovaná. Poukázali na svoje tvrdenia, vznesené už prvoinštančnom konaní, že na časti spoločnej nehnuteľnosti (diel 7) majú žalovaní postavený krb, sklad dreva a spevnenú plochu so zámkovou dlažbou, z tohto dielu majú prístup k pozemku parc.č. 129, ktorý je len v ich vlastníctve a tiež aj k pozemku parc.č. 130 a na ňom postavenému domu s.č. 50, ktorý je taktiež v ich výlučnom vlastníctve. Táto časť spoločnej nehnuteľnosti nie je pre žalobcov reálne využiteľná, a preto požiadavka na to, aby užívacie vzťahy k tejto časti nehnuteľnosti boli upravené, je opodstatnená. Potom recipročne, s ohľadom na zachovanie rovnosti strán sporu a poskytnutia rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti je potrebné, aby aj žalobcovia mali možnosť výlučne užívať primerane inú časť zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti veci vymedziť len ako časti označenú ako diel 3. Ak súd prvej inštancie mal takýto návrh žalobcov za neopodstatnený, jeho postup nebol správny. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie čo do dielov spoločnej nehnuteľnosti č. 3 a 7 odôvodnil tým, že by sa len nahrádzalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, pričom nie je nevyhnutné rozdeľovať takto užívanie spoločnej nehnuteľnosti, keď v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní týchto dielov. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že úprava hospodárenia so spoločnou vecou pri rovnosti hlasov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, čo preukázané nebolo. Podľa názoru žalobcov, pokiaľ ide o úpravu užívania spoločnej veci, podmienkou rozhodnutia súdu nie je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva niektorého zo spoluvlastníkov, ale preukázanie toho, že medzi spoluvlastníkmi je nezhoda o užívaní spoločnej veci, ktorú pre rovnosť hlasov nemožno odstrániť alebo vyriešiť inak ako rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobcom nie je bránené v užívaní častí spoločnej nehnuteľnosti označených ako diely 3 a 7, nie je možné vychádzať len z tvrdení strán sporu, ale predovšetkým zo skutočností, ktoré vyplynuli z ohliadky. Tu bolo nepochybne zistené, že diel č. 7 nie je pre žalobcov využiteľný, vzhľadom na popísaný stav tejto nehnuteľnosti, je zrejmé, že žalobcovia nebudú uskladňovať svoje veci alebo tráviť svoj čas na časti nehnuteľností v bezprostrednej blízkosti domu žalovaných, v ktorej majú títo svoje veci vrátane krbu, skladu dreva a v tejto časti prechádzajú na svoj ďalší pozemok. Je zároveň zrejmé, že žalobcovia majú právo mať aspoň v časti spoločnej nehnuteľnosti možnosť uložiť si svoje veci či tráviť svoj čas bez toho, aby boli ostatnými spoluvlastníkmi rušení. Tým, že súd prvej inštancie neupravil užívacie vzťahy strán, podstatným spôsobom znevýhodnil žalobcov, ktorým v konečnom dôsledku takýmto postupom priznal podstatne menší rozsah užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti oproti žalovaným (vzhľadom na faktický stav užívania časti označenej ako diel 7 žalovanými). Ak by súd rozhodol o celom návrhu, nešlo by o nahradenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, ako to nedôvodne konštatoval súd prvej inštancie, pretože by išlo o celkom iný právny stav s inými právnymi dôsledkami. Vzhľadom k uvedenému, je potom nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobcom platiť náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaným, bez ohľadu na jej výšku, ktorá nie je ničím podložená. V prípade rozhodnutia o úprave užívacích vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti v zmysle žaloby by boli žalobcovia v konaní plne úspešní, a preto je potrebné priznať im aj náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku o trovách konania strán podali odvolanie aj žalovaní 1/,2/ a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že im prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázali na skutkové tvrdenia, ktoré vzniesli v prvoinštančnom konaní. V sporových konaniach sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje zásada úspechu, teda strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/129/2011 zo dňa 17.10. 2011 úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku
súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka odčítať jeho neúspech. Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/19/2010 zo dňa 26.01.2011). Poukázali na to, že súd vyhovel žalobcom len v časti a v ostatných častiach žaloby, vo vzťahu ku ktorej percentuálna výmera pozemku predstavuje viac ako 98 % sporu, boli úspešní práve žalovaní 1/,2/. Súd prvej inštancie v podstate nevyhovel návrhu žalobcov v celom rozsahu a pridržiavajúc sa zásady úspešnosti sú žalobcovia povinní znášať trovy celého konania.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobcov 1/,2/ a žalovaných 1/,2/ nariaďovať pojednávanie.
11. Žalobcovia i žalovaní vo svojich odvolaniach deklarovali odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i v súvisiacom výroku o trovách konania strán ( ktorý výlučne svojim odvolaním napadli žalovaní 1/,2/) a trovách konania štátu, je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
14. V súdenej veci sa žalobcovia 1/,2/ domáhali úpravy užívania spoločnej nehnuteľnosti ( parcely CKN č. 132, k.ú. Nové Mesto nad Váhom) tak, že diely označené na Geometrickom pláne č. 36651133-S- Gb-P-5/2015 autorizačne overeným Ing. Rastislavom Petkaničom dňa 15.01.2015 a úradne overeným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom dňa 28.01.2015 pod č. 48/2015 pod č. 1, 3, 9 a 10 budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/. Diel č. 7 bude vo výlučnom užívaní žalovaných 1/ a 2/. Diely 2,4,5,6 a 8 zostanú v spoločnom užívaní. Zároveň žiadali, aby boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní ročne hradiť žalobcom 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- eur ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe sčasti, keď užívanie spoločnej nehnuteľnosti upravil tak, že diely označené na geometrickom pláne pod č. 1, 9 a 10 budú vo výlučnom užívaní žalobcov 1/ a 2/ s tým, že toto právo prechádza s prevodom, resp. prechodom spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ na ich právnych nástupcov. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne hradiť žalovaným 1/ a 2/ odplatu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo výške 1,- eur ročne, a to k 31. januáru príslušného kalendárneho roka. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobcom akýmkoľvek spôsobom bránilo v užívaní dielu č. 3 alebo dielu č. 7, a medzi stranami sporu v zásade nedochádzalo k výraznejším rozporom v tom, ako sa budú alebo majú užívať diely spornej parcely č. 2, 4, 5, 6 a 8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, týkajúcich sa dielov č. 2, 4, 5, 6 a 8 i z dôvodu, že je viazaný žalobným návrhom, keďže spoločné užívacie práva týchto dielov by ponechal v užívaní sporných strán (in personam), čo ale žalobcovia nežiadali.
15. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
16. V ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravené rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Pojem hospodárenie v sebe zahŕňa najmä údržbu, opravu, úpravu veci a nakladanie s ňou; ďalej v zmysle právnej teórie i súdnej praxe zahŕňa aj užívanie veci. O hospodárení so spoločnou vecou ( a teda i o jej užívaní) rozhodujú spoluvlastníci dohodou. Ak má byť prijaté určité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určená podľa podielov (t.j. nad 50%). V prípade, keď sa takáto väčšina alebo dohoda nedosiahne alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou. V takom prípade súd nemôže úpravu užívania spoločnej veci odoprieť. Návrh na rozhodnutie o nezhode o právach a povinnostiach spoluvlastníkov, týkajúci sa užívania spoločnej veci, totiž nemožno zamietnuť , a to ani s poukazom na už existujúci stav užívania veci, ale je potrebné spôsob užívania spoločnej veci výrokom súdu stanoviť (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 2Cz/51/70).
17. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie popísaných právnych záverov, keď žalobný návrh sčasti zamietol s poukazom na to, že medzi stranami nedochádza k rozporom ohľadne užívania časti spoločnej nehnuteľnosti ( a teda ponechal užívanie časti veci v už existujúcom stave). Faktom zostáva, že medzi stranami existuje spor o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti ako takej a súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď úpravu užívania časti tejto nehnuteľnosti odoprel. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcov 1/,2/ dôvodné a napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (i keď odvolanie smerovalo len čo do výroku o zamietnutí časti žaloby / žalobcovia 1/,2// a do výroku o trovách konania / žalobcovia i žalovaní/) podľa § 379 písm. a/ CSP.
18. Vzhľadom k uvedenému a z dôvodu hospodárnosti konania sa odvolací súd ďalšou argumentáciou strán vznesenou v odvolacom konaní nezaoberal.
19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne skutkovo i právne posúdi v naznačenom smere, vysporiada sa komplexne s argumentáciou strán v konaní (vrátane vecnej argumentácie uvedenej v odvolaní žalobcov 1/,2/), a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 CSP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).